Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/112/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013212
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119013212.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného U. K., pre prečin
krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03.11.2020 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave
zo dňa 01.10.2019 sp.zn. 0T/218/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného U. K., nar. XX.XX.XXXX v A., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 01.10.2019 sp. zn. 0T/218/2019 bol obžalovaný U. K.
uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek1 písm. g/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa 26.08.2019 v čase o 11.39 hod. vošiel do neuzamknutej kancelárie spoločnosti Trnka Investments
v Trnave na Ul. Štefánikovej č. 4, kde odcudzil z voľne odloženej kabelky pod stolom dámsku koženú
peňaženku značky Roxy, v ktorej sa nachádzala bankomatová karta E. Q., bankomatová karta P. P.
obe na meno P. U., doklady na meno P. U. - preukaz poistenca VšZP, občiansky preukaz, vodičský
preukaz, papierové a elektronické osvedčenie o evidencii vozidla zn. Suzuki Grand Vitara, ev.č. CA 168
CI, osvedčenie o technickej a emisnej kontrole daného vozidla, potvrdenie o poistení vozidla, následne

odcudzil zo stola voľne odložený mobilný telefón zn. Apple iPhone 8+, 64GB, farby Space grey, IMEI:
XXX XXX XXX XXX XXX, čím spôsobil P. U., škodu odcudzením vecí vo výške 150 €. Hoci bol dňa
16.08..2019 Krajským riaditeľstvom Trnava postihnutý v blokovom konaní ev. č. bloku 12135054
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch č, 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov pokutou vo výške 30 € za krádež tovaru v predajni TESCO v Trnave a trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T 95/2018 zo dňa 16.04.2018, právoplatným 11.05.2018 bol odsúdený

za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) ods. 3 písm. b) Tr zákona k trestu odňatia slobody v
trvaní 15 mesiacov nepodmienečne.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek
2 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 30
(tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej
P. U., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom S. XXX, vo výške 150 Eur.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú P. U., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom S. XXX
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 111-112 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
01.10.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, teda, že je vinný zo
spáchania skutku tak, ako mu je kladené za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa

27.08.2019, sp. zn. 1Pv/498/19. Okresný súd vyhlásenie uznesenia v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku
nevykoná, vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vo vzťahu k predmetu dokazovania okresný súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil
odpis registra trestov obžalovaného, výpis z jeho priestupkov z ústrednej evidencie MV SR, s uznesením

Okresného súdu Trnava o vzatí obvineného do väzby sp. zn. 15Tp/52/2019, so zápisnicou o vrátení veci
a postupom podľa § 268 odsek 2, odsek 5 Trestného poriadku prečítal odborné vyjadrenie k výške škody.
Okresný súd skonštatoval, že samotný odpis z registra trestov obžalovaného svedčí jeho vysokom
kriminálnom narušení, absolútnej neochote zadovažovať si prostriedky na svoje potreby inak, ako
majetkovou trestnou činnosťou. Zároveň poukázal na to, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil vo

veľmi krátkom čase po vykonaní posledného 15-mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za identickú trestnú činnosť.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol
na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe poruchy na

objekte chránenom Trestným zákonom, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, absenciu
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z registra
trestov. Pri prevahe priťažujúcich okolností upravil trestnú sadzbu podľa § 38 odsek 4 Trestného

zákona, čím obžalovanému ukladal trest v zákonnej výmere trestu 16 mesiacov až 36 mesiacov. Je
pravda, že sa obžalovaný ku skutku na hlavom pojednávaní priznal a urobil vyhlásenie o vine, ale
ani jediný krát skutok úprimne neoľutoval. Z tohto dôvodu súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, možnosť jeho
nápravy, všetky okolnosti prípadu, dospel k záveru, že na obžalovaného, ktorý je chronickým špeciálnym

recidivistom majetkovej trestnej činnosti je potrebné za účelom dosiahnutia jeho nápravy a hlavne
ochrany spoločnosti pred kriminalitou pôsobiť prísnym nepodmienečným trestom odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov, na ktorého výkon ho v zmysle § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň dodal, že vyvodeniu trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného v tejto trestnej veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 odsek

2 Trestného zákona, keďže s poukazom na spôsob spáchania činu, trestnoprávny relevantný následok,
mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného ako chronického špeciálneho recidivistu je stupeň závažnosti
činu zjavne vyšší ako nepatrný a tento je nutné posúdiť ako prečin.

V rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany

poškodeného a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo k preukázaniu
škody na majetku poškodeného, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného v preukázanej výške 150
Eur, a preto obžalovaného zaviazal k náhrade a vo zvyšku nároku, ktorý do výšky presahoval výsledky
procesu dokazovania poškodenú odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, ihneď po vyhlásení na hlavnom pojednávaní, zahlásil
odvolanie obžalovaný č.l. 110 spisu.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l. 110 spisu.

Obhajca a obžalovaný písomne neodôvodnili zahlásené odvolanie.

Konanie na odvolacom súdeKrajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia dňa 11.08.2020 na deň 03.09.2020. Obžalovaný
podaním zo dňa 17.08.2020 podal návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle ustanovenia § 23 ods.1
Tr.por. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 09.09.2020 rozhodol, že sa trestná vec obžalovaného U.

K. krajskému súdu neodníma.

Vo veci bol určený nový termín verejného zasadnutia na 27.09.2020.

Obžalovaný podaním zo dňa 21.09.2020 (č.l.177 spisu) požiadal krajský súd o odročenie súdu z

dôvodu karantény. Obhajca obžalovaného požiadal o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu kolízie
s väzobnou vecou vedenou a Špecializovanom trestnom súde.

Verejné zasadnutie bolo odročené na 03.11.2020.

Podaním zo dňa 29.10.2020, doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.10.2020 ,,osobne,“ požiadal

obžalovaný o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu, že je v karanténe.

Z upovedomenia obžalovaného o termíne verejného zasadnutia ( č.l.201-203) vyplýva, že obžalovaný
bol poučený , že v prípade ak je v karanténe je povinný oznámiť ( telefonicky prípadne mailom) meno
a adresu lekára.

Šetrením na Sociálnej poisťovni - Trnava bolo zistené, že neeviduje pracovnú neschopnosť U. K. a
zároveň nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a v
neprítomnosti obžalovaného a poškodeného. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne a
včas upovedomený, bez riadne zdokladovaného ospravedlne-nia sa ho nezúčastnil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil

· prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave podala dňa 28.08.2019 podľa § 234 odsek 1 Trestného
poriadku s poukazom na § 204 odsek 1 Trestného zákona obžalobu na U. K. pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek1 písm. g/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona.

· okresný súd vo veci vydal dňa 28.08.2019 trestný rozkaz, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia
slobody podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm.
m/, § 38 odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa
§ 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným

stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade
škody voči poškodenej P. U., vo výške 150 Eur a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú
P. U., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.· proti tomuto trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor obžalovaný.

· okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na 01.10.2019.

K napadnutému rozsudku všeobecne

Podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku
5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa

nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovaného
o jeho práve urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Zároveň poučil o možnosti poradiť

so svojim obhajcom a poučil obžalovaného následkom vyhlásenia podľa § 257 odsek 5 a odsek 8
Trestného poriadku. Okresný súd nepochybil ani vtedy, keď po vyhlásení obžalovaného, že je vinný,
uložil obžalovanému otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/
Trestného poriadku v spojení s § 257 odsek 5 Trestného poriadku pričom obžalovaný na všetky položené
otázky odpovedal áno. Odvolací súd ustálil, že postup okresného súdu po vyjadrení prokurátora, ktorý

navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný bol správny, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný a to v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie iba ohľadom výroku o
treste a náhrade škody v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti
nemu podstatné výhrady a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojil a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že

mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocituprávnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Súd I. stupňa v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval jednu

priťažujúcuokolnostipodľa§37písm.m/Trestnéhozákonapričomnezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť.
Správne vyhodnotil teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 4 Trestného
zákona a pristúpil k úprave zákonnej trestnej sadzby.

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 212 odsek 2 Trestného zákona je 6 mesiacov až 3 roky.
Po použití ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona prišlo k úprave trestnej sadzby na 16 mesiacov
až 36 mesiacov.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 30 mesiacov. Trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený v hornej polovici trestnej
sadzby. Uvedený trest spĺňa kritériá individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), tak aj generálnej
prevencie, odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom
vyjadrenie vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou. Uloženie uvedeného trestu
je odôvodnenie osobou obžalovaného, ktorý sa dostal do rozporu so zákonom 17-krát, trestnej činnosti,

pre ktorú je trestne stíhaný sa dopustil v priebehu 2 mesiacov od prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, teda predchádzajúce odsúdenia nesplnili svoj výchovný a preventívny účel.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Okresný súd nepochybil ani postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona

obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia
slobody, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.05.2018, sp. zn. 0T/95/2018,
ktorým bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Trest vykonal dňa

13.07.2019.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.