Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vincent Svoboda

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201876
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0018201876.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: PK Production

s.r.o., so sídlom Brezova 22, Michalovce 071 01, IČO: 36 847 356, zastúpeného: Advokátska kancelária
JurajSeitzs.r.o.,sosídlomMoyzesova36,04001Košice,protižalovanému:MARKOSSLOVAKIAs.r.o.,
so sídlom 225 Kaluža 072 36, IČO: 36 212 610, zastúpenému: Mgr. Michal Gargulák, advokát, so sídlom
Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o zaplatenie istiny 5.736 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5.736 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
3.504 Eur od 13.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.232 Eur od 30.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Zrušuje platobný rozkaz č.k. 18Cb/31/2018, zo dňa 14.5.2018 /č.l. 43,44/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 29.3.2018 uplatnil proti žalovanému procesný nárok, ktorým navrhol
zaviazať žalovaného zaplatenie istiny 5.736 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne z istiny 3.504
Eur od 13.12.2014 do zaplatenia, z istiny 2.232 Eur od 30.1.2015 do zaplatenia, titulom zaplatenia ceny

prevedených reklamných prác.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy na prevedenie
reklamných prác.

3.Súdvykonanýmdokazovaním,oboznámenímsasfaktúroužalobcuč.XXX/XXXX,zodňa12.11.2014/
č.l.16/ a faktúrou č. 0XX/XXXX, zo dňa 30.12.2014 / č.l. 23/, s výpoveďou konateľa žalobcu W.a
pojednávaní dňa 24.4.2019 /č.l.151/, so správou spoločnosti Chemkostav a.s., zo dňa 17.5.2019 /
č.l.165/, s faktúrou žalovaného č. XXXXXX,. zo dňa 21.11.2014 /č.l.166/ a faktúrou žalovaného č.
XXXXXX, zo dňa 29.12.2014 /č.l.167/, ako aj s ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe ústnych objednávok žalovaného uskutočnil pre žalovaného
reklamnú kampaň Beánia medikov 2014 /v ďalšom len BM/, v rámci ktorej kampane zabezpečil
vyhotovenie reklamných materiálov na bilbordy, reklamných plagátov a reklamných tabúľ, vyhotovenie
a distribúciu reklamných materiálov, promo akcia prostredníctvom internetovej stránky facebooku,vyhotovenie televízneho spotu, odvysielanie reklamných spotov prostredníctvom Fun rádia a distribúcia
vstupeniek prostredníctvom predajnej siete Ticketportal. Túto reklamnú kampaň fakturoval faktúrou č.
059/2014, zo dňa 12.11.2014 na sumu 3.504 Eur, ktorá bola splatnou 19.11.2014 /č.l.16/.

5. Na základe ďalšej objednávky žalovaného uskutočnil žalobca pre žalovaného reklamnú kampaň
Štefanská party 2014, /v ďalšom len ŠP/, v rámci ktorej zabezpečil činnosti, ktoré sú uvedené v rámci
reklamnej kampane Beánie medikov 2014. Túto reklamnú kampaň fakturoval faktúrou č. XXX/XXXX,.

zo dňa 30.12.2014 na sumu 2.232 Eur, splatnej 12.1.2015 /č.l.23/.

6. Žalobca predložil k žalobe fotodokumentáciu činnosti, ktoré sa týkalo kampane BM prevedenej od
1.11.2014 do 30.11.2014 /č.l.8-15/ a taktiež fotodokumentáciu prevedených činnosti, ktorá sa týkala ŠP
2014 za obdobie od 11.12.2014 do 31.12.2014 /č.l.17-22/.

7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.6.2018 /č.l.48,49/, uviedol, že popiera, že
by si od žalobcu objednal reklamnú kampaň a z tohto dôvodu neuznáva ani faktúry, zaplatenie ktorých
sa žalobca domáha v žalobe.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručeného súdu 8.8.2018/ č.l. 54-55/ uviedol, že tvrdenia žalovaného
sú iba účelové, keďže faktúry, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, boli žalovanému riadne doručené,
tento ich nevrátil žalobcovi a pokiaľ sa týka podujatia BM a ŠP, tieto podujatia organizoval žalovaný

pre spoločnosť Chemkostav a.s., a žalobca v rámci subdodávky zabezpečoval tieto práce pre
žalovaného. Ako dôkaz o tom, že žalobca vykonával tieto práce pre žalovaného v rámci subdodávky a
následne žalovaný tieto práce fakturoval spoločnosti Chemkostav a.s., žalobca predložil návrh zmluvy
o zabezpečení reklamných služieb uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s., bez
dátumu /č.l. 59-61, ktorá sa týkala podujatia ŠP a taktiež zmluvu o zabezpečení reklamných služieb

uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s. bez dátumu, ktorá sa týkala akcie BM /
č.l.90-94/.

9. Žalobca v tomto podaní za účelom preukázania uplatneného nároku navrhol ako dôkaz:

-aby súd vyžiadal od žalovaného časť účtovníctva, v ktorom eviduje tieto faktúry na preukázanie, či si
uplatnil DPH z týchto faktúr;
-aby predložil účtovné doklady, ktorými preukáže, že túto kampaň si zabezpečoval nejakým iným
spôsobom;
-výsluch svedkyne Ing. Kataríny Ferkovej, zamestnanca spoločnosti Chemkostav, a.s. ako dôkaz, že

žalobca reálne poskytol služby, ktoré fakturoval žalovanému;
-výsluch svedka Ing. Patrika Sabova, člena predstavenstva spol. Chemkostav, a.s, na preukázanie, že
žalobca reálne poskytol služby, ktoré fakturoval žalovanému ;
-vyžiadať súdny spis vedený na Okresnom súde Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/11/2016 o ochranu proti
nekalej súťaži vedeného medzi žalobcom MARKOS SLOVAKIA proti žalovanému PK Production s.r.o.,

v ktorom konaní boli žalovaným uvedené faktúry predložené ako dôkaz o vzájomnej spolupráci.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa 6.8.2018 /č.l. 70-71/ doručeného
súdu 3.10.2018, poukázal na to, že navrhované dôkazy zo strany žalobcu negujú kontradiktórnosť

samotného konania, pričom sa jedná o účelové návrhy, ktoré presahujú rámec tohto konania. Podľa
názoru žalovaného tieto navrhované dôkazy nepreukazujú tvrdenie žalobcu .

11. Na pojednávaní dňa 1.2.2019 /č.l.95-100/ žalobca poukázal na to, že má informácie o tom, že

žalobca plnil ako subdodávateľ pre žalovaného s tým, že žalovaný túto dodávku dodával pre spoločnosť
Chemkostav, a.s., ktorá spoločnosť zaplatila žalovanému odmenu niekoľkonásobne vyššiu ako fakturuje
žalobca v tomto konaní pre žalovaného.12. Pokiaľ sa týka uzatvorenia zmlúv o reklamných prácach, táto zmluva bola uzatvorená ústne medzi
konateľmi žalobcu a žalovaného Ing. G., keďže tejto dohode predchádzala dlhodobá spolupráca medzi

týmito konateľmi.

13. Žalovaný na tomto pojednávaní sa nevedel vyjadriť k tomu, či uvedené faktúry vedie v účtovníctve
a či urobil odpočet DPH z týchto faktúr /č.l.98/ a žalobca zotrval na navrhovaných dôkazoch, tak ako

to uviedol vyššie a zároveň navrhol, aby boli vypočutí konatelia spoločnosti na okolnosti uzatvorenia
ústnej zmluvy.

14. Uznesením na tomto pojednávaní bolo uložené žalovanému, aby predložil súdu časť účtovníctva, v
ktorom sú zaevidované faktúry, zaplatenie ktorých je predmetom sporu a taktiež, aby žalovaný predložil

faktúry, ktorými fakturoval prevedené práce spoločnosti Chemkostav a.s. /č.l.100/.

15. Žalobca predložil dôkaz o tom, že časť prác vykonal okrem iného aj tým, že tieto sú zaznamenané
na CD nosiči /č.l.111/.

16. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 18.2.2019 /č.l.116/, v zmysle vyššie citovaného uznesenia súdu
oznámil, že faktúry, ktoré sú pripojené k žalobe, žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a z týchto faktúr
bola uplatnená aj DPH. S inými faktúrami, ktoré mu bolo uložené predložiť vyššie citovaným uznesením,

žalovaný uviedol, že nedisponuje s týmito faktúrami.

17. Na pojednávaní 24.4.2019 /č.l. 151/, konateľ žalobcu Ing. G. uviedol, že so žalovaným spolupracoval
od r. 2003 až doposiaľ. Pokiaľ sa týka reklamných činností, ktoré sú fakturované na obidvoch
akciách, na týchto sa podieľali aj iné spoločnosti, keďže žalobca nedisponuje kompletným reklamným

priestorom. Pokiaľ sa týka 2 akcií, teda BM a ŠP, obdobné akcie v predchádzajúcich rokov v zimných
mesiacoch sa neuskutočňovali, uskutočňovali sa iba akcie počas letnej sezóny. Keďže spolupracoval
so žalovaným niekoľko rokov, nikdy sa neuzatvárali písomné zmluvy, spolupráca bola na báze ústnej
dohody, ústnej objednávky. S konateľom žalovaného bol aj v priateľskom vzťahu. Pri akcii BM bol
žalobca spoluorganizátorom, s tým, že reklamným partnerom bola spoločnosť Chemkostav a.s..

Ďalej uviedol, že návrh zmluvy, ktorý sa týkal ŠP a BM v spise na č.l. 59, 90, uzavretej medzi
žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s., vypracoval samotný žalobca a konateľ žalobcu ústne
dojednával podmienky s konateľom žalovaného, pričom žalovaný fakturoval niekoľkokrát vyššiu čiastku
pre spoločnosť Chemkostav a.s.. Pokiaľ sa týka faktúr, ktoré vystavil žalovaný pre Chemkostav a.s.,
konateľ žalobcu tieto faktúry nevidel, nemal ich k dispozícii a samotná cena, ktorú fakturoval žalobca pre

žalovaného, táto cena bola výrazne zľavená z dôvodu, že žalobca dlhodobo spolupracuje s médiami,
ako aj so samotným žalovaným. Samotné faktúry boli doručované niekoľkokrát, aj osobne boli doručené
konateľovi žalovaného.

18. Svedkyňa T. pracovníčka Chemkostavu a.s., asistentka generálneho riaditeľa Chemkostavu a.s., z

titulu svojej funkcie sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam uzatvárania zmlúv medzi účastníkmi tohto
konania. Z titulu svojej funkcie poskytovala iba logo spoločnosti Chemkostav a.s., prezentácia ktorého
je súčasťou tejto kampane.

19. Na tomto pojednávaní žalobca opätovne navrhol vykonať dôkaz, vyžiadať od spoločnosti

Chemkostav a.s. o predloženie zmluvy o zabezpečovaní reklamných služieb, obidvoch akcií a taktiež
aj predloženia faktúr, ktoré vystavil žalovaný pre túto spoločnosť. Žalovaný nesúhlasil s vykonaním
tohto dôkazu, vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s. nemá súvis s týmto konaním.
Žalovaný zotrval iba na návrhu na dokazovanie, a to výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného ako
konateľa žalovaného /č.l.159/.

20. Súd podaním zo dňa 30.4.2019 /č.l.162/ vyzval spoločnosť Chemkostav a.s. v súlade s § 189 a
190 CSP, aby sa táto spoločnosť vyjadrila, či spoločnosť uzatvorila zmluvy so žalovaným na uvedené
akcie v zmysle návrhov zmlúv na akciu BM a ŠP, ktoré boli tejto spoločnosti zaslané súdom /č.l.90,59/, či táto spoločnosť zaplatila náhradu za vykonanie týchto akcií, komu a v akej výške, s predložením
samostatných faktúr /č.l.162/.

21.SpoločnosťChemkostava.s.podanímzodňa17.5.2019/č.l.165/oznámila,žezmluvyozabezpečení
reklamných služieb na predmetné akcie boli podpísané medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou
Markos Slovakia s.r.o., žalovaným v tomto konaní. Na uvedené akcie žalovaný vystavil 2 faktúry: V.54
na sumu 60.000 Eur s DPH /Beánia medikov/, ktorá bola uhradená žalovanému nasledovne: 15.000 Eur
dňa 28.11.2014, 15.000 Eur dňa 16.1.2015 a 30.000 Eur dňa 25.9.2015; Faktúru č. V.5 bola vystavená

na sumu 36.000 Eur /Štefanská party/ - č.l. 167/, ktorá faktúra bola uhradená nasledovne: suma 30000
Eur dňa 9.6.2015 a suma 6000 Eur dňa 25.9.2015.

22. Súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 24.4.2019, ako aj na pojednávaní
dňa 29.5.2019 upovedomil účastníkov, že nie je viazaný právnym dôvodom uplatneného nároku a nárok
môže priznať aj z iného právneho dôvodu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, berúc do úvahy

aj predložené dôkazy v samotnom konaní.

23. Žalobca na pojednávaní dňa 29.5.2019 /č.l. 173/ uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaný nenamietal tieto faktúry, pretože tieto mal vo svojom účtovníctve, uplatnil DPH a pokiaľ sa
týka ceny, fakturoval spoločnosti Chemkostav a.s. čiastku v celkovej hodnote 96.000 Eur. Zotrval na

návrhu, že nárok si uplatňuje z titulu uzatvorenia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

24. V konaní okrem dôkazov, ktoré súd vykonal, netrval na ostatných dôkazoch, ktoré navrhoval vyššie.
Žalovaný zotrval iba na návrhu na vypočutie konateľa žalovaného.

25. Súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o zabezpečení reklamných služieb ústnou
formou, tak ako to tvrdil žalobca.

26. V spise sú predložené 2 návrhy zmluvy o zabezpečení reklamných služieb uzatvorené medzi
žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s.. /č.l.59,90/. Z uvedených zmlúv je zrejmé, že tieto zmluvy

sú uzatvárané podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako zmluvy nepomenované.

27. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

28. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že účastníci, podnikatelia nie sú viazaní pri uzatváraní zmlúv
len typmi zmlúv, ktoré sú upravené v obchodnom alebo občianskom zákonníku. Môžu uzatvoriť zmluvu,
na ktoré zákon nepamätá, avšak zákon to pripúšťa a umožňuje. Predpokladom platnosti takýchto zmlúv
ako zmlúv nepomenovaných je dostatočné určenie predmetu vzájomných záväzkov z takejto zmluvy.

Predpokladom uzatvorenia týchto zmlúv je dohoda ohľadom predmetu takejto zmluvy, ceny, z ktorej
dohody musí byť zrejmý obsah, základné náležitosti, ktoré účastníci dohodli.

29. Žalobca v konaní uviedol, že k uzatvoreniu zmlúv o vykonaní reklamnej kampane došlo ústnym
spôsobom na základe ústnej objednávky, čo uviedol samotný konateľ žalobcu Ing.. na pojednávaní

24.4.2019 /č.l.152/. Poukázal na to, že aj v minulosti boli uzatvorené ústnou formou zmluvy, keďže s
konateľom žalovaného dlhodobo spolupracoval. Samotnú zmluvu o zabezpečení reklamných služieb
možno zaradiť aj pod zmluvu o dielo v súlade s § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka: ako vykonanie
hmotnezachytenéhovýsledkuinejčinnosti,aleboakozmluvunepomenovanúpodľa§269ods.2.Takúto
zmluvu možno uzatvoriť písomne, ústne, alebo konkludentným spôsobom v obchodnoprávnych vzťahov

podľa ustanovenia § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k uzatvoreniu
zmluvy ústnym spôsobom, súd skúmal, či v danom prípade takáto zmluva medzi účastníkmi na cenu,
ktorá je uvedená vo faktúrach, bola aj dohodnutá.

30. Podľa § 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.31.Podľaods.2,návrhpôsobíoddoby,keďdôjdeosobe,ktorejjeurčený.Návrh,ajkeďjeneodvolateľný,
môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne
s návrhom.

32. Podľa § 43b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho
obsahu vyplýva niečo iné.

33. Žalobca udáva, že dôkazom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, sú faktúry, v ktorých je uvedená

fakturovaná cena, ktorá bola dohodnutá a keďže žalovaný tieto faktúry nevrátil, zaviedol do účtovníctva,
z čoho možno vyvodiť, že súhlasil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy.

34. Samotná zmluva o dielo, resp. nepomenovaná zmluva, predstavuje dvojstranný právny úkon
pozostávajúci z návrhu /oferta/, a prijatie návrhu /akceptácia/, spočívajúceho vo vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle dvoch strán, na základe ktorých zhotoviteľovi vzniká povinnosť predmet

diela objednávateľovi odovzdať a objednávateľovi povinnosť dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi
dohodnutú cenu. Samotná zmluva vznikla, keď sa zmluvné strany zhodli na predmete diela a cene
diela, ak zákon, alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je
daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné
prijatie návrhu spočívajúceho vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Samotná

zmluva o dielo, alebo iná nepomenovaná zmluva je zásadne zmluvou neformálnou a možno ju zatvoriť
písomne, ústne, alebo konkludentne.

35. Žalobca udáva, že vystavil 2 faktúry za prevedené práce, ktoré žalovaný nerozporoval, čím súhlasil,
že došlo k uzatvoreniu zmluvy ústnym spôsobom.

36. Podľa názoru súdu, samotná faktúra predstavuje len jednostranný právny úkon žalobcu ako
zhotoviteľa, na ktorom nie je zachytený akýkoľvek prejav vôle žalovaného ako objednávateľa. V
samotných faktúrach predložených žalobcom :č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX /č.l.16,23/, nie je podpis
žalovaného, žiadna zmienka o tom, že žalovaný prevzal fakturované práce a nie je tam žiadna zmienka

o uzatvorenej zmluve. Skutočnosť, že žalobca previedol fakturované reklamné práce, sama o sebe nie
je dôkazom, že žalovaný tieto práce prevzal na základe týchto 2 faktúr. Samotné faktúry boli vystavené
až po ukončení týchto prác 12.11.2014 a 30.12.2014. Samotná faktúra ako vyúčtovanie, daňový doklad
nie je totožná s dokladom preukazujúcim existenciu záväzkového vzťahu účastníkov. Nie je ani titulom,
z ktorého takýto záväzkový vzťah vzniká. Tým je nepochybne samotná zmluva.

37. Podľa názoru súdu, samotné faktúry nie sú v tomto prípade dostatočné na preukázanie vzniku
záväzkového vzťahu, ani samotné tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi vznikali obdobným spôsobom
ústne zmluvy aj v minulosti.

38. Z uvedeného dôvodu v danom prípade nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi došlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo, alebo inej nepomenovanej zmluvy na vykonanie reklamných prác, tak ako
to tvrdí samotný žalobca.

39. Súd v priebehu konania v súlade s § 181 ods. 2 CSP upovedomil účastníkov, že nie je viazaný

právnym dôvodom uplatneného nároku a tento nárok pokiaľ sa nepreukáže uzatvorenie zmlúv ústne
medzi účastníkmi môže priznať žalobcovi nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

40. Podľa názoru súdu súd môže priznať účastníkovi procesný nárok aj z iného právneho dôvodu, než
ktorý je uvedený v samotnom návrhu a na ktorom žalobca trvá aj v priebehu konania za predpokladu,

že nedôjde k podstatnej zmene skutkového stavu, z ktorého žalobca uplatňuje svoj procesný nárok. V
danom prípade žalobca požadoval v priebehu celého konania zaplatenie faktúr za vykonané reklamné
práce. Súd posudzoval, či v danom prípade žalovaný získal bezdôvodné obohatenie.

41.Podľa§1ods.2Obchodnéhozákonníka,akniektoréotázkynemožnoriešiťpodľatýchtoustanovení/

rozumej obchodného zákonníka/, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

42. Keďže bezdôvodného obohatenie nie je upravené v obchodnom zákonníku, tieto vzťahy je potrebné
riešiť podľa občianskeho zákonníka.43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

44. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

46. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia predpokladov:
a/ vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej

osoby /obohatený/, žalovaný,
b/ k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného /žalovaného/ došlo na základe právnych
skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka,
c/ vznik majetkovej ujmy vyjadriteľné v peniazoch, ktoré postihuje inú určitú osobu oprávneného,
žalobcu, pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane

obohateného.

47. Za bezdôvodné obohatenie možno považovať len ten prospech, o ktorý obohatený na úkor druhého
buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, pričom pri normálnom
priebehu okolností by sa tak stalo. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažitá čiastka, ktorá

zodpovedá čiastkam vynakladaním obvykle v danom mieste a čase. V danom prípade obohatený,
žalovaný získal majetkový prospech spočívajúci v cene prác, ktoré previedol žalobca vykonaním
reklamných prác na obidvoch akciách v novembri a decembri 2O14, ktoré prevedené práce využil
obohatený, žalovaný vo svoj prospech a o túto cenu prác sa jeho majetok nezmenšil, ušetril tieto práce,
čiže v danom prípade sa jedna o plnenie, ktoré žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu, keďže

nebola uzatvorená zmluva medzi žalobcom a samotným žalovaným.

48. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 5M Cdo/17/2009, zo dňa 23.11.2010 sa vyjadril k bezdôvodnému
obohateniu nasledovne: „Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je
protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku

ktorému došlo spôsobom , ktorý právny poriadok neuznáva“.

49. Dôkazom, že k vzniku bezdôvodného obohatenia, získanie majetkového prospechu na strane
žalovaného spočívajúceho v cene prevedených prác svedčia tieto skutočnosti:

1/ Žalobca predložil v konaní fotodokumentáciu časti prevedených prác na bilbordoch, plagátoch,
reklamných tabuliach, a v časti ako nahrávku CD. Súd v súlade s ust. § 150 ods. 2 CSP vyzval
žalovaného na pojednávaní dňa 1.2.2019 /č.l.100/ predložiť súdu časť účtovníctva, v ktorom eviduje
faktúry, zaplatenie ktorých je predmetom sporu a taktiež aby predložil aj faktúry, ktorými fakturoval
prevedené práce svojmu objednávateľovi, pokiaľ tieto práce fakturoval. Súd zároveň uviedol, že pokiaľ

žalovaný nepredloží požadované dôkazy, požiada Daňový úrad Michalovce na okolnosti uplatnenia
DPH z uvedených faktúr. Žalovaný podaním zo dňa 18.2.2019 /č.l.116/ oznámil súdu, že obidve faktúry
eviduje vo svojom účtovníctve a z týchto faktúr bola uplatnená DPH. Pokiaľ sa týka ďalších faktúr
adresovaných Chemkostavu a.s. týmito nedisponuje.

Z uvedeného tvrdenia žalovaného je zrejmé, že práce prevzal, tieto využil, keďže pre odpočet DPH je
podmienkou, uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou.
Pokiaľ žalovaný urobil odpočet DPH, zároveň deklaroval, že uvedené práce boli prevedené.

2/ Dôkazom, že práce boli prevedené pre žalovaného, sú aj vyššie 2 uvedené faktúry, ktorými žalovaný

fakturoval reklamné práce svojmu objednávateľovi Chemkostavu a.s., faktúra č. XXXXXX . /č.l.166/ (BM)
a faktúra č. XXXXXX, zo dňa 29.12.2014 na sumu 36.000 Eur (ŠP). Z potvrdenia Chemkostavu a.s. zo
dňa 17.5.2019 /č.l.165/ je zrejmé, že obidve tieto faktúry na celkovú čiastku 95.000 Eur boli uhradené
v plnom rozsahu v priebehu r. 2014 a 2015. Aj z týchto faktúr je zrejmé, že tieto práce fakturovanéžalobcom boli vykonané pre žalovaného, ktorý tieto práce riadne prijal, keďže ich fakturoval svojmu
objednávateľovi. Pokiaľ sa týka rozsahu týchto prác, je potrebné uviesť, že fakturované práce žalobcom
z hľadiska vecného rozsahu sú zhodné s vecným rozsahom dohodnutých prác medzi žalovaným a jeho

objednávateľom Chemkostav a.s., ktorý vecný rozsah je dohodnutý v obidvoch zmluvách o vykonaných
reklamných prácach na č.l. 59 a č.l. 90. Pokiaľ sa týka ceny týchto prác, súd považuje túto cenu za
obvyklú v danom mieste a čase z dôvodov vyššie uvedených, keďže žalovaný túto cenu akceptoval
odpočtom DPH a fakturovaná cena žalobcom pre žalovaného je niekoľkokrát nižšia ako cena za rovnaké
plnenie fakturovaná žalovaným jeho objednávateľovi spoločnosti Chemkostav a.s..

50. Podľa § 183 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykonaná.

51. Žalobca uviedol, že zotrváva iba na tých dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané, iné návrhy nežiada
vykonať. Žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz, výsluch konateľa žalovaného na pojednávaní dňa
24.4.2019 /č.l.159/ a na poslednom pojednávaní. Neuviedol však, na aké konkrétne okolnosti má byť

tento konateľ vypočutý.

52. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú
preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý
účel vykonania navrhovaného dôkazu. Je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Okrem toho, že žalovaný
neuviedol na aké okolnosti konkrétne má byť tento konateľ žalovaného vypočutý ako účastník, podľa
názoru súdu výsluch tohto konateľa nijako nemôže zmeniť výsledky dokazovania, berúc do úvahy
predložené dôkazy v samotnom konaní, ktoré preukazujú, že žalovaný získal plnenie, zaplatenie ktorého
sa žalobca domáha.

53. Z uvedeného dôvodu súd posledné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, neodročil a
uplatnil zákonnú koncentráciu konania, keď vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 154 CSP.

54. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.4.2019 /č.l.159/ navrhol, aby súd zamietol návrh žalobcu, ktorý

navrhol, aby súd si vyžiadal o spoločnosti Chemkostav a.s. faktúry, ktoré vystavil žalovaný pre túto
spoločnosť s poukazom na to, že je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, keďže tento dôkaz
je mimo zmluvného vzťahu účastníkov tohto konania.

55. Podľa článku II. Základných zásad CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

56. Podľa názoru súdu v záujme spravodlivej ochrany práv účastníka je možné, aby súd výnimočne
dokazovaním zistil aj skutočnosti, ktoré strana netvrdila, ak nie je od strany možné spravodlivo
požadovať,abytietoskutočnostipoznala.Vdanomprípadenemožnospravodlivopožadovaťodžalobcu,

aby poznal, či žalovaný fakturoval reklamné práce svojmu objednávateľovi spoločnosti Chemkostav
a.s., v akej cene a či táto cena bola uhradená. Toto oprávnenie požadovať takýto dôkaz od spoločnosti
Chemkostav a.s. vyplýva aj z ustanovenia § 190, 191 CSP upravujúceho informačnú a edičnú povinnosť.
Samotné zisťovanie skutočností vyplýva aj z toho, že súd vyzval žalovanú stranu o predloženie týchto
dôkazov v súlade s § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd môže na zistenie podstatných

a rozhodujúcich skutočností požiadať strany, teda aj žalovaného o ďalšie skutkové tvrdenie. Žalovaný
tieto faktúry, ktorými fakturoval Chemkostavu a.s. prevedené práce, nepredložil s odôvodnením, že ich
nemá k dispozícii, aj keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tieto faktúry riadne vystavil a boli
mu uhradené.

57. Žalovaný svojím konaním porušuje článok 17 Základných zásad CSP, podľa ktorého súd postupuje
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

58. Súd poukazuje na to, že pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí nielen rešpektovať právo, ale

výklad a aplikácia práva musia smerovať k spravodlivému výsledku. V materiálnom právnom štáte nejde
ibaododržiavanieprávabezďalšieho,alepredovšetkýmododržiavanietakýchpravidielchovania,ktoré
sú v súlade s hodnotami, na ktorý je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny
systém, ktorého účelom je rozumne usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania. Také riešenie sporov,ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov, je neprijateľné. Súdom jednoznačne
prináleží, aby sa zaoberali otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky.
V prípade, že by aplikácia zákona viedla k takým dôsledkom, súd je povinný odmietnuť a má zvoliť taký

výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona, ak bude racionálny a spravodlivý.

59. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej
čiastky, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

60. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

61. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

62. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

63. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, žalobcovi vznikol nárok na

zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 % bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania. Požadovaný úrok žalobcom vo výške 9,05 % zodpovedá tomuto ustanoveniu.

64. Podľa § 340 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.

65. Podľa ods. 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal.

66. Keďže pre vydanie bezdôvodného obohatenia nie je úprava v obchodnom zákonníku, splatnosť
vydania nastáva po uplynutí lehoty, ktorá uplynie na výzvu veriteľa žalobcu. V tom prípade žalobca
požadoval zaplatenie úroku z omeškania po uplynutí stanovenej lehoty v súlade s uvedeným

ustanovením.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca má vo veci plný úspech, súd
rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania v pomere 100 %.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. Súd zrušil vydaný platobný rozkaz č.k. 18Cb/31/2018, zo dňa 14.5.2018 /č.l. 43,44/ v súlade s ust.
§ 267 ods. 4 CSP.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.