Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227778
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113227778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Československá obchodní

banka, a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, Česká republika, zastúpeného:
JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom v Bratislave, Fazuľová 1, proti žalovanej: P. E., P..
XX.XX.XXXX, Y. J. Č. Z., I. XXXX, XXX XX A., zastúpenej: JUDr.Karel Krejza, advokát, Hlavní třída 716,
363 01 Ostrov, Česká republika, v konaní o zaplatenie sumy 95.510,81 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 63.094,65 Kč, ako aj kapitalizovaný úrok vo výške
21.732,65 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10.683,51 EUR, úrok vo výške 13,09 % ročne
zo sumy 62.957,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo

sumy 63.094,65 EUR od 22.8.2013 až do zaplatenia.

Povoľuje, aby žalovaná zaplatila žalobcovi peňažné plnenie, špecifikované v 1.výroku tohto rozsudku
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.000 Kč, vždy do posledného dňa mesiaca, s tým, že
prvá splátka je splatná dňa 28.2.2018, až do zaplatenia celého dlhu. Nezaplatením čo len jednej splátky
sa celý dlh stáva splatným.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 7.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného v prvom výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že sporové strany uzatvorili dňa 21.11.2008 zmluvu o úvere, na
základe ktorej žalobca žalovanej poskytol na bežný účet peňažné prostriedky vo výške 80.000 Kč a
žalovaná sa zaviazala úver splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 1.492 Kč, vždy do 15.dňa v
mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.12.2008 a posledná dňa 15.11.2015. Žalovaná

neuhradila mesačné splátky riadne a včas, napriek upomienkam, za ktoré si žalobca účtoval poplatok
podľa sadzobníka. Žalobca preto v súlade s článkom 9 Obchodných podmienok vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.5.2011. Pohľadávka navrhovateľa
predstavuje dlh na istine úveru vo výške 62.957,65 Kč, kapitalizovaný dlh na zmluvnom úroku vo výške
21.732,65 Kč (vyčíslený do 21.8.2013), dlh na poplatkoch dojednaných v zmluve vo výške 137 Kč,
kapitalizovaný dlh na úroku z omeškania z úverovej istiny (vyčíslený do 21.8.2013) vo výške 10.683,51
Kč, ďalej úrok z úveru v dojednanej výške 13,09 % od 22.8.2013 až do zaplatenia a zákonný úrok z

omeškania z úverovej istiny vo výške 8,05 % ročne od 22.8.2013 až do zaplatenia.

3. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom uzavrela vyššie špecifikovanú zmluvu o úvere. Namietala však,
že nie je daná vecná príslušnosť Okresného súdu Košice I, s poukazom na článok III.2. zmluvy, podľaktorého bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že pre riešenie sporov je miestne príslušný Obvodní
soud pre Prahu 1. Všeobecne by mal byť príslušný Okresný súd v Karlových Varoch podľa miesta
bydliska žalovanej. Zároveň namietala aj premlčanie nároku. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd

žalobu odmietol a v prípade, že súd rozhodne v prospech žalobcu, žiadala, aby jej súd povolil splácať
dlh v mesačných splátkach vo výške do 3.000 Kč pod stratou výhody splátok.

4. Primárne sa súd zaoberal námietkou príslušnosti tunajšieho súdu na konanie vo veci.

5. Podľa ust.§ 9 ods.1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), účinného
v čase začatia konania, na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

6. Podľa ust. § 11 ods.1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

7. Podľa ust. § 84 OSP, na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa ust. § 85 ods.1 OSP, všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

9. Podľa ust. § 89a OSP, v znení účinnom do 30.9.2004, účastníci konania v obchodnej veci sa môžu
písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje výlučnú
príslušnosť. Taká zmluva alebo jej overený odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania.

10. Podľa ust. § 105 ods.1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní
najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

11. Čo sa týka vecnej príslušnosti, vychádzajúc z vyššie cit.ust. § 9 OSP je nepochybné, že okresný

súd je na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci vecne príslušný. Povaha prejednávanej veci totiž
nezakladá vecnú príslušnosť krajského ani iného súdu vyššieho stupňa.

12. Čo sa týka miestnej príslušnosti, z ust. § 105 ods.1 vety prvej a druhej OSP vyplýva, že súd z úradnej
povinnosti skúma, či je daná podmienka miestnej príslušnosti súdu, avšak zásadne skúma iba osobitnú

výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88. V danom prípade neboli splnené kritériá, stanovené v § 88 OSP,
podľa ktorých by bola daná výlučná miestna príslušnosť. Tunajší súd preto pri posudzovaní miestnej
príslušnosti vychádzal z ust. § 84 v spojení s ust. § 85 ods.1 OSP a považoval sa za všeobecný súd
žalovanej, pretože v čase začatia konania mala žalovaná evidované trvalé bydlisko na G. S. Č..X J. U.,
t.j. v obvode tunajšieho súdu. Žalovaná sa v zmysle lustrácie v registri obyvateľov SR prihlásila na pobyt

v Českej republike až 30.8.2016, teda až v priebehu konania, po tom, čo už súd začal konať vo veci
samej. Podľa vyššie citovaného ust. § 11 ods.1 OSP sa príslušnosť určuje podľa okolností, ktoré tu sú
v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Z uvedeného vyplýva, že raz zákonne založená
vecná a miestna príslušnosť súdu sa počas trvania konania nemení, hoci by sa aj zmenili okolnosti,
ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich určení (zásada perpetuatio fori). Čo sa týka vety druhej ust.

§ 105 ods.1 OSP, v zmysle súd po začatí konania vo veci samej skúma miestnu príslušnosť len na
námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí, súdna judikatúra za prvý
úkon účastníka pokladá úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom
reagovať (napr. vyjadrenie k žalobe, odvolanie). V danom prípade bol žalovanej ustanovený opatrovník
na zastupovanie v konaní podľa ust. § 29 ods.1 OSP z dôvodu, že sa súdu nepodarilo doručiť žalovanej

písomnosti na adresu evidovaného trvalého pobytu. Tomuto opatrovníkovi súd doručil žalobu s výzvou
navyjadreniedňa26.8.2014.Ustanovenýzástupcažalovanej(opatrovník)sakžalobenevyjadril.Zhrnúc
vyššie uvedené, žalovaná nepríslušnosť súdu nenamietala pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, preto
na jej neskoršiu námietku už súd nemôže prihliadať a aj prípadný nedostatok tejto podmienky konania
(miestnej príslušnosti) sa považuje za odstránený.

13. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že zmluvné strany si dohodli pre riešenie sporov príslušnosť
Obvodního soudu pre Prahu I súd poukazuje na vyššie cit.ust. § 89a OSP, podľa ktorého síce zákon
umožňoval, aby si účastníci konania dohodli miestnu príslušnosť iného, ako všeobecného súdu, avšakcitované ustanovenie sa vzťahuje len na obchodné veci (čo posudzovaná vec nie je) a jednak, citovaná
úprava platila len do 30.9.2004. Súd preto na takúto dohodu zmluvných strán prihliadať nemohol.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.

15. V konaní nebolo sporné a ani žalovaná nespochybňovala, že žalobca ako veriteľ (banka) a žalovaná
ako dlžník (klient) uzavreli dňa 21.11.2008 zmluvu o úvere č. 002991963R, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 80.000,- Kč na

jej bežný účet č.XXXXXXXXX/XXXX s tým, že úver môže byť čerpaný ku dňu 21.11.2008. Žalovaná
sa zaviazala, že zaplatí úver, úroky, poplatky, náklady banky a všetky ďalšie záväzky voči banke, ktoré
vznikli v súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaná sa zaviazala úver splácať pravidelnými 84 anuitnými
mesačnými splátkami vo výške 1.492 Kč, splatnými k 15.dňu každého mesiaca, s tým, že splatnosť prvej
splátky je 15.12.2008 a splatnosť poslednej splátky je 15.11.2015. Zmluvné strany sa dojednali na ročnej
úrokovej sadzbe nákladov na úver vo výške 18,85 %, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 800,-

Kč, poplatku za využívanie a správu úveru vo výške 60,- Kč so splatnosťou vždy do 15.dňa mesiaca
a úročení nesplateného úveru pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne. Z časti I.1.zmluvy
vyplýva, že žalovaná sa oboznámila s neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy, ktorými sú Obchodné
podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008 a Všeobecné obchodné podmienky ČSOB
zo dňa 1.6.2008.

16. Listom zo dňa 25.4.2011 žalobca oznámil žalovanej, že porušila zmluvu pre omeškanie so
zaplatením záväzkov zo zmluvy a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy v stanovenej lehote, s tým, že
ak k zaplateniu nedôjde, žalobca pristúpi k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu. Z pripojenej doručenky
súd zistil, že odporkyni bola upomienka doručená do vlastných rúk dňa 28.4.2011.

17. Listom zo dňa 23.5.2011 žalobca oznámil žalovanej, že z jej strany došlo k porušeniu zmluvy, k
omeškaniu so zaplatením záväzkov zo zmluvy o úvere, na ktoré bola niekoľkokrát upozornená, preto
vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru k 20.5.2011. Zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie sumy vo výške
65.189,78 Kč.

18. Z článkov 5.7., 5.8. a 5.9. Obchodných podmienok pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008
( ďalej len Obchodné podmienky) vyplýva, že klient je povinný vytvárať dostatočné krytie na svojom
bežnom účte. Banka je oprávnená inkasovať príslušnú splátku dlhu z bežného účtu klienta. V prípade,
že v deň splatnosti nebude klient schopný uhradiť akúkoľvek splatnú čiastku v plnej výške, je banka

oprávnená stanoviť, k úhrade ktorej pohľadávky bude čiastočná splátka použitá (t.j. istina, úrok, úrok z
omeškania, poplatky).

19. Z článku 9.1 Obchodných podmienok vyplýva, že v prípade, ak nastane skutočnosť, ktorá znamená
či vyvolá zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktorá môže podľa posúdenia banky

ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä ak klient bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek čiastky voči banke, je banka oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením klientovi:
d/ prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v prehlásení
(oznámení).

20. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na podpis v
Ríme dňa 19.6.1980 ( konsolidované znenie č. 2005/C/334/01 ), v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe
rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým
má najužšiu väzbu.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaného článku medzinárodného Dohovoru, na právne posúdenie
predmetného zmluvného vzťahu bolo potrebné použiť právny poriadok Českej republiky, keďže k tomuto
má daný zmluvný vzťah najužšiu väzbu (vzhľadom na miesto uzavretia zmluvy ) a k voľbe práva nedošlo.

22. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku (ďalej len Obchodní

zákoník), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, touto částí zákona se řídí bez
ohledu na povahu účastníků závazkové vztahyd) ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní
právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591),
smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém

společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o
bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716).

23. Podľa ustanovenia § 497 Obchodního zákoníku, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na
požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky a dlužník se zavazuje

poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

24. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodního zákoníku, od doby poskynutí peněžných prostředku je
dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem
nebo na základě zákona. Nejsou li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky
požadované za úvěry, ktoré poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy.

25. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodního zákoníku, závazek platit úroky je splatný spolu
se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních
prostředku je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být
vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředku, jsou splatný i úroky, které se ji týkají.

26. Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodního zákoníku, mají li být poskytnuté peněžní prostředky
vrácené ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatné i úroky z této splátky.

27. Podľa ustanovenia § 504 Obchodního zákoníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní

prostředky ve sjednané lhutě, jinak do jednoho měsíce odo dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem
požádán.

28. Podľa ustanovenia § 505 Obchodního zákoníku, zanikne li, nebo zhorší li se za trvání smlouvy
zajistění závazku vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na puvodní

rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní v přiměřené lhutě, muže veřitel od smlouvy odstoupit a požadovat,
aby dlužník vrátil dlužnou částku i s úroky.

29. Podľa ustanovenia § 506 Obchodního zákoníku, je li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou
splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je veřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a

požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení veřitele od smlouvy nemá vlyv na
zajištění závazku z této smlouvy.

30. Súd uzavrel, že sporové strany uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodního
zákoníku, ktorú súd vyhodnotil ako platnú. V konaní nebolo sporné a ani žalovaná nespochybnila, že

úver prestala riadne splácať, resp. nezabezpečila na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov
potrebných na inkasovanie dojednaných úverových splátok. V dôsledku omeškania so splácaním
dohodnutých mesačných splátok a to viac ako dvoch splátok resp.jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace,vsúladesustanovením§506Obchodníhozákoníkuavsúladesčlánkom9bod1Obchodných
podmienok žalobca pristúpil k ukončeniu úverového vzťahu vyhlásením tzv. predčasnej splatnosti

úveru, čo učinil listom zo dňa 23.5.2011. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť celý dlh, ktorý vznikol z
predmetného úverového vzťahu. Na základe výpisu z úverového účtu žalovanej mal súd za preukázané
a žalovaná nespochybnila, že pohľadávka žalobcu predstavuje istinu úveru vo výške 62.957,65 Kč a
poplatky dojednané v zmluve vo výške 137 Kč, spolu vo výške 63.094,65 Kč. Žalobca má nárok aj na
zaplatenie úrokov, ktoré sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver v zmysle ust. §

497 a § 502 Obchodního zákoníku. Kapitalizované zmluvné úroky z úveru boli vyčíslené do 21.8.2013
vo výške 21.732,65 Kč.

31. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie vyššie špecifikovaného dlhu vo výške
63.094,65 Kč (úverová istina + poplatky), ako aj vo výške 21.732,65 Kč (kapitalizované zmluvné úroky

z úveru, vyčíslené do 21.8.2013).32. Zároveň súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úrokov aj za ďalšie obdobie od 22.8.2013 z
nesplatenejistinyúveruaždozaplatenia,t.j.zosumy62.957,65Kčvovýške13,90%ročneod22.8.2013
až do zaplatenia.

33. Okrem istiny a úrokov z úveru sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania a to jednak
kapitalizovaných úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu 21.8.2013 vo výške 10.683,51 Kč, ako aj za
nasledujúce obdobie trvajúceho omeškania - vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny úveru 63.094,65
EUR od 22.8.2013 až do zaplatenia.

34. Podľa ustanovenia § 365 Obchodního zákoníku, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas
svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným
způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.

35. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodního zákoníku, je-li dlužník v prodlení se splněním

peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z
nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

36. Podľa ust. § 517 ods.2 Občanského zákoníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má
věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen

platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

37. Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády č.142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z
prodlení podle občanského zákoníku, v znení účinnom od 1.7.2010 do 30.6.2013, výše úroku z prodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního

pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních
bodů.

38. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že žalobca má právo
na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože je nesporné, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením

peňažného plnenia. Žalovaná sa do omeškania so zaplatením istiny dostala dňom vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru 23.5.2011.

39. Výšku úrokov z omeškania súd posúdil podľa ust. § 517 ods.2 Občanského zákoníku v spojení s
ust. § 1 nariadenia vlády č.142/1994 Sb., v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, t.j. v znení

účinnom od 1.7.2010 do 30.6.2013. Výška repo sadzby stanovenej ČNB k 31.12.2010 (t.j. k poslednému
dňu kalendárneho polroka, predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu) bola
1,05 %. Po zvýšení o sedem percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania činí 8,05 % ročne.

40. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 63.094,65 EUR od 22.8.2013 až do zaplatenia.

41. Vo vzťahu k námietke premlčania súd uvádza:

42. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Právo v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, môže byť vykonané prvý raz, keď
vzniknemožnosťpodaťnajehozákladežalobuateda,keďjeaktionata.Tentookamihjedanýobjektívne
a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Vo všeobecnosti je začiatok plynutia premlčacej doby spojený so
zročnosťou dlhu.

45. V predmetnej veci je nesporné, že zročnosť (splatnosť) celého dlhu z úveru nastala vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 23.5.2011. Žalobca si teda nasledujúci deň, 24.5.2011, mohol prvý krát
žalobou mohol uplatniť svoj nárok na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba preto začala plynúťdňa 24.5.2011 a uplynula dňa 24.5.2014. Žalobca podal žalobu na súde dňa 7.10.2013, teda včas, v
rámci plynutia premlčacej doby. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný.

46. Podľa ust. § 232 ods.3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

47. Podľa ust. § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

48. Súd vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil, aby peňažné plnenie,
na ktoré bola zaviazaná, zaplatila v dlhšej lehote, než je určená v ust. § 232 ods.3 CSP. Súd povolil

žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach a tiež rozhodol, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( § 232 ods.4 CSP).

49. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech. Preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v šiestich písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).