Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: R.
X., adresa na doručovanie: U. XX, U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/18682/82/
SSZOSK zo dňa 25.01.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 5S/50/2018-34 zo dňa 21.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 5S/50/2018-34 zo dňa 21.05.2019 zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2018/18682/82/
SSZOSK zo dňa 25.01.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím
žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“
alebo „správny orgán prvého stupňa“) č. BA5/ASK/ZAM/2017/20053 zo dňa 08.12.2017, ktorým správny
orgánprvéhostupňavyradilžalobcuzevidencieuchádzačovozamestnaniedňom28.02.2017,zdôvodu
nespolupráce, nedostavenie sa na úrad bez vážnych dôvodov (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

Z predloženého výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca mal uzatvorený pracovný pomer so
zamestnávateľom TESCO STORES SR, a. s. od 08.11.2014 do 10.08.2016, tzn. pracovnoprávny vzťah
netrval počas obdobia evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto bolo jeho povinnosťou s úradom
práce spolupracovať a zúčastniť sa na výberových konaniach do zamestnania sprostredkovaných
úradom práce.

2. V žalobe proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobca uviedol, že dňa 27.02.2017 zaslal

prvostupňovému správnemu orgánu list, v ktorom oznámil zmenu skutočností rozhodných pre vedenie
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre zmenu skutočnosti vedenia
žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie mal byť žalobcov list zo dňa 24.02.2017, ktorým žalobca
oznámil spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. odstúpenie od výpovede z pracovného pomeru, podľa
ktorej mal pracovný pomer žalobcu skončiť dňa 30.09.2015. Žalobca v žalobe namietal, že úrad práce
nevzal do úvahy pri rozhodovaní o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie fakt, že
doručením odstúpenia od výpovede zamestnávateľovi žalobca má naďalej status zamestnanca, pokiaľ

sa nepreukáže opak. V dôsledku tejto skutočnosti úrad práce nemá oprávnenie požadovať od žalobcu
súčinnosť pri sprostredkovaní zamestnania.3. Na druhej strane žalovaný zastáva názor, že tvrdenie žalobcu o trvaní jeho pracovného pomeru
u zamestnávateľa TESCO STORES SR, a. s. sa nezakladá na pravde, pretože jeho tvrdenie bolo
dostatočne vyvrátené vykonanými dôkazmi. V dôsledku tejto skutočnosti nebolo možné žalobcu

nepovažovať v rozhodujúci deň, t. j. 28.02.2017 za uchádzača o zamestnanie, ako ani nebolo možné
z tohto dôvodu ospravedlniť jeho nedostavenie sa v tento deň na úrad na účely podľa ustanovenia §
34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný podotkol, že aj keby bol žalobca preukázal, že
jeho pracovný pomer u zamestnávateľa TESCO STORES SR, a. s. nikdy neskončil, tak úrad práce by
bol povinný ho vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 11.08.2016 z dôvodu podľa § 36

ods. 1 písm. r/ zákona o službách zamestnanosti, t. j. odo dňa jeho zaradenia do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, čím by mu vznikla povinnosť vrátiť už vyplatené dávky poistenia v nezamestnanosti.

4. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že námietku žalobcu, v zmysle ktorej v čase vyradenia ho
z evidencie uchádzačov o zamestnanie už nemal voči úradu práce žiadne povinnosti ako uchádzač
o zamestnanie, nakoľko zaslal svojmu bývalému zamestnávateľovi TESCO STORES SR, a. s. dňa

24.02.2017 odstúpenie od výpovede z pracovného pomeru, súd považuje za irelevantnú. V súvislosti s
odstúpením od výpovede súd má za to, že žalobca nepreukázal, že by bol v rozhodnom čase (t. j. dňa
28.02.2017) zamestnancom TESCO STORES SR, a. s., resp., že jeho pracovný pomer nezanikol, ale
stále trvá. Krajský súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal súhlas zamestnávateľa s odstúpením
od výpovede (§ 61 ods. 4 Zákonníka práce). Na dotaz urobený správnym orgánom, TESCO STORES

SR, a. s. listom zo dňa 17.07.2017 oznámil, že žalobca bol jeho zamestnancom len do dňa 30.09.2015.
Na základe horeuvedených skutočností aj krajský súd konštatoval, že žalobca si nesplnil povinnosť,
ktorú mu ukladá § 34 ods. 8, § 36 ods. 5 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti, nepreukázal vážny
dôvod, pre ktorý sa vopred stanovený deň nedostavil na úrad, čo malo za následok jeho vyradenie z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní

veci žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“)
namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil vec. Podľa neho dôvod jeho vyradenia z evidencie
uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu s úradom práce neexistuje, a to preto, že ku dňu, keď mu

úraduložilpovinnosťdostaviťsanaúradpráce,jehopracovnýpomersTESCOSTORES,a.s.neskončil.
Z tohto dôvodu ako zamestnanec nemal žiadne povinnosti voči prvostupňovému správnemu orgánu.
Sťažovateľ namietal, že správny súd na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval § 61 ods. 4 Zákonníka
práce,pretožebymalaplikovať§49Občianskehozákonníka.Ďalejnamietal,žesprávneorgány/správny
súd prekročil svoju kompetenciu tým, že vyslovil záver, že pracovný vzťah žalobcu netrvá. Podľa názoru

sťažovateľa jediným kompetentným orgánom na rozhodnutie o tejto otázke je Okresný súd Bratislava III,
na ktorý sa zamestnávateľ žalobcu môže obrátiť, aby súd vyslovil neplatnosť odstúpenia od výpovede.
Na základe horeuvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského
súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti žalovanému na ďalšie konanie.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
rozhodnutia krajského súdu, ktorý správne aplikoval § 61 ods. 4 Zákonníka práce, pretože § 49
Občianskeho zákonníka upravuje odstúpenie od dvojstranných právnych úkonov. Žalobca nepreukázal,
že jeho pracovný pomer stále trvá. Len pre úplnosť poznamenal, že ak by žalobca preukázal, že jeho
pracovný pomer v TESCO STORES SR, a. s. nikdy neskončil, tak správny orgán prvého stupňa by bol

povinný ho vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 11.08.2016 z dôvodu podľa § 36 ods.
1 písm. r/ zákona o službách zamestnanosti. Z horeuvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril sťažovateľ. Naďalej tvrdil, že spornou skutočnosťou je otázka

trvania pracovného pomeru žalobcu a o tejto otázke žalovaný nie je kompetentný rozhodovať. Z tohto
dôvodu žiadal o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III,
ktorý rozhodne o trvaní/skončení pracovného pomeru žalobcu v TESCO STORES, a. s..

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú

sťažnosťpodalvčasúčastníkkonania,beznariadeniapojednávania(§455SSP)preskúmalvecadospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.9. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA5/ASK/ZAM/2017/20053 zo dňa
08.12.2017,ktorýmsprávnyorgánprvéhostupňavyradilžalobcuzevidencieuchádzačovozamestnanie

dňom 28.02.2017 z dôvodu nespolupráce, nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov.

10. Podľa § 34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie je povinný na
účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť
k dispozícii úradu do 3 pracovných dní odo dňa vyzvania úradom, formu vyzvania si uchádzač o

zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o
zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu
v termíne určenom úradom.

11. Podľa § 36 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, úrad vyradí uchádzača o zamestnanie
z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

12. Podľa § 36 ods. 5 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti, za nespoluprácu uchádzača o
zamestnanie s úradom podľa ods. 2 písm. b/ sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené
úradom na účely podľa § 34 ods. 6, ods. 8 bez vážnych dôvodov podľa ods. 4 písm. b/ až písm. f/.

13. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie
odo dňa 11.08.2016. Dňa 15.02.2017 mu ako účastníkovi správneho konania boli vydané ponuky
vhodného zamestnania, ktoré v ten istý deň osobne prevzal, avšak k potenciálnym zamestnávateľom
sa nedostavil na pracovný pohovor a ich vyjadrenia v termínoch určených správnym orgánom prvého
stupňa (t. j. do 28.02.2017) na úrad práce ani nedoručil (§ 34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti),

hoci bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, vrátane následkov nesplnenia
si svojich povinností.

14. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/17/2019 zo dňa 20.05.2010, „pre posúdenie
spolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri hľadaní zamestnania

je právne významné skúmanie, či sa uchádzač o zamestnanie nedostavil na úrad bez ospravedlnenia a
vážneho dôvodu, hoci bol s touto povinnosťou a s určeným termínom oboznámený.“

15. Na základe horeuvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava nepochybil, keď vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia

nespolupráce s úradom (t. j. 28.02.2017).

16. Námietku žalobcu, že ku dňu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie už nemal voči
správnemu orgánu žiadne povinnosti ako uchádzač o zamestnanie, lebo zaslal svojmu bývalému
zamestnávateľovi TESCO STORES SR, a. s. (ďalej aj „TESCO“) dňa 24.02.2017 odstúpenie od

výpovede z pracovného pomeru (ktoré doručil zamestnávateľovi dňa 28.07.2015), krajský súd
odôvodnene považoval za irelevantnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal pracovný
pomer v TESCO v období od 12.07.2010 do 30.09.2015 (a v Slovenskom plynárenskom priemysle,
a. s. od 08.11.2004 do 10.08.2016) a žalobca nepreukázal, že by jeho pracovný vzťah trval aj dňa
28.02.2017. V zmysle tejto skutočnosti správne orgány ani krajský súd neboli povinní skúmať, aký efekt

má odvolanie výpovede podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce a odstúpenie od výpovede podľa § 49
Občianskeho zákonníka, pretože na účely správneho konania bolo postačujúce, že spoločnosť TESCO
STORES, a. s. potvrdila, že v čase vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca
nebol jej zamestnancom.

17. Len pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že nesúhlasí s názorom žalobcu, na základe ktorého
orgán verejnej správy, resp. správny súd nie je kompetentný posudzovať, či jeho pracovnoprávny
vzťah existuje, nie je správny. Krajský súd správne uviedol, že výpoveď môže zamestnanec odvolať
len so súhlasom zamestnávateľa (§ 61 ods. 4 Zákona č. 311/2003 Z. z. Zákonník práce). Ide o
pracovnoprávny vzťah, ktorý je upravený Zákonníkom práce. To, či medzi žalobcom a TESCO STORES,

a. s. pracovnoprávny vzťah trvá alebo netrvá, patrí medzi skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencie
uchádzačov o zamestnanie, pretože od pracovnoprávneho statusu žalobcu závisí aj to, či žalobca môže
alebo nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Práve z tohto dôvodu správnyorgán na základe dôkazov predložených účastníkmi konania bol oprávnený vyhodnotiť, či žalobca má
alebo nemá pracovnoprávny vzťah v období, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

18. Na záver Najvyšší súd SR poukazuje na skutočnosť, že zápis do evidencie uchádzačov o
zamestnanie je dobrovoľný. V prípade, ak by žalobca preukázal, že jeho pracovný pomer neskončil,
tak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava by bol povinný ho vyradiť z evidencie uchádzačov
o zamestnanie už odo dňa 11.08.2016.

19. Na základe horeuvedených skutočností kasačný súd nezistil v postupe orgánov verejnej správy také
vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí vo veci samej. Najvyšší súd SR dospel k
záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa §
461 SSP zamietol.

20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojení s § 167 ods. 1 SSP

a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.

21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.