Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202918
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci
navrhovateľa: U. S., nar. XX. augusta XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U. O., zastúpeným JUDr.
Danou Ďalákovou, advokátkou so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota proti manželke: Y.
S., nar. 7. októbra XXXX, bytom L. XXXX/XA, XXX XX T., zastúpenou JUDr. Erikou Mochnackou,
advokátkou so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu: U. S., nar. 6. júla XXXX, bytom L. XXXX/XA, XXX XX T., zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec č.k. 6P/34/2019-130 zo dňa 13. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že otec je povinný prispievať výživným na
maloletého U. S., nar. 6. júla XXXX v sume 230,- Eur mesačne. Výživné je splatné vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 11.02.2020.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. č.k.
6P/34/2019-130 zo dňa 13. januára 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozviedol manželstvo

navrhovateľa U. S., nar. XX.XX.XXXX a manželky Y. S., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lučenec vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (prvá výroková veta). Maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX
(ďalej v texte len „maloletý“) na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
a povinná dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (druhá výroková veta). Otcovi uložil povinnosť
prispievať výživným na maloletého sumou 300,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 20.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode (tretia

výroková veta). Styk otca s maloletým neupravil (štvrtá výroková veta). Piatou výrokovou vetou rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu sa domáhal navrhovateľ s tým, že žiadal, aby súd ich manželstvo s manželkou
rozviedol, maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výživné na dobu trvania
striedavej starostlivosti neupravoval. Manželka pôvodne s rozvodom manželstva nesúhlasila. Následne

po ďalších rodinných problémoch vyjadrila s rozvodom manželstva súhlas; maloletého žiadala zveriť
do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa ako otca maloletého žiadala zaviazať prispievaním
výživného vo výške 400,-Eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť.1.2 Z vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov, výsluchom maloletého, oboznámením sa so
Správou úradu práce sociálnych vecí a rodiny, oznámením Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme
otca, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, oznámením daňového úradu, Správou z prešetrenia pomerov,

odborným lekárskym posudkom matky, rozhodnutím Konzervatória Bratislava zo dňa 15.04.2019,
predloženými vysvedčeniami, charakteristikou žiaka, pokladničnými blokmi, faktúrou č. 10107/1,
nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.2019, dohodou z pracovnej činnosti zo dňa 09.10.2019, rozhodnutím o
mzdeotcazodňa01.06.2019,výplatnoupáskouotcazamesiacoktóber2019avýdavkamipredložených
otcom) mal súd prvej inštancie vo vzťahu k rozvodu manželstva za preukázané, že vzťahy medzi

manželmi sú trvalo a hlboko rozvrátené. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa manželia
síce pokúsili obnoviť manželské spolužitie a bývali spolu do Silvestra 2019, z vyjadrenia manželky však
následne vyplynulo, že jej manžel bol opätovne neverný, čo manžel nepoprel. Z daného dôvodu ako aj s
poukazom na rozhodnutie oboch účastníkov sporu, že nechcú zotrvať v manželstve, súd prvej inštancie
manželstvo účastníkov rozviedol. V súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletému súd prihliadol
na názor oboch rodičov, ktorí súhlasili s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky.

Rovnako prihliadol aj na názor maloletého, ktorý prezentoval, že chce ostať v starostlivosti matky, ktorá
sa o neho doteraz starala a s otcom sa chce stretávať, avšak styk s otcom nežiada upraviť napevno,
nakoľko sa s ním bude stretávať iba po ich vzájomnej dohode a podľa toho, ako mu to bude dovoľovať
jeho štúdium. Prihliadnuc na názor účastníkov konania ako aj názor maloletého dieťaťa zohľadňujúc
najlepší záujem maloletého, súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým,

že styk s otcom neupravil, pretože v priebehu konania obaja rodičia dospeli k záveru, že styk s maloletým
nie je potrebné upravovať z dôvodu, že maloletý sa s otcom chce stretávať po ich vzájomnej dohode.

1.3 Pokiaľ ide o výšku výživného (otec chcel platiť výživné v sume 100,- Eur, matka požadovala výživné
vo výške 400,- Eur) mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý od

septembra 2019 nastúpil na Konzervatórium do Bratislavy, kde sa s matkou aj presťahoval. Matka platí
v Bratislave nájom vo výške 370,- Eur mesačne, pričom na maloletého pripadá 1/2-ica teda 185,- Eur.
Zároveň maloletému zakupuje električenku vo výške 13,40 Eur, dobíja mu telefón vo výške 10,- Eur,
platí stravu pre oboch vo výške 200,-Eur (na maloletého pripadá suma 100,- Eur), taktiež maloletému
platí obedy v škole vo výške 40,- Eur, platí lieky pre maloletého vo výške 60,- Eur a na oblečenie

pre maloletého dáva sumu 100,- Eur. Celkové mesačné náklady na maloletého predstavujú sumu
508,40 Eur. Otec v súčasnosti pracuje v Národnom ústave srdcových chorôb a cievnych chorôb, a.s.
ako upratovač, kde dosahuje príjem v priemere vo výške 805,30 Eur. Súd prvej inštancie prihliadol
na výdavky otca súvisiace s ubytovaním (120,-Eur), stravou (200,-Eur) a cestovaním do U. O. (45,-
Eur); neprihliadol ani na náklady súvisiace so stravnými lístkami (pretože otec nepreukázal, že má

uvedené náklady), na splácanie úveru, ktorý otec zobral na osamostatnenie sa, keďže výživné má
prednosť pred platením dlhov zo strany otca ani na platenie kreditu na telefón a internetu, pretože ide o
výdavky, ktoré nie sú podstatné na zabezpečenie základných potrieb človeka a tieto výdavky otec môže
vynaložiť iba potom, čo uspokojí svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Náklady
otca preto ustálil výške 365,- Eur. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že otec býval spolu s maloletým a

svojou manželkou v Bratislave do Silvestra, pričom im bol schopný prispieť na ubytovanie sumou 180,-
Eur mesačne, rovnako prispieval nákupom potravín do domácnosti a dával maloletému vreckové. S
poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca, aby prispieval maloletému na jeho výživu a rozvoj v štúdiu na husliach vo výške 300,- Eur mesačne.
Súd poukázal na to, že výdavky maloletého v súvislosti s jeho štúdiom a výživou sa pohybujú v rozmedzí

530,- Eur až 600,- Eur mesačne, pričom bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby väčšiu časť výdavkov
znášala matka, ktorá maloletému poskytuje aj osobnú starostlivosť. Takto zvýšenú sumu výživného súd
určilnajmäspoukazomnato,žemaloletýštudujenakonzervatóriu,ktoréhoštúdiumjefinančnenáročné.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný prispievať
na maloletého výživným v sume 300,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil a uložil mu povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 120,-
Eur. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), g) C.s.p., tvrdil tak, žesúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že výživné v sume 300,-Eur na maloletého, je pre neho vzhľadom k jeho
príjmu likvidačné. Jeho pravidelný mesačný čistý príjem je vo výške 562,66 Eur, o čom zároveň priložil
doklad. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ktorými sú ubytovanie na ubytovni v sume 120,-Eur,
cestovné v sume 50,-Eur, strava v sume 200, Eur, drogéria v sume 40,-Eur, kredit do mobilného telefónu

v sume 10,-Eur, internet v sume 10,- Eur, lieky v sume 15,-Eur. V prílohe priložil potvrdenie od lekára
o chronickom ochorení prostaty, ktorým trpí, a v dôsledku ktorého má zvýšené výdavky na lieky a na
špeciálnu životosprávu. Bol toho názoru, že maloletý v žiadnom prípade nemá nevyhnutné výdavky v
takej výške, aby potreboval z jeho strany výživné v sume 300,- Eur mesačne. Maloletý neplatí internát,
nakoľko býva s matkou, takže jeho výdavky mesačne predstavujú maximálne sumu 240,- Eur a nie sumu
600,- Eur. Výdavky maloletého, ktoré súd prvej inštancie vôbec neskúmal, sú nasledovné: cestovné na

MHD v sume 13,- Eur, obedy v školskej jedálni mesačne v sume 40,- Eur, mobilný telefón v sume 10,-
Eur, školské pomôcky v sume 10,- Eur, vreckové v sume 20,- Eur, ošatenie v sume 17,- Eur, drogéria v
sume 20,- Eur, strava mimoškolskej jedálne v sume 120,- Eur. V prípade takto určeného výživného, ktoré
predstavuje 50% z jeho priemernej čistej mesačnej mzdy, by bola životná úroveň maloletého vyššia než
je jeho životná úroveň, čo považoval za nepomer a jeho diskrimináciu ako rodiča voči dieťaťu. Trval na

tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež nesprávne vyhodnotil jednotlivé
dôkazy v dôsledku čoho nesprávne rozhodol.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedla, že je v schopnostiach a
možnostiach otca platiť výživné v sume 300,- Eur mesačne. Rozhodnutie okresného súdu považovala

za vecne správne, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutý rozsudok ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

3.1 Nestotožnila sa s tvrdením otca o tom, že jeho príjem predstavuje sumu 562,66 Eur, nakoľko
doklad, ktorý predložil spolu s odvolaním uvedenú skutočnosť nepreukazuje. V uvedenom doklade nie

je uvedené, či ide o priemerný mesačný zárobok a za aké obdobie, resp. či je to mesačný zárobok za
mesiac a za ktorý. Súd prvej inštancie preto správne pri určovaní výšky výživného vychádzal z dokladov
predložených počas pojednávania zo strany otca, z ktorých vyplýva, že otec je schopný zarobiť okolo
845,- Eur. Zvýšené výdavky na životosprávu v súvislosti s jeho zdravotným stavom otec maloletého
žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nezdokladoval. Nesúhlasila s tvrdením otca, že výdavky maloletého

činia iba 240,- Eur s tým, že podrobný rozpis uviedol v odvolaní, pričom len súčet otcom uvedených
položiek predstavuje sumu 250,- Eur. Trvala na výdavkoch maloletého, tak ako ich uvádzala v konaní.
Tým, že maloletý je študentom konzervatória má zvýšené výdavky nielen na štúdium, stravu, ale aj na
obliekanie. Veľkú časť výdavkov predstavujú výdavky súvisiace s hudobným nástrojom. Výdavky na
maloletého sú v rozmedzí od 530,-Eur do 600,-Eur mesačne. Dňa 01.02.2020 prišla o zamestnanie,

keďže zamestnávateľ s ňou po uplynutí skúšobnej doby nepredĺžil pracovnú zmluvu.

4. Kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo vyjadrení k odvolaniu otca
maloletého zotrval na všetkých svojich dovtedajších vyjadreniach a zotrval na stanovisku, že otcom
navrhovaná výška výživného pre maloletého nepostačuje na pokrytie jeho odôvodnených potrieb.

5. Otec maloletého vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Argumenty matky považoval za účelové. Trval na tom, že suma 300,- Eur mesačne pre
maloletého, vzhľadom na jeho majetkové pomery je pre neho likvidačná. Mnohé z výdavkov, ktoré
uviedla matka ako nevyhnutné, nepovažoval pre maloletého za nevyhnutné. To, že maloletého nastavila

na finančný nadštandard, nezakladá nárok maloletého na neprimerané výživné.

6. Matka maloletého vo vyjadrení k vyjadreniu otca maloletého uviedla, že tvrdenie otca o tom, že súdom
určené výživné vo výške 300,-Eur je pre neho likvidačné, je nepodložené a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Výška príjmu otca, tak ako ho uvádza, nebola z jeho strany relevantne podložená, nakoľko

otec nepredložil žiadny doklad o výške jeho priemerného mesačného zárobku za posledných 12
mesiacov. Momentálne je zamestnaná ako upratovačka v nákupnom centre POLUS v Bratislave, toho
času je bez príjmu. S maloletým naďalej býva v podnájme v Bratislave, otec ich v byte navštevuje,
dokonca tam aj prespáva. Výživné určené súdom v sume 300,- Eur otec matke neplatí, doteraz odrozhodnutia súdu zaplatil matke výživné 3 x sumu 120,- Eur. Keďže matke je toho času bez príjmu, 1 x
otec prispel na nájom v sume 70,- Eur a nepravidelne robí potravinové nákupy.

7. Kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, vo vyjadrení k vyjadreniu otca
maloletého navrhol pri určovaní výšky výživného zohľadniť odôvodnené potreby maloletého ako aj
zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec prejednal bez potreby

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len z dôvodov uvedených v odvolaní a
v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretieho
výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou
230,- Eur mesačne.

8.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa U. S. a
manželky Y. S., rod. O. a maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 300,- Eur mesačne s tým, že styk otca s

maloletým neupravil. Otec maloletého s napadnutým rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky výživného
nesúhlasil, v podanom odvolaní navrhol, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť na maloletého
vo výške 120,- Eur mesačne. Výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými okresný súd rozviedol
manželstvo, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a ktorým neupravil styk otca s maloletým
neboli odvolaním napadnuté.

10. Odvolanie je dôvodné.
V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na

obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí,
aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak

dieťa pokračuje v príprave na konkrétne povolanie v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať
dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade odvolací súd nemal pochybnosti, že vyživovacia povinnosť
otca k maloletému dieťaťu vo veku 16 rokov trvá, maloletý nie je schopný sám sa živiť, pokračuje v

príprave na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Kritériá pre určenie výživného a jeho výšku
sú obsiahnuté v ustanovení § 62 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“). z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej
osoby (v tomto prípade otca), súd skúma jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej
konkrétnej výške. Pri určovaní výšky výživného v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. súd prihliada

jednak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Uvedené kritériá sú podstatné pri určovaní výšky výživného v navrhovanej výške, pričom pri
skúmaní možností a schopností povinnej osoby platiť výživné sa zisťuje reálny príjem povinného rodiča
a zohľadňujú sa tiež aj výdavky, ktoré povinný nemusí nevyhnutne vynaložiť.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého, ktoré matka maloletého vyčíslila v rozmedzí 530,-Eur až 600,-Eur mesačne, majetkových
pomerov povinného rodiča ako aj so skutočnosti, že maloletý študuje na konzervatóriu, ktorého štúdium
je finančne náročné. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k vyživovacej
povinnosti a jej výške; v časti týkajúcej sa možností, schopností a majetkových pomerov však vec z

časti nesprávne právne posúdil, keď nedostatočne zvážil aj životnú úroveň osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti a túto nedal do potrebného pomeru s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Odvolací
súd nevidel dôvod na doplnenie dokazovania tak ako bolo okresným súdom vykonané.12.Zvykonanéhodokazovaniavkonanípredsúdomprvejinštancievyplynulo,žemaloletýodseptembra
2019 nastúpil na Konzervatórium do Bratislavy, kde sa s matkou aj presťahoval. Matka platí v Bratislave
nájom vo výške 370,- Eur mesačne. Celkové mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila na sumu

508,40Eur(polovicanájmuvovýške185,-Eur,električenkavovýške13,40Eur,kreditnamobilnýtelefón
vo výške 10,- Eur, strava vo výške 100,-Eur, obedy v škole vo výške 40,-Eur, lieky vo výške 60,-Eur,
oblečenie vo výške 100,-Eur).

13. Odvolací súd preskúmal výdavky maloletého špecifikované matkou približne vo výške 500,- Eur

a dospel k záveru, že výdavok pre maloletého na oblečenie vo výške 100,- Eur mesačne je napriek
skutočnosti, že maloletý študuje na konzervatóriu, neprimerane vysoký, ostatné výdavky považoval
za adekvátne. Za primeraný výdavok na oblečenie pre maloletého aj s ohľadom na nižšie uvedené
skutočnosti (možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca) odvolací súd považoval sumu 60,- Eur
mesačne; súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu tiež nedostatočne prihliadol na tvrdenie
matky v písomnom vyjadrení (čl. 69 spisu), kde matka sama vyčíslila spoločné výdavky pre ňu a pre

maloletého na lieky na sumu 60,- Eur. Z písomného vyjadrenia celkové výdavky maloletého preto ustálil
na sumu nepresahujúcu 450,- Eur mesačne.

13.1 Z písomných dokladov založených v spise vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca maloletého
je vo výške 800,- Eur, v ktorej sume sú zahrnuté však aj príplatky a nadčasy. Základný čistý príjem

otca maloletého je vo výške 565,- Eur. V súčasnosti otec maloletého býva na ubytovni Bratislave, kde
momentálnepracuje;tvrdí,žezvažujekúpuvlastnéhobytu.Ajkeďsuvedenýmtvrdenímotcamaloletého
možno nepochybne polemizovať, najmä vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, prečo navrhovateľ bytovú
otázku rodiny neriešil v dávnej či blízkej minulosti, keď z dôvodov pre rozvod manželstva vyčnievajú
problematické vzťahy navrhovateľa s rodinou manželky a naopak, problematické vzťahy manželky s

rodinou navrhovateľa; pre účely stanovenia výšky výživného však platí, že životná úroveň dieťaťa by
mala byť v zásade zhodná so životnou úrovňou rodičov. Súdom prvej inštancie určené výživné tejto
zásade nezodpovedá. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento sa odvolaciemu súdu javí nemajetný, nebol
tvrdený, konštatovaný a ani zistený žiaden jeho nehnuteľný majetok, pred odchodom do Bratislavy (kde
býva v ubytovni) žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v jednoizbovom byte (ako 45 ročný), nebol

tvrdený ani zistený žiaden hnuteľný majetok významnej hodnoty pre rozhodovanie o výške výživného.
Matka maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie ani nepoukazovala na žiaden jeho príjem, ktorý
by nepriznal alebo zatajil. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie javí, že jediným majetkom
povinného otca je jeho príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje. Nemožno tak konštatovať na strane otca (a
samozrejme ani na strane matky a ani na strane maloletého dieťaťa) nadštandardné majetkové alebo

príjmové možnosti, a už vôbec nie takú životnú úroveň otca, ktorá by priznanie výživného vo výške
300,- Eur mesačne (resp. vo výške 400,- Eur mesačne ako žiadala matka) odôvodňovala. Priznanie
výživného vo výške 300,- Eur mesačne by podľa názoru odvolacieho súdu znížilo životnú úroveň otca
ako povinného rodiča a to výrazne pod životnú úroveň, ktorú by takto priznané vytvorilo pre maloleté
dieťa. Aj popri platení výživného má povinný rodič právo na primeranú životnú úroveň, čo by v prípade

súdom prvej inštancie určeného výživného splnené nebolo. U otca maloletého neboli súdom prvej
inštancie zistené ani také výdavky, ktoré by nemali charakter základných výdavkov, otec maloletého
pokiaľ ide o mesačné výdavky poukazoval predovšetkým na svoje základné životné potreby, ubytovanie,
stravu, oblečenie, bežnú hygienu a nevyhnutné lieky. V zmysle uvedených záverov, možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca je mesačné výživné vo výške 230,- Eur primeranejšie,

viac zodpovedá životnej úrovni otca (ktorá je v zásade limitom pre určenie jeho vyživovacej povinnosti;
viac zodpovedá bežným výdavkom matky súvisiacich so starostlivosťou o maloletého. Takáto výška
výživného lepšie zohľadňuje kritériá pre určenie výšky výživného na strane osoby (osôb) povinnej z
vyživovacej povinnosti. Matka je v súčasnosti zamestnaná ako upratovačka, dostáva prídavok na dieťa
v sume 24,34 Eur a zároveň poberá invalidný dôchodok v sume 129,60 mesačne. Odvolací súd zároveň

poukazuje na skutočnosť, že samotný otec maloletého prejavil ochotu popri výživnom vypomáhať
maloletému pri kúpe školských pomôcok, strún a podobne; aj keď je otázne, ako sa táto deklarovaná
ochota premietne do reálnych plnení.

13.2 Odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o tom, že náklady súvisiace so

starostlivosťou o maloletého sú s prihliadnutím na jeho vek pomerne vysoké, čo je spôsobené
predovšetkým skutočnosťou, že maloletý sa zodpovedne pripravuje na svoje ďalšie povolanie štúdiom
na konzervatóriu s perspektívou štúdia a budúceho uplatnenia v zahraničí; zo spisu vyplýva, že maloletý
disponuje vysokým talentom, dostatočnou zodpovednosťou a cieľavedomosťou vo vzťahu k vlastnejsebarealizácii v oblasti umenia (hra na husle). Napriek uvedenému však nemožno opomenúť ďalší z
princípov pre určenie výšky vyživovacej povinnosti; maloleté dieťa má nielen právo ale aj povinnosť
podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená na takej

úrovni (na strane povinného z vyživovacej povinnosti), aby umožňovala určiť výživné v takej výške, ktoré
by potreby maloletého dieťaťa celkom pokrývali.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súdom prevej inštancie
určené výživné pre maloletého v sume 300,- Eur mesačne je neprimerané predovšetkým vo vzťahu k

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a jeho životnej úrovni, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti tretieho výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť
prispievať výživným na maloletého sumou 230,- Eur mesačne s tým, že výživné bude splatné vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 11.02.2020, t.j. právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva.

15. V súvislosti so zmenou rozsudku krajský súd rozhodol aj o nároku na náhradu všetkých trov konania,
t.j. prvoinštančného a odvolacieho (§ 396 ods. 2 C.s.p.) a podľa § 52 C.m.p. žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj

vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).