Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/338/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106229702
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5106229702.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/
E. Q., nar. XX.XX.XXXX, 2/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, 3/ Ing. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, 4/ N. Q., nar.
XX.XX.XXXX, všetci bytom H. XXX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec
s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO : 36 436 640, proti žalovaným: 1/ E. M.,

nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXX, obaja zastúpení JUDr. Bohuslav
Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO : 36 416 525, o zaplatenie
5.389,99 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 18C/13/2008-826 zo dňa 24. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v poradí I. výroku zostáva nedotknutý.

Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch - v poradí II., III., IV. zrušuje a vec v rozsahu zrušenia
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie o žalobe žalobcov na zaplatenie sumy 154,86 Eur s
príslušným úrokom z omeškania zastavil (v poradí I. výrok), žalovaným v rade 1/,2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ až 4/ sumu 3.351,11 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 7% ročne zo sumy 377,32 Eur od 15.11.2007 do 07.05.2009 a vo výške 9% ročne zo sumy
3.351,11 Eur od 15.05.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v
poradí II. výrok), žalobu žalobcov vo zvyšnej časti zamietol (v poradí III. výrok), o trovách konania si
okresný súd vymienil rozhodnúť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia ( v poradí IV. výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v znení poslednej zmeny žaloby prednesenej na
pojednávaní 13.05.2014 žiadali uložil žalovaným v rade 1/,2/ povinnosť zaplatiť im spoločne a

nerozdielne sumu 5.389,99 Eur s príslušným úrokom z omeškania s tým, že žalobu v časti o zaplatenie
1.349,38 Eur s príslušným úrokom z omeškania berú späť. Po čiastočnom zastavení konania ohľadne
vyššie uvedenej sumy (uznesením zo dňa 23.12.2014, č.k. 18C/13/2008-686), žalobcovia na poslednom
pojednávanípredvyhlásenímnapadnutéhorozsudku(03.06.2016)vzaližalobuspäťivčastiozaplatenie
sumy 154,86 Eur s príslušným úrokom z omeškania, o čom rozhodol súd prvej inštancie v poradí
I. výrokom napadnutého rozsudku. Žalobcovia tak svoj peňažný nárok pred vydaním napadnutého

rozsudku ustálili na sumu 5.235,13 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Skutkovým základom žaloby
bolo tvrdenie žalobcov, že žalovaní im poškodili plot, výšku škody ustálili v poslednom rade na sumu
5.235,13 Eur vychádzajúc z doplnku č. 3/2016 k znaleckému posudku č. 1/2014 znalca Ing. Hlinu.
Žalobcovia zároveň poukázali na skutočnosť, že o základe ich nároku bolo už právoplatne rozhodnuté
medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18C/13/2008-415 zo dňa 12.05.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/273/2011-450 zo dňa 22.02.2012.

Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku
sa ďalej zaoberal len výškou škody, ktorú spôsobili žalovaní na plote žalobcov, keď v tomto smerevykonal znalecké dokazovanie viacerými znaleckými posudkami vrátane ich doplnkov. Citujúc ust. § 442
a § 443 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ) vyšiel zo záveru, že znaleckým dokazovaním
mal preukázanú hodnotu plota v čase jeho poškodenia (rok 2005), pričom podľa znaleckého posudku

č. 40/2013 v znení doplnku č. 106/2013 znalkyne Ing. Kubačkovej bola škoda na plote v čase jeho
poškodenia ustálená na sumu 3.081,91 Eur a podľa znaleckého posudku č. 1/2014 znalca Ing. Hlinu
na sumu 3.620,30 Eur. Nakoľko uvedený znalci svoje výpočty riadne odôvodnili a na svojich záveroch
zotrvali, súd si závery uvedených znalcov osvojil a nezistiac žiadny relevantný dôvod na to, aby niektorý
z týchto dvoch znaleckých posudkov uprednostnil, výšku škody určil priemerom týchto dvoch znaleckých

posudkov, t.j. na sumu 3.351,11 Eur (3.081,91 + 3.620,30 = 6.702,21 : 2).
Pokiaľ žalobcovia požadovali nielen náhradu za poškodenie plota, ale aj náklady na postavenie nového
plota, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že tento ich názor by bol správny po odpočítaní
rozdielu daných hodnôt, avšak iba vtedy, pokiaľ by bol skutočne nový plot postavený. Nie je možné
požadovať náklady za niečo, čo nebolo vykonané. Tiež nie je zrejmé, či nový plot bude vôbec zo strany
žalobcov postavený a nie je zrejmé ani to, aké budú skutočné náklady. Výška týchto nákladov bude

závisieť od toho, kto vykoná postavenie nového plota, resp. či bude vykonaný svojpomocne, z akého
materiálu a v akej hodnote. Okresný súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcov, že je nutné žalovaných
zaviazať aj na náklady, ktoré ešte neboli vynaložené, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené úvahy by
mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcov. V tomto smere teda uzavrel, že ku škode
došlo poškodením plota, ďalšia prípadná škoda spočívajúca v nákladoch na vybudovanie nového plota

ešte nevznikla a je len hypotetické, či také náklady skutočne vzniknú. Na druhej strane okresný súd
sa stotožnil s názorom žalovaných, podľa ktorého ak je vec poškodená natoľko, že je zničená, náklady
súvisiace s jej obstaraním si môže poškodený uplatniť najskôr až v čase, kedy k tomu došlo, t.j. v čase,
kedy poškodený vynaložil náklady na znovuobstaranie, k čomu však zatiaľ nedošlo.
Súd priznal žalobcom v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ i úrok z omeškania, avšak až od 15.11.2007

s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali skutočné doručenie výzvy na náhradu škody
adresovanú žalovaným a dátumovanú dňom 11.05.2006. Za danej situácie posúdil ako rozhodujúci
dátum pre priznanie úroku z omeškania nasledujúci deň po doručení žalobného návrhu žalovaným, ku
ktorému doručeniu došlo dňa 14.11.2007.
Otrováchkonaniavrátanetrovštátusivymienilokresnýsúdvzmysle§151ods.3Občianskehosúdneho

poriadku (v ďalšom texte už len O.s.p.) rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti II. a III. výroku rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, ktorí rozsudok v
označených výrokoch žiadali zmeniť tak, že žalovaným v rade 1/,2/ sa uloží povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom sumu 5.235,13 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

V dôvodoch odvolania najskôr poukázali na judikatúru vzťahujúcu sa na prejednávanú vec (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 23/2008 z 21.12.2009, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2008 z
24.03.2010 a iné). Následne uviedli právne úvahy k otázke, čo treba rozumieť pod skutočnou škodou
i na jej reparačnú funkciu. Poukázali tiež na skutočnosť, že pokiaľ by im žalovaní nebránili v oprave
plota, škoda mohla predstavovať iba výšku 377,32 Eur (11.367,- Sk), ktorú uplatnili v pôvodnej žalobe zo

dňa 13.12.2006. Z dôvodu, že žalovaní im bránili vstupu na pozemok, museli sa v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/201/2006 domáhať uloženia povinnosti žalovaným strpieť vstup
žalobcov na pozemok, pričom ku dňu právoplatnosti rozsudku vydaného vo vyššie uvedenom konaní
plot bol už tak deštruovaný, že jeho oprava nebola dobre možná ani účelná. Na základe uvedených
argumentov navrhli v prvostupňovom konaní výšku škody určiť v cenovej úrovni roku, v ktorom došlo

k právoplatnému skončeniu konania vo veci sp. zn. 25C/201/2006, t.j. 16.06.2011. Tento okamih bol
termínom, kedy žalovaní už nemohli zaviňovať ďalšie poškodzovanie plota bránením v jeho oprave,
pričom v tom čase už plot bol nesporne neopraviteľný. Súd prvej inštancie preto nemal priznať nárok na
náhradu škody v cenovej úrovni roku 2005. Tvrdenie žalovaných, že je možné použitie upotrebiteľných
zvyškov pôvodného plota sa nepreukázalo ako pravdivé, čoho dôkazom je doplnok znaleckého posudku

č. 1/2014. V závere odvolania poukázali na znalecký posudok č. 40/2013 Ing. Kubačkovej, v ktorom
znalkyňa odpovedala, že plot sa stal neopraviteľný, nie je možné ho opraviť uvedením do pôvodného
stavu, ale je potrebné vybúrať pôvodný plot a znovu vybudovať nové oplotenie.

3. Proti II. výroku rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadali napadnutý rozsudok

zmeniť tak, že nárok žalobcov sa v celom rozsahu zamietne.
V dôvodoch odvolania najskôr podrobne opísali výrok i dôvody napadnutého rozsudku (časť II.
odvolania), následne (v časti III. odvolania) uviedli (podobne ako žalobcovia) právne úvahy k otázke, čo
treba rozumieť pod skutočnou škodou. V časti III. odvolania ďalej argumentovali, že pokiaľ žalobcoviatvrdili, že škoda úplným zničením plota nastala v roku 2011, potom treba vychádzať z vecnej správnosti
znaleckého posudku znalkyne Ing. Kataríny Brtáňovej (znalecký posudok č. 26/2015- pozn. odvolacieho
súdu), ktorého závery sú v diametrálnom rozpore so znaleckými posudkami podanými Ing. Kubačkovou

a Ing. Hlinom. Tak ako už prezentovali v priebehu prvostupňového konania, jediná kompetentná osoba
podať odpoveď na zásadnú právnu otázku hodnoty veci v čase jej poškodenia, bola práve znalkyňa
Ing. Brtáňová, nakoľko znalci Ing. Kubačková a Ing. Hlina vo vzťahu k zisteniu tejto právnej významnej
skutočnosti nemajú oprávnenie na znaleckú činnosť, nakoľko nie sú znalcami z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. V ďalšej časti odvolania uviedli, že i keď okresný súd správne

konštatuje, že žalobcovia doposiaľ preukázateľne nevynaložili žiadne finančné náklady na odstránenie
škody, nevedno z akého dôvodu vo vzťahu k priznanému finančnému nároku na náhradu škody, priznal
žalobcom i úrok z omeškania. Ak zo strany žalobcov doposiaľ nedošlo k vynaloženiu žiadnej finančnej
sumy na odstránenie následkov tvrdenej škody, nemohlo vzniknúť na strane žalovaných omeškanie so
splnením dlhu. V závere odvolania tvrdili, že žalobcom síce určitý nárok patrí, ale ak sa prihliadne na
relevantný dôkaz, t.j. znalecký posudok Ing. Brtáňovej, ich vzájomný nárok z titulu trov konania bude

vyšší ako nárok žalobcov z titulu náhrady škody a teda k tomuto nároku žalobcov i započítateľný.

4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že pokiaľ sami žalobcovia v odvolaní žiadajú určiť
hodnotu poškodeného oplotenia na cenovej úrovni roku 2011, potom je daná správnosť dôvodov nimi
podaného odvolania, v ktorom tvrdili, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak nevzal do úvahy

závery znaleckého posudku znalkyne Ing. Brtáňovej, podľa ktorého bola všeobecná hodnota zničeného
plota určená ku dňu 16.06.2011 na sumu 285,- Eur.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných i v reakcii na ich vyjadrenie k odvolaniu žalobcov
uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalovaných, že súd mal určovať výšku škody podľa znaleckého

posudku Ing. Brtáňovej. Správne mal súd priznať výšku náhrady škody podľa doplnku č. 3/2016
vypracovaného znalcom Ing. Hlinom k jeho znaleckému posudku č. 1/2014. Ostatná časť ich vyjadrenia
je v podstate opísaním odvolania proti napadnutému rozsudku.

6. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcov a ich replike už písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie strán sporu bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v napadnutých výrokoch a od nich v závislom výroku o
trovách konania (v poradí II., III., IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, považuje za
potrebné ( z hľadiska skutkových zistení) uviesť, že podľa vykonaného dokazovania možno v tomto

štádiu konania súhlasiť s čiastkovým záverom okresného súdu, že k prvotnému poškodeniu plota
žalobcov žalovanými došlo v roku 2005, čomu nasvedčuje výpoveď žalobcu v rade 1/ v zápisnici o
priestupku zo dňa 24.10.2005 (č.l. 324 spisu), výpoveď žalovaného v rade 2/ na pojednávaní 23.01.2008
vo veci sp. zn. 25C/201/2006 (č.l. 218 spisu) i v zápisnici o priestupku zo dňa 24.10.2005 (č.l. 320
spisu). Podľa tvrdení žalobcov (aj v odvolaní) malo v ďalších rokoch (2006 až 2011) dochádzať k

následnému postupnému poškodzovaniu plota žalobcov v dôsledku toho, že žalovaní im neumožnili
vstup na pozemok (rozumej pozemok žalovaných - pozn. odvolacieho súdu) za účelom opravy plota.
Žalobcovia sa v tomto smere obrátili na súd žalobou o umožnenie vstupu na pozemok žalovaných,
vec bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/201/2006. Podľa tvrdení žalobcov v
odvolaní, rozsudok súdu vo veci sp. zn. 25C/201/2006, ktorým bolo vyhotovené ich žalobe o povinnosti

žalovaných umožniť žalobcom vstup na pozemok žalovaných, mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
16.06.2011. Odvolací súd uvedené tvrdenie žalobcov preskúmať nemohol, nakoľko okresný súd spisový
materiál sp. zn. 25C/201/2006 do predmetného sporového konania nepripojil a dôkaz ním nevykonal.
V spisovom materiáli, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu sú založené len niektoré zápisnice o
pojednávaní (č.l. 212 - 273 spisu) a zápisnica z ohliadky (č.l. 274 - 280 spisu). Okresný súd nepripojením

si spisu sp. zn. 25C/201/2006 a nevykonaním dôkazu oboznámením sa s týmto spisom (najmä
z hľadiska skutkových záverov prijatých súdom v označenej veci - pozn. odvolacieho súdu) nemal
podľa odvolacieho súdu zistený podklad pre určenie rozsahu a výšky škody. Pripojenie spisu sp. zn.
25C/201/2006 do predmetného konania a oboznámenie sa s ním má podľa záverov odvolacieho súduvýznam pre ujasnenie si časových okolností rozhodujúcich pre určenie rozsahu škody a jej výšky.
Žalobcovia sa totiž v konaní bránia tým, že na pozemok žalovaných za účelom opravy plota sa mohli
reálne dostať až v roku 2011, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. 25C/201/2006. Ozrejmenie

uvedených skutočností môže mať teda vplyv na rozsah spôsobenej škody a jej výšku, t.j. či sa na
prejednávaný prípad použijú závery znaleckého posudku podľa cenovej úrovne roku 2005 alebo iného
obdobia.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že v prejednávanej veci znalci Ing. Kubačková
a Ing. Hlina svoje výpočty vo vzťahu k výške škody riadne odôvodnili, preto si ich závery osvojil a pokiaľ

sa závery znalcov ohľadne určenia výšky škody odlišovali len v zanedbateľnej výške, považoval za
potrebné určiť konečnú výšku škody priemerom výšok určených označenými znalcami. Odvolací súd
po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd určil konečnú výškou škody priemerom súm
3.081,91 Eur (doplnok č. 106/2013 k znaleckému posudku č. 40/2013 znalkyne Ing. Kubačkovej) a
3.620,30 Eur (znalecký posudok č. 1/2014 znalca Ing. Hlinu). Odhliadnuc od skutočnosti, že okresný súd
nesprávne (zrejme len omylom) vychádzal pri doplnku č. 106/2013 znalkyne Ing. Kubačkovej zo sumy

3.081,91 Eur namiesto správnej sumy 3.018,91 Eur, nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu,
že obidvaja znalci riadne odôvodnili svoje výpočty, a preto bolo potrebné si ich osvojiť. Z porovnania
„rozpočtu nákladov pri cenovej kalkulácii roku 2005“ uvedených znalcov (viď Ing. Kubačková na č.l.
569 spisu a Ing. Hlina na č.l. 611 spisu) možno zistiť rozdielne výmery i jednotkové ceny, z ktorých
znalci pri konečnom výpočte škody vychádzali. Napr. pri zemných prácach znalci Ing. Kubačková a

Ing. Hlina uvádzajú rozdielny rozsah hĺbenia rýh i rozdielny príplatok za lepivosť horniny, pri základoch
uvádzajú rozdielny rozsah základových pásov i zvislých konštrukcií, podobne tak uvádzajú rozdielne
hodnoty, čo sa týka presunu hmôt pre oplotenie. Znalec Ing. Hlina naviac na rozdiel od znalkyne Ing.
Kubačkovej neuvádza (okrem presunu hmôt pre oplotenie) „ostatné konštrukcie a práce“. V prípade,
že okresný súd v novom konaní dôjde k záveru, že pri určení výšky škody (aj po oboznámení sa so

spisom sp. zn. 25C/201/2006 eventuálne po vykonaní ďalších dôkazov predložených stranami sporu
a opätovnom vyhodnotení dokazovania) je potrebné vychádzať z cenovej úrovne roku 2005, odstráni
rozpory medzi doplnkom č. 106/2013 k znaleckému posudku č. 40/2013 znalkyne Ing. Kubačkovej a
znaleckým posudkom č. 1/2014 znalca Ing. Hlinu, najmä v častiach „rozpočet nákladov“ založenými v
spise na č.l. 569 a 611 spisu.

Odvolací súd sa v tomto štádiu konania nestotožňuje so záverom okresného súdu (str. 5 posledný odsek
s pokračovaním na str. 6 písomného vyhotovenia rozsudku), podľa ktorého, že ak žalobcovia nový plot
ešte nepostavili a teda nie je zrejmé, aké budú skutočné náklady na jeho postavenie, prípadná škoda
spočívajúca v nákladoch na vybudovanie nového plota im ešte nevznikla, a že žalobcovia (poškodení)
si môžu uplatniť náklady súvisiace s obstaraním veci (plota) až v čase, kedy vynaložia náklady na jeho

znovuobstaranie.
Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
(spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ i podľa judikačnej praxe
súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 3206/2007, v

neposlednom rade i stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSSR Cpj. 87/70 publikovaného pod č.
55 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971) treba rozumieť takú ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do predošlého stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so

stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že skutočnou škodou nie je
len už existujúce zníženie majetkového stavu poškodeného, ale i také hodnoty, ktoré bude potrebné
vynaložiť i v budúcnosti na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Z podobných úvah vychádza
i rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2008, v ktorom sa okrem iného uvádza, že výška náhrady za
poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo

či ostala neopravená. Z vyššie uvedených úvah potom vyplýva, že pokiaľ škoda na plote žalobcov už
vznikla,t.j.škodovýdejbolukončený,žalobcoviasaužnemôžudomáhaťprotižalovanýmnáhradyškody
z titulu nákladov na vybudovanie (v budúcnosti) nového plota, ako to nesprávne uzavrel okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené právne úvahy a skutkové zistenia, rozsudok okresného

súdu v poradí II., III. a IV. výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozsudok okresného súdu v poradí I. výroku zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý,
nakoľko proti nemu ani jedna zo sporových strán odvolanie nepodala.Postup súdu prvej inštancie v novom konaní je naznačený v bode 7, prvý a druhý odsek tohto
odôvodnenia. V novom konaní zároveň ustáli otázku, ku ktorému obdobiu je možné ustáliť konečnú
škodu na plote žalobcov, ktorá im bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)