Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216895516
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8216895516.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu V. W., I.. X.X.XXXX,
Z. Z. XX, zast. advokátom Mgr. Matúš Macko, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.3.2016 vydaný Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava
zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská 15, 851
01 Bratislava rozhodcom W.. L. W..

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Bardejov,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.3.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým

združením právnických osôb Asociácia pre Arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01
Bratislava, IČO: 45 744 971 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.2.2014 uzatvoril
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, kde veriteľom je žalovaný, v zastúpení mandatára na
základe mandátnej zmluvy Miroslava Nováka, miesto podnikania Bardejov, zapísaný v registri NBS -
132623 a dlžníkom je on - V. W., G. Z. XXX XX Z. XX. Zástupca žalovaného (mandatár) ešte uviedol do
zmluvy ako adresu jeho prechodného pobytu túto adresu - F.. M. XXXX/XX, 085 01 Bardejov, ktorá je
sídlom spoločnosti s ručením obmedzeným MJ TOP ŠPORT, s.r.o., IČO: 36 734 454, v ktorej je jediným

spoločníkom. Nevie, prečo tak urobil, pretože túto adresu nevyužíva na prechodný pobyt a úver nebral
na podnikanie, ale ako fyzická osoba, a to bezúčelový spotrebiteľský úver. Na základe tejto zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.2.2014 mu bol zo strany žalovaného poskytnutý
úver vo výške 4.500,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 39,15 %
ročne, čo predstavuje sumu 293,63 eur a poplatkom predstavujúcim administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.056,37 eur. Celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom vyššie uvedených položiek
(293,63 eur + 1.056,37 eur) a predstavujú sumu 1.350,00 eur. Celkovo sa zaviazal vrátiť sumu 5.850,00
eur. Doba trvania spotrebiteľského úveru je dva mesiace, konečná splatnosť úveru je 1.5.2014. V zmluveje uvedené, že splátky budú vykonávané na účet veriteľa alebo v hotovosti. V zmluve nie je uvedené
číslo účtu. Je uvedený len variabilný symbol, ktorý je' totožný s číslom zmluvy. Splátky boli vykonávané v
hotovosti do rúk zástupcu - veriteľa. Súčasťou tejto zmluvy sú tieto dokumenty: Rozhodcovská zmluva,

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácia o RPMN a priemerná RPMN pre
príslušný spotrebiteľský úver, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Medzi ním
ako dlžníkom a žalovaným bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 26.2.2014, v
ktorej v ČI. I ods. 1) je uvedený ako rozhodcovský súd „Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

Ako meno dlžníka je uvedené jeho meno ako fyzickej osoby. Zároveň ako obchodné meno je uvedená
spoločnosť MJ TOP ŠPORT, s.r.o. so sídlom F.. M. XXXX/XX, 085 01 Bardejov, IČO: 36 734 454, v ktorej
je jediným spoločníkom. Nevie, prečo zástupca žalovaného uvádzal sídlo spoločnosti MJ TOP ŠPORT,
s.r.o. do Rozhodcovskej zmluvy, keď úver nebral na podnikanie, ale ako fyzická osoba - spotrebiteľ ako
úver bezúčelový. Jediné vysvetlenie je podľa jeho názoru také, že sa snažil o to, aby sa na právne vzťahy
medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom vzťahoval Obchodný zákonník a nie Občiansky

zákonník a nepožíval tak právnu ochranu ako spotrebiteľ. Takéto konanie považuje za nekalé konanie
a za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dňa 25.4.2016 mu bol doručený Rozhodcovský rozsudok,
sp. zn. SRSAspA 06550/15 z 10.3.2016, v ktorom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre Arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 rozhodol, že

ako žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť nasledovné: nesplatenú istinu vo výške 4.300,- eur, úrok
39,10 % ročne zo sumy 4.500,-eur od 27.2.2014 do 19.12.2015 vo výške 1.727,96 eur, zo sumy 4.300,-
eur od 20.2.2015 do zaplatenia, nesplatený poplatok vo výške 1.056,37 eur, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 4.500,-eur od 2.5.2014 do 19.2.2015 vo výške 181,25 eur a zo sumy 4.300,-
eur od 20.2.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,-eur, poplatok za upomienku vo výške

10,-eur a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 1.028,27 eur. Ďalej mu rozhodcovským
rozsudkom bola uložená povinnosť, že hore uvedené nároky je povinný žalobcovi zaplatiť spoločne v
mesačných splátkach vo výške 400 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu
s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu

rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Poukázal na § 3 ods. 1,
§ 3 ods. 3 písm. a) až e ), § 45 ods. 1 písm. d) a j), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 335/2014 Z.z., § 4
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Z priloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v predmetnej veci
rozhodoval Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03
BratislavazriadenýzáujmovýmzdruženímprávnickýchosôbAsociáciapreArbitráž,sosídlomRusovská

cesta 15,851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971. V zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy mal založenú
právomoc rozhodovať „Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Tento rozhodcovský súd ale
nie je totožný s rozhodcovským súdom, ktorý konal a rozhodoval v predmetnom konaní. Predmetná
Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by Žalovaný mohol viesť

predmetné konanie pred iným, ako Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., teda ani pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž
nie. Z uvedeného vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre Arbitráž,
so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý v danej veci rozhodoval, nemá v

predmetnom konaní právomoc. Okrem vyššie uvedených skutočností je úrok 39,15 % ročne považovaný
podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za priečiaci sa dobrým mravom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je potrebné ustanovenie o úroku považovať za neplatné.
Takisto je v rozpore s dobrými mravmi poplatok predstavujúci náklady spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 1.350,- Eur. Z týchto dôvodov je potrebné Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

800503463 zo dňa 26.2.2014 považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Za bezúročnú a bez poplatkov
je potrebné považovať túto zmluvu aj preto, lebo neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Tým, že v predmetnom konaní konal rozhodcovský súd, ktorý nemal v
predmetnom konaní právomoc, došlo k porušeniu § 3 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, nakoľko spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a

spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s
touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály
rozhodcovskýsúdzapísanývzoznamepodľa§18aurčenývtejtospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluve.
V danom prípade však rozhodoval súd, ktorý v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve na rozhodovanieurčenýnebol.Týmbolnaplnenýdôvodnapodaniežalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysle
§45ods.1písm.d).Takistobolnaplnenýdôvodnapodaniežalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku
v zmysle § 45 ods. 1 písm. j), nakoľko v predmetnom konaní vydaný rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré kvôli úroku 39,15 % ročne a
neodôvodnenémupoplatkuzaspracovaniespotrebiteľskéhoúveruvovýške1.350,-eurodporujedobrým
mravom. Žalobu podáva v zákonnej lehote.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 23.8.2016. Poukázal na ust. § 46 a § 45 zák. č. 335/2014

Z.z.. Uviedol, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa
žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo
pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má
možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné

podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade,
žalobná odpoveď doručená nebola. Obdobnou otázkou sa zaoberal aj Okresný súd Rimavská Sobota,
ktorý Rozsudkom sp. zn 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015 zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Svoje tvrdenia odôvodnil nasledovne „Súd poukazuje na to, že účastníci konania uzavreli
popri úverovej zmluve aj rozhodcovskú zmluvu, a to na samostatnej listine, ktorej obsahom je len úprava

podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s možnosťou ich riešenia tak na rozhodcovskom súde
ako aj na všeobecnom súde s právom výberu na strane žalujúcej zmluvnej
strany. “ Navyše poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa
28.02.2016;zamietolžalobu,ktorousažalobkyňadomáhalazrušeniarozsudkuStálehorozhodcovského
súdu obdobne ako v tomto prípade s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej zmluvy: „ V tejto

zmluve sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ako aj spory z dohody o
vyplnení zmenky bude riešiť Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a s. a v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Ustanovenie rozhodcu samotným
rozhodcovskýmsúdomumožňuje§8ods.2písm.c)zák.č.244/2002Z.z.,pretotýmtopostupomnedošlo
kporušeniuzásadyrovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonaniaaneboloaniporušenéust.§17zákono

rozhodcovskom konaní. “ V zmysle čl. II ods. 3 rozhodcovskej zmluvy mal žalobca ako zmluvná strana
právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
Od rozhodcovskej zmluvy žalobca však neodstúpil. Uzatvorená rozhodcovská zmluva je platná a účinná,
nakoľko spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a uzatvorením rozhodcovskej zmluvy žalobca
zároveň vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony, že s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy súhlasí,

že bol pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia,
že túto rozhodcovskú zmluvu uzatvára na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa
žalobca riadne oboznámil, jéj ustanoveniam porozumel a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal.
Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 800503463 nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí

byť uzavretá spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o
úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere má každá
strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú doložku). V prípade, ak by žalobca rozhodcovskú zmluvu neuzavrel, spor zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere by sa riešil súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany žalobcu

došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý
bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď
na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo
na súd alebo priamo na rozhodcovský orgán. Žalovaný bol v dôsledku neplnenia povinností, ktoré
vyplývali žalobcovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nútený podať návrh na začatie rozhodcovského

konania. Ďalej uvádza, že žalovanému boli zaslané dva listy zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a
to „Výzva žalovanému na označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp, odmietnutie rozhodcovského
konania” a „Oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu žalobcom”. Na základe
uvedených listov mal žalobca možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie a spor sa mohol eventuálne
riešiť na všeobecnom súde. Žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie

rozhodcovského konania po vykonaní úkonov uvedených v ustanovení § 73 ods. 8 zák. č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Dňa 26.02.2014 uzatvoril veriteľ (žalovaný) s dlžníkom
(žalobca) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 4.500,- eur a spotrebiteľ
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené sospotrebiteľským úverom vo výške 1.350,-eur. Celkové náklady tak ako je to uvedené priamo v zmluve na
jejprednejstranesútvorenésúčtomúrokuvovýške39,15%ročnezposkytnutéhoúveru,čopredstavuje
sumu vo výške 293,63 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o spotrebiteľskom úveru spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 1.056,37 eur.
Na základe vyššie uvedeného je možné predpokladať, že hneď v deň poskytnutia úveru, t. j. 26.2.2014
žalobca vedel aká bude cena za poskytnutie úveru a aj napriek tomu sa zaviazal úver o celkové náklady
s ním spojené vrátiť. Žalobca mal možnosť sa v lehote 14 dní rozhodnúť, či cena za poskytnutie úveru
bude pre mne únosná a či ju považuje za primeranú a mal možnosť od zmluvy o spotrebiteľskom

úvere odstúpiť o čom bol patrične v rámci VOP informovaný a aj napriek tomu tak neurobil. Údaj o dobe
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (možné nájsť priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, kde
sú jasne uvedené dva základné dátumy, a to dátum podpisu zmluvy 26.2.2014, teda od kedy zmluva
nadobúda svoje účinky a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru 01.05.2014, t. j. deň kedy
má byť najneskôr celý úver aj s celkovými nákladmi splatený a zmluva by bola zanikla v dôsledku jej
uhradenia.Logickyztermínusplatnostimožnodedukovaťajdobutrvaniasamotnejzmluvy.Udajovýške,

počteatermínesplátokjeuvedenýpriamovzmluveoúvere.Nakoľko jeuvedenénasledovné
„Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 5.850,00 eur, ak nie je dohodnuté inak do 1.5.2014
na účet veriteľa Špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 1.5.2014.

“ Z toho možno jasne vydedukovať, že splateniu úveru bolo dohodnuté priamo v zmluve o úvere, a
to splátkou vo výške 5.850,-eur, v počte 1 s termínom splatnosti 1.5.2014. Zákon v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov
účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver

na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude
aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. Podotýka, že finančný trh tvoria tak bankové aj nebankové subjekty. Odkazom
na obdobné prípady sa má dbať na zhodnotenie rizika veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky osobe,
ktorej neboli poskytnuté bankou, a preto porovnávanie % výšky nákladov spojenej s úverom považujeme
za bezpredmetné. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. 800503463 vo výške 382,68 %. K uvedenému uvádza, že RPMN je v zmluve
o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v
dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený
pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej
zmluve o úvere č. 800503463. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla klientovi pred podpísaním

zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Žalobca pred podpísaním
úveru bol plne informovaný o výšku úroky i administratívneho poplatku vynaloženého za úver, ktorý
predstavuje spolu odplatu, premietnutú do RPMN, teda celkových nákladov, ktoré „preplatí“ klient na
daný úver. Nakoľko s uvedenou odplatou súhlasil, podpísal zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s odplatou je veriteľovi zakázané iba v súvislosti s § 9

ods. 10 „požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený
spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru
aleboposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveruzaponúkanýchpodmienok.“žalobunavrholzamietnuťažiadal
priznať náhradu trov konania.

3. Na uvedené podanie žalovaného reagoval žalobca a opätovne poukázal na uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskej zmluvy, začatie rozhodcovského konania dňa11.12.2015,
doručenie rozhodcovského rozsudku dňa 25.4.2016, doručenie žaloby na súd, ktorým sa domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s poukazom

na ust. zák. č. 335/2014 Z.z. ( § 3, § 45 cit. zák. ). Uviedol, že tvrdenie o tom, že nie je daná
výlučnosť rozhodcovského súdu nie je pravdivé, pretože samotná rozhodcovská zmluva síce umožňuje
dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože
je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Vprípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou
o úvere v ten istý deň) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v
tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský súd bol pritom

paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet
dlžníkov, a preto ako dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Vzhľadom na
dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv je zrejmé, že
ihneď po uzatvorení Zmluvy o úvere bezprostredne nasledovalo aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy,

v ktorej musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu, ktorej podstatu ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu
nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy medzi nimi ako účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa ako
dlžník, pokiaľ chcel získať úver, musel vopred vzdať svojich práv, uplatniť svoje nároky alebo brániť

svoje práva pred všeobecným súdom. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného , že rozhodcovská zmluva je
platná a účinná, nakoľko spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a uzatvorením rozhodcovskej
zmluvy žalobca zároveň vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony, že s uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy súhlasí, že bol pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o
dôsledkoch jej uzatvorenia, že túto rozhodcovskú zmluvu uzatvára na základe svojej slobodnej a vlastnej

vôle, s jej obsahom sa žalobca riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a na znak súhlasu ju
vlastnoručne podpísal. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere 6. 800503463 nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera
môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rozhodnutia, na
ktoré sa odvoláva sú neexistujúce. Na druhej strane existuje veľké

množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých sa konštatuje, že rozhodcovská zmluva a
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky sú absolútne neplatné. V týchto súdnych rozhodnutiach
sa v podstate konštatuje, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy
o úvere, ktorú žalovaný používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh

spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 O Z neplatná. Rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by

podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Taktiež ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle §53 ods. 5

OZ neplatná. Rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa
sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovské súdy absolútne opomenuli aplikovať príslušné

kogentné vnútroštátne a európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovské súdy veľmi
starostlivo posudzujú postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v
zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenujú. Rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou
o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým
počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Keďže bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred,

teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. V
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny
spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu
povinný vopred vzdáva svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s
veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby,
kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovirozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu
medzi účastníkmi zmluvy, súdy považujú za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu

voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať
prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takáto
rozhodcovská zmluva je neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť v budúcnosti exekučným titulom. Naviac poukázal na rozdielnosť jeho
podpisu na Zmluve o úvere, kde sú dva podpisy pod sebou, na formulári „Štandardné

informácie o spotrebiteľskom úvere“ a na formulári „Informácia o RPMN a priemerná
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver,, s podpisom na rozhodcovskej zmluve, ktorý je odlišný. Podpis
na rozhodcovskej zmluve nie je jeho, nikdy ju nepodpísal a je absolútne neplatná, a teda aj vydaný
rozsudok. Má podozrenie z nekalej praktiky žalovaného. Žalovaný sa vo svojom
vyjadrení odvoláva na nejaké dva listy zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré mu boli doručené.
Nevie nič o týchto listoch, a pokiaľ žalovaný trvá na tomto svojom tvrdení, musí ho

preukázať. Ďalej žalovaný poukazuje na článok II ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal
možnosť od nej odstúpiť do 10 dní v lehote 10 dní od je uzatvorenia bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ niečo
vlastnoručne nepodpísal, neurobil daný právny úkon slobodne, vážne, zrozumiteľne a bez nátlaku,
nemôže od takéhoto právneho úkonu odstúpiť. Je presvedčený, že úver s RPMN vo výške 382,68 % a
úrokom 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah vznikol pred,

alebo po 1.6.2014 (predmetný úver poskytnutý vo výške 4.500,- eur mal byť splatený v lehote dvoch
mesiacov jednou splátkou vo výške 5.850,- eur). Právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s dobrými
mravmi je absolútne neplatný. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k podstate veci a teda, že vo veci rozhodol
rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc na rozhodovanie podľa rozhodcovskej zmluvy. Predmetná
Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by žalovaný mohol viesť

predmetné konanie pred iným, ako Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., teda ani pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž
nie. Z uvedeného vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre Arbitráž,
so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý v danej veci rozhodoval, nemá

v predmetnom konaní právomoc. Absencia právomoci konajúceho súdu predstavuje neodstrániteľnú
prekážku konania, na ktorú súd musí prihliadať v ktorejkoľvek fáze konania a takéto konanie by mal
zastaviť. Trvá preto na podanej žalobe.

4. Na pojednávanie vo veci konané 4.3.2020 sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil

jeho neúčasť zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadal. Nedostavili sa žalovaný,
ktorýsvojuneúčasťnapojednávaníospravedlnil,oodročeniepojednávanianežiadal.Súdpretovzmysle
§ 180 CSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

5. Súdvovecivykonaldokazovanie oboznámenímvyjadrenístránsporuavspisepripojenýchlistinných
dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - návrhom s prílohami a ďalšími predloženými
listinnými dôkazmi a všetkými vyjadreniami strán sporu s príl., rozhodcovským spisom ) a zistil tento
skutkový stav veci:

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu udával, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe,
navrhuje jej vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Poukazuje najmä na podanie zo dňa 23.2.2020.
Rozhodcovský súd priznal žalovanému v rozhodcovskom konaní plnenia, na ktoré nemal nárok a
teda plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Aj to svedčí o
dôvodnosti podanej žaloby.

7. Podanímzodňa20.12.2018žalovanýuviedol,žežalobcavpostaveníDlžníkauzatvorilsoŽalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 26.02.2014 na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 4.500,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.350,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 5.850,- eur

v lehote do 1.5.2014. Toho istého dňa požiadal žalobca o plnení v splátkach v dôsledku čoho uzatvoril
žalobca so žalovaným dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnutý
úver vrátiť v 2. pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.425,- eur vždy k 1. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 1.4.2014. Žalobca uzatvoril so žalovaným na samostatnom liste papierarozhodcovskú zmluvu. Žalobca nehradil splátky riadne a včas v dôsledku čoho žalovaný uplatnil svoje
nároky pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslo: 35 922 761,

zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 3530/B,
ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.3.2016, že žalobca je povinný uhradiť
sumu vo výške 4.300,- eur s prísl.. Pri uzatváraní Zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že
pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo Zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu.
Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že Povinný v čase uzavretia Zmluvy nemal k jej
obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel
a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol
pred uzavretím Zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný
podpis. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy sa Oprávnený s Povinným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté
z predmetných zmlúv úvere buď pred Rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným

súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že Oprávnený
s Povinným uzatvorili nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani
aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa „za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní“. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi Povinným a
Oprávneným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby
proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá
ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a
nasl.). Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje

právo. Oprávnený zdôrazňuje, že takýto právny názor vyslovil v Uznesení zo dňa 30.05.2011, sp.
zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z
právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného
Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj

aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne
umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo
znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje
členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa

dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre:
Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v
spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Oprávnený poukazuje na rozhodnutie
NS SR, z ktorého vyplýva, že: „Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť
dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má

prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť
výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z
rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou
sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel

byť výslovne v zmluve uvedený." (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30.6.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003). Modelový zákon Komisie OSN pre medzinárodné obchodné
právo o medzinárodnej komerčnej arbitráži z roku 1985 (ďalej len „Modelový zákon UNCITRAL“) slúžil
ako vzorový zákon pre implementáciu arbitrážnych pravidiel do legislatív členských štátov OSN. Ako
je zrejmé z dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom konaní, aj

Zákon o rozhodcovskom konaní sa z Modelového zákona UNCITRAL do značnej miery odvíja. Paralelu
k ust. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní možno nájsť v čl. 7 Modelového zákona UNCITRAL, ktorý
stanovuje podmienky pre zachovanie písomnej formy. Čl. 7 Modelového zákona UNCITRAL sa však na
rozdiel od Zákona o rozhodcovskom konaní expressis verbis zaoberá aj inkorporovaním rozhodcovskejdoložky do prílohy k zmluve, keď v bode 6 uvádza: „Odkaz v zmluve na akýkoľvek dokument obsahujúci
rozhodcovskú doložku zakladá rozhodcovskú zmluvu v písomnej forme, za predpokladu, že tento odkaz
zároveň vyhlasuje takúto doložku za súčasť zmluvy.“ Modelový zákon UNCITRAL, ktorý je akýmsi

spoločným prameňom arbitrážnej legislatívy medzinárodného spoločenstva štátov, teda jednoznačne
pripúšťa zakotvenie rozhodcovskej doložky v prílohe zmluvy. Keby exekučný súd zastavil exekučné
konanie znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre Oprávneného. Pritom
je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade
nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V končenom

dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od
jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je rozhodcovský rozsudok je možné
účinne sa proti nemu brániť, čo však Povinný neurobil. Prípustnosť rozhodcovského konania, a to aj
v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Oprávnený ďalej
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob 43/2010 zo dňa 31.05.2011, kde bola

vyjadrenálegitimitaalegalitarozhodcovskéhorozsudkunazákladerozhodcovskejdoložky. Rozsudkom
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30.10.2009 bola potvrdená
prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore
uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel,

že text ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu proti ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Rozhodcovskázmluvanesplývalasostatnýmizmluvnýmidojednaniamiaajtechnickytvorilasamostatnú
listinu. Listina je zreteľne označená za rozhodcovskú zmluvu, preto aj priemerne pozornému čitateľovi
by muselo byť jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný

po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom,
teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Odmietnutie
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne
uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ povinný podpísal úverovú zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú
zmluvu, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto

smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania,
ktoré sú individuálne dohodnuté. Z tohto dôvodu uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Oprávnený je presvedčený, že Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne,

v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o
jej legitímnosti. Žalovaný napokon popiera tvrdenia Žalobcu, že Zmluva a Rozhodcovská zmluva nebola
podpísaná Žalovaným. Zmluva a rozhodcovská zmluva bola podpísaná mandatárom Žalovaného.
Žalovaný považuje tvrdenia Žalobcu za účelové a bezpredmetné. Žalobca sa týmito tvrdeniami snaží
vyhnúť plneniu zo Zmluvy nakoľko doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru a dlhodobo

ignoruje výzvy a upomienky Žalovaného na úhradu dlhu. Navrhuje súdu, aby žalobu zamietol.

8. Na uvedené podanie reagoval žalobca podaním zo dňa 28.3.2019 a uviedol, že popiera tvrdenia
žalovaného. Má za to, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čo žalovaný vo svojom vyjadrení
nepopiera. Trvá na tom, že rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola platne uzavretá, nakoľko

nebola individuálne dojednaná. Má za to, že nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku
považovať rozhodcovskú zmluvu, ktorá je na predtlačenom formulári. Žalovaný ho nepoučil o priebehu
rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu a o nákladoch spojených s rozhodcovským
konaním. Predmetná rozhodcovská zmluva navodzuje dojem, že v danom prípade bola uzavretá
nevýhradná rozhodcovská zmluva, keďže pripúšťa aj možnosť riešenia sporov na všeobecnom súde.

Táto možnosť však existuje len do okamihu, kedy jedna zo strán si uplatní žalobu na rozhodcovskom
súde. Tento okamih potom znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť možnosť rozhodovania sporu
všeobecným súdom. Na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy ako spotrebiteľ nemal na výber a
bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím došlo k značnej nerovnováhe vo vzťahu
dodávateľ-spotrebiteľ a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku tak, ako ju kvalifikuje ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r) OZ. Preto aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ je rozhodcovská zmluva
neplatná. V danej veci začalo exekučné konanie. Poukazuje v tejto súvislosti aj na uznesenie Okresného
súdu Bardejov sp.zn 7Er/436/2017-58 zo dňa 27.11.2017, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. L. N., PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým jepredmetný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 06550/15 zo dňa 10.3.2016. Súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená
vo formulárovej podobe. Zmluva teda nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný nemohol

ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom, ako meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo. Veriteľ
mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť spor medzi zmluvnými stranami na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto
za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto
zmluvy vydaný ani rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovské
konanie by mohlo byť akceptované, ak by dodávateľ so spotrebiteľom osobitne vyjednal takýto spôsob
rozhodovania po vzniku sporu a nie už v čase uzavretia samotnej úverovej
zmluvy. Ak spotrebiteľ chce, aby mu veriteľ poskytol úver, je nepriamo nútený akceptovať aj veriteľom

akceptovanú rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby si v tom čase bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
uzavretie takejto dohody môže priniesť. Súd svoj názor o neprijateľnej rozhodcovskej zmluve opiera
aj o Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012, v
ktorom tento súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Má za to, že dôvody, ktoré viedli súd k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú totožné s dôvodmi na zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

9. Podaním zo dňa 23.2.2020 žalobca uviedol, že rozhodcovský rozsudok napáda žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, j/ a l/ zák. č. 335/2014
Z.z. (ďalej len ZoSRK), teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní

nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené
aleboodporujedobrýmmravomarozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) bol

zákonodarcom prijatý pre potrebu samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského
konania, ktorá vyplynula z nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt
negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Tak
je to uvedené v dôvodovej správe k ZoSRK. Rozhodcovský súd rezignoval na svoje povinnosti, ktoré
mu z novej právnej úpravy vyplývajú. Ochránil ekonomické záujmy dodávateľa a ignoroval špecifické

postavenie mňa ako spotrebiteľa, teda nepomerne slabšej strany oproti veriteľovi. Poukázal na ust. § 28
ods. 6 cit. zák..O existencii a dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nebol poučený a nebolo
jeho vôľou delegovať právomoc na súkromný subjekt a riešiť prípadné spory medzi zmluvnými stranami
pred rozhodcom. Nikto mu nevysvetlil aké pre neho môže mať dôsledky uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy a čo to môže v praxi znamenať. Z toho vyvodzuje záver, že rozhodcovská zmluva nie je

individuálne dojednaná zmluvná podmienka. O správnosti ním uvádzaných tvrdení svedčí skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva je vopred pripravený formulár, ktorý vypracoval veriteľ bez toho, aby mal
akýmkoľvek spôsobom možnosť ovplyvniť jeho znenie. Poukazuje na § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Formuláciou o dobrovoľnosti

uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy žalovaný evidentne úmyselne obchádza dikciu § 53 ods. 4 písm.
r/ OZ, a to z dôvodu, že nejde o individuálne dohodnutú zmluvu, pretože jeho participácia na tvorbe
obsahutejtolistinybolanulová.Pojemrozhodcovskékonaniejepreväčšinuľudíneznámyaanionnemal
vedomosť čo to pre neho môže znamenať. Formulárová rozhodcovská zmluva je nesporným dôkazom,
že jej obsah ovplyvniť nemohol. Z toho vyplýva, že rozhodcovská zmluva vo forme predtlačeného

formulára, ktorého obsah on ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemôže byť
individuálne dojednaná. Je evidentné, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy došlo k narušeniu rovnováhy
medzi právami zmluvných strán. Dôkazom o tom je aj samotný rozhodcovský rozsudok, ktorým ho
rozhodcovský súd zaviazal na plnenia ako napr. administratívny poplatok, zmluvná pokuta alebopoplatkuzaupomienku.Rozhodcovskýsúdmuvtomtosmereneposkytolochranuspotrebiteľskýchpráv.
Iniciatíva na uzatvorenie tejto zmluvy jednoznačne nevznikla na jeho strane. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 800503463, z 26.02.2014, obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá bola súdmi už opakovane

určená za neprijateľnú. V bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený administratívny poplatok vo
výške 1.056,37 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za
takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej
strane a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa §
53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie
ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa, spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú
spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok

závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od
spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Ako súvisí
výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu pojmu
administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a
pod? Čo sa týka predmetného poplatku, poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012, z

13.9.2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013, z 21.8.2014. V jeho prípade sa jedná
o obdobnú zmluvnú podmienku. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.

14Co/321/2012, z 10.09.2013, z ktorého vyberá: „Ustanovením §53a OZ sa do právneho poriadku
zavádzaikeďnepriamoprecedentnýcharaktersúdnehorozhodnutiavspotrebiteľskýchveciach,pretože
sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých
dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre
dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek

súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia.“ Pojem neprijateľná podmienka, vychádza z predpokladu, že ide o
zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, vzniknutých na základy zmluvy, ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ

C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná (§ 53
ods. 5 OZ). Obdobná zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších konaniach,
vedených na Krajskom súde Prešov, a to pod sp. zn. 1Co/2/2015, rozsudkom z
11.3.2015; pod sp. zn. 4Co/52/2015, rozsudkom z 21.10.2015; pod sp. zn. 17Co/50/2015, rozsudkom zo
6.8.2015.Vzhľadomnaskutočnosť,žesajednáospotrebiteľskýúver,zmluvamusíobsahovaťnáležitosti

podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť (§ 9 ods. 2. písm. c/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9
ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa 3 § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y). V zmluve o úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 39,15 %.

V tejto súvislosti poukazuje na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka, v februári 2014, vo výške 6,99 % p.a. Z
uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je 5,6 - násobne vyšší. Výška úrokov
musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú

peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Vzhľadom na uvedené považuje ročnú úrokovú sadzbu uvedenú
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 800503463 z 26.2.2014, vo výške 39,15 % za absolútne neplatnú.
Je pre neho nepochopiteľné, ako mohol rozhodcovský súd dospieť k záveru, že úrok vo výške 39,15 %je primeraný. Taktiež dáva súdu do pozornosti podľa jeho názoru neprimeranú výšku RPMN 382,68 %.
Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľnú podmienku a predmetný úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný nemá nárok na plnenie, ktoré mu bolo priznané rozhodcovským

súdom. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobe vyhovieť a priznať právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluvu uzavrel žalobca ako spotrebiteľ so
žalovaným ako veriteľom dňa 26.2.2014 / č. XXXXXXXXX /. Žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský

úver v hotovosti vo výške 4.500,- eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť túto sumu plus celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.350,- eur, ktorá pozostáva z úroku vo výške
39,15 % ročne, čo je suma 293,63 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 1.056,37 eur,
spolu 5.850,- eur v lehote do 1.5.2014, ak nie je dohodnuté inak. V zmluve je uvedené, že konečná
splatnosť úveru a doba trvania zmluvy nastane dňa 1.5.2014, RPNM vo výške 382,68 %, priemerná

hodnota RPNM 23,60 %. Účel - označený iný účel. Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
zmluvy, VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.SúčasnepotvrdilprevzatiezmluvyvrátaneVP aprevzatípeňažnýchprostriedkovaúčastníci
vyhlásili, že zmluvu si prečítali, uzavreli ju slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok, čo potvrdili podpismi v zmluve. Veriteľ konal prostredníctvom mandatára

Miroslava Nováka, s označeným miestom podnikania Bardejov, teda prostredníctvom finančného
agenta Miroslava Nováka zapísaného v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom
NBS pod reg. č. 132623. K zmluve pripojené aj štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere ( čl. 19 )
ako príloha k zmluve ( uvedené údaje o priemernej hodnote RPNM, náklady - úrok, poplatky, výpočet
RPNM , ako v zmluve ). Z pripojených všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru

súd zistil, že podľa bodu 7 sa zmluvné strany dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur
za porušenie svojich zmluvných povinností ( rovnako upomienky 10 eur ). V čl. 10
zakotvené dojednanie o možnosti riešiť spory mediáciou Mediačným centrom, zriadeným a vedeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
11. Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 26.2.2014 súd zistil, že žalobca ako dlžník sa dohodla

so žalovaným, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.2.2014
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s
uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu,
ako sú napr. ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej
odmene, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, dohoda o uznaní

dlhu,zmluvaozabezpečovacompostúpenípohľadávky,aspory,ktorévzniknúzuplatneniaprávztýchto,
ktoré budú riešené podľa čl. II, ods. 1 písm. a) pred Stálym rozhodcovským súdom ( pred rozhodcom
podľa vnútorných predpisov súdu s možnosťou podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom ho preskúma iný rozhodca ) a podľa písm. b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

( OSP ). Právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa článku I, bod 1, tejto zmluvy má
žalujúca zmluvná strana. V prípade podania žaloby na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom toto ustanovenie neplatí, ak pred
podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodca je ustanovený podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu. V čl. III poučenia o rozhodcovskom konaní ( všeobecné aj o možnosti podať
žalobunasúdozrušenierozhodcovskéhorozsudku). PodľačlánkuII,ods.3,zmluvnéstranysadohodli,
že v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy môže ktorákoľvek zo strán od nej zmluvy odstúpiť. Zmluvu
je možné meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodu zmluvných strán formou dodatku k zmluve.
Zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej

a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu ju
vlastnoručnepodpisujú. Dlžníkvyhlasuje,žesuzavretímtejtozmluvysúhlasí,bolpoučenýodôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva podpísaná v ten istý deň ako zmluva o
úvere, text vopred predtlačený, bez možnosti individuálne dojednávať ich obsah, resp. ho meniť a pod..
Uvedené platí aj pre zmluvu o úvere.

12. Žalovaný si titulom zaplatenia úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.2.2014 uplatnil
dňa 11.12.2015 na Stálom rozhodcovskom súde, zriadený pri Asociácii pre arbitráž sumu 4.300,- eur
spolu s prísl. a náhrady trov rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 10.3.2016rozhodcovský rozsudok č. SRSASpA 06550115, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
4.300,- eur, úrok v sume 1.727,96 eur, úrok z omeškania v sume 181,25 eur, poplatok v sume 1.056,37
eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 4.300,- eur od 20.2.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 5 % rodne zo sumy 4.300,- eur od 20.2.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33 eur, poplatok za
upomienku 10 eur, trovy rozhodcovského konania v sume 1.028,27 eur, pričom je povinný to zaplatiť
v mesačných splátkach 400 eur splatných k poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k posledn6mu dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do
úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozhodcovský súd uzavrel, že ochrana spotrebiteľa
nesmie byť absolútna, zmluvný vzťah posúdil ako absolútny obchod za aplikácie zák. č. 129/2010
Z.z. a Občianskeho zákonníka ako zmluvy spotrebiteľskej. Úhrada žalobcu bola v sume 200 eur dňa
19.2.2015. Žalobe vyhovel, keďže ju považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok
bol žalobcovi doručený dňa 25.4.2016 a žalobca podal na súd žalobu, ktorým sa domáha jeho zrušenia
dňa 14.6.2016.

13. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný okrem iného má v predmete podnikania aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

14. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať

v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.17. Podľa § 73 ods. 3 cit. zák. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18. Podľa § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. ( Obsah rozhodcovskej zmluvy ) rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej

zmluve nevylúčia.

19. Podľa § 4 cit. zák. ( Forma rozhodcovskej zmluvy ) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebopomocouinýchtelekomunikačnýchzariadení,4)ktoréumožňujúzachytenieobsahurozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal
v lehote podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z.. Napriek tomu súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok
bol žalobcovi doručený dňa 25.4.2016 a ak žalobca svoju žalobu, ktorou navrhuje jeho zrušenie, súdu
doručil14.6.2016,súd konštatuje,žežalobabolapodanávlehotepodľa§46ods.1zák.č.335/2014Z.z..

21. Podľa § 52 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 - 6, ods. 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa § 53a ods. 1,2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

24. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv )
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani
osobitných predpisov.

26. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska,
d)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky

úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 9 ods. 1, 2, 6 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

28. Podľa § 11 ods. ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 24 ods. 1 cit. zák. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

30. Z priemerných úrokových mier z úverov uverejnených na stránke NBS za rok 2014 v kategórii
domácnosť vyplýva, že ich hodnota bola na úrovni 6,99 % v mesiaci 02/2014 ( teda v čase uzavretiazmluvy o úvere ) pri fixácii sadzby do 1 roka ( súdu známe z úradnej činnosti podľa údajov zverejnených
na stránke NBS ).

31. Súd vyhodnotil predloženú uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a
spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a
v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -
dlžník - zákazník (žalobca ) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl.
69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov
s predpismi Európskej únie. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne
upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú
zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi
Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č.

250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd
nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia
§ 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie
právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej

právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah

vzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nievzťahobchodnoprávny. Taktiežustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však
v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahoval špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex
specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 4.500,- eur, vzťahuje

sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010Z.z.. Súdvtomtonázore (ohľadnespotrebiteľskejzmluvy)podporujeajust.
§ 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Z tohto dôvodu nemôže byť napr.

platne dojednanou ani dohoda podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. ani § 269 ods. 1 Obch. zák..

32. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ / súdu
známe z úradnej činnosti / a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho

zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému
jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania
pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať tútofaktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa,atopodsankciouabsolútnejneplatnostitakejtopodmienky. Zhľadiskaposúdenianekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov
ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo
ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v
Občianskomzákonníkupomenovaná),alemožnojuoznačiťakodruhzmluvy,prektorúnajmäObčiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej

zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou
založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami
pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len
deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku

je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel, že vzťah, ktorý mal medzi stranami sporu vzniknúť ( zo
zmluvy), je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským, a je potrebné ho posudzovať aj z pohľadu
kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva

aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

34. Čo sa týka uzavretej zmluvy túto podľa obsahu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na posúdenie ktorej aplikoval oi. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Avšak súd v tomto
prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie údajov

vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm. písm. c) - adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, v ust. § 9 ods. 2 písm.
b) - chýbajúce úplne označenie finančného agenta ( v zmluve totiž nie je uvedené celé jeho miesto
podnikania /chýba ulica a popisné číslo/ ani identifikačné číslo ). Rovnako má súd za neprijateľnú výšku
úrokovej sadzby v zmluve uvedenej vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje takmer šesťnásobok oproti

zverejneným sadzbám NBS v čase uzatvorenia zmluvy, čo je podľa názoru súdu v rozpore s ust. §
53 ods. 6 OZ a teda je neplatným dojednaním pre rozpor so zákonom aj dobrými mravmi podľa § 39
OZ, teda možno konštatovať jeho neplatné dojednanie a neuvedenie podľa písm. i ) cit. ust. § 9 ods.
2. Rovnako súd nemôže akceptovať výšku RPNM 382,68 %, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými
mravmi a preto je namieste konštatovať, že ani táto nie je určená a uvedená v zmysle písm. j ) cit.

zák. a ust. § 9 ods. 2. Čo sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 1.056,37 eur, súd dodáva, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou a to
už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za
aké administratívne úkony by ho mal platiť. Naviac ak má byť poplatkom za vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy, tak sa jedná o poplatok, ktorým žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie, resp. služba
a tento úkon slúži výlučne záujmom veriteľa. Takýto poplatok bol už aj opakovane súdmi vyslovený
za neprijateľný. Uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
OZ. Pričom súd poukazuje na povinnosť veriteľa ust. § 53a ods. 1 OZ. Aj s poukazom na uvedené,
súd nemôže akceptovať výšku RPNM, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a jej výpočet

závisel od výšky neprijateľného poplatku a preto je namieste konštatovať, že ani táto nie je určená a
uvedená v zmysle písm. j) cit. zák. ust. § 9 ods. 2. Zároveň súd dodáva, že VPPÚ obsahujú ďalšie
neprijateľné zmluvné podmienky ( zmluvné pokuty, upomienky, dojednania o poplatkoch atď., ktoré boli
súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ v spojení s ust. § 53 ods.5 OZ ). Dôsledkom neuvedenia podstatných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere je v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) a d ) zák. č. 129/2010 Z.z. je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. Je nutné konštatovať, že rozhodcovský súd sa uvedeným vôbec nezaoberal, neskúmal, či zmluva o
úvere spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. zák. č. 129/2010 Z.z. a či neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky ( uvedené vyššie len príkladmo ) s poukazom na vyššie cit. právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa.

36. Zároveň súd podrobil súdnemu prieskumu aj predloženú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný si
uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretých rozhodcovských zmlúv, pričom
postupoval v súlade s článkom II. bod 1, písm. a/ rozhodcovských zmlúv, podľa ktorého výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude spor prejednávať a rozhodovať, je právom žalujúcej zmluvnej strany.
Súd v danom prípade videl nerovnováhu právneho postavenia strán v tom, že voľba rozhodcovského
súdu a rozhodcu bola uskutočnená jednostranne. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný

právny úkon (nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorej znenie zostavil veriteľ - žalovaný,
vo vopred pripravenej formulárovej zmluve a veriteľ - žalovaný fakticky určil subjekt, ktorý bude
rozhodcovskom konaní rozhodovať, bez možnosti meniť, resp. dopĺňať jej obsah spotrebiteľom. Zo
znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejme, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voliť
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vo všetkých prípadoch žalovaný - veriteľ ( v

sporoch o zaplatenie ). Táto skutočnosť je zrejmá z porovnania miery práv a povinností zmluvných
strán, keď miera práv veriteľa je dominantná oproti právam spotrebiteľa vzhľadom na minimálny
rozsah dôvodov na podanie žaloby spotrebiteľom. Voľba výberu rozhodcovského súdu v tomto prípade
pochádza od jednej a to silnejšej strany. Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak
žalobupodávaveriteľ,spotrebiteľoviakodlžníkovineostávaničiné,lensapodrobiťkonaniunatomsúde,

na ktorom veriteľ žalobu podal, teda rozhodcovskému konaniu. Preto spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ide tu o nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
Z vykonaného dokazovania je tiež preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola podpísaná v
ten istý deň ako rozhodcovská zmluva a ako tvrdí žalobca nič mu nebolo bližšie vysvetlené. Uvedené
nesvedčí individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve. Rovnako je súdu známe, že žalovaným úvery

sú poskytované až po podpísaní všetkých predložených listín, vrátane rozhodcovskej zmluvy ( príp.
zmeniek; súdu známe u úradnej činnosti ) a teda, že ,, dobrovoľnosť ,, jej podpísania je len zdaním
a že ju spotrebitelia musia podpísať. V tomto súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28.2.2017, sp. zn. 5CoSr/1/2017 v zmysle, ktorého : ,, O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

tejto rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak
by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený
podrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložka,ktorázakladálegitimitupreexekučnýtitul
v rozhodcovskom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie §

53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom,aleotom,čidoložkanenútispotrebiteľapodrobiťsaarbitráži. Právetým,žepodľarozhodcovskej
zmluvy alternatíva riešenia sporov spočíva vždy na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobný návrh, je
znemožnený spotrebiteľovi výber medzi všeobecným a súkromným súdom, naopak núti ho podrobiť sa
arbitráži vždy, pokiaľ žalobný návrh podá veriteľ." Obdobný právny názor vyslovil vo svojom rozhodnutí

aj Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 23.8.2016, sp. zn. 14Co/495/2015.

37. Súd poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto

doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodnýchpodmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné). Súd v plnom rozsahu poukazuje na aj rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 5.3.2019, č.k. 3CoE/70/2018 - 88.

38. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktoré mala založiť právomoc rozhodcovského

súdu na konanie, znemožnili voľbu žalobcu ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným
súdom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení ( najmä článku II, bod 1, písm. a/ ) je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, dojednanou v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ( § 53
ods. 1 až 5 OZ - značná, hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ), zák. na
ochranu spotrebiteľa a s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, preto nemôže byť platným právnym
úkonom. Rozhodcovský súd teda rozhodoval na základnej neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neplatná

rozhodcovská zmluva teda nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu a osoba rozhodcu teda
nebola oprávnená na vydanie rozhodcovského rozsudku.

39. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e), i), j), l) zák. č. 335/2014 Z.z.. Okrem udávanej neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu tak, ako súd udáva v bodoch č. 31 - 35
odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol oi. rozhodcovským rozsudkom zaviazaný na
plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s cit. právnymi predpismi.

40. Preto súd žalobe žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z týchto dôvodov súd neprihliadal na námietky a argumentáciu
žalovaného v spore, keďže je naviac v rozpore s cit. ust. zák. na ochranu spotrebiteľa. Súd tiež dodáva,
že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je
však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ

sa jedná o ďalšie námietky strán súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces“.Pretosasúdvodôvodnení
svojho rozhodnutia zameral na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262

C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu,
pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím.

42. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený odplatenia súdnych poplatkov. Súd

návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému vo výške 331,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.