Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/241/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810205611
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5810205611.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G. L., bývajúceho v O., Z. XXX/X, zastúpeného
JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 45/19, proti žalovanej T. O.,
bývajúcejvO.,Z.XXX/X,zastúpenejJUDr.PetromVevurkom,advokátomsosídlomvNámestove,Mieru
312/13, o odstránenie prístrešku k rodinnému domu a betónového plota, vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 8C/194/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14.

novembra 2018 sp. zn. 7Co/252/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z
29. marca 2018 č. k. 8C/194/2010-170 zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti

žalovanej odstrániť bližšie označenú stavbu a betónový plot. Žalobca tvrdil, že drevený prístrešok,
postavený žalovanou medzi jej rodinným domom a jeho rodinným domom, zasahuje do jeho vlastníctva.
Taktiež, pokiaľ žalovaná postavila v zadnej časti pozemku betónové oplotenie, uvedené zasahuje do
jeho vlastníckeho práva.
1.1.Vzhľadom na rozdielne tvrdenie strán sporu ohľadom možnostizásahužalovanejdovlastníckeho
právažalobcuvybudovanímdrevenéhoprístrešku,akoajoploteniasbetónovýmzákladomvzadnejčasti

pozemku, nariadil prvostupňový súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézia a kartografia
Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec v posudku uviedol, že pletivové oplotenie v betónovom múriku je
postavenénaparceležalovanejataktiežprístrešokžalovanejjepostavenýnajejpozemku.Vzhľadomna
výsledok znaleckého dokazovania žalobca navrhol kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že znalecký
posudok predloží súdu. Do rozhodnutia súdu žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil.
1.2. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že žalobca

dôvodnosť uplatneného nároku na odstránenie dreveného prístrešku, ako aj oplotenia s betónovým
základom, v konaní na základe svojej dôkaznej iniciatívy nepreukázal. O trovách konania rozhodol tak,
že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. novembra
2018 sp. zn. 7Co/252/2018 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Odvolací súd uviedol, že záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní tvrdenia, že
prístrešok k rodinnému domu súp. č. 260, ako aj betónový plot postavený na hranici pozemkov, zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu, je dôvodný.
2.2. V danom prípade, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na

základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu v žalobe, že vybudovaním dreveného prístrešku a oplotenia s betónovým základom, žalovanázasiahla do vlastníckeho práva žalobcu. Za účelom preukázania alebo vyvrátenia tvrdenia žalobcu o
tomto zásahu bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol vypracovaný Znalecký posudok č. 59/2011
Ing. Pavlom Krišpinským, ktorý dospel k záveru, že na základe toho, ako prebieha hranica medzi

pozemkami žalobcu a žalovanej, postavený drevený prístrešok, ako aj betónový základ s oplotením v
zadnej časti pozemku, je postavený na pozemkoch žalovanej. Znalec v znaleckom posudku podrobne
uvádzal, z akých podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal a ďalej sa podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne vyjadril aj k predneseným námietkam žalobcu, s ktorými sa súd prvej
inštancie podrobne vysporiadal v bodoch 9 - 13 odôvodnenia rozsudku. V zmysle ustanovenia § 191

ods. 1 CSP je dôvodné hodnotiť uvedený znalecký posudok za úplný vo vzťahu k jeho zadaniu,
logicky zdôvodnený a v súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že
je potrebné preukazovať svoje tvrdenia ďalšími skutočnosťami a dôkazmi, mal súdom prvej inštancie
vytvorený dostatočný priestor k tomu, aby svoje práva v konaní realizoval.
2.3. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Toto odôvodnil § 420 písm. f/
CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na nové konania.

3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP aj s použitím výkladového pravidla podľa §
124 ods. 1 CSP možno ustáliť, že žalobca (i) nesúhlasil so skutkovým a právnym posúdením
veci odvolacím (i prvostupňovým) súdom, ďalej (ii) namietal, že odvolací súd sa nedostatočne
vysporiadal s jeho odvolacími námietkami; v tejto súvislosti namietal najmä jeho nesúhlas s vykonaným
znaleckým dôkazom.

3.2. V súvislosti s § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca konkrétne neuviedol žiadnu právnu otázku
pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej praxe dovolacieho súdu, ani
žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť. Vo všeobecnosti
iba polemizoval s právnymi závermi a skutkovými zisteniami nižších súdov, spochybňoval správnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu a kritizoval jeho nedostatočný postup v odvolacom konaní.

3.3. Žalobca podaním z 2. apríla 2020 doručil dovolaciemu súdu ďalšie písomnosti súvisiace s
prebiehajúcimexekučnýmkonanímprotijehoosobe(vymáhanétrovykonaniažalovanoustranou,pozn.)

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej
náhradu dovolacích trov. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v podanom dovolaní nekonkretizoval

právnu otázku, ani neoznačil žiadne dovolacie rozhodnutie, odktoréhosamalodvolacísúdodkloniť.
Podobne aj v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca neuviedol, v čom konkrétne mu
procesný postup súdu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť
podľa § 447 písm. c/ CSP.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť
vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie
odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,
3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 7Cdo/312/2018, 8Cdo/67/2017).

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrído výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017,

2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že

najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t.j. posúdeniu, či je v
ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,
že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP
alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré
zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom

je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom
procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré
je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432
ods. 1 CSP).

10. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu
ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp.
zn. 1Cdo/206/2016, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/158/2017, 7Cdo/312/2018, 8Cdo/99/2017).

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP
11. Dovolateľ najskôr uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 420 písm. f/ CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne uplatnenými
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie (II. ÚS 76/07).14. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP uviedol, že nesúhlasí so skutkovým
a právnym posúdením veci odvolacím (i prvostupňovým) súdom a odvolací súd sa nedostatočne
vysporiadal s jeho odvolacími námietkami; v tejto súvislosti namietal najmä jeho nesúhlas s vykonaným

znaleckým dôkazom (pozri bod 3.1.).

15. Žalobca teda vyvodzuje existenciu procesnej vady konania uvedenej v ustanovení § 420
písm. f/ CSP (aj) z nesprávneho právneho záveru odvolacieho súdu. Dovolací súd už
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy konštatoval, že realizácia procesných oprávnení sa

účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (pozri R 54/2012). Na tom, že nesprávne právne
posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, resp. prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia, zotrváva rozhodovacia prax dovolacieho súdu aj v súčasnosti (pozri napr. R
24/2017 a tiež rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/71/2018, 2Cdo/49/2018, 3Cdo/37/2018,
4Cdo/1/2018, 5Cdo/191/2018, 7Cdo/79/2018, 8Cdo/76/2018).

16. Pokiaľ žalobca namietal závery uskutočneného dokazovania znalcom, z obsahu ktorého oba nižšie
súdy ustálili aj svoje skutkové a právne závery (o hranici medzi pozemkami sporových strán, pozn.),
z obsahu spisu vyplýva, že k námietkam žalobcu proti znaleckému posudku č 59/2011 najskôr zaujal
stanovisko znalec (č.l. 107 spisu) a následne prvoinštančný súd na pojednávaní 21. mája 2012 nariadil
doplnenie znaleckého posudku, z ktorého (č.l. 127 a nasl. spisu) o.i. vyplynulo, že nie je možné určiť

hranicu medzi parcelami sporových strán porovnávaním výmery podľa poľného náčrtu č. 20/a (na
ktorý poukazoval žalobca, pozn.) a platného stavu, ktorý je uvedený v mape CKN. Na pojednávaní
konanom dňa 17. januára 2017 vyzval vec prejednávajúci sudca prvostupňového súdu stranu žalobcu,
aby v lehote 30 dní zabezpečil kontrolný znalecký posudok. Na jeho doručenie bezúspešne urgoval
súd stranu žalobcu podaním z 31. mája 2017 a 12. júla 2017 a na pojednávaní dňa 29. marca 2018

aj vyhlásil rozsudok vo veci samej. Na tomto pojednávaní tiež prvostupňový súd zamietol návrh strany
žalobcu, aby súd ustanovil kontrolného znalca, a to s poukazom na existenciu znaleckého posudku,
ktorého závery postačujú na rozhodnutie vo veci samej (bod 15 odôvodnenia rozsudku prvostupňového
súdu).
16.1. Na základe uvedených skutočnosti aj podľa názoru dovolacieho súdu bol procesný postup nižších

súdov správny, ak prvostupňový súd nesúhlasil s návrhom strany žalobcu, aby súd ustanovil
kontrolného znalca, keďže považoval doteraz zistené závery znalcom za dostatočné pre rozhodnutie
vo veci (§ 185 ods. 1 CSP). Zároveň ale stanovil lehotu strane žalobcu na predloženie takéhoto
kontrolného znaleckého posudku (§ 209 ods. 1 CSP), v ktorej lehote 30 dní strana žalobcu znalecký
posudok nepredložila a nepredložila ho ani do času rozhodovania súdom prvej inštancie (žalobca mal

takto možnosť predložiť tento posudok v priebehu cca 14 mesiacov).
16.2. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v rámci civilného procesu nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu
civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu
realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu

byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže
viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle
už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993
a 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012,
7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).

16.3. V neposlednom rade najvyšší súd dodáva, že pokiaľ žalobca v dovolaní poukazuje na to, že v
konaní nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz - kontrolné znalecké dokazovanie a rovnako naznačuje
nesprávnevyhodnoteniedôkazov,prípadneneúplnézistenieskutkovéhostavu, podľa právneho názoru
dovolacieho súdu ani v zmysle teraz platnej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá
nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420

písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov
alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,
8Cdo 187/2017).17.Žalobcavpodanomdovolanítiežnamietal,žeodvolacísúdsavnapadnutomrozsudkunevysporiadal
s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní, nedal odpovede na ním nastolené podstatné skutkové a
právne otázky.

17.1. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa
s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v
odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
17.2. Podľa § 393 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah

napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v
odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich
vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj
pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.
17.3. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom rozsudku,

ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Aj v takom prípade je však v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
17.4. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Zároveň sa (aj) podľa názoru
dovolacieho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami žalobcu (bod 8
odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu teda
obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Treba

mať zároveň na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
(kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že sa odvolací
súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní; za vadu konania
v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom.

18. Majúc na zreteli vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu
nedisponuje vadou konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a teda prípustnosť dovolania žalobcu z tohto
ustanovenia nemožno vyvodiť.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
19. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (pozri bod 3.2.), v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

19.1. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP konkrétne neuviedol žiadnu
právnu otázku pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej praxe dovolacieho súdu, ani
žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť (bod 3.2.).
19.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dôvodom prípustnosti dovolania.

19.3. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ a/
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť
a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom
odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázkasprávne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

19.4. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho
súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach a predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo
rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť
ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil

prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. V opačnom prípade by uskutočnil
dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej úpravy dovolania a
dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods.
1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.,
Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. 3Cdo/6/2017, sp. zn. 3Cdo/28/2017).
19.5. Dovolací súd preskúmaním obsahu dovolania zistil, že žalobca nesplnil vyššie uvedenú povinnosť,
keď neuviedol konkrétne rozhodnutie/rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorého/ktorých sa odvolací
súd odchýlil, a tiež neuviedol, v čom sa odvolací súd v prejednávanej veci odchýlil od ustálenej
súdnej praxe dovolacieho súdu. Inak povedané dôvod prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa

musíokremvymedzeniaprávnejotázkyviazaťtiežnakonkrétnuustálenúrozhodovaciupraxnajvyššieho
súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný
právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd.
19.6. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu
nevyplýva (ani) z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Vzhľadom na to jeho neprípustné dovolanie odmietol podľa

ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.