Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Csp/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201788
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819201788.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X.,
právne zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina,
IČO: 42 350 026, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
35 724 803, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy a

z iných príjmov uvedeného v článku II. Bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
č. 008158411091012 zo dňa 9.10.2012 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - MAKYTA,
a.s., 1. Mája 882/46, 020 25 Púchov , aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

2. Súd p o u č u j e žalovaného podľa § 337 ods. 2 a 3 CSP, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo
veci samej, ktorou sa bude voči žalobcovi domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008158411091012 zo dňa 9.10.2012. Konanie vo veci samej
sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

3. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2019 žalobca žiadal, aby okresný súd nariadil
neodkladnéopatrenie,ktorýmbyžalovanémuakoveriteľoviuložilpovinnosťzdržaťsauplatňovaniapráv,
resp. vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v
článku II. Bod 6 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008158411091012 zo dňa

9.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, kde na žalovaného bola
pohľadávka voči žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.11.2018

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 9.10.2012 uzatvoril
s právnym predchodcom žalovaného spol. VÚB, a.s., so sídlom Bratislava Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008158411091012 na sumu 3.300 Eur, ktorú sumu sa žalobca

zaviazal právnemu predchodcovi žalovaného splácať v pravidelných 59 mesačných splátkach s výškou
mesačnej splátky 77,09 Eur, z toho mesačná splátka poistného bola 2,67 Eur, kde v článku II bod 6
tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „Podpisom tejto zmluvy
dlžník výslovne
súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok,
resp. v stanovenej splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od

zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok
banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľatejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia
stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie

sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky zabezpečená ručiteľom. Tento druh
zabezpečenia je banka oprávnená uplatniť pri každom druhu spotrebiteľského úveru v prípade, ak dlžník
má príjem zo závislej činnosti.“
Žalobca uviedol, že vyššie uvedený bod zmluvy o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,atozdôvodu,žev danomprípadeide medzistranamiospotrebiteľský

právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým,
že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať
a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, kedy vyššie uvedené ustanovenie
o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.
Žalovaný však pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy keď doručil zamestnávateľovi žalobcu

list zo dňa 4.9.2019, ktorým vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na
základe priloženej zmluvy o úvere. V danom prípade tak nastal stav, že žalovaný siahol na
majetokžalobcuprostredníctvomzamestnávateľažalobcunazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienky,
resp. neplatného právneho úkonu, a preto navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie vo vyššie
uvedenom znení, aby sa zabezpečila jeho právna ochrana, čím sa zároveň dosiahne aj trvalá úprava

pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

11. Neodkladným opatrením ako osobitným inštitútom procesného práva môže súd zasiahnuť v
prípade potreby do právneho vzťahu sporových strán, a to za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je predovšetkým osvedčenie nároku (existencia právneho vzťahu medzi

sporovými stranami a nárok, ktorý navrhovateľ uplatňuje na základe tohto právneho vzťahu),
ako aj osvedčenie opodstatnenosti návrhu neodkladného opatrenia. Súd zvažuje, či navrhovaným
neodkladným opatrením je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa ten, kto neodkladné opatrenie
navrhuje domáha, ako aj či navrhovaným neodkladným opatrením neobmedzí neprimeraným spôsoboma nad nevyhnutný rozsah subjekt, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, rovnako zisťuje, či
navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nezvratný stav. Neodkladné opatrenie nie
je teda rozhodnutím vo veci samej ani neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, no základné

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené tak, aby to bolo hodnoverné,
a aby súd mohol objektívne posúdiť splnenie podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm.
d/ Civilného sporového poriadku, ak teda súd nariaďuje odporcovi alebo iným osobám, aby sa niečoho

zdržali, týmto vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahujú do právnych
vzťahov navrhovateľov a preto je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia zistiť, či k takému
rušeniu reálne dochádzalo.

12. V danom prípade sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č.

008158411091012 zo dňa 9.10.2012, ako aj s Výzvou na realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 4.9.2019
adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne spol. MAKYTA.a.s. so sídlom Púchov (čl. 13), pričom návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, a to z nasledujúceho dôvodu:

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia.
Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje,
vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

14. V konaní mal súd dostatočne osvedčené, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného
spol. VÚB, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31320155 uzavrel dňa 9.10.2012 Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008158411091012 na základe ktorej právny
predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 3.300 Eur, ktorú sumu mal žalobca splácať

po dobu 59 mesiacov v mesačných splátkach po 77,09 Eur, z toho mesačná splátka poistného
predstavovala sumu 2,67 Eur, a to ku každému 20-temu dňu v mesiaci od 20.11.2012 do 20.9.2017,
kde žalobca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti,narozdielodprávnehopredchodcužalovanéhoakobanky,ktorákonalavrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený danou zmluvou tak medzi stranami

možno posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, kde ako spotrebiteľ vystupuje žalobca -A. K.Á. a ako žalovaný
spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi VÚB, a.s.. na ktorého
žalovaného mala byť postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa , a to Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 7.11.2018. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru tiež vyplýva, že jej súčasťou ako
formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy upravené v článku II

bod 6. zmluvy za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa vzniknutej zo zmluvy o úvere.

15. ZpredloženejžiadostižalovanéhoovykonávaniezrážokzomzdyadresovanejspoločnostiMAKYTA,
a.s., 1. Mája 882/46, 020 25 Púchov mal súd osvedčené, že žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, a to na základe predloženej Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v čl. II bod 6
zmluvy, a to „ vo výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy“, a to až do úplného
vysporiadania záväzku žalobcu, ktorý mal byť podľa vyjadrenia žalovaného ku dňu 4.9.2019 evidovaný
vo výške spolu 3.287,54 Eur (čl. 13 spisu), kde istina mala byť vo výške 1.168,73 Eur, riadny úrok
1.105,64 Eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky 429,83 Eur, poplatky 170,68 Eur, úrok

z omeškania po postúpení pohľadávky 112,66 Eur a náklady inkasného konania 300 Eur. Z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako vyplýva, že žalobca spochybnil platnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy s poukazom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

16. V danom prípade tak na základe vyššie zisteného skutkového stavu mal súd dostatočne osvedčené

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd mal osvedčené, že medzi zmluvnými stranami existuje nepochybne spotrebiteľský zmluvný vzťah,
v zmluve je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka/spoludlžníka ( čl. II bod 6 zmluvy) za účelom
zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako že zo strany žalovaného ako veriteľa voči žalobkynidošlokaktivovaniuzabezpečovaciehoinštitútudohodyozrážkachzomzdypotomakotentozaslalvýzvu
na realizáciu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 9.9.2019
(čl. 5-7, čl. 13 spisu), kde navyše neuvádzal ani výšku týchto zrážok a odkazoval len na priloženú

zmluvu o poskytnutí úveru. Žalobkyňa v konaní namieta platnosť bodu zmluvy o uzavretí dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku z vyššie uvedeného dôvodu (bod
2 odôvodnenia rozsudku).

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
(§ 34 a nasl. OZ ). Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. Súd má za to, že uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala,
táto nebola individuálne dohodnutá, nie je z nej zrejmá výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená,

pričom odkaz tak ako bol v tejto dohode uvedený podľa názoru súdu nie je postačujúci.

18. Vzhľadom k vyššie uvedenému, že žalobca nemal k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred
zásahom do svojho majetku ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bola
osvedčená obava, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene

domôcť od žalobcu aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek
súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy, ktorá obava pramení aj z obsahu
žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 4.9.2019, z ktorej je zrejmé, že žalobca by vrátil
žalovanému viac ako len istinu poskytnutého úveru (čl. 13 spisu). Súd mal za to, že týmto nedochádza
k zásahu ani do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať

zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom nariadením tohto
neodkladného opatrenia sa nevytvorí ani nenávratný stav v právnych vzťahoch strán a nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovaného ani neprimeraná výhoda na starne žalobcu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia

za plne odôvodnené, a preto návrhu žalobcu vyhovel.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Nakoľko bol žalobca v celom rozsahu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, súd
mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v §

127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).