Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoSr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216895516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8216895516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX,
právne zastúpeného advokátom Mgr. Matúšom Mackom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 3Csr/1/2016-235 zo dňa 04.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

,,Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.3.2016 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava
zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská 15, 851
01 Bratislava rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eura na účet Okresného súdu Bardejov, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný si titulom zaplatenia úveru zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.02.2014 uplatnil dňa 11.12.2015 na Stálom

rozhodcovskom súde, zriadený pri Asociácii pre arbitráž sumu 4.300 eur spolu s prísl. a náhradu
trov rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 10.03.2016 rozhodcovský rozsudok
č. SRSASpA 06550115, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.300 eur, úrok v sume
1.727,96 eura, úrok z omeškania v sume 181,25 eura, poplatok v sume 1.056,37 eura, úrok vo výške
39,15 % ročne zo sumy 4.300 eur od 20.02.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % rodne
zo sumy 4.300 eur od 20.02.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 eur, poplatok za upomienku 10
eur, trovy rozhodcovského konania v sume 1.028,27 eura, pričom je povinný to zaplatiť v mesačných

splátkach 400 eur splatných k poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
posledn6mu dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia
dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas.Vzťah, ktorý medzi stranami sporu vznikol na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil
ako vzťah spotrebiteľský a považoval za potrebné ho posudzovať aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa,

nakoľko vedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
Poukázal na nedostatky predmetnej zmluvy, a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie údajov
vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm. písm. c) - adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, v ust. § 9 ods. 2 písm.

b) - chýbajúce úplne označenie finančného agenta (v zmluve totiž nie je uvedené celé jeho miesto
podnikania /chýba ulica a popisné číslo/ ani identifikačné číslo).
Zároveň mal za neprijateľnú výšku úrokovej sadzby v zmluve uvedenej vo výške 39,15 % ročne, čo
predstavuje takmer šesťnásobok oproti zverejneným sadzbám NBS v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v
rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, a teda je neplatným dojednaním pre rozpor so zákonom aj dobrými mravmi
podľa § 39 OZ a konštatoval jeho neplatné dojednanie a neuvedenie podľa písm. i ) cit. ust. § 9 ods. 2.

Rovnako neakceptoval výšku RPNM 382,68 %, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, a preto
konštatoval, že ani táto nie je určená a uvedená v zmysle písm. j) cit. zák. a ust. § 9 ods. 2.
Pokiaľ sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
1.056,37 eura, dodal, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou, a to už len tým, že je nejasná

a neurčitá. Nevyplýva z nej za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony
by ho mal platiť. Navyše ak má byť poplatkom za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, tak sa jedná
o poplatok, ktorým žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie, resp. služba a tento úkon slúži
výlučne záujmom veriteľa. Takýto poplatok bol už aj opakovane súdmi vyslovený za neprijateľný. Mal
za to, že uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Pričom

poukázal na povinnosť veriteľa ust. § 53a ods. 1 OZ.
Ďalej uviedol, že nemohol akceptovať ani výšku RPNM, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi
a jej výpočet závisel od výšky neprijateľného poplatku, a preto je namieste konštatovať, že ani táto nie
je určená a uvedená v zmysle písm. j) ust. § 9 ods. 2 cit. zákona.
Zároveň dodal, že VPPÚ obsahujú ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvné pokuty, upomienky,

dojednania o poplatkoch atď., ktoré boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné v zmysle § 53 ods.
4 písm. k) OZ v spojení s ust. § 53 ods. 5 OZ).
Uzavrel, že dôsledkom neuvedenia podstatných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere je v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) a d ) zák. č. 129/2010 Z.z. je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Konštatoval, že rozhodcovský súd sa uvedeným vôbec nezaoberal, neskúmal, či zmluva o úvere spĺňa

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a či neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na vyššie cit. právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Zároveň podrobil súdnemu prieskumu aj predloženú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXX uzatvorenú
medzi stranami sporu taktiež dňa 26.02.2014, pričom uviedol, že žalovaný si uplatnil svoje nároky v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretých rozhodcovských zmlúv, pričom postupoval v súlade s

článkom II. bod 1, písm. a) rozhodcovských zmlúv, podľa ktorého výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude spor prejednávať a rozhodovať, je právom žalujúcej zmluvnej strany.
V danom prípade videl nerovnováhu právneho postavenia strán v tom, že voľba rozhodcovského súdu
a rozhodcu bola uskutočnená jednostranne. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný
právny úkon (nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorej znenie zostavil veriteľ -

žalovaný, vo vopred pripravenej formulárovej zmluve a veriteľ -žalovaný fakticky určil subjekt, ktorý
bude rozhodcovskom konaní rozhodovať, bez možnosti meniť, resp. dopĺňať jej obsah spotrebiteľom.
Uviedol, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejme, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom
dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vo všetkých prípadoch
žalovaný - veriteľ (v sporoch o zaplatenie). Táto skutočnosť je zrejmá z porovnania miery práv a

povinností zmluvných strán, keď miera práv veriteľa je dominantná oproti právam spotrebiteľa vzhľadom
na minimálny rozsah dôvodov na podanie žaloby spotrebiteľom. Voľba výberu rozhodcovského súdu
v tomto prípade pochádza od jednej, a to silnejšej strany, a to nesvedčí o individuálne dojednanej
rozhodcovskej zmluve.
Poznamenal, že rovnako je mu známe, že žalovaným úvery sú poskytované až po podpísaní všetkých

predložených listín, vrátane rozhodcovskej zmluvy (príp. zmeniek; súdu známe u úradnej činnosti), a
teda, že ,,dobrovoľnosť“ jej podpísania je len zdaním a že ju spotrebitelia musia podpísať.Na základe uvedeného dospel teda k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktoré mala založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie, znemožnili voľbu žalobcu ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu všeobecným súdom.

Mal za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení (najmä článku II, bod 1, písm. a))
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, dojednanou v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ (§53
ods. 1 až 5 OZ - značná, hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán), zákona na
ochranu spotrebiteľa a s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, preto nemôže byť platným právnym
úkonom. Rozhodcovský súd teda rozhodoval na základnej neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neplatná

rozhodcovská zmluva teda nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu a osoba rozhodcu teda
nebola oprávnená na vydanie rozhodcovského rozsudku.
Dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 45 ods.
1 písm. e), i), j), l) Zákona č. 335/2014 Z.z.. Okrem udávanej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo malo
vplyv na výsledok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný na

plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s cit. právnymi predpismi, preto žalobe žalobcu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 Civilného
sporovéhoporiadkutak,žeúspešnémužalobcovivočižalovanémupriznal nároknaichnáhraduvplnom
rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím. Zároveň v zmysle § 2 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému vo výške 331,50 eura.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovene odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného
uviedol, že nesúhlasí so zrušením rozhodcovského rozsudku, SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.03.2016
vydaného Stálym rozhodcovským súdom.

Mal za to, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými
písmenami určené, že sa jedná o rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že
v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným, a teda nie je na mieste
poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu vedomosť
v porovnaní s bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti ako aj náležitosti zmlúv

o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové
schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania
ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. Žalobca navyše
žiadnym spôsobom nebol k podpisu rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek
psychického či fyzického nátlaku. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva

je pre neho subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tým,
že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí
samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je
možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil
vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa.
Bol toho , že Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku, a teda nie je možné ju
posúdiť ako neplatnú. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli,
vrátane trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím
prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s

potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu.
Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkovézistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po
obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom
a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné,
zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi

otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné
kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP:

6. V prejednávanom spore podstatným bolo posúdenie žalobcom udávaných dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

7. Pokiaľ ide o povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa
26.02.2014,odvolacísúdvsúladesprávnymnázoromsúduprvejinštanciejetohonázoru,žepredmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

8. Odvolací súd zároveň uvádza, že strany sporu uzatvorili dňa 26.02.2014 aj zmluvu o rozhodcovskom
konaní, pričom cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných
strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade

sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako

slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje.

10. Odvolací súd poznamenáva, že poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity aj pre
súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb,

ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti
súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom
arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.

11.Vprejednávanomsporerozhodcovskázmluvanebolaindividuálnedojednaná,išlootzv.formulárovú,

vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne
ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom
formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá
záver o jej individuálnom dojednaní.
Súdnapraxjejednotnávtom,žezaindividuálnedojednanúzmluvunemožnopovažovaťtzv.formulárovú

zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne
výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej
zmluvy, ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu rozhodcovskej
zmluvy je totiž písaný malými písmenami, obsahuje množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia
ktorej žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemal možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne

dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred
všeobecným súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ
skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký
význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľa si zmluvnú podmienku o riešení sporov zo zmluvy o úvere
osobitne vyjednal.

Forma rozhodcovskej zmluvy a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore
koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o individuálnom dojednaní,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu,
obe podpísané v jeden deň za prítomnosti pochybnosti, či žalobcovi by bol poskytnutý úver aj bezpodpísania rozhodcovskej zmluvy), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly.
Okrem toho táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase
vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy.

12. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalobca mohol uzavretie rozhodcovskej
zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného

(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

13. Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej zmluvy sú totiž súčasťou zmluvného vzťahu strán a ako formulárový produkt podliehajú
súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer

s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.

14. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne

vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho
individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.

15. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná
a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e), i), j), l) Zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

16. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislých výrokov o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v

zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

17. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto mu zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný ako procesne neúspešná strana nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nemá.
Žalobca bol však v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu žalovaného sa v súdom stanovenej lehote,
ale ani do dnešného dňa písomne nevyjadril a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania ani
nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.