Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Majerník, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205300
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217205300.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. T. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.073,72 Eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou XX.X.XXXX domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.073,72 Eur,
úroku 28 % ročne zo sumy 3.073,72 Eur od 21.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že X.X.XXXX uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalobca v prospech žalovaného zriadil a viedol účet č. I.. Uviedol, že zmluva sa spravuje znením
obchodných podmienok, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy, čo mal potvrdiť svojím
podpisom na nich. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal
na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril
účet žalovaného č. I., o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť
len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 20.6.2017

internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet č. I. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku
zatv. Účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany
žalovaného. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Aktuálna výška
pohľadávky je tak úročená úrokom vo výške 28 % p.a. až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola vopred
vypracovanávrátanevšeobecnýchobchodnýchpodmienok,neboloumožnené,abyobsahzmluvy,alebo
všeobecných obchodných podmienok mohol meniť, doplniť alebo sa k nim vôbec vyjadriť. Žalovaný
v čase uzatvárania zmluvy nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami ani so
sadzobníkom poplatkov, tieto nepodpísal ani osobne neprevzal. Žalobca bol povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť splácať úver. Žalovaný bol v čase uzatvárania zmluvy nezamestnaný a spolu
s manželkou poberal len dávku v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok. Konanie žalobcu preto nemožno

považovať za zodpovedné pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Všeobecné obchodné
podmienky účinné od 15.1.2017 sú nerelevantné, lebo k uzatvoreniu zmluvy došlo pred ich účinnosťou.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenia v čl. III bod 1 zmluvy z 3.7.2012 a bod 7
zmluvy z 8.10.2013, ktorými žalobca jednostranne a neodvolateľne kladie podmienku, aby prípadnéspory medzi stranami rozhodoval rozhodcovský súd. Namietal aj správnosť istiny s tým, že žalobca si v
nej uplatňuje aj úroky a poplatky, ktoré netvoria istinu. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Vo vyjadrení zo dňa 11.12.2017 na výzvu súdu, žalobca uviedol, že dňa X.XX.XXXX poskytol žalobca
žalovanému povolené prečerpanie do výšky limitu 1500 eur tak, ako to vyplýva zo zmluvy o povolenom
prečerpaní, ktorú prikladá v prílohe. Žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval
zmluvu a dostal sa s vyplatením povoleného prečerpania do omeškania, preto od X.XX.XXXX žalobca
znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na sumu 0 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s

vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania (nad bankou povolený limit) na účte prvým dňom
po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu, pričom nepovolené
prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte (mesačný
poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, výbery, vklady klienta z/na účet, úroky, atď.).
Po znížení limitu povoleného prečerpania na nulu sa úročí na základe úrokovej sadzby „úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“ 28 % v zmysle úrokových sadzieb účinných od 20.10.2014. Žalobca

poukázal na to, že uplatnená pohľadávka je z titulu povoleného prečerpania, ktoré je úverom, ktorý
čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu, a to nad
rámec aktuálneho zostatku bankového účtu a splácanie prebieha automaticky priebežne znižovaním
debetného zostatku. Podľa žalobcu je nehospodárne vyčísľovanie poskytnutej výšky povoleného
prečerpania a úhrad, keďže úver sa čerpal a splácal denne a žalobca uplatnený nárok vyšpecifikoval

a preukázal výpismi z účtu.

5. Vo vyjadrení z 9.3.2018 žalobca uviedol, že predkladá Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj
„VOP“) účinné od 1.7.2012 v čitateľnej podobe s tým, že nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, nadobudlo účinnosť až 1.1.2015, a teda predmetné ustanovenie o veľkosti
písma, ktorého výška je najmenej 1,9 mm sa týka zmlúv, ktoré boli uzatvorené po 1.1.2015. Žalovaný
dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu, pričom pri podpise zmluvy žiadne ustanovenie zmluvy
a VOP nerozporoval. Žalovaný svojím podpisom na zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb v čl. IV. bod 4. a zmluve o povolenom prečerpaní v čl. 3 potvrdil, že sa pred uzavretím

zmlúv oboznámil s ich súčasťami (VOP, Sadzobník poplatkov), že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní, žalobca
nebol povinný poskytnúť žalovanému všetky informácie v zmysle § 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ale
žalobca poskytol žalovanému informácie spôsobom a v rozsahu informácií podľa § 4 ods. 1 písm. a) až
d), f), l), q) a s), teda tak ako je to uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca ďalej poukázal

na ČI. III. písm. T. bod 1. VOP. Zároveň uviedol, že predkladá report zo SRBI a tiež vygenerovaný súhlas
s overením, a teda žalobca postupoval v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

6. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2019 žalovaný uviedol, že v roku 2012 uzatvoril zmluvu so
žalobcom a odvtedy mu viedol účet. Nebol zamestnaný. Žalobca nezisťoval, aký má majetok, vlastnil

len drevenú chatrč, nemal žiaden príjem. Z karty vyčerpal asi 1.500 eur, čo tam bolo. Iné záväzky voči
žalobcovi nemal. Teraz žije z dávok 107 eur mesačne. Od žalobcu mal aj iný úver vo výške 3.tisíc eur
a asi o týždeň mu poslali papier, že môže brať aj debet, o ktorý sa tu jedná. Úver riadne splácal v
sumách po 84 eur mesačne. Platil aj na ten debet. Niekoľkokrát uhradil, avšak neskôr na splácanie dlhu
nemal. Pokiaľ sa jedná o debet, keď bol zamestnaný, tak sa so žalobcom chcel dohodnúť na splátkach,

avšak nesúhlasil s tým, že žiadal uhradiť dlh jednorazovo. Ďalej uviedol, že žalobcovi platí šekmi každý
mesiac 20 eur. Momentálne je nezamestnaný, preto nemá z čoho platiť. Zmluvu, keď podpisoval, tak si
neprečítal, len mu zamestnanec žalobcu povedal, že ide o debet.

7. Výzvou zo dňa 27.2.2019 vzhľadom na rozporné skutkové tvrdenia žalobcu, súd vyzval žalobcu,

aby sa jednak vyjadril k neprijateľnosti podmienky uvedenej v bode 3.12 všeobecných obchodných
podmienok a zmene skutkových tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nespomínal a ku skutočnosti, že raz
uvádzal, že si nárok uplatňuje titulom nepovoleného prečerpania, v druhom vyjadrení už uvádzal, že z
titulu zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa X.XX.XXXX a v ďalšom vyjadrení uviedol, že povolené
prečerpanie sa realizovalo už pred rokom 2013.

8. Žalobca v podaní zo dňa 14.3.2019 uviedol, že dopĺňa svoje vyjadrenie zo dňa 9.3.2018. Klient
preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j.
preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzokzo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať,
že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak aj z hľadiska formy je právny
úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom

zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho
obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými
v predtlači osobne potvrdil svojím podpisom. Je ťažké si v praxi predstaviť, ako by malo vyzerať
individuálne dojednávanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom. Účastníci
uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou

zriadil žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške 780 Eur. Na základe zmluvy a
VOP banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené
Prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP čI. III. písm.
T. účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom tieto VOP žalobca prikladá v
prílohe. Vzhľadom na to, že žalovaný dňa X.X.XXXX odstúpil od Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa
XX.XX.XXXX, došlo zrušeniu limitu povoleného prečerpania. Výška limitu PP od 2.7.2013 bola 0 Eur, tak

ako to vyplýva z výpisu z účtu č. 7/2013, pričom ku dňu 31.7.2013 účet žalovaného nevykazoval debetný
zostatok, a preto žalobca túto skutočnosť neuviedol v písomnom podaní zo dňa 9.3.2018. Účastníci
uzavreli dňa X.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou zriadil
žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške 1500€. Žalovaný mal poskytnutú službu
Povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP

čl. III. písm. T. účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalobca v písomnom
podaní zo dňa 9.3.2018 bližšie špecifikoval povolené prečerpanie/nepovolené prečerpanie súvisiace s
predmetnou zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa X.XX.XXXX, a teda žalobca odkazuje na svoje
vyjadrenie zo dňa 9.3.2018. Žalobca má za to, že zmluva o povolenom prečerpaní bola uzatvorená
v súvislosti so zmluvou o zriadení účtu (Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb), a teda nejde o zmenu žaloby. Zmluva o povolenom prečerpaní je nadväzujúca na zmluvu o
zriadení účtu.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, z ktorého neúčasti sa ospravedlnili strany sporu a
žiadali konať v ich neprítomnosti, preto súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti

strán sporu.

10. Na nariadenom pojednávaní sa oboznámil s podaniami strán sporu a vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise postupom podľa § 204 CSP a tiež
ostatný obsah spisu.

11. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb z X.X.XXXX vyplýva, že žalovanému
bol zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Eurách. V zmysle čl. II zmluvy, zmluva je
uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať Zmluvu
s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt podľa obchodných

podmienok pre príslušný produkt zriadený na základe zmluvy.

12. Zo žalobcom zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na účte zo dňa X.XX.XXXX plynie,
že banka zriadila žalovanému povolené prečerpanie do výšky 1.500 eur na účte číslo XXXXXXXXXX/
XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Ďalej v záverečnom ustanovení zmluvy sa

uvádza, že zmluva sa spravuje ustanoveniami § 710 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení iných zákonov v platnom znení a Občianskym zákonníkom.

13. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že k prvému čerpaniu povoleného prečerpania účtu došlo

hneď po zriadení povoleného prečerpania účtu a to 8.10.2013 v sume 658,47 eur. Následne v období
od 31.10.2013 do 31.12.2014 absentuje akýkoľvek dôkaz od žalobcu o pohyboch na účte s tým, že
vo výpise z účtu (čl. 28) plynie, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 1.12.2014 je 0 Eur.
Od tohto dátumu sú na účte žalovaného evidované len položky úroky, mesačný poplatok za vedenie
účtu, upomienky.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov.

20. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2012, na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

21. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2012, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8,
§ 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.

22. Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.12.2012, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na

pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Ak ide o prekročenie, ktoré trvá
viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,

b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverovýchproduktov.

23. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

25. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5MCdo 20/09).

26. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.32. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne

na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany.

33.Výnimočnevšaksúdmôževykonaťajtiedôkazy,ktoréstranynenavrhli(tzv.príklonkvyšetrovaciemu
princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to

zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu
ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám.

34. Ako konštatoval predkladateľ novej právnej úpravy, koncentrácia konania predstavuje efektívny
nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným
zameraním Civilného sporového poriadku. Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z
nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku

(čl. 10 CSP). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť
uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum, spočívajúce
v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie (pozri § 153 CSP), plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila
ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po

tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania
(pozri § 154 CSP) predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej
koncentrácie. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene
slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu však podľa predkladateľa vylučujú uplatnenie

prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.

35. Vo vzťahu ku koncentrácii konania treba uviesť, že pri spore so slabšou stranou (v danom prípade
spotrebiteľom) sa ustanovenia § 295 a § 296 CSP týkajú uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a
procesného útoku a ich použitia zo strany spotrebiteľa, nie ako sa mylne domnieva žalobca, že súd ho

má „opakovane“ vyzývať na splnenie si zákonnej povinnosti uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia,
prípadné naviac ho vyzývať na predloženie dôkazov potvrdzujúcich ním uvádzané skutkové tvrdenia.
Uvedené by bolo v absolútnom rozpore s kontradiktórnosťou konania a naviac by bolo nie na prospech
slabšej strany v spore, ale by viedlo k podpore „silnejšej“ strany.

36. Žalobca nepredložil ani po tom, čo žalovaný vo vyjadrení rozporoval výšku požadovanej istiny a
úrokov a poplatkov, výpis z účtu ohľadom čerpania povoleného prečerpania v rozhodnom období od
1.11.2013 do 29.11.2014, od ktorého odvodzuje svoj nárok. Pre náležité objasnenie skutkového stavu
práve uvedené obdobie pre posúdenie výšky požadovaného nároku bolo rozhodujúcim, keďže žalobca
skutkovo tvrdil, že dňa X.XX.XXXX došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní a od tej doby malo

dochádzať k povolenému prečerpaniu do 1.12.2014, kedy zmenil výšku povoleného prečerpania na 0
Eur.

37. Nedá súdu nespomenúť pri kontradiktórnosti civilného procesu, v danom prípade naviac s ochranou
slabšej strany, základné princípy civilného sporového konania uvedené v článku 6 až 8 CSP, princíp

kontradiktórnosti, princíp rovnosti strán so špecifikom ochrany slabšej strany, (CSP priorizuje procesnú
aktivitu sporných strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť a predložiť
dôkaznéprostriedkynapreukázaniesvojichtvrdení,pretojeneprípustné,abysastranysporudožadovali
od súdu, aby ich požiadal o dôkazy, ktoré sú potrebné na potvrdenie ich skutkových tvrdení, resp. aby
s poukazom na „nekompatibilné dôkazy“ nimi predkladanými, mali byť súdom dotazovaní na dodatočnú

úpravu skutkových tvrdení „zapadajúcim“ k týmto nimi predloženým dôkazom. Je potrebné pripomenúť,
že je súdu z úradnej činnosti známou skutočnosťou, že sa tak zo strany žalobcu deje opakovane, kedy
si neplní povinnosť v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP.38. Tu však treba uviesť, že v danom prípade síce žalobca splnil povinnosť tvrdenia, ale neuniesol
dôkazné bremeno, keďže po rozporovaní výšky požadovaného nároku žalovaným, nepredložil listinný
dôkaz, ktorým by potvrdil výšku čerpaní a zároveň platieb žalovaného akurát v rozhodnom období od

31.10.2013 do 1.12.2014.

39. V prvom rade treba uviesť, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f), x) a § 10 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda úver je bezúročný a bez poplatkov.

40. Spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na účte sa spravuje ustanovením § 10 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v odseku 1 písm. a) výslovne odkazuje na § 9 ods. 2 písm. a), b), d),
f), g), i) a w) citovaného zákona v tej súvislosti, že takáto zmluva musí obligatórne obsahovať náležitosti
uvedené v konkrétnych písmenách § - u 9 ods. 2. To znamená, že taká zmluva musí obsahovať okrem
iného druh spotrebiteľského úveru (písm. a), obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a

identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu (písm. b), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
(písm. d), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru (písm. f), celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (písm. g), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru (písm. i).

41. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje náležitosti podľa
§ 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) citovaného

zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania neobsahovala okrem iného údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), x) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Je nepochybné, že v priebehu sporu žalobca nepreukázal, aby zmluva formou povoleného
prečerpania uzavretá medzi ním a žalovaným takéto náležitosti obsahovala. Z tohto dôvodu súd
vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.

42. Súd považuje za nepochybné, že žalobca nepovolené prečerpanie žalovanému mal „umožniť“ až
po ukončení poskytnutej služby povoleného prečerpania. To znamená, že svoj nárok odvodzuje aj od
ukončenia služby povoleného prečerpania na účte. V naznačených súvislostiach však súd zastáva
názor, že ak spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania vzhľadom na nesplnenie podmienok

podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) citovaného
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemožno z tohto „nepráva“ vyvodiť právnu ochranu
pre službu na ňu nadväzujúcu o to zvlášť, ak je taká služba závislá od existencie a ukončenia
predchádzajúcej služby majúcej také nedostatky, s ktorými zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. V okolnostiach tohto prípadu sa súd nestotožnil s argumentmi žalobcu o tom, že nepovolené

prečerpanie je potrebné posudzovať v zmysle § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedený
výklad a ponímanie žalobcu nezodpovedá imperatívu podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Inými slovami z „nepráva“ (bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru formou povoleného
prečerpania)nemôžežalobcapresebavyvodiťbenefity,ktorépožívajúprávnuochranu(poplatkyaúroky
za nepovolené prečerpanie), navyše ak neboli ani individuálne dojednané.

43. V danom prípade však bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spornou skutočnosťou
bola výška poskytnutého plnenia a zároveň výška prijatých platieb od žalovaného. Vo vzťahu k týmto
rozporovaným skutočnostiam žalobca nepredložil relevantný dôkaz. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že
v tomto prípade nemožno nepredloženie dôkazu v koncentračnej lehote stanovenej súdom nahrádzať

výzvou súdu na doplnenie skutkových tvrdení, resp. predloženie dôkazov, nakoľko takýto postup by bol
v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, naviac v konaní so slabšou stranou sporu, kde by súd
vyzývaním dodávateľa na doplnenie dôkazov napomáhal v spore proti slabšej strane a to spotrebiteľovi.44. Z priložených listinných dôkazov nevyplýva, k akým obratom dochádzalo v rozhodnom období od
31.10.2013 do 1.12.2014, kedy malo dôjsť k zmene limitu povoleného prečerpania, a teda žalobca
nepreukázal výšku požadovaného nároku, ktorý žalovaný v celom rozsahu rozporoval. Keďže žalobca

ani v koncentračných lehotách na vyjadrenie k podaniam žalovaného, ale ani do dňa opakovane
odročovaného pojednávania dňa 17.9.2019 dôkaz o uvedených skutočnostiach, ktoré by preukazovali
výšku jeho nároku nepredložil súd žalobu zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, preto je procesný

úspech v rozsahu 100 % na strane žalovaného. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok na

náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto v súlade s uvedenými princípmi
súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len douplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.