Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202040
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6414202040.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 11.9.2020 sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobcu U. Š., rodená Forgáčová, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O.. D. XXX/
X, Ž. E. G., zastúpenej AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o žalobe na úhradu sumy 378,00 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni istinu vo výške 370 €, spolu s 8,25 %-ným úrokom p. a. zo
sumy 378 €, od 11.2.2014 až do zaplatenie, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 24.2.2014
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala od žalovaného úhrady sumy 378
€ s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že na základe Zmluvy o úvere registrovanej
pod číslom XXXXXXX, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným zo dňa
17.4.2009 došlo k poskytnutiu zo strany žalovaného právnej predchodkyni žalobkyne finančných
prostriedkov vo výške 350 €. Právna predchodkyňa žalobkyne kvalifikovala dvojstranný právny úkon,
registrovaný pod hore uvedeným číslom, ako spotrebiteľskú zmluvu podliehajúcu právnej úprave

v zmysle Zákona 258/2001 Z. z., ktorá ako taká požíva ochranu predovšetkým Ustanovenia § 4
citovaného zákona. Právna predchodkyňa žalobkyne namietla okolnosť, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere vo svojich ustanoveniach neobsahuje kogentné náležitosti, s absenciou ktorých zákonodarca
spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť samotnej zmluvy. Prostriedkami procesného útoku preukazovala
výšku skutočne uhradených finančných prostriedkov na základe tohto právneho úkonu v sume á 728 €,
čo pri konštatovaní spotrebiteľského úkonu ako bezpoplatkového a bezúročného je o 378 € viac, ako
žalovanému na základe tohto dvojstranného právneho úkonu vznikol nárok. Žalobu právne kvalifikoval

na základe Ustanovení § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Do uplatneného nároku samotnou žalobou
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, konštatoval, že vzhľadom na okolnosť, že v danom prípade
sa nejedná o spotrebiteľský charakter dvojstranného právneho úkonu, nie je daná na výber miestna
príslušnosťsúdu,ktorýmávecprejednaťaneexistujetedažiadenpredpoklad,ktorýbyzakladalosobitnú
miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 88 OSP, resp. § 87 OSP. Žalovaný do uplatneného nároku vzniesol

námietku premlčania a to tak námietku premlčania v objektívnej premlčacej lehote, tak i námietku
premlčania v subjektívnej premlčacej lehote. Uviedol okolnosť, že uplatnený nárok je v celom rozsahu
premlčaný dňom 28.7.2013, pričom žaloba bola na príslušný súd doručená až 21.3.2014.3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom spisovej značky XXC/XX/XXXX-XX zo
dňa 28.5.2014, voči ktorému podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. značky

XXCo/XXXX/XXXX-XX, zo dňa 24.9.2014 predmetný rozsudok zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozhodol vo veci Uznesením sp. značky XXC/XX/XXXX-XX,
prerušil konanie až do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodnej žalobkyni nebohej J.
L., nar. XX.X.XXXX, zom. X.X.XXXX, ktoré sa viedlo pod spisovou značkou XXD/XX/XXXX. Okresný
súd Žiar nad Hronom po skončení dedičského konania Uznesením sp. značky XXC/XX/XXXX-XX zo

dňa 5.4.2017 konanie zastavil z dôvodu straty procesnej subjektivity pôvodne označenej žalobkyne a
neexistencie jej právnych nástupcov, z ktorej by nebolo možné vo veci konať. Proti tomuto rozhodnutiu
podalprávnyzástupcažalobkynevzákonomstanovenejlehoteopravnýprostriedok.KrajskýsúdBanská
Bystrica Uznesením sp. značky XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.2.2020 uznesenie Okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značky XXC/
XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2020, súd rozhodol o pokračovaní v konaní so

žalobkyňou U. Š., rodenou L., nar. X.XX.XXXX, namiesto pôvodne označenej žalobkyne nebohej J. L.,
nar. XX.X.XXXX, zom. X.X.XXXX.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania na strane žalobcu, oboznámením
sa s písomnými vyjadreniami žalovaného, pripojenými prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (ďalej len žalobkyňa) a žalovaným došlo dňa 17.4.2009 k
uzatvoreniu dvojstranného právneho úkonu registrovaného pod číslom registrácie XXXXXXX, formálne
označenému ako zmluva o úvere, na základe ktorého dvojstranného právneho úkonu žalovaný poskytol

žalobkyni finančný obnos vo výške 350 €. Ako vyplynulo pre súd z prehľadu života poskytnutého úveru,
žalobkyňa na základe tohto dvojstranného právneho úkonu uhradila v prospech žalovaného celkovo
finančný obnos vo výške á 728 €.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, po pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Z prevedeného dokazovania, podrobením analýzy zmluvy o úvere mal súd jednoznačne za
preukázané, že v danom prípade žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa služby, pričom
poskytovaná služba vo forme poskytnutia úveru predstavovala portfólio jeho podnikateľskej činnosti,
žalobkyňa v dvojstrannom právnom úkonu ako fyzická osoba a prijímateľ tejto služby (úveru), z čoho

jednoznačne vyplýva okolnosť, že zmluvu uzatvorenú medzi týmito subjektmi je nutné považovať za
zmluvu spotrebiteľskú a ako taká podlieha, vzhľadom na dátum jej uzatvorenia právnemu posúdeniu
v zmysle Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/86 Z. z. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.13. V zmysle § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pre účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14.Vdanomprípadezobsahusamotnéhodvojstrannéhoprávnehoúkonuvžiadnomprípadenevyplýva,
že by finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalovaného žalobkyni, boli poskytnuté na výkon jej
zamestnania, povolania alebo podnikania. Ani v tomto smere teda súd nemal preukázanú výnimku zo

spotrebiteľského charakteru dvojstranného právneho úkonu, ktorý je v konaní posudzovaný.

15. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať :
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sa sťažovať,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 3 Zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2, je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo po b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ súd podrobil samotný dvojstranný právny úkon

a to zmluvu o úvere právnej analýze z pohľadu existencie formálno-právnych náležitostí dvojstranného
právneho úkonu, resp. jej obsahu, musí konštatovať jednoznačne okolnosť, že predmetná úverová
zmluva neobsahuje vo svojich ustanoveniach hneď niekoľko obligatórnych náležitostí, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne uvedenie adresy na uplatnenie reklamácie alebo
sťažnosti, termín konečnej splatnosti, termíny jednotlivých splátok priradené k splátkam istiny a k

splátkam úročenia, hodnotu ročnej priemernej miery nákladov, úrokovú sadzbu, ale ani priemernú
hodnotu ročnej priemernej miery nákladov. Úverová zmluva vo svojich ustanoveniach zakotvuje i
neprijateľné zmluvné podmienky, ako to vyplýva z obsahu predmetnej úverovej zmluvy. Pri bežnom
aritmetickom výpočte je zrejmá okolnosť, že výška úrokovej sadzby pri posúdení výšky poskytnutého
úveru k dojednanej celkovej sume, ktorú sa zaviazala žalobkyňa vrátiť v prospech žalovaného,

predstavuje úroková sadzba 91,99 % ročne. Hodnota RPMN pri aritmetickom výpočte predstavuje až
281,64 € ročne, pričom z prostriedkov procesného útoku predložených žalobkyňou prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu vyplýva okolnosť, že v rovnakom čase na finančnom trhu, ako bola
uzatvorená zmluva o úvere, dosahovala miera úročenia 7,32 % ročne a priemerná hodnota RPMN na
finančnom trhu 8,21 % ročne. Niekoľkonásobne vyššie hodnoty týchto údajov činia tieto dojednania v

hrubom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd jednoznačne konštatuje, že dvojstranný právny
úkon a to zmluva o úvere, jednak neobsahuje kogentne stanovené náležitosti zákonodarcom a jednak
vo svojich ustanoveniach obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v hrubom rozpore so zákonnou

úpravou a dobrými mravmi a teda tento právny úkon je jednoznačne sankcionovaný jeho bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou, ako to má na mysli ustanovenie § 3 platnej právnej úpravy v čase uzatvárania
zmluvy.

18. Čo sa týka vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom, v tomto

smere súd upozorňuje na Ustanovenie § 87 písm. f/ vtedy platného procesného predpisu (OSP),
podľa ktorého zákonného ustanovenia popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ súd v
hore uvedených odsekoch jednoznačne vyhodnotil dvojstranný právny úkon ako úkon spotrebiteľský,Okresný súd Žiar nad Hronom je v danom prípade miestne legitimovaný na prejednanie uplatneného
nároku.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k samotnej žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
a to tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ako i objektívnej trojročnej premlčacej lehote,
vzhľadom na kvalifikáciu právneho charakteru, uplatneného nároku.

20. Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal.

24. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak trojročnej, ako aj desať ročnej v

prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. Subjektívna premlčacia lehota môže plynúť len v rámci objektívnej
premlčacej lehoty. Z prostriedkov procesného útoku a to prehľadu života poskytnutého úveru s
názvom splátky a pokuty zo dňa 8.4.2014 mal súd preukázané, že žalobkyňa začala plniť nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere splátky, počnúc 1.12.2009,

končiac 28.7.2010. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, teda takto začalo vznikať mesiacom
december roku 2009.

25. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania a to uplynutím objektívnej premlčacej doby, súd
konštatuje, že právnická osoba žalovaného je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti, ako aj z

rozhodovacej činnosti a súdnej praxe iných súdov SR. Žalovaný je na trhu financií od roku 2001, pričom
je nutné konštatovať, že z jeho činnosti, rozhodovacej činnosti súdov vyplýva jednoznačne okolnosť,
že žalovaný od počiatku so svojimi klientmi uzatvára zmluvy, ktoré sú takmer identické, obsahujú
vo svojich ustanoveniach neprijateľné zmluvné podmienky, resp. v ich ustanoveniach absentujú
kogentné zákonodarcom stanovené podmienky dvojstranného právneho úkonu a to spotrebiteľskej

zmluvy. K náprave napriek zákonnej úprave a zákonnej povinnosti zo strany žalovaného pri uzatváraní
týchto dvojstranných právnych úkonov nedošlo v obsahových náležitostiach ani potom, čo súdy v
nespočetných rozhodnutiach tieto okolnosti žalovanému vytýkali a sankcionovali bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťoutýchtoprávnychúkonov.Žalovanémumuselabyťznámaokolnosťpriuzatváranítejto
konkrétnej zmluvy, že z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok a absencie zákonom

stanovených podmienok, dochádza ne jeho strane pri uzatváraní takto postavenej a koncipovanej
zmluvy k bezdôvodnému obohateniu. Súd teda je toho názoru, že v súdenej veci je potrebný aplikovať pri
objektívnejpremlčacejlehoterežimúmyselnéhobezdôvodnéhoobohatenia,prirešpektovaníobjektívnej
premlčacej lehoty 10 rokov. Vzhľadom na okolnosť, že žaloba bola podaná v mesiaci marec roku 2014,
súd konštatuje, že nárok v objektívnej premlčacej dobe nie je premlčaný. Námietku premlčania v

súvislosti s márnym uplynutím objektívnej premlčacej doby teda považoval za účelovú.

26. Žalovaný proti uplatnenému nároku vzniesol taktiež námietku premlčania v súvislosti s behom
subjektívnej premlčacej doby.

27. Subjektívnu premlčaciu dobu zákonodarca stanovuje v Ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka v
náväznosti na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. V súvislosti s námietkou premlčania v subjektívne
stanovenej premlčacej dobe súd odkazuje na prostriedky procesného útoku tvoriace prílohu spisového
materiálu a to nález Ústavného súdu SR, registrovaný pod číslom I.ÚS 51/2020, resp. nález ústavnéhosúdu SR pod číslom III.ÚS 43/2020, kde ústavný súd konštatuje porušené práva sťažovateľov na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.
1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v náväznosti na beh subjektívnej

premlčacej lehoty pri uzatváraní identických spotrebiteľských zmlúv fyzických osôb so spoločnosťou
žalovaného. Súd konštatuje, že z oboch nálezov ústavného súdu SR, ale i zo zaužívanej súdnej praxe
judikatúry, medzi iným i najvyššieho súdu spisovej značky 6M Cdo 9/2012 vyplýva okolnosť, že princípy
„vigilantibus iura scripta sunt“; „ignorancia pisonespe iuris non exufat“, v spotrebiteľskom charaktere
zmluvy musia ustúpiť dôležitejšiemu princípu a to ochrane práv spotrebiteľa. Súd konštatuje, že od

spotrebiteľa, ktorý je slabšou stranou dvojstranného právneho úkonu, nemožno spravodlivo požadovať,
aby do dôsledkov ovládal platnú právnu úpravu, následkom čoho by ako slabší účastník dvojstranného
právneho úkonu trpel. Vzhľadom na tieto skutočnosti zaužívanú súdnu prax súd konštatuje, že začiatok
behu premlčacej subjektívnej lehoty je nutné klásť do obdobia, kedy žalobkyňa predložila samotnú
zmluvu na posúdenie svojmu zástupcovi, čo bolo v mesiaci február roku 2014 a od tejto doby začala
plynúť pri uplatnení nároku subjektívna premlčacia doba. I v časti vznesenej námietky premlčania,

uplynutím subjektívnej premlčacej doby, teda súd konštatuje túto námietku ako účelovú.

28. Výšku uplatneného nároku mal súd nesporne preukázanú a to ako rozdiel medzi skutočne
poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 350 € a skutočne uhradenou sumou zo strany
žalobkyne v prospech žalovaného vo výške 728 €.

29. Vzhľadom na tieto okolnosti, po vyvrátení obrany zo strany žalovaného, súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.

30. Súd kvalifikoval žalobu ako dôvodnú i v časti uplatneného príslušenstva samotnej istiny. V tomto

smere súd rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Nariadenie vlády SR
87/95 Z. z..

31. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
akceptujúc princíp úspešnosti v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.