Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215934
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715215934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu K. N.,

rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O., občana SR, zast. JUDr. Jánom
Repášom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Trhová 4, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Mesto Zvolen,
Nám. slobody č. 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom zo dňa 23. 11. 2015 domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia, predstavujúce sumu 5,53562 Eur denne od 01. 08. 2015 do dňa
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby, výsluchom žalobcu,

na základe prednesu právneho zástupcu žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného, listinnými
dôkazmi a to výpisom z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. O., LV č. X pre obec a kat. úz. O., geometrickým
plánomč.320/2010,podanímzodňa03.08.2015označenýmakopredloženiezmluvyonájme,návrhom
zmluvy o nájme z roku 2015, uzatvorenie zmluvy o nájme - odpovede zo dňa 03. 11. 2015, ohliadkou
miesta samého, písomných vyjadrení sporových strán, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine v pomere k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území O., obec O., vedenom na katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Zvolen - odbore katastra
nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX ako parc registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu E KN
parc. č. XXXX ttp vo výmere 2264 m2. Uvedené tvrdenie žalobca súdu preukázal výpisom z LV č. XXXX.

5. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby reštaurácie a potravín s prideleným súp. č. XXXX,
zapísanej v LV č. X pre kat. úz. a obec O., postavenej na časti par. E KN parc. XXXX ttp zameranej

podľa geometrického plánu č. 320/2010 zo dňa 29. 11. 2010, vyhotoveného S.. R. Q., H. Y., B. XX, ktorý
bol overený katastrálnym odborom dňa 22. 12. 2010 pod č. 658/2010 do dielu č. 8 vo výmere 415 m2 a
do dielu č. 9 vo výmere 34 m2 = o celkovej výmere 449 m2. Na preukázanie týchto tvrdení opäť žalobca
poukázal na výpis z LV č. X a dotknutý geometrický plán č. 320/2010.6. Žalobca uviedol, že žalovaný užíva dotknutú nehnuteľnosť (nadstavbu) bez akéhokoľvek právneho
titulu, pričom má za to, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu a to aj napriek

ústretovosti žalobcu, ktorý sa pokúšal vec riešiť mimosúdne a to formou uzatvorenia zmluvy o nájme.
Dňa 03. 08. 2015 predložil žalobca žalovanému návrh zmluvy o nájme s tým, že v zmysle posudku S.. E.
P. požadoval nájom vo výške 4,50 Eur/m2/ročne. Po tejto výzve na mimosúdne vyporiadanie žalovaný
podaním zo dňa 03. 11. 2015 žalobcovi oznámil, že po rozhodnutí príslušného orgánu Mesta Zvolen
schválil uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom s výškou nájmu 3,- Eur/m2/ročne. Uvedené žalobca

preukázal súdu písomným podaním zo dňa 03. 08. 2015, navrhovanou zmluvou o nájme, ako aj podaním
žalovaného zo dňa 03. 11. 2015.

7. Žalobca, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti/stavby, preukazoval písomnými dôkazmi/listinami
vôľu žalovaného uzatvoriť s ním zmluvu o nájme, z ktorej údajne vyplýva, že žalovaný má z doterajšieho
stavu majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka. Majetkový prospech je čokoľvek, čo existujúcemu majetku prospieva - výhoda
zhodnotenie, prírastok, či zväčšenie pôvodného majetku, zdržanie sa výkonu práva, strpenie určitej
činnosti, prostredníctvom akéhokoľvek plnenia - i zo záväzku.

8. S poukazom na zákonné ustanovenie § 123 a § Občianskeho zákonníka, majúc za to, že uvedený

právny stav vo veci nerešpektuje základné zásady vlastníckeho práva, bol žalobca presvedčený o tom,
že žaloba je dôvodná a preto žiadal, aby jej súd vyhovel.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru sa nejedná o bezdôvodné
obohatenie a to z dôvodu absencie podmienok stanovených zákonom pre možnosť vydania

bezdôvodného obohatenia, ktoré sú uvádzané v zákonnom ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný tvrdil, že existuje právny dôvod pre užívanie pozemku, ktorý je daným vecným
bremenomzriadenýmzozákona.Pokiaľprávnyzástupcažalobcuuviedol,žepredmetnévecnébremeno
v katastri nehnuteľnosti nie je zapísané, lebo po prvotnom zápise bolo na základe sťažnosti žalobcu
vymazané; toto vecné bremeno je zriadené priamo zákonom a teda zápis v katastri nemá konštitutívne

účinky a nevyžaduje sa. Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto prípade sa jednalo o verejnoprospešný účel,
pretože aj nájom ako taký slúži na uspokojenie verejných potrieb, žalovaný nie je súkromným subjektom,
ale subjektom verejného práva a teda je povinný v zmysle zákona o obecnom zriadení a o majetku
obci nakladať so svojim majetkom, zhodnocovať ho a zveľaďovať. Žalovaný tak aj robí a prenechávanie
majetkudonájmupozadováženípríjmutakéhotozhodnocovaniamajetku,dotknutéfinančnéprostriedky

súsúčasťouverejnéhorozpočtu,ktorénásledneslúžinauspokojovanieverejnýchaverejnoprospešných
potrieb a úloh ktoré mesto plní.

10. Žalovaný teda tvrdil, že má nárok na užívanie dotknutej časti pozemku na základe zákonného
vecného bremena vzniknutého v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., pričom nárok žalobcu na odplatu za

zriadenievecnéhobremenajeužpremlčaný.Písomnýmvyjadrenímzodňa10.01.2017žalovanýdoplnil
svoj predchádzajúci verbálny prednes, ako aj písomné prednesy s odkazom na zákon č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších predpisov, kde tento umožňuje využívať majetok obce na tieto účely:
1. samosprávne účely - zabezpečovanie samosprávnych funkcií (originálne kompetencie obec),
2. zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy,

3. verejné účely, zabezpečovanie verejno-prospešných služieb,
4. podnikateľskú činnosť.
Prvé tri formy využitia majetku obce majú netrhový charakter. Pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť
obce, obce v zásade využívajú na tieto aktivity prevažne dlhodobý hmotný majetok. O využití majetku
na podnikateľské účely musí rozhodnúť obecné/mestské zastupiteľstvo. Podnikaním obce sledujú

dosahovanie zisku v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň tiež, vytvárajú konkurenčné
prostredie voči iným podnikateľom. Podnikaním sa obce tiež podieľajú na vytváraní činností, resp.
poskytovaní služieb, ktoré sú z hľadiska komplexnosti pre obec potrebné. Podnikateľské aktivity obci
im umožňujú vstupovať do spolupráce aj s inými obcami pri riešení rozvojových programov, na ktorých
realizáciu nestačí rozpočet jednej obce. Majetok slúžiaci na podnikateľské účely je obec povinná vyčleniť

- viesť v osobitnej evidencii a odpisovať v súlade s ustanoveniami zákona o daniach z príjmov osobitným
okruhom účtovania o podnikateľskej činnosti obce. Z uvedeného potom vyplýva, že využívanie majetku
obcenapodnikateľskéúčelymájasnestanovenýobsahapodobu,čovsúdenomprípadeniejenaplnené
a to z dôvodov, že žalovaný prenájmom vlastného majetku nenapĺňa zákonom ustanovené znakypodnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka; prenájom majetku nemožno zamieňať a
stotožňovať s podnikaním, prenájom majetku je realizáciou vlastníckej triády, tzn. oprávnenia vlastníka
veci,ktorémugarantujeÚstavaSRakoajObčianskyzákonník;mestskézastupiteľstvonikdynerozhodlo

o využití predmetnej stavby na podnikateľské účely; žalovaný nedisponuje živnostenským oprávnením,
ani iným dokladom oprávňujúcim ho na vykonávanie podnikateľskej činnosti; žalovaný nie je zapísaný v
Obchodnom registri, ani v živnostenskom registri, v rámci ktorých sú zapísané subjekty vykonávajúce
podnikateľskú činnosť a majetok slúžiaci na podnikateľské účely je obec povinná viesť v osobitnej
evidencii, čo v súdenom prípade nie je naplnené. Žalovaný prenechaním svojho majetku (stavby) do

nájmu iného subjektu sám nerealizuje podnikateľskú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka, ale
realizuje len svoje právo ako vlastníka majetku spočívajúce v možnosti slobodne nakladať so svojim
vlastným majetkom.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššieúzemnécelky,aozmeneadoplneníniektorých
zákonov, účinné od 01. 07. 2009 v § 1. ods. 1 uvádza, že tento upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce, alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,

ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

14.Podľa§1ods.3citovanéhozákona,tentozákonsanevzťahujeneusporiadanievlastníckychvzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

15. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

16. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd.

17. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

18.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré

v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

20. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej

obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

21. Podľa § 211 ods. 2 CSP, obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste.
Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom v pomere 1/1-
ine k celku nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom odbore na LV č. XXXX
ako parcela registra „E“ parc. č. XXXX ttp o výmere 2264 m2. Súd mal takisto listinným dôkazom
preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti/stavby reštaurácie a potravín s prideleným sup. č.

XXXX vedenej na Okresnom úrade Zvolen - odbore katastra nehnuteľnosti na LV č. X pre kat. úz. a obec
O., postavenej na časti E KN parc. č. XXXX ttp. Taktiež mal súd za preukázané geometrickým plánom
č. 320/2010 zo dňa 29. 11. 2010, že časť stavby vlastnícky patriacej žalovanému stojí na nehnuteľnostivlastnícky patriacej žalobcovi špecifikovanej ako diel č. 8 vo výmere 415 m2 a diel č. 9 o výmere 34
m2, spolu 449 m2.

23. V tomto prípade súd nezdieľal právny názor žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí tvrdili, že
žalobou sa domáhajú zaplatenia konkrétnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade
bolo potrebné nárok žalobcu posudzovať v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z. zo dňa 11. 02. 2009,
účinným od 01. 07. 2009 vzhľadom k tomu, že k takto vzniknutým reálnym situáciám bola vytvorená
špecifická právna norma („lex specialis“), ktorá rieši takto vzniknuté právne problémy, akým bol predmet

daného sporu. Zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 citovaného zákona sa nevzťahuje na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. V tomto prípade
však nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný ako obec vykonáva v tomto prípade podnikateľské
aktivity v zmysle spomínanej právnej úpravy; a to či už zákona o živnostenskom podnikaní, prípadne
iných právnych noriem. Naopak žalovaný užíva dotknutý pozemok (v časti patriaci žalobcovi v zmysle
zákona č. 66/2009) v platnom znení, pričom stavba nachádzajúca sa na sporovom pozemku prešla

do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu tak, ako to má na mysli § 1 ods. 1 citovaného zákona.
Dotknutý zákon bol účinný dňa 01. 07. 2009, kedy žalobcovi nesvedčilo vlastnícke/spoluvlastnícke právo
k dotknutej nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že tento sa stal výlučným vlastníkom v pomere 1/1-ine k
celkuažnazákladedarovacejzmluvy,ktorejvkladbolpovolenýOkresnýmúradomZvolen-katastrálnym
odborom dna 26. 07. 2013 pod V XXXX/XX, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX v časti B. V čase účinnosti

zákona (01. 07. 2009), žalovaný ako vlastník stavby nemal dohodnuté užívacie právo a v tom čase
dotknutým vlastníkom/vlastníkmi; pričom na takéto vzniknuté situácie zákonodarca pamätal a riešil ich
formou zriadenia zákonného vecného bremena „ex lege“, čo vyplýva z § 4 ods. 1 citovaného zákona
ktorýuvádza,žeaknemávlastníkstavbykudňuúčinnostitohtozákonakpozemku podstavbouzmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby

dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vznikol v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

24. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

25. Potom s poukazom na zhora citované neobstojí aplikácia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech o. i. získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože
žalovaný užíval predmetný pozemok po 01. 07. 2009 v súlade s platnou právnou úpravou a teda z
hľadiska práva dôvodne.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v platnom znení, obec alebo vyšší územný
celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu
bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v

primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území.

27. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, v prípade, ak usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku
pod stavbou nie je možné vykonať formou poskytnutého náhradného pozemku v obvode pozemkových

úprav v tom istom katastrálnom území, je možno vykonať vysporiadanie aj formou finančnej náhrady v
prípade, ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady; ide o pozemok
pod stavbou vo výmere do 400 m2 a ak o to požiada vlastník pozemku.

28. S poukazom na zhora uvedené možno konštatovať, že vecné bremeno v danom prípade vzniklo

účinnosťouzákonač.66/2009Z.z.atodňom01.07.2009tak,akotovyplývazčlánku5.Vecnébremená
zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe
ktorých boli zriadené a zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno je charakterizované
podľa občianskeho práva ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzujepovinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a zákonné vecné bremeno majú tiež tento
charakter. Ich režim však nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia
špeciálnou úpravou právnych predpisov. Ak špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi

sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto
prípade došlo k zriadeniu vecného bremena priamo zo zákona. Finančná náhrada za zriadenie vecného
bremena je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré vzniká k veci a vzťahuje sa
na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Je nepochybné,
že ide o jednorazovú náhradu, ktorá nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok je vždy iba jeden

a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena - ku dňu účinnosti zákona dňa 01. 07. 2009 (viď rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
20C/63/2013 zo dňa 26. 09. 2013).

29. Zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši problematiku náhrady, resp. odplaty za zriadenie zákonného vecného
bremena. Súd by sa mal pri stanovovaní takejto odplaty pridržiavať podporne zákona o energetike

č. 251/2012 Z. z., teda použiť analógiu legis, ktorý odbornú problematiku rieši a ktorý jasne definuje,
za akých podmienok sa určuje náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na predmetných
nehnuteľnostiach, v akom rozsahu a v akej výške. Uvedené konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší
súd SR 4Cdo/89/2008, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku 13Co/56/2013. Dotknutá
finančná náhrada za vznik vecného bremena je teda jednorazová, bez charakteru opakujúceho sa

plnenia, pričom nárok je iba jeden a tento svedčí vlastníkovi zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť
vlastnil v čase vzniku vecného bremena (t. j. ku dňu 01. 07. 2009).

30. S poukazom na zhora uvedené, konštatujúc že ku dňu 01. 07. 2009 žalobca nebol vlastníkom
dotknutého pozemku, mal súd za to, že žaloba je v tomto prípade neopodstatnená a bezdôvodná. Súd

ju preto zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy súd žalobu zamietol, súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

35. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

36. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 splnomocnený zástupca žalovaného požiadal súd o rozhodnutie
medzitýmnym rozsudkom, kde by ustálil, či je vôbec dané právo žalobcu. Súd tento návrh žalovaného
zamietol a to vo výroku rozhodnutia vo veci samej z toho dôvodu, že za danej procesnej situácie, kedy
už sporové strany nenavrhli vykonať ďalší dôkaz, nebol dôvod vo veci vydať medzitýmny rozsudok, keď

súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o celkovom nároku žalobcu a vo veci meritórne rozhodol. Z
tohto dôvodu súd potom návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360

ods.2 CSP).Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).