Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/1295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3816206342.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova
5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému: Y. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o
vymoženie istiny vo výške 585,48 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane povinného, a to z pôvodne povinného: Y. S., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, na právnych nástupcov povinného 1/: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. A.

XXX/XX, K., povinného 2/: F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom č. XXX O. J. J. a povinného 3/: H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. A. XXX/XX, K..

II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, Exekútorský

úrad so sídlom Kollárova 39, 97401 Banská Bystrica, trovy exekučného konania vo výške 11,28 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.04.2016
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 585,48 eur s prísl. na
podkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskej

bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp.zn. II/2013-800 zo dňa 03.08.2015, ktorý mal podľa
vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 05.12.2015 a vykonateľnosť dňa 08.12.2015.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Mário Mičák predložil súdu
dňa 11.05.2016.
2. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 15Er/1295/2016-54 zo dňa 12.11.2018 žiadosť súdneho
exekútora, JUDr. Mária Mičáka, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov tam

uvedených.
3. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebonanávrhtoho,ktopreukáže,ženaňhoprešloprávozrozhodnutia(§37ods.3Exekučnýporiadok).
4. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu,
kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto

skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutiesa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
5. Súd z uznesenia o dedičstve č.k. 7D/46/2020, Dnot 112/2020 zo dňa 29.06.2020 zistil, že povinný

v priebehu konania zomrel.
6. Súd má preukázané, že dedičské konanie vedené na Okresnom súde Prievidza sa uznesením o
dedičstve č.k. 7D/46/2020, Dnot 112/2020 zo dňa 29.06.2020 právoplatne skončilo. Dedičia uzavreli o
vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej dedičstvo po povinnom nadobudli: P., II. a KM.. Uvedení
dedičia vyhlásili, že sú spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietajú.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.
8. Podľa § 44 ods. 4 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (Exekučný poriadok) ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
9. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/1295/2016-54 zo dňa 12.11.2018 nadobudlo

právoplatnosť dňa 11.12.2018.
10. Vzhľadom k tomu súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia exekučné konanie zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa č.l. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, do doručenia

poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške
33,19 eur. Takto uplatnená odmena nebola súdnemu exekútorovi priznaná, nakoľko nárok na odmenu
podľa § 14 a nasl. vyhl. vzniká súdnemu exekútorovi v prípade, že exekúcia bola zastavená. Exekučný

poriadok pritom rozlišuje exekučné konanie od samotnej exekúcie. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.“
Nakoľko v danom prípade k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie a teda ani k exekúcii nedošlo
(keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá) súdny exekútor nemá nárok

na odmenu priznávanú za výkon exekúcie. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného
poriadku.
16. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky v podobe poštovného boli súdnemu exekútorovi priznané
v celkovej výške 3,90 eur, a teda v nižšej výške než si súdny exekútor vyčíslil a to z dôvodu, že do
náhrad za poštovné zahrnul aj náklady za doručovanie listín, ku ktorých doručovaniu ešte nedošlo a

nie je zrejmé či vôbec dôjde. Z tohto dôvodu súd uplatnené poštovné znížil o sumu poštovného, ktoré
ešte nebolo vynaložené (konečné vyúčtovanie, výzva na úhradu atď.), a to v sume 6,20 eur. Súd priznal
súdnemu exekútorovi náhradu kancelárskeho materiálu vo výške 5,50 eur, nakoľko vynaloženie tohto
nákladu súdny exekútor preukázal. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 1 eur ako
telekomunikačný poplatok, keďže vynaloženie tohto výdavku nevyplývalo z exekučného spisu.

17. Vzhľadom na to, že exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj uplatnenú DPH v 20 % sadzbe ( 20
% z 9,40 eur, t.j. 1,88 eur).
18. Náhrada trov exekučného konania spolu predstavuje sumu 11,28 eur (hotové výdavky 9,40 eur +
DPH 1,88 eur).
19. Keďže Exekučný poriadok ani CSP výslovne nerieši postup súdu pri rozhodovaní o trovách

exekučného konania, bolo potrebné v zmysle ust. Čl. 4 ods. 1 CSP rozhodnúť trovách konania podľa
ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Takýmto ustanovením je v predmetnom prípade § 203 Exekučného poriadku upravujúci povinnosť
znášať náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia, a to z dôvodu, že samotná exekúcia je časť
exekučného konania nasledujúca po vydaní poverenia, v rámci ktorej sa okrem samotnej pohľadávky s

príslušenstvom vymáhajú aj trovy súdneho exekútora, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi počas celého
exekučného konania. Inými slovami pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie (v prípade jej zastavenia)
súd vždy posudzuje aj trovy, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi pred udelením poverenia (napr. náhrada
hotových výdavkov), teda v štádiu exekučného konania. Je teda logické, aby sa podľa tohto ustanoveniarozhodovalo aj v prípade, keď súd rozhoduje výlučne o trovách exekučného konania, keďže k exekúcii
nedošlo. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku potom priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania voči oprávnenému, nakoľko tento podaním návrhu na základe nespôsobilého

exekučného titulu zavinil, že exekučné konanie sa muselo zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017, § 355 ods. 2 CSP).