Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/474/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7802899622
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7802899622.20

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobkyne X.. J. P., Z.. XX.X.XXXX, B. A., G. XXXX/XX, právne
zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym so sídlom Košice, Kováčska 28, proti žalovanému:
Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, o
náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Konanie vo veci z a s t a v u j e .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Štát n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví a to

štyridsaťnásobného zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok
si uplatnila pôvodne voči spoločnosti MLIEKOSPOL a.s. Nové Zámky, IČO: 31412599. Právnym
nástupcom pôvodného žalovaného sa stala spoločnosť SOLE Slovakia a.s. Bratislava, IČO: 31637108,
voči ktorej súd rozhodol rozsudkom 10C/474/2002-143 zo dňa 25.02.2005 tak, že zaviazal žalovaného
uhradiť žalobkyni 1.863.000 Sk a náhradu trov konania a úhradu súdneho poplatku. Na podané
odvolanie vedľajším účastníkom Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava Krajský súd v Košiciach

uznesením 5Co/17/2006-212 zo dňa 06.03.2006 konanie prerušil z dôvodu, že na žalovaného bol
uznesením Krajského súdu v Bratislave 3K/223/2004 z 22.03.2005 vyhlásený konkurz.

Krajský súd v Bratislave v konaní 3K/223/2004-833 uznesením zo dňa 22.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 07.12.2012 zrušil konkurz vyhlásený na žalovaného a zbavil JUDr. Jozefa Bolješika
funkcie správcu konkurznej podstaty.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/17/2006-246 zo dňa 18.04.2013 zrušil rozsudok
a dopĺňací rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu I. stupňa v súlade s
vysloveným právnym názorom vo veci opätovne rozhodnúť a vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami
uvedenými v odvolaní, pričom poukázal na to, že je potrebné preskúmať dôvodnosť zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

Po zrušení veci súd dopĺňal dokazovanie v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu a nariadil vypracovať
Doplnok k znaleckému posudku č. 4/2004 vzhľadom na uplynutie času a na doplnenie zisťovania
zdravotného stavu žalobkyne.

Počas konania došlo k výmazu žalovaného z obchodného registra a to dňom 01.04.2014 bez právneho

nástupcu.Žalobkyňa navrhla, aby súd pokračoval v konaní s nástupcom zaniknutého účastníka konania Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava, IČO: 00151700.

Súd uznesením 10C/474/2002-398 zo dňa 05.02.2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného,
kde miesto doterajšieho žalovaného SOLE SLOVAKIA, a.s. Bratislava do konania vstúpil ako žalovaný
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Následne žalobkyňa netrvala na návrhu na zmenu
účastníka, ako bolo rozhodnuté uznesením súdu, ale za právneho nástupcu pôvodného žalovaného v
súlade s § 3 ods. 4 vyhlášky 423/1991 Zb. a § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. označila Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov Bratislava, IČO: 36062235.

Súd uznesením 10C/474/2002-408 zo dňa 23.04.2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného,
kde namiesto pôvodného žalovaného vstúpila do konania Slovenská kancelária poisťovateľov
Bratislava, IČO: 36062235.

Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu a navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na ustanovenie
§ 3 zákona č. 423/1991 Zb. a poukázal na to, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému
škodu za svojho poistenca je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému, ktorý nie je s
poisťovňou v právnom vzťahu zo zodpovednosti za škodu, lebo zodpovednostný vzťah vzniká len medzi
poškodeným a škodcom a poškodený nemá právo požadovať náhradu škody od poisťovateľa, ktorý

mu škodu nespôsobil. Poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
jej povinnosťou je iba plniť za poisteného, ktorý uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/219/2004. Mal zato,
že nebola preukázaná právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná, zo zaniknutého subjektu SOLE Slovakia a.s. na Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov, pričom označený žalovaný nie je právnym nástupcom pôvodného žalovaného
a teda mu chýba pasívna legitimácia.

Žalobkyňa k námietke žalovaného o pasívnej legitimácii poukázala na ustanovenie § 3 ods. 4 vyhlášky
č. 423/1991 Zb., pričom ustanovenie výslovne nehovorí o prechode povinností na náhradu škody zo

zaniknutej právnickej osoby ako pôvodnej nositeľky tejto povinnosti na poisťovňu, resp. s prihliadnutím
na § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Implicitne práve prechod
tejto povinnosti z tohto ustanovenia vyplýva. Dochádza teda k zákonnej sukcesii a to nie univerzálnej,
ale len k singulárnej sukcesii - k prechodu jednej právnej povinnosti a to povinnosti nahradiť škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Citované ustanovenie neupravuje vznik novej právnej

povinnosti pretože presne tá istá totožná právna povinnosť už existovala, len jej nositeľom bol pred
svojim zánikom iný právny subjekt. Nemožno teda hovoriť o vzniku osobitnej originálnej povinnosti.
Ustanovenie § 3 ods. 4 vyhlášky 423/1991 Zb. totiž vyslovene upravuje, že poškodený má právo,
aby mu poisťovňa nahradila škodu. Nepoužíva formuláciou, že poškodený má voči poisťovni právo
na plnenie zodpovedajúce výške náhrady škody, ale výslovne uvádza, že má právo na to, aby mu

poisťovňa škodu nahradila. Ak právo na náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť existovali u
jedného právneho subjektu a v dôsledku jeho zániku sa stal nositeľom tejto povinnosti iný subjekt, ide
z právneho hľadiska o singulárny prechod právnej povinnosti z jedného subjektu na druhý, upravený
samostatným právnym predpisom, ktorý z procesného hľadiska môže viesť k zmene účastníka konania
v zmysle § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.04.2015 riadne

uplatnila svoj zákonný nárok voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorého dôvodnosť, čo sa týka
pasívnej legitimácie žalovaného, jednoznačným spôsobom vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4 vyhlášky
č. 423/1991 Zb. a ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Zdôraznila skutočnosť, že podľa
§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď
je nesprávne označený. Podaním žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností uplatnila voči žalovanému

nárok podľa § 3 ods. 4 vyhlášky 423/1991 Zb. Pokiaľ by chcel súd podanie žalobkyne vyhodnotiť inak,
ako podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, mal postupovať podľa § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Súd však uznesením z 23.04.2015 pripustil zmenu účastníka, kde žalovaným sa stala
Slovenská kancelária poisťovateľov. Súd rozhodol podľa § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a
voči podanému uzneseniu žalovaný nepodal opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Posúdenie právneho stavu a to prechodu právnej povinnosti nahradiť žalobkyni škodu žalovaným sa
stalo právne záväzným. Ďalej žalobkyňa poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IVUS 5/2014 v súvislosti s prílišným právnym formalizmom.Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistrialebovinom
zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.

Zánik spoločnosti znamená stratu právnej subjektivity právnickej osoby, teda stratu mať práva a

povinnosti a tieto práva a povinnosti nadobúdať vlastným konaním.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prvá veta, ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie
zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia §

ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Akciová spoločnosť, ako jedna z foriem obchodnej spoločnosti vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná
do obchodného registra v súlade s § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 68 ods. 1-12 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka:

(1) Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza
na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo
ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z
dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo
bolokonkurznékonaniezastavenéprenedostatokmajetku,aleboakbolkonkurzzrušenýprenedostatok

majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

(3) Spoločnosť sa zrušuje

a) uplynutím času, na ktorý bola založená,

b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak
odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie
spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom,

c) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť,

d) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím

návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre
nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po
splnení konečného rozvrhu výťažku,

e) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(4) Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po
ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený
z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné
konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku,
vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.

(5) Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu
alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca na výkon nútenej
správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora,
správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený

alebo ak sa skončila jeho funkcia a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu
spoločnosti až do ustanovenia likvidátora jej štatutárny orgán.

(6) Súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného
podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak

a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri
mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti,

b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,

c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti,

d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,

e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4,

f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve
účtovné obdobia nasledujúce po sebe,

g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3.

(7) Ak súd rozhoduje o zrušení spoločnosti podľa odseku 6, pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určí
lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa navrhlo zrušenie spoločnosti, ak je jeho odstránenie možné.
Ak súd rozhoduje o zrušení spoločnosti podľa odseku 6 písm. g), lehota na odstránenie dôvodu, pre
ktorý sa navrhlo zrušenie spoločnosti, nesmie byť kratšia ako 30 dní.

(8) Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok.
Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a
odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.

(9) Ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok,
ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne
o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že
spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o

zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie
súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

(10) Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti podľa odseku 9 zverejní oznámenie v
Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie; rozhodnutie o zrušení

spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia
v Obchodnom vestníku.

(11) Ak návrh na výmaz z obchodného registra podáva spoločnosť, je povinná doložiť súhlas správcu
dane; to neplatí, ak sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie. Tento súhlas je spoločnosť povinná si od

správcu dane vyžiadať.

(12) Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti
a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Odo dňanadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora a likvidátor je povinný
odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu spoločnosti.

(13) Ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou podľa § 68 ods. 6 písm. g), ako sídlo likvidovanej
spoločnosti sa do obchodného registra zapíše adresa bydliska alebo sídla likvidátora, prípadne adresa
jeho kancelárie, ak ide o osobu zapísanú do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona.

V prerokovávanej veci došlo ku skutočnosti, že žalovaný bol ku dňu 01.04.2014 vymazaný z

obchodného registra. Dôvodom výmazu bolo zrušenie konkurzu na pôvodného žalovaného uznesením
3K/223/2004-833 zo dňa 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.12.2012 z dôvodu, že úpadca
nemal majetok, ktorý by postačoval na ďalšie krytie nákladov konania a preto v súlade s § 44 ods. 1
písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. konštatoval, že nie sú predpoklady pre konkurz a konkurz zrušil a
správcu zbavil funkcie. K výmazu žalovaného z obchodného registra došlo na základe ustanovenia § 68
ods. 4 Obchodného zákonníka bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Vzhľadom k dôvodu, pre ktorý

bol žalovaný zrušený a následne vymazaný z obchodného registra a vzhľadom k predmetu konania,
ktorým je peňažný nárok na náhradu škody, súd konštatuje, že nie sú žiadne osoby, ktoré by vstúpili
do práv a povinností pôvodného žalovaného a prevzali práva a záväzky, o ktoré v konaní ide. Ak jediný
žalovaný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu žalobkyne
na jeho zámenu a ak neexistuje žiadny procesný nástupca, súd musí podľa § 107 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku konanie zastaviť.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento
nedostatok nemožno odstrániť ani opravou podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku a nie je ho možné

odstrániť ani postupom podľa § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Pôvodný žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 01.04.2014, pričom žalobkyňa podala
dňa 23.07.2014 návrh na zmenu účastníka konania. Súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalovaného uznesením zo dňa 05.02.2015, pričom žalobkyňa podaním zo dňa 24.03.2015 zobrala späť

návrh na zmenu účastníka a navrhla pripustiť v súlade § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
zmenu účastníka na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 vyhlášky č.
423/1991 Zb. a § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd uznesením zo dňa 23.04.2015 pripustil zmenu
účastníkov konania, ako to už bolo oboznamované vyššie.

Aj napriek rozhodnutiu súdu o pripustení zmeny účastníka je možné konštatovať, že na strane
pôvodného žalovaného po jeho výmaze z obchodného registra nastala taká právna skutočnosť, ktorá
spôsobila, že pôvodný žalovaný prestal byť účastníkom konania a tento nedostatok nebolo možné
odstrániť. Preto nebolo možné platne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 92 ods. 2, 3 Občianskeho
súdneho poriadku a preto uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného sú právne

neúčinné.

Pôvodný žalovaný totiž zanikol bez právneho nástupcu a preto nie je po jeho zániku možná zmena ani
zámena účastníka konania.

Súd v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/219/2004 zo dňa
30.03.2006 dospel k záveru, že po zániku pôvodného žalovaného bez právneho nástupcu nebolo
možné postupovať podľa § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Podobne z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1ObdoV/45/2007 z 30.11.2009 vyplýva, že návrh na zámenu
účastníka konania možno účinne urobiť len dovtedy, kým má pôvodný účastník, ktorý sa navrhuje

zameniť, spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak zánikom túto spôsobilosť stratí, návrh na zámenu už
nemôže byť účinne urobený. Podobne bolo rozhodnuté aj v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu
3Cdo/64/2013, 7Cdo/136/2012, 5Cdo/15/2013, 2Cdo/66/2013.

Žalobkyňa odôvodňovala prechod povinností z pôvodného žalovaného na nového žalovaného

ustanoveniami § 3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v spojení s ustanovením § 28 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z., z ktorých žalobkyňa vyvodzovala právne nástupníctvo vedľajšieho účastníka po zániku
žalovaného.Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v prípade smrti poisteného alebo po zániku právnickej osoby
má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by
mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive, alebo keby právnická osoba nezanikla.

Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za svojho poistenca je záväzkom voči poistenému,
nie voči poškodenému. Zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a škodcom a
poškodený nemá právo požadovať náhradu škody od poistiteľa, ktorý mu škodu nespôsobil. Poisťovňa
nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, jej povinnosťou je iba plniť za

poisteného, ktorý uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu. Iba v prípadoch podľa § 3 ods. 4, § 8
a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. vznikne poškodenému priame právo, aby mu poisťovňa plnila.
Medzi poškodeným a poisťovňou vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči
poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Treba teda rozlišovať oba vzťahy aj z hľadiska
subjektu, ktorý je z hmotnoprávneho hľadiska pasívne legitimovaný. V prípade nároku poškodeného na
náhradu škody je pasívne legitimovaným subjektom škodca, ako tomu bolo aj v prerokovávanej veci do

zániku pôvodného žalovaného. Ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 4 vyhlášky č.
423/1991 Zb. v prípade zániku právnickej osoby poškodený si môže uplatniť na príslušnom súde priamy
nárok na osobitné plnenie voči poisťovni. Toto jeho právo proti poisťovni nie je právom na náhradu škody,
ale ide o originálne právo založené priamo právnym predpisom a ide o výplatu poistného plnenia zo
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade

zániku právnickej osoby nedochádza k prechodu nároku poškodeného na poisťovňu, ale vzniká mu
samostatný priamy nárok voči poisťovni podmienený naplnením skutočností uvedených v § 3 ods. 4
vyhlášky.

Na základe návrhu žalobkyne o zmene žalovaného zo dňa 21.07.2014, resp. 07.04.2015, nemohlo

dôjsť k odstráneniu procesnej prekážky konania, ktorou je strata spôsobilosti pôvodného žalovaného
byť účastníkom konania, ku ktorej došlo jeho výmazom z obchodného registra dňa 01.04.2014 bez
právneho nástupcu. Jednalo sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého následkom
je zastavenie konania v súlade s § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Nemení na tom nič
ani skutočnosť, že súd pripustil zmenu účastníka konania oboznamovanými uzneseniami, nakoľko sa

jedná o neúčinné uznesenia. Nemohlo totiž dôjsť k zmene účastníka konania, ktorý zanikol skôr, ako bol
podaný návrh na jeho zmenu, resp. ako súd rozhodol o pripustení zmeny, nakoľko už nemal účastníka,
ohľadom ktorého by mohol zmenu pripustiť.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné konanie vo veci zastaviť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd
nepriznal štátu náhradu trov konania pozostávajúcich z nákladov na znalecké dokazovanie z dôvodu, že

konanie bolo zastavené z procesných dôvodov, pričom žalobkyňa v konaní bola oslobodená od platenia
súdnychpoplatkovažalovanýzanikolvýmazomzobchodnéhoregistrabezprávnehonástupcuzdôvodu
nemajetnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.