Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petra Priečinská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204399
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219204399.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: I.. S. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Š. XX,
XXXXXH.,vzastúpení:AdvokátskakanceláriaMikáčis.r.o.,sosídlomSteinovdvor2,81107Bratislava,
proti žalovanému: 1. V.. Z.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Š. XX, XXX XX H., 2. V.. Z..
C. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Š. XX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
povinnosťou „... umožniť žalobcovi a tretím osobám realizujúcim opravu rodinného domu, vstup na
pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX, o výmere 251m2, druh pozemku- záhrada,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, vedeného

pre B.- M., Obec- BA- m.č. Ružinov, katastrálne územie Ružinov, a to na plochu vyznačenú v situačnom
náčrtku znalca na liste č. XX predkladaného znaleckého posudku, označenú v šírke 2,5 metra a v dĺžke
12,5 metra, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, a to na dobu najviac päť mesiacov, v pracovných dňoch
denne od 7:00 hodiny do 16:00 hodiny...“.

2. Dňa 06.07.2020 žalobca doručil súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého žalobný

návrh bol totožný s návrhom zo dňa 19.08.2019, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca odôvodnil potrebu vydania neodkladného opatrenia totožnými dôvodmi, ktoré uvádzal aj v
žalobe, teda, že žalobca nevyhnutne potrebuje vykonať opravu na rodinnom dome (so súpisným číslom
XXXX, postaveným na pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/X, o výmere 137 m3, druh pozemku-
zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/1 k celku), ktorá

je potrebná k zabezpečeniu funkčnosti základov, a to aj zo strany susediaceho pozemku (parcely
registra „C“ č. XXXX, o výmere 251m2, druh pozemku: záhrada, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava II, obec BA-
m.č. Ružinov, katastrálne územie Ružinov), vo vlastníctve žalovaných, nakoľko stena rodinného domu
tvorí, resp. sa nachádza na hranici pozemkov žalobcu a žalovaných. Žalovaní dlhodobo bránia výkonu
týchto prác a žalobcovi, ako aj ním povereným realizátorom nevyhnutných a potrebných stavebný

úprav, žalovaní bránia v prístupe na pozemok vo vlastníctve žalovaných, z ktorého sa môžu predmetné
stavebné práce realizovať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu doložil (v rámci konania vo
veci samej, nie v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)list vlastníctva č. XXXX, list
vlastníctva č. XXX, kópiu obálky neprevzatej zásielky a kópiu listu, Znalecký posudok č. 04/2019 zo dňa
05.06.2019 vypracovaný V.. V. G. (ďalej v texte aj „znalecký posudok“), ktorým žalobca preukazuje, že
oprava rodinného domu je nevyhnutná. Žalobca ďalej vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uvádza, že má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, pretože v opačnom
prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá niekoľko rokov a výška škodyna majetku žalobcu narastá), pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka
ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je súčasne toho názoru, že nariadenie neodkladného
opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalobca zabezpečí realizáciu prác s

odbornou starostlivosťou.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

12. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.

13. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie
predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo
existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre
rozhodnutieonávrhunajehonariadeniepotrebnévykonávaťdokazovanie,avšaksplneniepredpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je

potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má

v tomto smere len žalobca. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.14. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

15. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre

vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky
pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak neexistuje ani
obava, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s
ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej
náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom
prípade ide o povolenie vstupu na susedný pozemok, za účelom opravy nehnuteľnosti vo vlastníctve

navrhovateľa. Potreba opravy základov nehnuteľnosti môže evokovať bezodkladnosť potreby vykonania
týchto oprav (a v niektorých prípadoch to môže byť aj opodstatnené), avšak v danom prípade súd zo
samotného znaleckého posudku nemá za preukázané, žeby potreba vykonania opravy bola natoľko
nevyhnutná, aby odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia. Uvedený záver súdu podporuje aj
samotný znalecký posudok, pretože jeho úlohou bolo stanoviť príčiny vlhnutia suterénneho muriva

rodinného domu a nie určiť stupeň nevyhnutnosti (v zmysle časovej nevyhnutnosti) realizácie prác.
Znalec síce v časti „5. Spôsob sanácie porúch suterénneho muriva rodinného domu“ znaleckého
posudku uvádza, aké sanačné opatrenia je nevyhnutné realizovať na odstránenie porúch, avšak tieto
sú uvedené alternatívne, buď ako „minimálny- nevyhnutný rozsah sanačných opatrení“ (nevyhnutný v
zmysle „minimálnych oprav, ktoré budú viesť k odstráneniu porúch suterénneho muriva“), alebo ako

„optimálny rozsah sanačných opatrení“. Súd má za to, že v tomto kontexte sa má pojem „nevyhnutnosť“
vykladať ako „vhodnosť“ alebo „potrebnosť“ z vecného hľadiska (ktorá bude viesť k odstráneniu závady)
a nie ako „naliehavosť“ z časového hľadiska. Rovnako ani časť „6. Časové a priestorové požiadavky
na realizáciu sanačných prác“ neobsahujú informáciu o tom, v akom časovom horizonte je nevyhnutné
sanáciu realizovať, aby nedošlo k zhoršeniu stavu predmetnej nehnuteľnosti, ale táto časť znaleckého

posudku obsahuje iba informáciu o tom, ako dlho bude realizácia navrhovaných sanačných opatrení
trvať.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z povahy samotnej veci (oprava základov nehnuteľnosti)
vyplýva, že žalobcovi nehrozí ujma bezprostredne (resp. žalobca súdu nepreukázal potenciálny vznik

bezprostrednej ujmy v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia). Súd
nespochybňuje existenciu ujmy žalobcu, avšak súd túto ujmu nepovažuje za bezprostrednú najmä s
poukazom na záver znaleckého posudku a taktiež z dôvodu jej dlhšieho trvania.

17.Rovnakojesúdtohonázoru,ženiejesplnenáanipodmienka,žebyvýkonvbudúcnostiočakávaného

súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože tak po vydaní rozhodnutia súdu vo veci samej, ako aj po
vydaní neodkladného opatrenia bude situácia súvisiaca so vstupom na susedný pozemok rovnaká.

18. Súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že ak by došlo k vydaniu
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, žalovaný by bol nútený umožniť vstup na svoj pozemok,

a takýto záver súd považuje za konečné riešenie sporu, a nie za dočasnú úpravu práv a povinností
strán, čo treba (aj vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vo veci samej a nesplnenie podmienky
bezodkladnosti) odmietnuť.

19. Záverom súd dodáva, že súd nespochybňuje potrebu opravy nehnuteľnosti navrhovateľa a taktiež

prízvukuje, že toto rozhodnutie nemôže byť vnímané ako predbežný názor súdu na konanie vo veci
samej. Súd však považuje za vhodné a účelné (vzhľadom na to, že na vydanie neodkladného opatrenia
nie sú splnené zákonné podmienky, ako aj vzhľadom na možný zásah do práv a oprávnených záujmov
odporcu) toto rozhodnutie vydať v rámci sporového konania po vykonanom dokazovaní a nie v rámci
konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie nevykonáva a rozhoduje iba na základe

skutočnosti tvrdených navrhovateľom.20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Nakoľko sa jedná o rozhodnutie súdu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov následne vysporiada v rozhodnutí vo veci
samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.