Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219204399.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: I.. S. Y. , narodená
dňa X.X.XXXX, trvale bytom H., D. č. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Mikáči s. r. o.,
Bratislava, Steinov dvor č. 2, IČO: 47 252 871, za ktorú koná JUDr. Marian Mikáči, proti žalovaným: I.
V.. Z. Z. R. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., D. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Baltazárom

Mucskom, advokátom, Bratislava, Vajnorská č. 55, II. V.. Z.. C. R. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale
bytom H., R. č. XXXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. augusta 2020, č.k. 9 C 53/2019-100, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. augusta 2020, č.k. 9 C 53/2019-100,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2019 domáha uloženia povinnosti žalovaným
umožniť jej a tretím osobám realizujúcim opravu rodinného domu, vstup na pozemok parcely registra „C“
s parcelným číslom XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrada, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre okres M., Obec BA -
m.č. M., katastrálne územie M., a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku znalca na liste č. XX
predkladaného znaleckého posudku, označenú v šírke X,X metra a v dĺžke XX,X metra, ktorý bude tvoriť

prílohu rozsudku, na dobu najviac päť mesiacov, v pracovných dňoch denne od 7:00 hodiny do 16:00
hodiny. Dňa 6.7.2020 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha
uloženia totožnej povinnosti žalovaným ako v žalobe vo veci samej. Potrebu vydania neodkladného
opatrenia odôvodnila rovnakými dôvodmi ako v žalobe, teda, že nevyhnutne potrebuje vykonať opravu
na rodinnom dome (so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/
X, o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva

č. XXXX, v podiele 1/1 k celku), ktorá je potrebná na zabezpečenie funkčnosti základov, a to aj zo
strany dotknutého susediaceho pozemku vo vlastníctve žalovaných, keďže stena rodinného domu tvorí,
resp. sa nachádza na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných. Žalovaní dlhodobo bránia výkonu
týchto prác a žalobkyni, ako aj ňou povereným realizátorom nevyhnutných a potrebných
stavebný úprav, tým, že bránia v prístupe na pozemok v ich vlastníctve, z ktorého sa môžu predmetné
stavebné práce realizovať. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe vo veci samej priložila

list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXX, kópiu obálky neprevzatej zásielky a kópiu
listu, Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 5.6.2019 vypracovaný Ing. Ivanom Slávikom (ďalej v texte
len „znalecký posudok“), ktorým preukazuje, že oprava rodinného domu je nevyhnutná. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jeho nariadenie je potrebné, pretože v opačnom prípade
bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá niekoľko rokov a výška škody na majetku
žalobkyne narastá), pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej

vlastníckeho práva. Podľa žalobkyne nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí
žalovaných, pretože zabezpečí realizáciu prác s odbornou starostlivosťou.2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ustanoveniami § 77 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326

ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že dospel k záveru, že v predmetnej veci
zákonnépodmienkyprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianiesúdané,keďženie
sú splnené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako
neexistuje ani obava, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v
súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv,

tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné.
V danom prípade ide o povolenie vstupu na susedný pozemok, za účelom opravy nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne. Potreba opravy základov nehnuteľnosti môže evokovať bezodkladnosť potreby
vykonania týchto oprav (a v niektorých prípadoch to môže byť aj opodstatnené), avšak v danom prípade
súd prvej inštancie zo samotného znaleckého posudku nemal za preukázané, že by potreba vykonania
opravy bola natoľko nevyhnutná, aby odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia. Uvedený záver,

podľa názoru súdu prvej inštancie, podporil aj samotný znalecký posudok, pretože jeho úlohou bolo
stanoviť príčiny vlhnutia suterénneho muriva rodinného domu a nie určiť stupeň nevyhnutnosti (v
zmysle časovej nevyhnutnosti) realizácie prác. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec síce v časti
„5. Spôsob sanácie porúch suterénneho muriva rodinného domu“ znaleckého posudku uvádza, aké
sanačné opatrenia je nevyhnutné realizovať na odstránenie porúch, avšak tieto sú uvedené alternatívne,

buď ako „minimálny - nevyhnutný rozsah sanačných opatrení“ (nevyhnutný v zmysle „minimálnych
opráv, ktoré budú viesť k odstráneniu porúch suterénneho muriva“), alebo ako „optimálny rozsah
sanačných opatrení“. Súd mal za to, že v tomto kontexte sa má pojem „nevyhnutnosť“ vykladať ako
„vhodnosť" alebo „potrebnosť" z vecného hľadiska (ktorá bude viesť k odstráneniu závady) a nie ako
„naliehavosť" z časového hľadiska. Rovnako ani časť „6. Časové a priestorové požiadavky

na realizáciu sanačných prác“ neobsahujú informáciu o tom, v akom časovom horizonte je nevyhnutné
sanáciu realizovať, aby nedošlo k zhoršeniu stavu predmetnej nehnuteľnosti, táto časť znaleckého
posudku obsahuje iba informáciu o tom, ako dlho bude realizácia navrhovaných sanačných opatrení
trvať. Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na povahu samotnej veci (oprava základov
nehnuteľnosti) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni nehrozí ujma bezprostredne (resp.

súdu nepreukázala potenciálny vznik bezprostrednej ujmy v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vydanie
neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie nespochybnil existenciu ujmy žalobkyne, avšak túto ujmu
nepovažoval za bezprostrednú najmä s poukazom na záver znaleckého posudku a taktiež z dôvodu
jej dlhšieho trvania. Podľa súdu prvej inštancie nebola splnená ani podmienka, že by výkon v
budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože tak po vydaní rozhodnutia súdu vo

veci samej, ako aj po vydaní neodkladného opatrenia, bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný
pozemok rovnaká. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že ak by došlo
k vydaniu neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, žalovaní by boli nútení umožniť vstup na
svoj pozemok, ktorý záver súd považoval za konečné riešenie sporu, a nie za dočasnú úpravu práv a
povinností strán, čo bolo potrebné, podľa jeho názoru (aj vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vo

vecisamejanesplneniepodmienkybezodkladnosti),odmietnuť.Súdzároveňuviedol,ženespochybňuje
potrebu opravy nehnuteľnosti žalobkyne a zdôraznil, že toto rozhodnutie nemôže byť vnímané ako
predbežný názor súdu na konanie vo veci samej. Považoval však za vhodné a účelné (vzhľadom na
to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, ako aj vzhľadom na
možný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných) toto rozhodnutie vydať v rámci sporového

konania po vykonanom dokazovaní a nie v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie
nevykonáva a rozhoduje iba na základe skutočností tvrdených žalobcom.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac,
vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci).Uviedla,žezákonnépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavprejednávanej
veci sú splnené, poukazujúc na to, že súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii,
kedy strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Uviedla, že svojich práv sa domáha

už od roku 2010. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy zistenia znalca, uvedené v
znaleckom posudku, preukazujúce rozsah škody na majetku žalobkyne, spôsobenej vlhnutím súvisiacim
s denným zavlažovaním susedného pozemku vo vlastníctve žalovaných. Vlhnutie, výkvety soli a
odlupovanie omietky sú prejavmi deštrukčných procesov, škoda na jej majetku je jej spôsobovaná podobu 10 rokov a hrozí jej rozširovanie. Uviedla, že už v roku 2010 statik skonštatoval, že základy
rodinného domu bude potrebné podbetónovať. Poukázala aj na povinnosť vlastníka susediaceho
pozemku vyplývajúcu z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že v roku 2013 uzatvorila so

žalovanými dohodu o realizácii sanačných opatrení, s ktorých realizáciou žalovaní súhlasili, avšak z
dôvodu zlého počasia a uplynutia doby dohodnutej v dohode, žalobkyňa nestihla sanačné opatrenia
realizovať. Vyhovela žiadosti žalovaných o možnosť realizácie izolácie ich rodinného domu. Snažila
sa o dohodu so žalovanými o dokončení sanačných prác na svojej nehnuteľnosti, žalovaní na jej
žiadosti nereagovali. Podľa žalobkyne osvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného

opatrenia a to znaleckým posudkom ako aj Dodatkom technickej správy 1/2019, ktorý tvorí súčasť
znaleckého posudku a jeho prílohu č. 3/1. Podľa dodatku zvýšená vlhkosť v pivničných priestoroch a
plesnivenie stien sú zapríčinené neustálym podmáčaním podložia pod objektom, voda zo susedných
pozemkov, či už dažďová alebo zo zavlažovania, neustále preniká cez neodizolované základy k
suterénnym priestorom, kde zapríčiňuje vlhnutie vnútorných priestorov. Na zamedzenie prieniku vody
(dažďovej alebo závlahovej) znalec odporučil základy podbetónovať o cca l m a základové steny z

vonkajšej strany prekryť nopovou izoláciou. V prípade, že podbetónovanie základov sa nezrealizuje,
odporučil zrealizovať aspoň okapné chodníky okolo obvodových stien vrátane nopovej izolácie a
zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere clonu pre zamedzenie prístupu vody do podzákladia a
základové steny z vonkajšej strany prekryť nopovou izoláciou. Žalobkyňa poukázala na to, že
dodatok bol vypracovaný dňa 18.3.2019 a príčiny vlhnutia doposiaľ neboli odstránené. Vytýkala

súdu prvej inštancie, že sa s uvedeným dodatkom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí, rovnako
sa nevysporiadal so zisteniami znalca v znaleckom posudku č. X/XXXX (obrázky č. 9 a 10 na č.l.
7 znaleckého posudku). Za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia považuje aj
ochranu zdravia svojich rodinných príslušníkov, a to aj s prihliadnutím na súčasnú pandemickú situáciu,
kedy sú nútení zdržiavať sa v obydlí. Poukázala aj na doplnenie č. 1/2020 znaleckého posudku

č. X/XXXX, ktorý priložila k odvolaniu a v ktorom znalec uvádza, že navrhovaný minimálny a aj
optimálny rozsah sanačných opatrení na odstránenie vlhnutia suterénneho muriva rodinného domu
v znaleckom posudku X/XXXX je z pohľadu dlhodobého bezproblémového fungovania konštrukcie
rodinného domu po užívateľskej aj statickej stránke nevyhnutný. Nevyhnutnosť realizácie minimálnych
sanačných opatrení definovaných v znaleckom posudku X/XXXX vyplýva z potreby zamedzenia

tvorby plesní a zabezpečenia hygieny a užívateľskej pohody interiérových suterénnych priestorov
rodinného domu. Nevyhnutnosť realizácie optimálnych sanačných opatrení definovaných v uvedenom
znaleckom posudku vyplýva z potreby zamedzenia možných deštrukčných procesov na betónových
konštrukciách suterénu vplyvom pôsobenia chemických procesov prebiehajúcich v dôsledku namáhania
týchto konštrukcií zrážkovými a závlahovými vodami a zabezpečenia dlhodobej funkčnosti zvislých

obvodových konštrukcií suterénu rodinného domu. Uvedené opatrenia je, podľa doplnenia č. 1/2020
znaleckého posudku, potrebné realizovať v čo najkratšom čase. Žalobkyňa poukázala na to, že žalobu
podala dňa 19.8.2019 a keďže je august 2020 (v čase podania vypracovania odvolania), nevyhnutné
sanačné práce sa už nepodarí v tomto roku realizovať. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v dôsledku
jeho postupu musela zabezpečiť doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX, s čím sú spojené náklady,

čo považuje za porušenie zásady hospodárnosti a spravodlivosti konania. Ku konštatovaniu súdu prvej
inštancie, podľa ktorého po vydaní neodkladného opatrenia bude situácia súvisiaca so vstupom na
susedný pozemok rovnaká, žalobkyňa uviedla, že zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má len
dočasný charakter, je, na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci
samej, poskytnúť ochranu iba do určitého momentu, spravidla do právoplatného skončenia konania vo

veci samej. Súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorým síce dôjde k nezvratnému stavu,
ale zároveň k vyriešeniu sporu v súlade s princípmi a zásadami súdneho konania, a to najmä zásadou
efektívnosti a hospodárnosti. V takom prípade ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť
určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou,
ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a

nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu
by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by
viedlo k neodstrániteľným následkom. Podľa autorov komentára k C.s.p. však potreba bezodkladnej
úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba
bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorého

výrok môže byť totožný s výrokom vo veci samej, avšak iba vtedy, ak to pripúšťa povaha veci. Podľa
žalobkynepovahavecivprejednávanomprípadetakétomeritórnerozhodnutiesúdupripúšťa.Žalobkyňa
navrhlaodvolaciemusúdu,abyrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,aleboabyrozhodnutiezmenilavyhovelnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, podľa ktorých v konaní nie sú dané zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej veci chýbajú zákonné predpoklady pre jeho
nariadenie. Uznesenie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne, právne udržateľné a súladné
s ustanoveniami C.s.p. Poukázali na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa
zákonnú požiadavku na potrebu neodkladnej úpravy pomerov a navyše v samotnom návrhu ako

aj v odvolaní žalobkyne voči uzneseniu sú uvádzané nepravdivé skutočnosti. Neodkladné opatrenie
môže byť vydané len v dvoch zákonom upravených prípadoch, a to (i) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo (ii) ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prejednávanej veci žalobkyňa
nepreukázala nevyhnutnosť bezodkladnosti úpravy pomerov. Neuviedla, aká škoda a v akom rozsahu
jej vzniká, neosvedčila, že k údajnej škode dochádza (ne)konaním žalovaných a teda existuje príčinná
súvislosť medzi údajnou škodou žalobkyne a (ne)konaním žalovaných. Rozsah vznikajúcej škody je

potrebné skúmať vo vzťahu k potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Už samotná skutočnosť trvania
sporu je dôkazom neexistencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ani
znalecké skúmanie nedalo odpoveď na otázku nevyhnutnosti potreby úpravy pomerov, čo správne
vyhodnotil aj konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. Už z povahy samotnej veci (ktorá je predmetom
aj „hlavného konania“) jednoznačne vyplýva, že potrebou opravy základov domu nehrozí žalobkyni

ujma bezprostredne. Rovnako ani výkon budúceho súdneho rozhodnutia v budúcnosti nie je ohrozený,
pretože tak po vydaní rozhodnutia súdu vo veci samej, ako aj po vydaní neodkladného opatrenia
bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný pozemok rovnaká. Žalovaní namietali vyjadrenia
žalobkyne vo vzťahu k hospodárnosti konania, podľa ktorej musela znášať náklady na vyhotovenie
znaleckého posudku, resp. jeho doplnku. Poukázali na skutočnosť, že je vecou a povinnosťou žalobkyne

preukázať a osvedčiť svoj nárok. Žalovaní považujú konanie žalobkyne za v rozpore s právom, keď
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v situácii, kedy na jeho nariadenie celkom zjavne nie
sú splnené zákonné predpoklady a navyše dôvody uvádzané pre nariadenie neodkladného opatrenia
sú totožné s predmetom sporu vo veci samej. Vzhľadom na dôkaznú situáciu a nepreukázanie
potrebnosti bezodkladnej úpravy pomerov konajúci súd rozhodol správne a zákonne. Žalovaní poukázali

aj na nepravdivé skutočnosti uvádzané v návrhu a odvolaní žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdila, že v
roku 2010 navštívila žalovaných s iným susedom, architektom, vo veci, ktorá je predmetom konania
(oprava základov). Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa žalovaných navštívila spolu
s architektom v roku 2008, a to s požiadavkou okamžitého a neodvolateľného súhlasu s čiastkovým
projektom na rekonštrukciu rodinného domu (toto tvrdenie deklaruje aj prítomnosť architekta). Prišla

neohlásene; žalovaní okamžité rokovanie odmietli, ale vyžiadali si projekt a čas na vyjadrenie sa,
kompletný projekt však žalovaným doposiaľ zaslaný nebol. Na základe žiadosti žalobkyne jej žalovaní
v júni 2013 umožnili prístup na ich pozemok za účelom opravy a zateplenia fasády a realizácie
potrebných sanačných prác. Žalobkyňa realizovala iba zateplenie fasády. Takže oprava základov nebola
pre žalobkyňu v tom čase dôležitá (i keď v návrhoch a odvolaní tvrdí opak). V tom čase žalovaní počas

prác súhlasili aj s predĺžením termínu opráv - vstup na pozemok. Výsledkom bolo, že v posledný deň
opráv žalobkyňa na fasádu hraničiacu s pozemkom žalovaných umiestnila bez ich súhlasu vetracie
okná. V tom čase rovnako žalovaní chceli upraviť fasádu na svojom dome a požiadali žalobkyňu o
vstup na jej pozemok, čomu nevyhovela. V odvolaní uvádza, že požiadavke žalovaných vyhovela,
ide však o klamlivé tvrdenie. Druhá požiadavka na opravu základov zo strany žalobkyne bola až v

roku 2019, t. j. po šiestich rokoch. V uvedenom kontexte pôsobia snahy o vytvorenie domnienky o
potrebe neodkladnosti úpravy pomerov nedôveryhodne. Nie je pravdou, že odmietli žalobkyni vstup
na pozemok, vzhľadom na skúsenosti s ňou žiadali reciprocitu, a to aby im umožnila vstup na jej
pozemok, resp. aby mohli súčasne s právami na ich pozemku realizovať opravu svojej fasády z pozemku
žalobkyne. Rovnako nesúhlasili s neprimerane dlhou lehotou prác, ktorú požadovala žalobkyňa, a to 5

mesiacov. Odmietli ako nepravdivé tvrdenie o dennodennom zavlažovaní trávnika, ktoré je v rozpore
s elementárnou logikou a základmi flóry ako aj ataky, že úmyselne devastujú nehnuteľnosť žalobkyne.
Naopak, ako prejav dobrej vôle a v snahe o udržanie dobrých susedských vzťahov pri múre domu
žalobkyne nezavlažujú vôbec. Pri fasáde domu žalobkyne nemajú vysadené žiadne devastačné kríky.
Žalovaní poukázali na to, že mali vždy vôľu sa dohodnúť. Majú záujem o opravu svojej fasády z pozemku

žalobkyne, tá však po ústretovom kroku žalovaných v roku 2013 (umožnenie vstupu na pozemok za
účelom opravy a zateplenia fasády) odmietla rešpektovať ich požiadavky a neumožnila im recipročne
prístup na svoj pozemok v nevyhnutnom rozsahu na realizáciu opráv a zateplenia. Podľa žalovaných
všetky skutkové tvrdenia žalobkyne a žalovaných v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku aprocesnej obrany majú byť predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého má prebehnúť riadne
dokazovanie a až následne po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti by mal
rozhodnúť konajúci súd rozsudkom. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha žalobkyňa,

je neodôvodnené, neopodstatnené a nemá oporu v zákone. Uznesenie súdu prvej inštancie navrhli ako
vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k

záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil (§ 387
ods. 1 C.s.p.).

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie
(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať

na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

14. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie

bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že
sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majúzabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa
má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie

nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

15. Vychádzajúc z predloženého spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v
prejednávanej veci žalobkyňa domáha voči žalovaným uloženia povinnosti umožniť jej resp. tretím
osobám vstup na ich pozemok za účelom vykonania opráv na rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne.

Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že žalovaní jej dlhodobo bránia vstupu na ich
pozemok za účelom vykonania opravných prác na dome v jej vlastníctve, v dôsledku čoho narastá na
jej majetku škoda.

16.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho
názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v prejednávanom prípade splnené zákonné

podmienky, a to predovšetkým osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov.
16.2. Z predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27.6.2012 (č.l. 15 spisu) žiadala
žalovaných o súhlas s umožnením vstupu na ich pozemok za účelom realizácie vonkajšej omietkovej
vrstvy ako aj hydroizolácie na rodinnom dome v jej vlastníctve. Ďalej odvolací súd zistil, že medzi

stranami sporu bola v máji roku 2013 uzatvorená dohoda (č.l. 76 až 78 spisu), ktorej existenciu
potvrdila aj žalobkyňa vo svojom odvolaní a predmetom ktorej boli podmienky realizácie zateplenia,
vonkajšej omietky a všetkých nevyhnutných súvisiacich stavebných prác, ktoré sa majú realizovať v
rámci rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. V dohode žalobkyňa vyjadrila súhlas
s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného domu žalovaných a zaviazala sa na vlastné náklady

zabezpečiť hydroizoláciu steny rodinného domu žalovaných v rovnakej kvalite ako na svojom rodinnom
dome. Sama žalobkyňa v odvolaní potvrdila, že v dobe, dohodnutej vo vyššie uvedenej dohode, nestihla
realizáciu sanačných opatrení, realizovala sa iba omietka rodinného domu. Žalovaní vo vyjadrení k
odvolaniu tvrdili, že žalobkyni v júni 2013 umožnili prístup na ich pozemok za účelom opravy a zateplenia
fasády a realizácie potrebných sanačných prác. Žalobkyňa realizovala iba zateplenie fasády a nie aj

opravu základov. Druhá požiadavka na opravu základov zo strany žalobkyne im bola doručená až v roku
2019. Z uvedeného vyplýva, podľa názoru odvolacieho súdu, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti
realizácie sanačných opatrení, ktoré v rámci dohody so žalovanými mala a tvrdenia, že po dobu 10 rokov
sa intenzívne snaží o dohodu so žalovanými, nepreukázala.
16.3. Z predloženého spisu je zároveň zrejmé, že žalobkyňa sa uloženia povinnosti žalovaným umožniť

jej vstup na ich pozemok domáha aj žalobou vo veci samej, a to na základe totožných skutkových
okolností ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16.4. Žalovaní, podľa ich vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne, mali vždy vôľu dohodnúť sa so žalobkyňou,
majú záujem o opravu svojej fasády z pozemku žalobkyne, ktorá, po ich ústretovom kroku v roku 2013,
im neumožnila recipročne prístup na jej pozemok v nevyhnutnom rozsahu za účelom vykonania opráv

a zateplenia.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého inštitút
neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu
aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné. Rovnako

sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala takú nevyhnutnosť potreby
vykonania opráv, aby odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia, a to ani znaleckým posudkom č.
X/XXXX. Podľa názoru odvolacieho súdu nenasvedčuje tomu ani skutkový stav, tvrdený žalobkyňou v
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaleanivjejodvolaní,podľaktorýchtvrdenísanačnépráce
na jej nehnuteľnosti prebiehajú (vychádzajúc aj z dohody medzi stranami sporu) od roku 2013, takže ide

o dlhodobý stav. Pokiaľ ide o doplnenie znaleckého posudku č. 1/2020, pripojeného k odvolaniu proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva záver, že navrhované sanačné opatrenia je potrebné
realizovať v čo najkratšom čase, odvolací súd uvádza, že ide o novotu v odvolacom konaní v zmysle §
366 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že dôkaz o
časovej nevyhnutnosti opráv nehnuteľnosti nemohla predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Na
uvedený dôkaz tak nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť.18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie,
podľa ktorého žalobkyňa neosvedčila taký stav ohrozenia svojich práv, aby bol nevyhnutný zásah
súdu nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaných k

odvolaniu žalobkyne, podľa ktorého majú záujem sa so žalobkyňou dohodnúť na riešení sporných práv
a povinností, pričom akcentujú reciprocitu zo strany žalobkyne. Uvedené je možné a vhodné realizovať
v rámci konania vo veci samej, resp. aj v rámci mimosúdnych rokovaní.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§

387 C.s.p.).

20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).