Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109207383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4109207383.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., I. XXX/X, 2. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. XXX/X, 3. T.. M. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., bytom M. B. 36X/XX, 4. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. ul. XXXX/XX, 5. O. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., K. XXX/X, 6. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., A. XXXX/X, Y. republika, 7. M..

M. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom G., G. XX/XX, všetci zast. Petruška & partners s.r.o., so sídlom Nitra,
Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovaným: 1. T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXXX/XX, 2. Q.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., M. XXXX/X, 3. O. W., nar. XX.XX.XXXX bytom V. - M. XXX, zast.
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, 4. E. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, 5. E. M., XX.XX.XXXX, bytom J., A. XXX/X, 6. N. M., XX.XX.XXXX,
bytom J., G. XX, 7. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., A. XXXX/X, 8. T.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytomG.,C.8,9.M..M.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.,O.XXXX/X,XX.N.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
R., O. hrad XX, Y. republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1.
až 7. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. augusta 2017, č. k. 15C/63/2009-559, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobcov,ktorousadomáhali,popripustenízmeny

petitu uznesením zo dňa 20.06.2012 č. k. 15C/63/2009-295, určenia, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to žalobcovia v 1. - 4. rade každý v podiele 1/6-ina a žalobcovia v
5. - 7. rade každý v podiele 1/9-ina k celku pre kat. úz. O. I., obec G. a to: novovzniknutá parc. č. a)
novovzniknutá parcela č. 3738/139, ktorá pozostáva z dielov 17, 18, 19, 20, diel 17 od p.č. 3738/43, diel
18 od parcely č. 3738/44, diel 19 od p.č. 3738/83, diel 20 od p.č. 1738/45, b) novovzniknutá parcela č.
738/138, diel č. 16 od p.č. 3733/1, c) parcela č. 3738/137 diel 15 od p.č. 3733/2, d)novovzniknutá p.č.

3738/136 diel 14 od p.č. 3733/2, e) p.č. 3738/135 diel 13 od p.č. 3733/2, f)p.č. 3738/134 diel 12, od
p.č. 3733/2, g) p.č. 3738/133 diel č. 11 od p.č. 3733/2
h) nová parcela č. 3738/132 diel č. 10 od p.č. 3733/2, i)nová parcela č. 3738/131 diel č. 9 od p. č. 3733/2,
j) nová parcela č. 3738/130 diel č. 8 od p.č. 3733/2, k) nová parcela č. 3738/129, diel č. 6 od p.č. 3733/2 ,
l) nová parcela č. 3738/34 t.j. diel 7 od p. č. 3733/2, m) parcela č. 738/128 diel 5 od p.č. 3733/2, n)
parcela č. 3738/127 diel 4 od p. č. 1733/2, o) parcela č. 3738/126 diel 3 od p.č. 3733/2, p) parcela

č. 3738/9 diel 2 od p.č. 3733/2, parcela č. 3738/125 diel 1 od p.č. 3733/2, zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaní v 2. až 11. rade majú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne
oprel o ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V odôvodnení ďalej uviedol,
že skúmal, či na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam majú žalobcovia v 1. - 7. rade naliehavý
právny záujem. Jednoznačne išlo o určovaciu žalobu. Všeobecným predpokladom na vyhovenie žaloby
je právny záujem žalobcov, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre nich po právnej

stránke významný, čiže užitočný a aby mal zmysel. Tak, ako žiadajú žalobe žalobcovia vyhovieť, by bol
rozsudok nevykonateľný. Žalobcovia nepreukázali právny záujem na určení vlastníckeho práva a javilosa potrebné, aby bola podaná žaloba na vydanie nehnuteľností. Teda naliehavosť nie je daná, v žalobe
nie sú uvedené skutkové tvrdenia o tom, že je daný naliehavý právny záujem. Preto žalobu z týchto
formálno-právnych dôvodov zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP

a § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Žalobcovia v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie domáhajúc sa
zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie v súlade s
§ 389 písm. a/, b/, c/ CSP. Uviedli, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ CSP). Na pojednávanie, konané dňa 10.08.2017, sa riadne právny zástupca žalobcov
ospravedlnil a napriek tomu súd nezobral túto okolnosť do úvahy a pojednával. Týmto svojím konaním
- nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva. Pokiaľ

ide o vypracovanie nového geometrického plánu, to nebolo nutné, pretože Geometrický plán č. 22/2009
bol do súdneho spisu predložený a podľa neho došlo k zmene návrhu, ktorý bol pripusteným dňa
20.06.2012. Vychádzal z platného stavu katastra nehnuteľností, pričom nebolo na ňom potrebné nič
meniť a vypracovaním nového geometrického plánu by došlo k zbytočnému navýšeniu trov konania.
Požiadali súd prvej inštancie, aby pripustil zmenu na strane žalovaných tak, že namiesto žalovaných

v 1. - 7. rade a 10. rade mali vystupovať žalovaní v 8. a 9. rade. O tejto zmene prvoinštančný súd
nerozhodol, hoci mal povinnosť o takejto zmene rozhodnúť, pričom naďalej pokračoval so všetkými
stranami sporu, ktorí už vo veci vystupovať nemali z dôvodu, že svoje spoluvlastnícke podiely odpredali.
Jedinými žalovanými mali byť iba žalovaní v 8. a 9. rade. Súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľný
rozsudok, s chybami uvedenými v tomto odvolaní.

3. Žalovaný v 9. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že doteraz označení žalovaní
v 1. - 8. rade, 10. a 11. rade nikdy nenamietali svoju pasívnu legitimáciu. Preto súd nepochybil, pretože
títo vlastnili vec pred prevodom a najlepšie vedeli zdôvodniť svoje právo k týmto nehnuteľnostiam. Nebol
dôvod na zúženie okruhu žalovaných. On ako terajší vlastník kupoval nehnuteľnosti v dobrej viere, a

bez akéhokoľvek zápisu o spochybnení ich vlastníckeho práva. Nesprávne bolo označené odvolanie, že
smeruje proti rozsudku sp. zn. 15C/116/2007 a tu ide o konanie sp. zn. 15C/63/2009. Navrhol napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, pretože odvolanie smeruje proti inému rozsudku.

4. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalovaný v 10. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nehnuteľnosť nevlastní, nakoľko
ju predal Ing. Z. C. a nehnuteľnosť zdedil po neb. otcovi N. Q., zomr. XX.XX.XXXX. Jediným riadnym
vlastníkom je Z. C., jeho vlastnícke právo nemôže byť spochybnené a ani mu nemôže byť pozemok
odobratý.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

7. Prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom

účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470
ods. 2 CSP.8. V spornej veci sa žalobcovia svojou žalobou domáhali, po pripustení zmeny petitu uznesením zo dňa
20.06.2012 č. k. 15C/63/2009-295, určenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v určených podieloch, tak ako sú vyššie špecifikované. Súd prvej inštancie preskúmavaným

rozsudkom žalobu žalobcov zamietol z dôvodu nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je
v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd pri

odôvodnenírozsudkunepostupujespôsobom,ktorýzáväzneurčuje§220ods.2CSP,dochádzanielenk
tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k
tomu,žezákladnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymspôsobom.Odôvodnenierozhodnutí
dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí

súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý

proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

15. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď vodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

16. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje,
že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

17. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia

aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právnyzávernezdôvodnízovšetkýchzákonnýchhľadísk,ktorévdanejveciprichádzajúdoúvahy(Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

18. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi

odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380 CSP).
Rozhodujúc o odvolaní žalobcov a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu
odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným
predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v
ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je absolútne zmätočný

a nepreskúmateľný.

19. Každá strana v konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené,
pričomlimitompredôvodyjesamotnývýrokrozhodnutia.Znamenáto,žeodôvodnenierozhodnutiamusí
byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie

je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať
na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou
obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť strany sporu
o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných
pravidiel konania, posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré

následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce
z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že
každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému
uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť výroku a odôvodnenia
rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie
vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Súd prvej inštancie totiž svoj
rozsudok, ktorým žalobu zamietol, založil na zistení, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem.

Nedostatočne sa, o.i., v dôvodoch s aplikáciou citovaného ust. § 137 písm. c/ CSP vysporiadal. Zo
strany prvoinštančného súdu sa tak jedná o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k
porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu ich možnosti konať pred súdom.
Odvolací súd ďalej poukazuje na nespočetné množstvo procesných pochybení ktorých sa prvoinštačný
súd dopustil, a to najmä pokiaľ ide označenie samotných strán sporu (uvedenie mŕtveho do záhlavia

rozsudku, chyby v označení strán sporu, uvedenie právneho zástupcu i keď stranu sporu nezastupoval,
nezaoberanie sa navrhovaným petitom žalobcov, atď................)

21. Odvolací súd i napriek vyššie uvedeným procesným pochybeniam k právnej problematike uvádza

nasledovné:

22. Súd prvej inštancie s ohľadom na vymedzenie predmetu konania, ktorým je určovacia žaloba o
určenie, či tu právo je alebo nie je, skúmal naliehavý právny záujem na takejto žalobe v zmysle §137 písm. c/ CSP a dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu
žalobu žalobcov zamietol. S ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia prioritne spochybňovali tento záver
prvoinštančného súdu vo svojom odvolaní, bolo potrebné ako zásadnú vyriešiť otázku (ne)existencie

naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení.

23. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

24. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb
uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,

že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,
podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby
bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.

25. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno
odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné
dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny

rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so
zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia)

sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;

pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

26. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/
CSP, ktoré skutočnosti sú okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami nemôže byť považované
za správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§

391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie po prejednaní veci, viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdu(§391ods.2CSP),zasúčasnéhovyporiadaniasasovšetkýmižalobcamiuplatnenými
námietkami, v prvom rade odstráni procesné pochybenia ktorých sa dopustil, správne označí všetky
strany sporu, bude sa zoberať navrhovanou zmenou petitu a upraví okruh strán sporu. Bude sa zaoberať
naliehavým právnym záujmom na veci v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Ak dospeje k záveru, že

je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, podrobne vypočuje strany sporu, prípadne
navrhovaných svedkov, zabezpečí navrhované listinné dôkazy a vyhodnotí dôkazy v konaní vykonané.
Následne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSPtak, aby v prípade podaného odvolania mohol byť rozsudok preskúmateľný odvolacím súdom. Zároveň
rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (393 ods. 3 CSP)

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).