Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708205960
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7708205960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a sudcov JUDr.

Gabriely Varhalíkovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: Tempus - Bavaria, s.r.o., Železiarenská
49, Košice, IČO 36 183 393 zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, Cyrila a Metoda 3,
Michalovce proti žalovanému: AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, Čečehov
150, IČO 31 675 131 zastúpenému Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, IČO 47 240 482 o zaplatenie 48 197,57 eura (1 452 000,- Sk) s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.1.2017 č. k. 6Cb/11/2008-580 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 44 181,11 eur

s 10% úrokom z omeškania ročne od 1.12.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(I.) a vo výroku o náhrade trov konania (IV.).

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 44
181,11 eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 1.12.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I.), žalobu zamietol do výšky istiny 4 016,46 eur (II.), konanie zastavil v časti požadovaného
úroku z omeškania z istiny 44 181,11 eur nad 10 % ročne (III.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania v pomere 84% (IV.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou z 22.5.2008 uplatnil žalobca proti
žalovanémuprávonazaplatenie1452000,-Sk/48197,57eursúrokomzomeškaniazosumy1.331.000
Sk/ 44 181,11 eur vo výške 13 % ročne od 1.12.2005 do 30.6.2006, vo výške 14 % ročne od 1.7.2006 do
31.12.2006, vo výške 14,75 % ročne od 1.1.2007 do 30.6.2007, vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do
12.5.2008, od 13.5.2008 do zaplatenia s úrokom z omeškania z istiny 44.181,11 Eur, ktorého výška je

v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená výškou úrokovej sadzby NBS platnej
v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 % z dôvodu neuhradenej akontácie za
odpredané motorové vozidlo BMW X5.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, tvrdil,
že lízingová zmluva zo dňa 30.11.2015, je neplatná, pretože zmluvu a preberací protokol podpísal B. Č.,
ktorý v tom čase nebol konateľom žalovaného a ak by súd dospel k záveru, že zmluva je platná, tvrdil,
že akontáciu zaplatil protiplnením iným vozidlom.

V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 10% z istiny
44 181,11 eur /1 331 000,- Sk) a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Pretože žalovaný s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 2 C. s. p. a
konanie v uplatnenom úroku z omeškania nad 10% ročne zastavil.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 30.11.2005 kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo BMW X5 za kúpnu cenu 2 420 000,- Sk. Zmluvné

strany sa súčasne dohodli, že kupujúci (žalovaný) zaplatí preddavok vo výške 1 331 000,- Sk najneskôr
pri prevzatí vozidla. Súčasťou kúpnej zmluvy boli všeobecné podmienky pri predaji vozidla a protokol o
prevzatí vozidla BMW dňa 30.11.2005.
K žalobe pripojil žalobca aj ďalšiu zmluvu - kúpnu/lízingovú zmluvu č. 61900172 zo dňa 30.11.2005, v
ktorej bola dohodnutá predbežná kúpna cena vozidla BMW v sume 2 033 613,- Sk bez DPH, bol

dohodnutý spôsob financovania predmetu kúpy, pričom prvá zvýšená splátka mala byť vo výške 55% z
kúpnej ceny bez DPH, teda vo výške dohodnutého preddavku na kúpnu cenu.
Žalobca uplatnil proti žalovanému aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5% z dohodnutej
kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo všeobecných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a žiadal priznať sumu 121 000,- Sk (4 016,46 eur), lebo
žalovaný nezaplatil preddavok na kúpnu cenu vo výške 1 331 000,- Sk.

Žalobca predložil výzvu zo dňa 6.9.2007, ktorú žalovaný prevzal 10.9.2007, v ktorej žiadal, aby zaplatil
preddavok za vozidlo BMW vo výške 1 331 000,- Sk.
V konaní žalovaný tvrdil, že vozidlo BMW mu neodovzdal žalobca, ale lízingová spoločnosť, ktorá bola
vlastníkom tohto vozidla, čo preukazoval fotokópiou technického preukazu uvedeného vozidla. Uviedol,
že zvýšenú splátku 1 331 000,- Sk sa zaviazal uhradiť tak, že žalobcovi postúpi motorové vozidlo Range

Rover, čoho dôkazom mala byť kúpna zmluva medzi žalovaným a lízingovou spoločnosťou zo dňa
30.11.2005 o predčasnom ukončení lízingu a odkúpení vozidla Rover Range žalovaným za kúpnu cenu
1 295 912,89 eura s DPH; žalovaným vystavená faktúra č. 0200560149 zo dňa 30.11.2005 pre žalobcu
za vozidlo Range Rover na sumu 1 331 000,- Sk a súčasne poukazoval žalovaný na v ten istý deň
30.11.2005 žalobcom pre lízingovú spoločnosť vystavenú faktúru č. 27050046, ktorou vyúčtoval kúpnu

cenu vo výške 1 089 000,- Sk po zohľadnení zaplatenej zálohy vo výške 1 331 000,- Sk.
Žalobca tvrdil, že faktúru žalobcu č. 0200560149 za automobil Range Rover nemá vo svojej evidencii.
Predložil zmluvu o kúpe ojazdeného motorového vozidla Rover uzavretú s lízingovou spoločnosťou dňa
30.4.2006, ktorou odkúpil vozidlo za cenu 1 329 200,- eur a predložil aj dôkaz o úhrade kúpnej ceny
dňa 4.9.2006.

Lízingová spoločnosť oznámila súdu prvej inštancie, že so žalovaným uzavrela lízingovú zmluvu
č. 51700419 na vozidlo Rover, z dôvodu neplatenia lízingových splátok bola zmluva k 30.4.2006
ukončená, vozidlo bolo nájomcovi (žalovanému) odobraté a odpredané žalobcovi. Prílohou tohto listu
bolo potvrdenie z 30.11.2005, v ktorom žalobca potvrdzoval prenajímateľovi CaC leasing Slovakia,
a.s. Bratislava, že od žalovaného dostal platbu 1 331 000,- Sk, ktorá bola zúčtovaná v súlade s

kúpnou/lízingovou zmluvou č. 619300172, pohľadávka na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny tak bola
vysporiadaná v plnej výške.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom B. Č., Y., U. Š. a Y.. A. B..

4. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 30.10.2013 a žalobe vyhovel v plnom rozsahu,

pretože žalovaný v konaní nepreukázal, že zaplatil zálohu za vozidlo BMW a nepreukázal ani, že
žalovaná suma bola zaplatená žalovaným formou odovzdania iného motorového vozidla zn. Rover,
pričom žalovaný nebol vlastníkom tohto vozidla (vlastníkom bola lízingová spoločnosť), a preto jeho
poskytnutím nemohol zálohu za vozidlo BMW X5 zaplatiť.
Odvolací súd na odvolanie žalovaného tento rozsudok zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Vytýkal

súduprvejinštancie,ženiejejednoznačnéanepochybnéakýmiúvahamisariadilprihodnotenídôkazov;
žesanevyporiadalsvýpoveďouvypočutýchsvedkov,ktorýchvýpoveďmôžebyťzásadnápreposúdenie
nároku žalobcu; nevyporiadal sa s tým, či predmet lízingu možno postúpiť a z akého dôvodu žalobca
zaplatil tri splátky na vozidlo Rover, nevyporiadal sa s výpoveďou Y.. A. B. a uviedol, že je potrebné
posúdiť ne/platnosť zmlúv podľa §269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby predložil dôkaz o tom, kedy bolo
vozidlo Rover pred 30.11.2005 odovzdané na opravu žalobcovi, predložil dôkaz o doručení faktúry č.
0200560149 z 30.11.2005 žalobcovi a ak faktúra nebola zasielaná doporučene, aby predložil zoznam
odoslaných faktúr za obdobie od 15.11.2005 do 15.12.2005. Žalovaný oznámil, že požadovanými

dokladmi nedisponuje, neskôr predložil obratovú predvahu účtov z 19.6.2006, ktorá mala preukázať, že
táto faktúra bola zaúčtovaná v účtovnom období november 2005, pričom obratová súpiska z 19.6.2006
je neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky za rok 2005.Súdprvejinštanciesúčasnevyzvalažalobcunapredloženieobchodnýchpodmienokklízingovejzmluve
č. 61900172; uviedol dôvody, pre ktoré uhradil žalobcovi tri splátky na lízingovú zmluvu č. 51700419
v sume 4 648,48 eur, keď nebol nájomcom vozidla Range Rover; oznámil dôvody odkúpenia vozidla

Range Rover zmluvou z 30.4.2006, keď vozidlo bolo poruchové a žalovaný ako nájomca riadne plnil
lízingové splátky do 30.11.2005; uviedol, kedy bol Range Rover odovzdaný do opravy, kým a predložil
záznam o odovzdaní vozidla na opravu a predložil aj fotokópiu knihy došlých faktúr za obdobie od
15.11.2005 do 15.12.2015.
Žalobca uviedol, že vlastníkom vozidla Rover sa stal na základe kúpnej zmluvy až 30.4.2006, dovtedy

bola vlastníkom lízingová spoločnosť. Tri mesačné lízingové splátky za december 2005 a január a
február 2006 za toto vozidlo zaplatil preto, lebo inak by lízingová spoločnosť pristúpila k ukončeniu
lízingovej zmluvy a odobratiu vozidla skôr ako k 30.4.2006. Tvrdil, že žalovaný vozidlo Range Rover
nikdy nekúpil, kúpna zmluva z 30.11.2005 bola stranami zrušená, a preto si žalovaný nemohol započítať
hodnotu vozidla Range Rover vo vzťahu k žalobcovi, lebo nebol vlastníkom tohto vozidla, len jeho
lízingovým nájomcom.

Vkonanížalobcapoukázalnabežnúadlhodobúobchodnúpraxvovzťahuksubjektom,ktoréodžalobcu
kupovali motorové vozidlo ak lízingovej spoločnosti, že prvá zvýšená splátka nebola zo strany nájomcu
vyplácanálízingovejspoločnosti,aležalobcoviakopredávajúcemuataktomuboloajvprípadelízingovej
zmluvy uzavretej žalovaným ako nájomcom na motorové vozidlo Range Rover.
Žalobca uviedol, že nárok proti žalovanému uplatňuje zo zmiešanej kúpno-lízingovej zmluvy z

30.11.2005, nie z kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Vyhotovovanie dvoch zmlúv - kúpnej
a lízingovej v jeden deň na to isté vozidlo bolo bežnou praxou, lebo ak záujemca nemal finančné
prostriedky, aby mohol auto kúpiť uzatvárala sa kúpno-lízingová zmluva, ako to bolo v spornom prípade
ako aj v prípade vozidla Range Rover.
Žalobca predložil knihu došlých faktúr za obdobie od 15.11.2005 do 15.12.2005, v ktorej nie je evidovaná

faktúra č. 0200560149.
Súd prvej inštancie vypočul opätovne svedka Y.. A. B. a tiež konateľa žalobcu Ing. B. O..
Na poslednom pojednávaní žalovaný predložil potvrdenie Daňového úradu Michalovce za zdaňovacie
obdobie r. 2005, súčasťou ktorého je daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za november 2005,
v ktorom je uvedená faktúra č. 200560149 z 30.11.2005 na sumu 1 118 487,40 eur, z ktorej DPH činí

212 512,60 eur. Konateľ žalobcu Y.. M. O. k tomu uviedol, že ide o interný doklad žalovaného, mohlo ísť
o pracovný podklad žalovaného, z ktorého nemožno zistiť, či zaplatil daň z pridanej hodnoty, pretože v
roku 2005 sa k daňovému priznaniu nepodával zoznam faktúr ako v súčasnosti.

6. Citujúc ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že v

danom prípade došlo k uzatvoreniu zmiešanej kúpnej, lízingovej zmluvy dňa 30.11.2005 ako zmluvy
nepomenovanej, ktorá obsahuje prvky kúpnej zmluvy, náležitosti lízingovej zmluvy, ktorú v celosti možno
charakterizovať ako zmluvu nepomenovanú, súčasťou ktorej je dohoda o zaplatení časti kúpnej ceny
medzi predávajúcim, žalobcom a žalovaným ako nájomcom. Podľa tejto zmluvy je žalobca predávajúcim
a kupujúcim je lízingová spoločnosť a žalovaný vystupuje ako nájomca z lízingovej zmluvy a ako dlžník,

pokiaľ sa týka zaplatenia zálohy kúpnej ceny za vozidlo BMW. Samotná záloha vo výške 1.331.000 Sk
bola dohodnutá v osobitnej dohode z 30.11.2005, v ktorej bolo zároveň dohodnuté, že dlžník zaplatí
zálohu najneskôr pri prevzatí vozidla. Vozidlo bolo prevzaté 30.11.2005, o čom žalobca predložil dôkaz
o prevzatí vozidla z uvedeného dňa.

7. Súd prvej inštancie zastával názor, že dôkaz o tom, že došlo k dohode, že žalovaný zaplatí časť
kúpnejceny žalobcovi,vyplývazkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovanýmdňa30.11.2005,
v ktorej je uvedené, že záloha bude zaplatená najneskôr pri prevzatí vozidla a aj v lízingovej zmluve
č. 61900172 z 30.11.2005 v poznámke položka 2 je uvedené, že ak predávajúci prijal platbu od
nájomcu (žalovaného) pred podpísaním tejto kúpnej/lízingovej zmluvy všetkými zmluvnými stranami,

stáva sa takto zaplatená čiastka na základe dohody všetkých zmluvných strán plnením kupujúceho/
prenajímateľa (lízingovej spoločnosti) na kúpnu cenu predávajúceho a vo vzťahu medzi nájomcom a
kupujúcim/prenajímateľom (lízingovou spoločnosťou) plnením nájomcu na zvýšenú splátku vopred, a to
dňom podpísania tejto kúpnej/lízingovej zmluvy všetkými zmluvnými stranami. Vyvodil záver, že z tohto
ustanovenia lízingovej zmluvy je zrejmé, že účastníci pri podpísaní lízingovej zmluvy vedeli, uvažovali,

že žalovaný ako nájomca zaplatí zálohu na kúpnu cenu žalobcovi ako predávajúcemu.
Poukázal na faktúru č. 27050046 z 30.11.2005, kde je žalobcom fakturovaný iba zostatok kúpnej ceny (2
420 000,- Sk) vo výške 1 089 000,- Sk, teda že bola odpočítaná záloha 1 331 000,- Sk, ktorú mal zaplatiť
žalovaný. Tiež zo splátkového kalendára ako súčasti lízingovej zmluvy podľa súdu prvej inštancie jezrejmé, že vychádzal len zo sumy 1 474 488,- Sk, teda aj tu bola zohľadnená záloha, ktorú mal žalobcovi
zaplatiť žalovaný.
Dôkazom o dohode o zaplatení zálohy žalovaným je podľa záveru súdu prvej inštancie aj faktúra

žalovaného vystavená žalobcovi č. 0200560149 z 30.11.2005 na sumu 1 331 000,- Sk, v ktorej udáva,
že fakturuje na základe zmluvy vozidlo Rover. Aj keď nekonkretizuje, na základe akej zmluvy, podľa
súdu prvej inštancie je zrejmé, že si bol vedomý svojho dlhu vo vzťahu k žalobcovi, lebo ak by nemal
žiadny dlh, tak by takúto faktúru nevystavil, resp. takúto faktúru by vystavil lízingovej spoločnosti, ktorá
vystupovala ako kupujúci v samotnej lízingovej zmluve.

Súd prvej inštancie poukázal aj na faktúru predloženú žalobcom za opravu vozidla (Rover) č.
2005011461 zo dňa 14.11.2005 na sumu 13 083,- Sk, ktorú žalovaný zaplatil 18.1.2006 a zastával názor,
že ak by žalovaný toto vozidlo Rover prenechal žalobcovi v novembri 2005 ako protihodnotu na zálohu
za nové vozidlo BMW, tak by takúto úhradu nepreviedol a oznámil by žalobcovi, že nemôže zaplatiť
cenu za opravu vozidla, lebo vozidlo mu nepatrí a bolo odpredané ešte 30.11.2005 na základe faktúry
č. 0200560149.

8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že faktúru č. 0200560149
doručil žalobcovi, ale žalovaný predložil zoznam došlých faktúr za inkriminované obdobie, v ktorom
sa táto faktúra žalovaného nenachádza. Ďalej poukázal na list žalobcu zo dňa 9.12.2005, ktorým
vyzval žalovaného na zaplatenie akontácie a ďalší list zo dňa 13.1.2006, ktorým vyzval žalovaného

na zaplatenie akontácie a na prevzatie vozidla (Rover) zo servisu, k čomu predložil súpisný hárok
odosielanej pošty zo dňa 13.1.2006 potvrdený poštou. Žalovaný na tieto listy nereagoval a v konaní
uviedol, že žalobca v uvedený deň nemusel zasielať list, ktorý je založený v spise. Súd prvej inštancie
túto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, pretože žalovaný nepredložil žiadny list z tohto dátumu
od žalobcu, ktorý by obsahoval nejaký iný obsah.

Taktiež poukázal na zmluvu o predaji motorového vozidla Rover zo dňa 30.4.2006 predloženú žalobcom,
ktorou vozidlo odkúpil od lízingovej spoločnosti za sumu 1 329 200,- Sk a preberacie protokoly ako
dôkaz o tom, že žalobca odovzdal vozidlo lízingovej spoločnosti (CaC), ktorá ho následne odovzdala
žalobcovi.Žalobcapredložilajdôkazoúhradekúpnejcenyvozidlalízingovejspoločnostidňa4.9.2006,a
preto nemohlo byť toto vozidlo predmetom plnenia zo strany žalovaného na akontáciu lízingovej zmluvy

zo dňa 30.11.2005.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 29.5.2006 prevzal od lízingovej spoločnosti finančné
vysporiadanie lízingovej zmluvy č. 51700419 týkajúce sa vozidla Rover, z ktorého je zrejmé, že celkové
vyúčtovanie bolo na nulu. Zastával názor, že ak by toto vozidlo žalovaný odpredal žalobcovi dňa
30.11.2005 faktúrou č. 0200560149, musel by žalovaný reagovať a oznámiť lízingovej spoločnosti, že

nie je vlastníkom vozidla, ale vlastníkom vozidla je žalovaný, ktorý mal vlastníctvo k vozidlu Rover
nadobudnúť zmluvou zo dňa 30.11.2005. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na toto vyúčtovanie
nereagoval a poukázal aj na to, že v predmetnom vyúčtovaní lízingu vozidla Rover je odpočítaná
predajná cena predmetu lízingu, teda žalovaný musel vedieť o tom, že lízingová spoločnosť toto vozidlo
odpredala alebo odpredá inému záujemcovi.

9. Na jednotlivé úkony strán sporu súd prvej inštancie použil vykladacie pravidlá upravené v § 266 ods.
1 až 3 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na rokovania strán pri uzatváraní zmluvy a prax, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj na následné správanie strán.
K žalovaným predloženému potvrdeniu o zaplatení zálohy zo dňa 30.11.2005 poukázal na výpoveď

konateľ žalobcu Y.. B. O., ktorý uviedol, že vydávanie takýchto potvrdení bolo bežnou praxou, lebo sa
predpokladalo, že záujemca o kúpu drahého vozidla obratom alebo o niekoľko dní zaplatí akontáciu a k
takémuto prípadu došlo prvýkrát a podobné potvrdenie vydal žalobca aj pri vozidle Rover. S poukazom
na ustanovenie § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že uvedené potvrdenie
bolo vydané len pre lízingovú spoločnosť ako kupujúceho, nie pre žalovaného ako potvrdenie o splnení

dlhu a žalovaný ani nikdy netvrdil, že zaplatil finančnú čiastku uvedenú v tomto potvrdení.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nepredložil písomný dôkaz, ktorým by oznámil žalobcovi, že
muprenechávavozidloRoverakoakontáciuzavozidloBMWatakýtodôkaznevyplývaanisožalovaným
predloženej faktúry č. 0200560149, ktorým toto vozidlo fakturoval žalobcovi. Pokiaľ takýmto dôkazom
mala byť výpoveď B. Č. na pojednávaní dňa 22.10.2012, ktorý uviedol, že pri podpise kúpnej a lízingovej

zmluvy sa dohodol s riaditeľom žalobcu Y.. Š., že žalovaný odovzdá vozidlo Rover žalobcovi, ktorého
hodnota sa použije ako prvá splátka na automobil BMW X5, súd prvej inštancie poukázal na výpoveď
Y.. U. Š., ktorý uviedol, že poruchové vozidlo Rover sa zobralo na komisionálny predaj k žalobcovi, ale
pre odstup času si nepamätal či sa predalo.Z výpovedí týchto dvoch svedkov podľa súdu prvej inštancie vyplýva záver, že medzi stranami boli
jednania, ktoré mali smerovať k dohode s obsahom, aký udáva žalovaný, čoho dôkazom je aj to, že
všetky zmluvy boli robené v ten istý deň 30.11.2005. Dohoda o predčasnom ukončení finančného lízingu

uzavretá medzi lízingovou spoločnosťou a žalovaným ako kupujúcim (na vozidlo Rover) však nebola
realizovaná, keďže žalovaný neuhradil kúpnu cenu za toto vozidlo, čo v konaní žalovaný ani nenamietal.
Zastával názor, že žalovanému pri odovzdaní tohto vozidla žalobcovi pred 30.11.2005 nič nebránilo
urobiť krátky písomný záznam, dohodu o tom, že vozidlo je odovzdávané ako protihodnota na prvú
zvýšenú splátku za vozidlo BMW. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nepredložil v konaní žiaden

dôkaz o odovzdaní vozidla žalobcovi, práve naopak, žalobca predložil list z 13.1.2006 s dôkazom o jeho
odoslaní žalovanému, ktorým ho vyzýval na prevzatie vozidla po vykonanej oprave.

10. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či medzi účastníkmi zmiešanej zmluvy nedošlo k dohode o
postúpení práv a povinností z lízingovej zmluvy č. 51700419 (Rover). Vzhľadom na to, že podľa čl.
8 ods. 1 obchodných podmienok uvedenej lízingovej zmluvy akákoľvek zmena práv a povinností v

tejto lízingovej zmluvy, zámena alebo výmena motorového vozidla, ktoré je predmetom lízingu a aj
postúpenie práv a povinností nájomcu z lízingovej zmluvy podliehajú predchádzajúcemu písomnému
súhlasu prenajímateľa a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že lízingová spoločnosť súhlasila s
prevodom práv a povinností týkajúcich sa vozidla Rover na žalobcu, uzavrel, že k takémuto postúpeniu
práv a povinností nedošlo.

11. K námietke absolútnej neplatnosti obidvoch zmlúv z 30.11.2005 vznesenej žalovaným v konaní z
dôvodu, že tieto boli podpísané B. Č., ktorý nebol v tom čase konateľom žalovaného, súd prvej inštancie
s odkazom na ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že za právnickú osobu môžu
robiť právne úkony aj členovia právnickej osoby, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Svedok B. Č. na pojednávaní dňa 22.10.2012 uviedol, že uzatváral zmluvy pre žalovaného, v tom čase
nakupoval pre túto spoločnosť autá. Dôkazom toho je aj lízingová zmluva 51700419 z 19.5.2014 na
vozidlo Rover, ktorú tiež podpísal. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nespochybnil oprávnenie
tejto osoby podpisovať zmluvy, túto obranu použil účelovo až v priebehu konania.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy posudzoval jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
dohody o odovzdaní vozidla Rover na úhradu prvej zvýšenej lízingovej splátky a nepredložil ani dôkaz o
úhrade zálohy za vozidlo BMW, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zálohu
za toto vozidlo v uplatnenej istine.

13.Nárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške121000,-Skvovýške5%zdojednanejkúpnej
ceny vozidla BMW podľa čl. 2.6 obchodných podmienok žalobcu ako súčasti kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 30.11.2005 medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie zamietol, pretože žalobca uplatňuje
nárok zo zmiešanej kúpno/lízingovej zmluvy č. 61900172, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné

podmienky a ktoré neobsahujú dohodu zmluvných strán o povinnosti nájomcu zaplatiť predávajúcemu
zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu zálohu na kúpnu cenu.

14. O nároku žalobcu na úroky z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 1 a 2 a § 768f
Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal z istiny úroky z omeškania od 1.12.2005, keďže žalovaný

mal preddavok zaplatiť do 30.11.2005 vo výške 10% ročne.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný vo výške 92% a neúspešný v 8% uplatneného nároku priznal nárok na náhradu
trov konania v pomere 84%.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol I. a IV. výrok
rozsudku a žiadal, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch zmenil rozsudok tak, že žalobu zamieta a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa §
365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nedôsledne a

bez náležitého vysvetlenia odignoroval jeho právnu argumentáciu a poukazovanie na skutkové tvrdenia.
a/ Predovšetkým žalovaný poukazoval na to, že zmluvy, na základe ktorých žalobca uplatňoval v
tomto konaní nárok, boli podpísané osobou, ktorá na to nebola oprávnená, pretože p. B. Č. nebol
konateľom žalovaného a nebol ani osobitnou plnou mocou na podpis týchto dokumentov splnomocnenýa keďže zmluvy boli podpisované u žalobcu, neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 15 a
16 Obchodného zákonníka, a preto sú absolútne neplatné. Vytýkal súdu prvej inštancie, že oprávnenie
p. B. Č. konať za žalovaného vyvodil z ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože

Obchodný zákonník, ktorým sa spravuje tento právny vzťah strán sporu, má komplexnú úpravu konania
v mene obchodnej spoločnosti. Tvrdil, že z ustanovenia § 13 až 16 Obchodného zákonníka nevyplýva
spôsob konania, ktorý by oprávňoval B. Č. konať za žalovaného, preto zastával názor, že súd prvej
inštancie aplikoval na právny stav nesprávny právny predpis a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný
uviedol, že aj v prípade, ak by na dané právne vzťahy mal byť aplikovateľný Občiansky zákonník,

a to ustanovenie § 20 ods. 2, v konaní neboli preukázané predpisy žalovaného, ktoré by oprávňovali
B. Č. na uzatváranie zmlúv pri kúpe motorových vozidiel vo vysokej hodnote, ani nebolo preukázané
jeho pracovné zaradenie u žalovaného a či mu z neho vyplývalo oprávnenie na uzatváranie takýchto
kúpnych zmlúv, resp. či to bolo obvyklé. Žalovaný zdôraznil, že nešlo o bežnú, každodennú činnosť,
ale o uzatváranie kúpnych zmlúv v hodnote niekoľko miliónov Sk. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel
svoju argumentáciu o skutočnosť, že B. Č. uzavrel aj inú kúpnu zmluvu na motorové vozidlo Range

Rover, existencia tejto zmluvy nepreukazuje dlhodobú prax strán sporu ani náležitosti podľa § 20 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostačujúce
a tvrdil, že v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
Citujúc z rozhodnutí Ústavného súdu SR (III. ÚS 311/07, I. ÚS 154/05) žalovaný považoval napadnutý

rozsudokzaarbitrárny,pretožesúdprvejinštanciesvojprávnyzávernezdôvodnilzovšetkýchzákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Tvrdil, že pri posudzovaní platnosti kúpnych zmlúv
nebolaplikovanýprávnypredpis,keďžesúdprvejinštancieaplikoval§20ods.2Občianskehozákonníka
na konanie v mene obchodnej spoločnosti, bol nesprávne zistený skutkový stav a nedostatočne až
nelogicky boli odôvodnené závery súdu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri aplikácii § 20 ods. 2

Občianskeho zákonníka argumentuje len jednou kúpnou zmluvou z minulosti, ktorá však nepreukazuje
existenciu vnútorných predpisov žalovaného ani pracovné zaradenie B. Č. a jeho oprávnenie, resp. že
by bolo obvyklé, že B. Č. uzatváral kúpne zmluvy na motorové vozidlá v hodnote niekoľko miliónov Sk. V
tejto súvislosti s odkazom na nálezy Ústavného súdu I. ÚS 407/08, III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS
34/07 a ďalšie namietal porušenie základného práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, ktorého

súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozsudku.

b/ Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na absenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Uviedol, že súd
prvej inštancie odkazuje na dohodu strán sporu v neplatnej kúpnej zmluve uzavretej iba medzi žalobcom
a žalovaným, o ktorej sám žalobca uviedol, že sa podpisovala len do evidencie pre výrobcu vozidiel,

t. j. kvôli zľavám, lebo leasingové spoločnosti zľavy nedostávajú, len koneční adresáti, t. j. leasingoví
nájomcovia ako budúci vlastníci a v ktorej je ustanovenie o tom, že záloha bude zaplatená najneskôr pri
prevzatí vozidla a súd prvej inštancie nevysvetľuje, ako majú tieto skutočnosti uvedené v inej neplatnej
zmluve zakladať aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok z inej
trojstrannej kúpno/leasingovej zmluvy.

Druhou skutočnosťou, ktorou súd prvej inštancie odôvodňuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu je dohoda v leasingovej zmluve č. 61900172, že ak predávajúci prijal platbu
od nájomcu (žalovaného) pred podpísaním tejto kúpno/lízingovej zmluvy stáva sa táto platba na
základe dohody všetkých zmluvných strán plnením kupujúceho/prenajímateľa (lízingovej spoločnosti)
na kúpnu cenu predávajúceho a vo vzťahu medzi nájomcom a lízingovou spoločnosťou ide o plnenie

nájomcu na zvýšenú splátku vopred, dňom podpísania kúpno/lízingovej zmluvy všetkými zmluvnými
stranami. Žalovaný zdôraznil, že z tejto dohody nevyplýva dohoda zmluvných strán, že žalobca má
mať priamy nárok na vymáhanie plnenia (akontácie) od žalovaného ako leasingového nájomcu. Zmluva
je koncipovaná tak, že žalobca má nárok na plnenie od kupujúceho - leasingovej spoločnosti a len
pre prípad, že žalovaný bude plniť žalobcovi ako predávajúcemu, bude sa to považovať za plnenie od

kupujúceho, teda od leasingovej spoločnosti.
Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný neplnil žalobcovi pred
podpisom tejto trojstrannej zmluvy. Plnenie od žalovaného bolo poskytnuté až následne podľa dohody
B. Č. a Y.. Š. o použití vozidla Range Rover na úhradu prvej zvýšenej splátky, teda nedošlo k naplneniu
ustanovenia uvedeného pod položkou 2 v leasingovej zmluve, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie

v bode 47 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný podľa trojstrannej zmluvy má povinnosti výlučne voči
kupujúcemu a prenajímateľovi, t. j. voči leasingovej spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že žalobca je
v zmluvnom vzťahu len s leasingovou spoločnosťou, od ktorej si môže uplatňovať zaplatenie prvejzvýšenej splátky, ak mu údajne bola zaplatená. K plneniu aj podľa výpovede svedkov došlo podľa
trojstrannej kúpno/leasingovej zmluvy.

c/ Ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neplatnosti leasingovej zmluvy a
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu voči žalovanému ako nájomcovi, žalovaný poukázal na
výpovede svedkov B. Č. a Y.. U. Š., ktorí dňa 30.11.2015 v prevádzke žalobcu dohodli, že poruchové
vozidlo Range Rover žalovaný prenechá na disponovanie žalobcovi, pretože dovtedy uhradené
leasingové splátky za toto vozidlo mali zodpovedať hodnote akontácie vozidla BMW X5. Zastával názor,

že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tieto výpovede, pretože svedok B. Č. dostatočne určito a
zrozumiteľne vypovedal o obsahu tejto dohody a Y.. Š. nepoprel existenciu tejto dohody. Za nesprávny
považoval záver súdu prvej inštancie, že žalovanému pri odovzdávaní vozidla žalobcovi nič nebránilo
urobiť krátky písomný záznam, dohodu, že vozidlo je odovzdávané ako protihodnota na prvú zvýšenú
splátku za vozidlo BMW, pretože dňa 30.11.2005 k tejto ústnej dohode došlo v predajni žalobcu a
žalovaný,resp.B.Č.nemalkdispozíciivybavenienaspísanietakejtodohodyaskôrjunemoholpripraviť,

pretožekdohodedošloažprikúpeBMWX5.Zdôraznil,žežalovanýaninevyžadovalvyhotovenietakejto
dohody, lebo v ten istý deň bolo vystavené potvrdenie o úhrade celej sumy akontácie, teda žalovaný
nemal akúkoľvek obavu, že žalobca bude od neho túto sumu v budúcnosti vymáhať.

d/ Žalovaný tvrdil, že ak by aj existoval jeho záväzok voči žalobcovi, tento záväzok bol žalovaným

dobrovoľne splnený, o čom svedčí zásadný dôkaz, a to potvrdenie o vysporiadaní zálohy (prvej zvýšenej
splátky), pričom aj leasingová spoločnosť potvrdila pravdivosť tohto dokumentu ako aj skutočnosť,
že peniaze boli uhradené nájomcom (žalovaným) žalobcovi. Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, lebo nepreukázal skutočnosť, že žalovaný predmet sporu neuhradil, resp. inak nevyrovnal. Za
nesprávny považoval žalovaný názor súdu prvej inštancie, že odovzdaním vozidla Rover mal uznať svoj

záväzok voči žalobcovi, lebo samotné plnenie nie je uznaním záväzku a neznamená ani vznik záväzku,
keďže ako to vyplýva z položky 2 trojstrannej kúpno/leasingovej zmluvy žalovaný mal len možnosť plniť
priamo žalobcovi ako predávajúcemu. Uviedol, že je chybou žalobcu, keď doklad o prijatí plnenia vystavil
bez toho, aby v potvrdení uvedenú sumu resp. protiplnenie skutočne prijal. Poukázal na to, že žalobca až
na pojednávaní 14.10.2016 tvrdil, že takéto potvrdenie je ochotný pre svojich VIP zákazníkov vystaviť aj

vtedy, keď reálne peniaze neboli ešte uhradené, a to preto, aby si zákazník mohol vozidlo hneď prevziať
a nemusel čakať na prevod peňazí v banke.
Vykonaným dokazovaním podľa žalovaného bolo preukázané, že žalobca prijal od neho skutočné
plnenie, ktoré spočívalo v prenechaní vozidla Range Rover žalobcovi, hoci podľa leasingovej zmluvy
mal žalovaný plniť leasingovej spoločnosti. Dohodu o prenechaní označeného vozidla žalobcovi potvrdili

svedkovia B. Č. a Y.. Š. a tiež Y.. B., ktorý uviedol, že žalovaný do novembra 2005 riadne a včas
platil splátky za vozidlo Range Rover a prestal platiť vzhľadom na dohodu so žalobcom, že žalobca
si nechá vozidlo Range Rover a prevezme leasing tohto vozidla na seba. O takejto dohode svedčí
aj to, že leasingové splátky platil žalobca. Pokiaľ konateľ žalobcu v konaní tvrdil, že sa tak stalo len
omylom, žalovaný poukázal na to, že už nevedel vysvetli, pokiaľ mali zamestnanci žalobcu informácie

potrebné pre vykonanie úhrad, t. j. číslo účtu leasingovej spoločnosti, sumu splátky, variabilný symbol a
iné, pretože tieto údaje mal žalobca od žalovaného v súvislosti s uzavretou dohodou.
Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie, že vozidlo bolo mu zhabané, pretože vozidlo prenechal
žalobcovi ako protiplnenie na nové vozidlo. Poukázal na to, že nemal dôvod prenechať vozidlo
(Rover) žalobcovi bez odplaty, keď zaňho skoro dva roky riadne a včas platil splátky, pričom ak sa

prenecháva predmet leasingu, prenecháva sa vždy odplatne a minimálne sa vypláca to, čo už nájomca
plnil leasingovej spoločnosti. Vozidlo navyše bolo po oprave, za ktorú zaplatil žalovaný. Uviedol, že
vystavil žalobcovi v zmysle uzavretej dohody aj faktúru za prenechanie vozidla Range Rover vo výške
dohodnutej zálohy, doručenie tejto faktúry žalobcovi nevedel preukázať jednak pre personálne zmeny
v spoločnosti a tiež pre odstup času, z predložených účtovných dokladov žalovaného však vyplýva, že

túto faktúru žalovaný riadne zaúčtoval.
K záveru súdu prvej inštancie, že postúpenie práv z leasingu nebolo možné bez súhlasu leasingovej
spoločnosti žalovaný uviedol, že použitie vozidla Range Rover ako akontácia na nové vozidlo
bolo žalovanému, resp. B. Č. navrhnuté Y.. Š., jediné čo skúmali, bola výška dovtedy zaplatených
leasingových splátok, aby zodpovedala približne hodnote akontácie za BMW X5, pričom B. Č. sa pri

realizáciitohtoobchoduspoliehalnaodbornosťžalobcualeasingovejspoločnosti,ktorábolaúčastníkom
trojstrannej zmluvy na vozidlo BMW X5.
Podľa žalovaného si žalobca rozmyslel dohodu uzavretú medzi B.. Č. a Y.. Š., a preto vyzval žalovaného
na prevzatie vozidla Range Rover a na zaplatenie sumy akontácie za vozidlo BMW X5. Poukázal na to,že žalobca prevzal vozidlo Range Rover dňa 30.11.2005 a nakladal s ním ako s vlastným, o čom svedčí
aj to, že zaplatil tri leasingové splátky.
Žalovaný na základe uvedených dôvodov v závere odvolania zhrnul skutočnosti odôvodňujúce

zamietnutie žaloby
- žalobca potvrdil zaplatenie predmetu tohto súdneho sporu a svojim podpisom uznal prijatie plnenia,
ktorého sa opakovane domáha v tomto súdnom spore
- žalovaný nie je v zmluvnom vzťahu so žalobcom, vždy bol v zmluvnom vzťahu pokiaľ ide o vozidlo
BMW X5 len s leasingovou spoločnosťou

- žalobca prevzal vozidlo Range Rover dňa 30.11.2005, kedy žalovaný kupoval BMV X5
- splátky leasingu od novembra 2005 platil len žalobca
- zmluvy podpísané dňa 30.11.2005 p. B. Č. sú absolútne neplatné
- za predaj vozidla Rover vystavil žalovaný žalobcovi faktúru, ktorú má riadne vedenú vo svojom
účtovníctve

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť.
Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluvy uzavreté dňa 30.11.2005 p. B. Č. sú neplatné, žalobca poukázal
na odôvodnenie rozsudku v tomto smere a s poukazom na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka
uviedol, že B.. Č. bol tou osobou, ktorá vystupovala za žalovaného aj pri predchádzajúcich kúpach
motorových vozidiel od žalobcu, zmluvy aj podpísal a opatril pečiatkou žalovaného. O tom, že B.

Č. bol poverený určitou činnosťou žalovaným, podľa žalobcu vyplýva aj z odporu proti platobnému
rozkazu, v ktorom vtedajšia konateľka žalovaného p. Q. Č. navrhla výsluch B. Č., podľa jej tvrdenia
išlo o „splnomocnenca Agrospolu Michalovce“. Aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa
12.10.2009 navrhol výsluch svedka B. Č., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom žalovaného a
osobou, ktorá mala u žalovaného na starosti kúpu a predaj automobilov.

K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní
žalobca uviedol, že nárok proti žalovanému uplatňuje zo zmiešanej kúpno-leasingovej zmluvy zo dňa
30.11.2005, nie z kúpnej zmluvy uzavretej v ten istý deň medzi stranami sporu. Zdôraznil, že neexistuje
žiaden príjmový doklad preukazujúci, že žalovaný zaplatil sumu 1 331 000,- Sk v hotovosti ako akontáciu
a táto suma nebola ani pripísaná na účet žalobcu.

Odmietol tvrdenie žalovaného o prenechaní vozidla Range Rover žalobcovi na úhradu akontácie za
BMW X5 žalobcovi, pretože žalovaný nikdy nebol vlastníkom tohto vozidla, keďže vlastníkom bola
leasingová spoločnosť, čo vyplýva z oznámenia leasingovej spoločnosti a tiež z výpovede zamestnanca
tejto spoločnosti p. B., preto hodnotu Range Rovera nemohol započítať žalobcovi. Žalobca uviedol, že
dlhoročné obchodné vzťahy medzi stranami sporu a problémy s poruchovosťou vozidla Range Rover

ho viedli k tomu, že vystavil fiktívny doklad o úhrade akontácie 1 331 000,- Sk, aby umožnil žalovanému
zrealizovať kúpno/leasingovú zmluvu a prevziať BMW X5, k úhrade sumy 1 331 000,- Sk však nedošlo.
Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný od leasingovej spoločnosti nikdy vozidlo Range Rover nekúpil
a leasingová spoločnosť v súlade s všeobecnými leasingovými podmienkami nedala žalovanému ani
písomný súhlas na postúpenie práv a povinností z leasingu tohto vozidla, a preto žalovaný predmetom

leasingu - vozidlom Range Rover nemohol disponovať a k 30.11.2005 nebol jeho vlastníkom. Uviedol, že
leasing tohto vozidla bol ukončený k 30.4.2006 v dôsledku neplatenia leasingových splátok a následne
vozidlo Range Rover kúpil od leasingovej spoločnosti žalobca. Žalobca zdôraznil, že z ním predložených
listinných dôkazov vyplýva, že vyzýval žalovaného na zaplatenie akontácie za motorové vozidlo BMW
X5 a tiež na prevzatie vozidla Range Rover zo sídla žalobcu.

18. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zastával názor, že neboli spochybnené jeho argumenty.
Mal za to, že posúdenie otázky platnosti zmluvy a oprávnením p. B. Č. spornú zmluvu uzavrieť za
žalovaného je zásadnou otázkou. Uviedol, že ak bol p. Č. zamestnancom žalovaného, na výkon činnosti
nepotreboval splnomocnenie, voči tretím osobám oprávnenie konať mohol preukázať poverením od

zamestnávateľa, zamestnanecká zmluva ani iné poverenie neboli v konaní predložené. Zotrval na
námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, pretože ako kupujúci vystupuje
v spornej trojstrannej zmluve leasingová spoločnosť, ktorá je povinná hradiť kúpnu cenu, a preto žalobca
mal uplatniť nárok proti leasingovej spoločnosti, a nie proti žalovanému ako leasingovému nájomcovi.
K dôkazu na č. l. 93 (potvrdenie o úhrade akontácie) žalovaný uviedol, že nikdy netvrdil, že akontáciu

uhradil v hotovosti, ale záväzok splnil formou ponechania vozidla Range Rover u žalobcu tak, ako
to zodpovedalo dohode, čo vyplýva z výpovedí p. B. Č. a Y.. Š.. V tejto súvislosti odkázal na inštitút
postúpenia práv a povinností z leasingovej zmluvy, ktorý bol v tomto prípade uplatnený. Takýto postup
navrhol sám Y.. Š., a preto skutočnosť, že nebol daný písomný súhlas leasingovej spoločnosti, nemôžebyť na ťarchu žalovaného. O tom, že žalobca vstúpil do práv leasingového nájomcu k vozidlu Range
Rover svedčí to, že zaplatil minimálne za tri mesiace leasingové splátky. Žalovaný zotrval na svojich
vyjadreniach k vystaveniu faktúry č. 0200560149 z 30.11.2005 za prenechanie vozidla Range Rover

žalobcovi.

19. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný poukazuje na štyri
skutočnosti, ktoré sú podľa jeho názoru relevantné pre toto konanie, a to 1. neplatnosť zmlúv
podpísaných B. Č.; 2. absencia aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý si mal kúpnu cenu žiadať od

leasingovej spoločnosti; 3. zo strany leasingovej spoločnosti boli postúpené práva a povinnosti z
leasingovej zmluvy; 4. vystavenie faktúry žalovaným č. 0200560149 z 30..2005 za prenechanie vozidla
Range Rover žalobcovi.
S poukazom na ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 15 Obchodného zákonníka
považoval B. Č. za osobu, ktorá vystupovala za žalovaného aj pri predchádzajúcich kúpach motorových
vozidiel od žalobcu, zmluvy vždy podpisoval B. Č. a opatril ich pečiatkou žalovaného, čo potvrdil aj

sám B. Č. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.10.2012. Žalobca opätovne odkázal na vyjadrenie
konateľky žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, kde označila B. Č. za splnomocnenca
žalovaného.
K žalovaným tvrdenému nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu uviedol, že dňa 30.11.2005
došlo k uzavretiu zmiešanej kúpno-leasingovej zmluvy, súčasťou ktorej bola dohoda o zaplatení časti

kúpnejceny(akontácie)medzipredávajúcim,tedažalobcomažalovanýmakonájomcom.Podľažalobcu
v tejto zmluve vystupoval žalovaný v pozícii nájomcu z leasingovej zmluvy a zároveň ako dlžník čo
sa týka zaplatenia akontácie, teda časti kúpnej ceny. Zopakoval, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že bolo obchodnou zvyklosťou žalobcu, že vyhotovoval dve zmluvy - kúpnu zmluvu, pre
prípad, že kupujúci mal celú kúpnu cenu a pre prípad, že nemal dostatok finančných prostriedkov,

uzatváral tzv. kúpno-leasingovú zmluvu. Doklad n č. l. 93 súdneho spisu potvrdenie o zaplatení
akontácie vystavil len z dôvodu prefinancovania zostatku kúpnej ceny zo strany leasingovej spoločnosti
a nesvedčí o zaplatení akontácie žalovaný, navyše, nebolo vydané žalovanému, ale zaslané len
leasingovej spoločnosti. Zdôraznil, že k postúpeniu práv a povinností z leasingovej zmluvy podľa bodu
8 písm. a/ všeobecných leasingových podmienok nemohlo dôjsť bez písomného súhlasu leasingovej

spoločnosti a takýto písomný súhlas leasingová spoločnosť neudelila, čo vyplýva aj z výpovede Ing. B..
Tento svedok potvrdil aj to, že žalovaný nebol k 30.11.2005 vlastníkom vozidla Range Rover, že leasing
tohto vozidla pokračoval aj po tomto dátume a dňa 30.4.2006 toto vozidlo od leasingovej spoločnosti
odkúpil žalobca, ktorý výpisom z účtu preukázal, že kúpnu cenu zaplatil. Žalobca s poukazom na
vykonané dokazovanie uviedol, že žalovaný nepreukázal, že ním vystavená faktúra č. 0200560149 z

30.11.2005 bola žalobcovi doručená.

20. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385
C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že podanému odvolaniu nemožno vyhovieť.

21. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Predmetné konanie sa začalo v roku 2008 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej
inštancie rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané v roku 2017 za účinnosti Civilného sporového
poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a
dôvodnosť podaného odvolania.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

24. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2C.s.p.),keďžeanipočasodvolaciehokonanianevyšlinajavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanéhonemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd udáva:

26. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ a písm.
h/ C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Inou vadou konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. sa rozumie akékoľvek pochybenie v
procesnom postupe súdu, predovšetkým porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno
podriadiť pod ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý

je v rozpore so zákonom a ktorým súd znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva,
ktoré jej priznáva zákon.
Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol akého procesného pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie
v konaní, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takéto pochybenie odvolací súd
ani nezistil, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

28. Žalovaný v úvode odvolania uviedol konkrétne odvolacie dôvody, na ktorých založil svoje odvolanie.
V texte odvolania navyše namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, pretože súd prvej inštancie
nezdôvodnil rozsudok zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, čím
došlo k porušeniu základného práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj

náležité odôvodnenie rozsudku.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

30.Obsahprávanaspravodlivýprocesjeveľmiširoký,predovšetkýmjetoprávonaprístupksúdu,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej

lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia ( Civilný sporový
poriadok, Veľký komentár, Števček a kol., Nakladatelství C.H.Beck, 2016 str. 1239/10).

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 51 Ústavy Slovenskej
republiky, v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a v piatej hlave Listiny základných
práv a slobôd a je zakotvené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Spočíva v práve domáhať sa súdnej
ochrany, ktorá má byť poskytnutá zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. v určitej predpokladanej kvalite.
O riadne odôvodnenom rozhodnutí môžeme hovoriť vtedy, ak sa výrok rozhodnutia opiera o konkrétnu

právnu normu, ak si argumenty súdu navzájom neodporujú a ak sa súd v odôvodnení rozhodnutia
vyrovná so všetkými argumentmi strán sporu, ktoré by mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie.

31. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí)
všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových

okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03).
O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí
taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam

aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06) .32. Odvolací súd zastáva názor, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť
ani arbitrárnosť. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na skutočnostiach, ktoré vyplynuli

z vykonaného dokazovania a z prednesov strán sporu, jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a akými úvahami sa pritom riadil a uviedol, ako
vec právne posúdil. Napadnutý rozsudok je výstižný a presvedčivý.
Pokiaľ porušenie práva na spravodlivý proces vidí žalovaný v tom, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka na konanie v mene obchodnej spoločnosti a že B. Č.

považoval za osobu oprávnenú konať za žalovaného, hoci v tomto smere nebolo vykonané žiadne
dokazovanie, nejde o porušenie procesných práv žalovaného, pretože odvolacie námietky sa týkajú
nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súdom
prvejinštancie.Odvolacísúdzastávanázor,žesúdprvejinštanciedaljasnéazrozumiteľnéodpovedena
všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu, pričom žalovaný
neuviedol konkrétne z akých ešte iných zákonných hľadísk, ako posúdil žalovaným namietanú platnosť

zmlúv, mal súd prvej inštancie vec posudzovať, a preto odvolacia námietka žalovaného o porušení práva
na spravodlivý proces nie je dôvodná.

33.Podľa§365ods.1písm.f/C.s.p.skutkovýmzistením,ktorénemáoporuvovykonanomdokazovaní,
je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C.

s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,

alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo

ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

35. Uvedené odvolacie dôvody žalovaného smerovali proti dvom základným otázkam podstatným pre
rozhodnutie vo veci, na posúdení ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a ktoré sa
týkali ne/platnosti kúpnej a kúpno/leasingovej zmluvy a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v konaní.

36. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 30.11.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol predaj motorového vozidla BMX X5 žalobcom žalovanému za cenu 2 420 000,- Sk, v ktorej sa
žalovaný ako kupujúci zaviazal zaplatiť preddavok na kúpnu cenu vo výške 1 331 000,- Sk najneskôr pri

prevzatí vozidla a bolo dohodnuté, že tento preddavok má zaplatiť v lehote 30.11.2005. Nebolo sporným
anito,ževskutočnostiknaplneniutejtozmluvynedošlopredôvodyznámeobidvochzmluvnýmstranám.
Dňa 30.11.2005 bola tiež uzavretá trojstranná kúpno/leasingová zmluva č. 61900172 medzi žalobcom
ako predávajúcim, žalovaným ako nájomcom a leasingovou spoločnosťou CaC Leasing Slovakia a.s.
Bratislava, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla BMW X5 žalobcom leasingovej spoločnosti

a leasingový nájom vozidla medzi leasingovým prenajímateľom a žalovaným.
Obidve zmluvy uzatváral za žalovaného p. B. Č., ktorý za žalovaného už skôr uzavrel so spoločnosťou
CAC leasing Slovakia a.s. aj leasingovú zmluvu na motorové vozidlo Range Rover.

37. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaný vzniesol námietku neplatnosti zmlúv uzavretých

dňa 30.11.2005, pretože p. B. Č. nebol osobou oprávnenou konať za žalovaného.

38. Občiansky zákonník ako všeobecný civilný hmotnoprávny predpis v ustanoveniach § 17 a nasl.
určuje, ktoré subjekty sú právnickými osobami, priznáva právnickým osobám spôsobilosť na práva apovinnosti,upravujezriadenie,vznik,zrušenieazánikprávnickýchosôbatiežkonanievmeneprávnickej
osoby.
Právna úprava právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka sa vo všeobecnej rovine vzťahuje aj

na obchodné spoločnosti a družstvá, ktoré upravuje Obchodný zákonník v § 56 a nasl.

39. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa
právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý
účastník nemohol vedieť (§ 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

40. Právnické osoby ako subjekty práva sú tvorené fyzickými (ale aj právnickými) osobami. Pre
právnické osoby je charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú samé (na rozdiel od fyzických osôb), ale
len prostredníctvom na to povolaných fyzických osôb.
Týmito oprávnenými osobami sú predovšetkým štatutárne orgány právnickej osoby, ale v mene
právnickej osoby môžu konať a svojim konaním zaväzovať právnickú osobu aj iné osoby - zamestnanci

alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo ak je to pre ich pracovné zaradenie obvyklé.

41. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

42. Citovaná úprava právnych úkonov právnických osôb v Obchodnom zákonníku je obsahovo zhodná
s úpravou v Občianskom zákonníku (§ 20 ods. 2 veta prvá) a vyplýva z nej, že poverená osoba môže
za spoločnosť konať bez splnomocnenia, ak ju spoločnosť poverila určitou činnosťou a súčasne ide o
činnosť, ktorá sa týka prevádzkovania podniku.

43. Je nepochybné, že za žalovaného sporné zmluvy (kúpnu aj kúpno/leasingovú) a tiež skoršiu
leasingovú zmluvu na vozidlo Range Rover uzatváral p. B. Č., ktorého konateľka žalovaného v odpore
označila za splnomocnenca žalovaného a právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa
12.10.2009 navrhol výsluch svedka B. Č., „ktorý bol bývalým zamestnancom Agrospolu a v tom období
výlučne mal na starosti u žalovaného kúpu a predaj automobilov“, to znamená, že p. B. Č. bol osobou

oprávnenou konať za žalovaného v zmysle citovaných ustanovení tak Občianskeho ako aj Obchodného
zákonníka, pričom zmluvy uzatváral v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného.

44. Pokiaľ žalovaný následne v konaní tvrdil opak a v odvolaní namietal, že na záver o oprávnenosti
p. B. Č. konať v mene žalovaného nevykonal súd prvej inštancie žiadne dokazovanie, a teda založil

svoje tvrdenie na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli preukázané ani v konaní nevyšli najavo, táto
jeho odvolacia námietka nie je dôvodná. Dôkazné bremeno o tom, že p. B. Č. nebol oprávnenou osobou
konať za žalovaného bolo totiž na žalovanom, ktorý to tvrdil, a preto mal aj svoje tvrdenie preukázať,
t. j. mal preukázať, že v rozhodnom čase menovaný nebol v stave zamestnancov žalovaného alebo
ak bol zamestnancom, nebol v takom zaradení, ktoré by ho oprávňovalo uzatvárať v mene žalovaného

zmluvy na nákup, resp. leasingový nájom motorových vozidiel alebo nebol oprávnený takéto zmluvy
uzatvárať nad určitú hodnotu. Keďže svoje tvrdenia žalovaný nepreukázal, súd prvej inštancie správne
vychádzalzozhodnýchtvrdenívrozhodnomčasekonateľkyžalovanéhoavsporepoverenéhoprávneho
zástupcužalovaného, žep.B.Č.boloprávnenýkonaťvmenežalovanéhovspornejveci,čomunapokon
zodpovedalo aj následné konanie žalovaného, ktorý podľa takto uzavretej leasingovej zmluvy aj plnil.

45. Vzhľadom na uvedené a s odkazom na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, záver súdu
prvej inštancie o platnosti zmiešanej kúpno/leasingovej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy z 30.11.2005 je v
súlade s platnou právnou úpravou.

46. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania a prednesov strán sporu dospel
k záveru, že strany sporu a leasingová spoločnosť uzavreli dňa 30.11.2005 zmiešanú zmluvu
pozostávajúcu z kúpnej zmluvy a zmluvy leasingovej, ktorá je zmluvou nepomenovanou a práva a
povinnosti z nej vyplývajúce sú určené dohodou zmluvných strán. Treba prisvedčiť žalovanému, žekúpna zmluva upravuje vzťah medzi predávajúcim (žalobcom) a leasingovou spoločnosťou a leasingová
zmluva upravuje právny vzťah medzi leasingovou spoločnosťou a nájomcom (žalovaným), čo vyplýva aj
z čl. 2 písm. a/ obchodných podmienok prenajímateľ pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel.

47. Sporným v konaní bolo, či podľa tejto zmiešanej zmluvy, ale aj ústnej dohody zmluvných strán,
podľa ktorej konali, mal žalovaný preddavok na kúpnu cenu - akontáciu - prvú zvýšenú leasingovú
splátku zaplatiť žalobcovi alebo leasingovej spoločnosti.

48. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že zmiešaná zmluva umožňovala žalovanému ako
leasingovému nájomcovi zaplatiť časť kúpnej ceny (zálohu) priamo žalobcovi ako predávajúcemu s
tým, že podľa dohody strán v zmluve sa takto vykonaná úhrada považovala za úhradu prvej zvýšenej
leasingovej splátky (akontácie). A je potrebné poukázať aj na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie aj v odvolaní tvrdil a listinnými dôkazmi preukazoval, že povinnosť vo vzťahu k žalobcovi ako
predajcovi vozidla BMW X5 splnil a zálohu v žalovanej výške na toto vozidlo uhradil, a to odovzdaním

poruchového vozidla Range Rover, ktoré mal v tom čase tiež na leasing od spoločnosti CaC leasing
Slovakia, a.s.

49. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

50. Vzhľadom na rôzny výklad dotknutých ustanovení zmiešanej zmluvy stranami sporu, ktorý sa
premietol v konaní do žalovaným namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, súd prvej inštancie posudzoval v súlade s citovaným ustanovením vôľu zmluvných strán, a to
predovšetkým úmysel žalovaného, ktorý má prvoradý význam a súčasne skúmal, či tento úmysel bol

žalobcovi, ako strane, ktorej bol prejav vôle určený, známy alebo mu musel byť známy. S poukazom
na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že úmyslom žalovaného bolo plniť časť kúpnej ceny priamo
žalobcovi a tento úmysel bol žalobcovi známy, preto uzavrel, že žalobca je v konaní vecne aktívne
legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.

51. Odvolací súd zastáva názor, že dôvody, na ktorých žalovaný založil svoje tvrdenia v odvolaní, ale
aj v konaní na súde prvej inštancie, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie
nároku proti žalovanému, sú vzájomne protirečivé a v tomto smere vedú k záveru o správnosti právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Protirečivosť tvrdení žalovaného spočíva v tom, že na jednej
strane odkazuje na leasingovú zmluvu, podľa ktorej bol povinný uhradiť akontáciu, prvú zvýšenú splátku

leasingového nájmu leasingovej spoločnosti a na druhej strane tvrdí, že túto povinnosť splnil tým,
že odovzdal vozidlo Range Rover žalobcovi, lebo sa na takomto spôsobe zaplatenia akontácie (časti
kúpnej ceny vozidla BMW X5) dohodli, z čoho nepochybne vyplýva, časť kúpnej ceny mal povinnosť
plniť práve žalobcovi. V konaní žalovaný nepreukázal, že k tomuto plneniu skutočne došlo, pretože vo
vzťahu k vozidlu Range Rover bol len nájomcom a aj keď predložil kúpnu zmluvu na toto vozidlo s

leasingovou spoločnosťou, v skutočnosti toto vozidlo neodkúpil, a preto ním nemohol disponovať ako
vlastník a previesť ho na žalobcu na splnenie dohodnutej povinnosti zo zmiešanej kúpno/leasingovej
zmluvy Nesplnil si teda povinnosť vyplývajúcej z tohto záväzkového vzťahu, a preto súd prvej inštancie
dôvodne vyhovel návrhu žalobcu ako osobe v spore aktívne vecne legitimovanej.

52. Z týchto všetkých dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a IV.
výroku podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 225
ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

54. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).