Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0T/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011429

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619011429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 4.
12. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. E. O. S. G. I. , nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX J. F. R.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že

dňa29.10.2019o00.30hod.viedolosobnémotorovévozidlozn.BMW320Dev.č. SN415DF
v Liptovskom Mikuláši po Komenského ulici, odkiaľ odbočil na Hurbanovu ulicu, kde oproti predajni Milk

Agro bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Mikuláš,
a v čase o 00:35 hod. bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu analyzátorom
dychu typu Alco Quant 6020Plus výr. č. A409126, pričom mu bola nameraná hodnota 0,59 mg/l alkoholu
v dychu, čo je v prepočte 1,23 promile alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný C. E. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods.
1 písm. c/, ods. 4 Tr. poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom predtým
bol poučený, že uvedené vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude súd považovať

za priznanie sa ku spáchaniu skutku.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä

o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby,
podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a
podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchania skutku. Súd prijal uvedené
vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a
to zápis o dychovej skúške preukazujúci prítomnosť a množstvo alkoholu v organizme obžalovaného,
ako aj výpoveď svedkyne A. Z., ktorá ako člen policajnej hliadky vyzvala obžalovaného na podrobenie
sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva,

že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Vyhlásením o nepopretí spáchania skutku, ktoré sa pre potreby konania a rozhodnutia považuje za
priznanie sa ku spáchaniu skutku, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd
zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dobrovoľne vydal pre účely trestného konania osobné

motorové vozidlo zn. BMW 320D s ev. č. SN415DF spolu s diaľkovým ovládaním a plastovým kľúčom.

Podľa zápisu o dychovej skúške bola u obžalovaného dňa 29. 10. 2019 v čase o 00.35 hod. zistená
prítomnosť alkoholu 0,59 mg/liter alkoholu v dychu.

Podľa potvrdenia spoločnosti Auto Manet, CRYSTAL SK s. r. o. Liptovský Mikuláš hodnota vydaného
motorového vozidla bola vyčíslená sumou 4.000,- eur.

Podľa evidenčnej karty vozidla je obžalovaný evidovaný ako vlastník vozidla, ktoré vydal pre účely
trestného konania.

Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu od 23. 4. 2013, obžalovaný
má za obdobie od roku 2013 do roku 2019 evidovaných osemnásť záznamov o priestupkoch
spáchaných na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené uložením blokových pokút, ani jeden z
týchto priestupkov nebol spáchaný závažnejším spôsobom konania. Popri uvedených priestupkoch sa

obžalovaný dňa 20. 12. 2014 dopustil priestupku za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu,za ktorý bol postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 10 mesiacov, zákaz činnosti
začal plynúť od 20. 12. 2014. Rozhodnutím príslušného okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 27.
5. 2015 bolo upustené od výkonu zvyšku zákazu činnosti.

V evidencii priestupkov má obžalovaný evidovaných celkovo 21 záznamov o spáchaní priestupkov za
obdobie od roku 2014 do roku 2019 vždy v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, za ktoré
mu bola v prevažnej miere uložená bloková pokuta.

V registri trestov doposiaľ obžalovaný nemá záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Trestného zákona, t. j. priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a úprimné oľutovanie.
Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby (základná sadzba je až 1 rok), podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 1 roka na 8

mesiacov.

Obžalovaný sa spôsobom svojho života opakovane dostal do rozporu so zákonom, o čom
svedčí početnosť záznamov o priestupkoch v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho

života obžalovaným pred spáchaním súdeného skutku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že uvedené
priestupky sú vzhľadom na ich povahu a sankciu menej závažným protiprávnym konaním v porovnaní
s trestnou činnosťou. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý stojí prvýkrát pred súdom a jeho postoj
ku prejednávanému skutku od začiatku trestného konania, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej

polovici sadzby s určením skúšobnej doby vymeranej v prvej polovici sadzby.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, z tohto dôvodu mu súd uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Výmera trestu je úmerná nielen stavu ovplyvnenia alkoholom
obžalovaným, ale predovšetkým osobe obžalovaného, ktorý sa už v minulosti opakovane dopustil

protiprávneho konania na úseku cestnej premávky v podobe priestupku vrátane vedenia motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu, ide teda o zjavne nedisciplinovaného vodiča.

Neuniklo pozornosti súdu, že motorové vozidlo, ktoré obžalovaný použil pri páchaní trestného činu,
tento dobrovoľne vydal pre účely trestného konania a uvedený procesný úkon vyústil do podania

návrhu prokurátora na uloženie trestu prepadnutia uvedenej veci. Na základe vykonaného dokazovania
súd neuložil trest prepadnutia uvedenej veci, keďže v okolnostiach danej veci nemal preukázanú
jeho opodstatnenosť. Nie sú pochybnosti o tom, že predmetné vozidlo bolo použité na spáchanie
trestného činu, pretože pomocou tejto veci realizoval konanie ako obligatórny znak objektívnej stránky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Ustanovenie § 60 Tr. zákona upravujúceho podmienky

pre ukladanie trestu prepadnutia veci nemožno interpretovať izolovane od iných ustanovení Tr. zákona
upravujúcich zásady ukladania trestov. Ust. § 60 ods. 6 písm. b/ Tr. zákona upravuje podmienky v
prípade neuloženia trestu prepadnutia veci a teda skúmať pomer medzi hodnotou veci a závažnosťou
činu. V súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia význam hodnoty motorových vozidiel použitých
na spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nemožno v žiadnom prípade

preceňovať, inými slovami je absurdná a v rozpore so zásadami logického úsudku taká interpretácia,
podľa ktorej len motorové vozidlá nižšej hodnoty budú postihnuté trestom prepadnutia a vozidlá vyššej
hodnoty nie. Nemožno tiež prehliadnuť, že závažnosť činu je vyjadrená aj hroziacou trestnou sankciou
za jeho spáchanie, t. j. v prípade trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona je horná hranica trestnej
sadzby v prípade uloženia trestu odňatia slobody stanovená na jeden rok. V záujme predchádzania

absurdných záverov v dôsledku izolovanej aplikácie § 60 Tr. zákona je potrebné skúmať naplnenie
podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci aj v kontexte s rešpektovaním všeobecných zásad pre
ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona.

Vokolnostiachdanéhoprípadujevýznamné,žeobžalovanýstojíprvýkrátpredsúdomvtrestnomkonaní.

Do spáchania prejednávaného skutku síce už bol v priestupkovom konaní stíhaný a postihnutý za
vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, súd však pripomína, že od uloženia sankcie zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá uplynula dlhšia doba a to viac ako 5 rokov. V tejto súvislosti tiež nemožno
prehliadnuť, že rozhodnutím príslušného orgánu bolo upustené od výkonu zvyšku uvedenej sankcie a touž v roku 2015. Súd dáva do pozornosti, že pri vedení motorového vozidla nedošlo ku vzniku dopravnej
nehody, čím súd v žiadnom prípade nemieni zľahčovať konanie obžalovaného. Nemenej významným je
aj postoj obžalovaného k prebiehajúcemu trestnému konaniu, miera jeho spolupráce s orgánmi činnými

v trestnom konaní, ako aj stav ovplyvnenia obžalovaného alkoholom. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutočnosť, že obžalovaný dobrovoľne vydal jeho osobné motorové vozidlo pre účely trestného konania
a prakticky od začiatku trestného konania sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Súčasne je
potrebné pripomenúť, že za spáchaný skutok bol obžalovaný odsúdený na podmienečný trest odňatia
slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z uvedeného vyplýva, že nad obžalovaným

„visí“ hrozba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody a súčasne mu je znemožnené dočasne
vykonávať činnosť, pri ktorej sa dopustil trestného činu. U obžalovaného neprichádza do úvahy možnosť
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, keďže v posledných desiatich
rokov bol v priestupkovom konaní postihnutý zákazom vedenia motorových vozidiel za jazdu pod
vplyvom alkoholu. Právoplatne uložený trest odňatia slobody a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá s
nevyhnutnosťou jeho výkonu v plnom rozsahu vytvárajú predpoklad dosiahnutia nápravy a prevýchovy

obžalovaného a sú spôsobilé naplniť účel trestu z aspektu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Uloženie trestu prepadnutia veci v okolnostiach danej veci by bolo aj v rozpore s jeho účelom,
ktorým je odňať páchateľovi vec, ktorá môže slúžiť k ďalšiemu páchaniu trestného činu, prípadne
sťažiť páchateľovi podmienky k ďalšej trestnej činnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný je
prvýkrát trestne stíhaný za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, žiadne doposiaľ zistené

skutočnosti a zadovážené dôkazy nenasvedčujú tomu, že u obžalovaného je predpoklad recidivistických
prejavov v takej podobe ako sa mu v tomto konaní kladie za vinu. V nadväznosti na vyššie uvedené
dôvody by súčasné uloženie trestu prepadnutia veci bolo neprimerane prísne a v rozpore so zásadami
ukladania trestov, preto súd neuložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - osobného motorového
vozidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je
vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.