Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200774
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: mjr. Mgr. W. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná
89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK zo
dňa 17.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK zo dňa
17.09.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.RozhodnutímKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvPrešove(ďalejajlen„KRPZvPrešove“alebo
„prvostupňový orgán“) zo dňa 08.04.2015, č.p.: KRPZ-PO-VO2-31-011/2014-PR bol žalobca uznaný

zodpovednýmpodľa§160ods.1zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) v 100% rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu
zavineným porušením povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby, za čo mu bola podľa § 160
ods. 1, § 166 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. uložená povinnosť uhradiť služobnému úradu
škodu vo výške XXX,XX eur (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že dňa 16.10.2010 v čase o 19:40 hod. došlo
na ulici C. v L. na zastávke MHD vedľa objektu V. V. H. k dopravnej nehode motorového vozidla zn.
U. O., EVČ: L.-XXX S. (ďalej aj len „U.“) a služobného cestného vozidla zn. Volkswagen L., EVČ: L.-
XXX S.. K dopravnej nehode a poškodeniu služobného vozidla došlo tak, že hliadka Pohotovostnej
motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej aj „PMJ
OPP KR PZ v Prešove“) zastavila vozidlo SUBARU s vodičom N.. J. L. z dôvodu spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde vodič práp. Z. X. odstavil služobné vozidlo na

pravej krajnici zastávky MHD za vozidlom priestupcu, pričom tento z nezistených príčin začal cúvať s
vozidlom SUBARU a zadným nárazníkom narazil do predného nárazníka služobného vozidla. Dopravná
nehoda bola na mieste zdokumentovaná a následne objasnená pod sp. zn. ORP-DI-ODN-P-715/2010.
Na mieste nehody bola spracovaná zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a vyhotovenáfotodokumentácia, záznam dopravnej nehody a vykonané dychové skúšky s negatívnym výsledkom.
K dopravnej nehode bolo dňa 16.11.2010 na ODI OR PZ v Prešove spracované hlásenie adresované
na operačný odbor na KR PZ v Prešove. Hlásenie o nehode služobného vozidla vzali na vedomie

nadriadený veliteľ PMJ OPP KR PZ v Prešove mjr. T.. W. W. (žalobca) a riaditeľ KR PZ v Prešove plk.
Y. U..

3. Dňa 19.11.2010 žalobca ako veliteľ PMJ OOP KR PZ doručil KR PZ ekonomickému odboru,
finančnému oddeleniu Žiadosť o zápis do knihy škôd, ktorou žiadal o zápis škody do knihy škôd na SCV

Volkswagen L., EVČ: L.-XXX S. vo výške X.XXX eur (spis č. KRP-PR-PMJ-130-2-2010).

4. Dňa 29.11.2010 ODI OR PZ ukončilo objasňovanie priestupku s tým, že vodič N.. Y. L. bol dôvodne
podozrivý zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, g/ zákona č. 372/1990 Zb. porušením §
22 ods. 2 a § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. a Správu o výsledku objasňovania priestupku č.p.:
ORP-DI-ODN-P-715/2010 doručilo dňa 29.11.2010 na PMJ OPP KR PZ v Prešove.

5. Dňa 05.01.2011 bola na PMJ OPP KR PZ v Prešove doručená faktúra č. R031 11401 zo dňa
17.12.2010, ktorú bolo potrebné neodkladne uplatniť v poisťovni Wüstenrot a v termíne do 27.01.2011
zaslať na EO KR PZ OAS potrebné materiály k ďalšej služobnej potrebe. Dňa 28.12.2010 bola faktúra
č. R031 11401 predložená do poisťovne Allianz, a. s. a vyplnené tlačivo označené ako Vyhlásenie, v

ktorom EO KR PZ v Prešove žiadal, aby poistné plnenie po ukončení poistného šetrenia bolo zaslané
na účet MV SR.

6. Dňa 31.05.2011 žalobca žiadal ODI OR PZ v Prešove o zaslanie konečnej správy z prejednania
dopravnej nehody. V odpovedi zo 14.06.2011 mu bolo oznámené, že správa zo šetrenia dopravnej

nehody mu bude zaslaná po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Dňa 28.03.2011 ODI OR PZ v Prešove vydal rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-DI-BCP-
P-1090/2010, ktorým bol N.. Y. L. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/, g/, a/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta

vo výške X.XXX eur a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov. Žalovaný rozhodnutím č.p.:
KRP-P-72-003/KDI/BCP-2011 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie o spáchaní priestupku a
uložení pokuty potvrdil.

8. Na základe žaloby Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/98/2011-57 zo dňa 07.02.2012

rozhodnutie žalovaného č.p.: KRP-P-72-003/KDI-BCP-2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo
dňa 28.03.2011 pre nedostatočne zistený skutkový stav podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudkom vo veci sp. zn. 1Sžd/11/2012 zo dňa 22.01.2013 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Prešove, č.k. 1S/98/2011-57 zo dňa 07.02.2012 zmenil a žalobu zamietol.

10. Dňa 18.11.2010 bol žalobcom založený zberný spis č. KRP-PP-PMJ-130/2010 vo veci: Dopravná
nehoda SCV L.-XXXCB-práp. Z. X., s dátumom uzavretia spisu 31.12.2011.

11. Poisťovňa Allianz, a. s. požiadala listom KR PZ v Prešove o doloženie konečnej správy a výsledku
šetrenia poistnej udalosti za účelom vysporiadania poistnej udalosti. Z PMJ OPP KR PZ v Prešove jej
bolo listom zo dňa 21.12.2012 oznámené, že N.. J. L. podal návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom
a výkon rozhodnutia o priestupku bol odložený, kde vec sa v tom čase nachádzala na Najvyššom súde

SR, ktorý doposiaľ vo veci nerozhodol.

12. Od dátumu 21.09.2011 do podania správy poisťovni Allianz, a. s. dňa 21.12.2012 nebol v škodovom
konaní na PMJ OPP KR PZ v Prešove, ktoré viedol žalobca, vykonaný žiadny úkon k zisteniu aktuálneho
stavu a výsledku súdneho konania na Najvyššom súde SR, taktiež neboli zo strany PMJ OPP KR PZ v

Prešove požiadaní KDI KR PZ alebo ODI OR PZ v Prešove o prípadné vyrozumenie o ukončení súdneho
konania vzhľadom k tomu, že predmetom priestupkového konania nebola uplatnená náhrada škody.13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu č.p.: KRPZ-PO-VO2-31-011/2014-PR zo dňa 08.04.2015 žalobca
podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: KM-OLVS-51/2015/OPK dňa 17.09.2015
(ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Žalovaný s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní nesúhlasil. Mal za to, že v konaní o náhrade
škody bolo v dostatočnom rozsahu preukázané naplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalobcu
za škodu spôsobenú služobnému úradu, a že pred vydaním rozhodnutia bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako

nedôvodné.

II.
Žaloba

14. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej aj len
„správny súd“) dňa 24.11.2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.09.2015 v
spojení s rozhodnutím KR PZ v Prešove č.p.: KRPZ-PO-VO2-31-011/2014-PR zo dňa 08.04.2015 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

16. Žalobca uvádza v žalobe, že vo veci nie je sporným, že ku škode došlo pri dopravnej nehode dňa
16.11.2010 a s poukazom na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka má za to, že odo dňa

16.11.2010 začala plynúť objektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody. Pripomína, že pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty boli v tomto prípade dôležité dve skutočnosti, a to:
1. zistenie výšky škody, ktorá bola zistená až po oprave služobného vozidla a vystavení faktúry č. R031
11401 zo dňa 17.12.2010 a
2. zistenie osoby, ktorá zodpovedá za škodu - zodpovedná osoba bola určená až rozsudkom NSSR vo

veci sp. zn. 1Sžd/11/2012, právoplatným dňa 04.03.2013.

17. Žalobca s právnym názorom žalovaného na začatie plynutia premlčacej lehoty nesúhlasí, pretože
rozhodnutie o uznaní N.. J. L. vinného zo spáchania priestupku, bolo rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zrušené, teda nastala situácia, že právoplatné rozhodnutie KDI PZ v Prešove ako správneho

orgánu bolo neprávoplatne zrušené a nastali pochybnosti o tom, že priestupca je vinníkom dopravnej
nehody a či je zároveň subjektom zodpovedným za škodu.

18. Žalobca zastáva názor, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody
voči priestupcovi začala plynúť až po právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu, t.j. až dňom 04.03.2013

a uplynula súčasne s uplynutím objektívnej premlčacej doby dňa 16.10.2013. Žalobca nemal a ani
nemohol mať informáciu o tom, kto je zodpovedný za dopravnú nehodu, a to s poukazom na odklad
výkonu rozhodnutia KDI PZ Prešov a rozsudok Krajského súdu v Prešove o zrušení rozhodnutia
KDI Prešov a taktiež nemal vedomosť o právoplatnom rozsudku NS SR sp. zn. 1Sž/11/2012 zo dňa
22.01.2013,pretožemuneboldoručený.Pretonemoholvpremlčacejdobeod04.03.2013do16.11.2013

urobiť úkony smerujúce k uplatneniu škody súdnou cestou. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sž/11/2012 mu
bol doručený až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.

19.Žalobcaďalejargumentuje,žedňa18.11.2010požiadalKRPZvPrešove,ekonomickýodbor,ozápis
škodydoknihyškôd.Následnedňa28.12.2010ekonomickýodborpredložildopoisťovnefaktúruč.R031

11401 na sumu XXX,XX eur s vyplneným tlačivom označeným ako Vyhlásenie. Ekonomickým odborom
KR PZ v Prešove bol dňa 07.03.2011 spresnený zápis v knihe škôd pod ev. č. 1-129/65/2010 na sumu
XXX,XX eur. Už z uvedeného je zrejmé, že KR PZ v Prešove v tejto veci konalo a bol to tento orgán,
ktorý prostredníctvom ekonomického odboru, nie prostredníctvom PMJ OPP KR PZ v Prešove, uplatnilo
nároknanáhraduškodyvpoisťovni.Prvostupňovýorgánnapriekdlhodobejvedomostioškodeanapriek

svojmu konaniu, kedy on sám nahlásil túto škodu do poisťovne, sa snaží preniesť zodpovednosť za
škodu za neuplatnenie nároku na náhradu škody súdnou cestou na žalobcu. Žalobca rozporuje túto
zodpovednosť a tvrdí, že nie je subjektom zodpovedným za nepodanie žaloby na náhradu škody nasúd. Žalobca nebol oprávnený uplatniť náhradu škody v adhéznom konaní a ani následne v občiansko-
súdnom konaní a preto neporušil žiadnu právnu povinnosť.

20. Na uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní alebo súdnou cestou je jediným spôsobilým
subjektom KR PZ v Prešove a nie organizačná zložka PMJ OPP KR PZ v Prešove, ktorá nemá
právnu subjektivitu. KR PZ v Prešove malo vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť náhradu
škody v adhéznom alebo v súdnom konaní, nakoľko ono bolo poškodené ako vlastník poškodeného
motorového vozidla, o škode vedelo, keďže jeho ekonomický odbor uplatnil škodu v poisťovni listom

zo dňa 18.12.2010 so zaslaním vyplneného tlačiva a faktúrou. Žalobca neporušil žiadnu svoju právnu
povinnosť (pokyn č. 2/2010).

21. Pokiaľ ide o zodpovedný subjekt, žalobca tvrdí, že dňa 14.01.2014 bola spracovaná správa PMJ
OPP KR PZ v Prešove so záverečným návrhom škodovej komisie riaditeľa KR PZ v Prešove k uplatneniu
náhrady škody cestou Centra podpory Prešov s výzvou na náhradu škody v poisťovni, pričom spisový

materiál týkajúci sa škody bol odstúpený na oddelenie automobilovej služby Centra podpory v Prešove.
Na KR PZ Prešov pochybilo ohľadne uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom alebo v
následnom súdnom konaní viacero osôb, ktorých zodpovednosť za podiel viny na neuplatnení náhrady
škody je potrebné skúmať u každého samostatne a každému z nich následne zosobniť aj určitú pomernú
časť, za ktorú je zodpovedný.

22. Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove konaním žalobcu nevznikla žiadna škoda, ako objektívny
následok dopravnej nehody, ale vznikla zavineným porušením právnej povinnosti priestupcu, a to vo
výške XXX,XX eur. Túto škodu ako pohľadávku voči priestupcovi KR PZ v Prešove eviduje až v prípade,
že by súd právoplatne rozhodol o zamietnutí náhrady škody voči priestupcovi a poisťovni, až potom by

poškodenému, t.j. KR PZ v Prešove vznikol nárok na jeho náhradu voči tomu subjektu, ktorý zavinil jeho
nevymáhanie, a to v prípade jasnej identifikácie zodpovednej osoby alebo zodpovedných osôb. Žalobca
takouto osobou nie je.

23. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti, ktorej porušenie žalobca neuznáva a vznikom škody. Žalobca tvrdí, že nie je bez akýchkoľvek
pochybností ani preukázané, že zavinil neuplatnenie náhrady škody v sume XXX,XX eur, teda, že v
konečnom dôsledku on zavinil škodu v tejto výške. Medzi konaním žalobcu a škodou nie je príčinná
súvislosť, nakoľko následok nenastal konaním žalobcu.

24. Žalobca zdôrazňuje skutočnosť, že na následku, ktorým v tomto prípade je neuplatnenie náhrady
škody v adhéznom ani v súdnom konaní, sa podieľalo viacero zložiek KR PZ v Prešove, viacero
zamestnancov,ktoríbezprostrednepracovalistýmtonárokomnanáhraduškody,vrátaneekonomického
odboru, ako aj vnútorného odboru, v rámci ktorého pracovníkovi bol odovzdaný rozsudok NS SR sp.
zn. 1Sž/11/2012 zo dňa 22.01.2013. Rovnako poisťovňa nepostupovala vo veci správne, keď odmietla

vyplatiť poistné plnenie, nakoľko poisťovni bol nárok na náhradu škody uplatnený včas a riadne bol
preukázaný faktúrou č. R031 11401. Nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby.

25. Záverom preto žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK
zo dňa 17.09.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. p. KRPZ-PO-

VO2-31-011/2014-PR zo dňa 08.04.2015 ako nezákonné a vecne nesprávne zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

26. Dňa 10.05.2016 žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe obsahovo zhodné s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia.

27. Žalovaný po zhrnutí skutkového stavu upriamil pozornosť na fakt, že žalobca v čase od 27.12.2010,
kedy mu bola z ekonomického odboru KR PZ v Prešove doručená faktúra k oprave vozidla, a tým
vyčíslená škoda s prináležiacou dokumentáciou (objednávka, zákazka, zaslanie faktúry do poisťovne),
v deň 31.05.2011 požiadal ODI OR PZ v Prešove o zaslanie správy z prejednania priestupku, z ktorejsa po doručení dňa 22.06.2011 dozvedel, že priestupca napadol rozhodnutie na súde. Následne až
dňa 21.12.2012 na základe žiadosti poisťovne zaslal do poisťovne správu s informáciou, že NS SR vo
veci doposiaľ nerozhodol a v ďalšom konal až potom, čo mu bola dňa 13.12.2013 doručená žiadosť

poisťovne o informáciu, či nárok na náhradu škody bol uplatnený v trestnom alebo občiansko-právnom
konaní, pričom dňa 14.01.2014 do spisového materiálu zabezpečil rozsudok NS SR a na jeho základe
vypracoval v daný deň správu o vyšetrení škody, ktorú mu podpísali aj ostatní členovia škodovej komisie.

28. Z uvedeného je zrejmé, že v období od 27.12.2010 počas roku 2011 vypracoval jednu žiadosť na

ODI OR PZ v Prešove o podanie správy, v roku 2012 informoval poisťovňu o stave veci a následne až na
prelome rokov 2013 a 2014 začal vo veci konať. Čiže v priebehu troch rokov vypracoval dve písomností,
počas ktorých len čakal na záverečné rozhodnutie v súdnom konaní k zavineniu priestupcu, pričom vo
vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody nevyvinul žiadnu aktivitu.

29. Žalovaný preto považuje podanú žalobu za nedôvodnú, pretože napadnuté rozhodnutia orgánov

verejnej správy boli vydané v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z., potom čo bol
vo veci náležite zistený skutkový a právny stav. Preto žalovaný záverom navrhol, aby súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

IV.
Relevantné právne predpisy

30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

31. Podľa § 160 ods. 1 a 2 cit. zákona, policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti

s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v §
164 a § 165.
Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobného úradu je:
a/ vznik škody,
b/ porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou,
d/ zavinenie,
e/ právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

32. Podľa § 166 ods. 1 a 2 cit. zákona, policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú
škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa
trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda
vznikla.

33. Podľa § 167 ods. 2 cit. zákona, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný
uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorí z nich spôsobil škodu úmyselne
alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b/ zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

34. Podľa § 170 ods. 1 cit. zákona, služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za
ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku
požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

35. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.36. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Neskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10
rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, ak ide o škodu na zdraví.

37. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

38. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba.

39. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

V.
Právne posúdenie veci

40. Žaloba bola podaná dňa 24.11.2015, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov, Občiansky súdny poriadok, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s
účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Preto Krajský súd v Bratislave ako
správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP s poukazom na § 491
ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa

Správneho súdneho poriadku.

41. V pôvodnom preskúmavacom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/94/2017 krajský
súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí rozsudkom č. k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

42. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom v postavení sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalovmedziachpodanejkasačnejsťažnostižalobcuadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok
nie je vecne správny a preto ho rozsudkom vo veci sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020 podľa §

462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

43. Kasačný súd tak rozhodol po tom, ako z administratívneho spisu zistil, že žalobca služobne zaradený
v stálej štátnej službe vo funkcii veliteľ Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ odboru Poriadkovej
polície KR PZ v Prešove v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 16.11.2010 na služobnom cestnom

vozidle VW Passat pridelenom na PMJ PZ ako bezprostredne nadriadený spracoval zápis do knihy škôd
a založil škodový spis.

44. Z ustanovení pokynu č. 2/2010 kasačnému súdu vyplynulo, že do skončenia priestupkového konania
mala určená osoba riadne a včas uplatniť právo na náhradu známej výšky škody voči zodpovednej

osobe v tomto konaní.

45. Kasačný súd po oboznámení sa s pokynom č. 2/2010 a súdnym i administratívnym spisom ustálil,
že do uplynutia premlčacej doby vykonával všetky úkony ohľadne škody ekonomický odbor KR PZ vPrešove. Do uplynutia premlčacej doby mal teda prvostupňový orgán vedomosť o škode a riadne ju
uplatňoval v mene KR PZ v Prešove voči poisťovni, pričom v spise sa nenachádza, že by žalobcu
niekto žiadal o určenie poverenej osoby. Podľa kasačného súdu jediný spôsobilý subjekt na uplatnenie

náhrady škody v adhéznom konaní alebo súdnou cestou boli nadriadení (riaditelia organizačných zložiek
krajského riaditeľstva a riaditeľov okresných riaditeľstiev), ktorí mali určiť policajta, ktorý by uplatnil
práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, a nie organizačná jednotka PMJ
OPP KR PZ v Prešove, ktorá nemala právnu subjektivitu. KR PZ v Prešove malo uplatniť náhradu
škody v adhéznom alebo v súdnom konaní (čl. 19 pokynu č. 2/2010). Kasačný súd preto uzavrel, že

za neuplatnenie náhrady škody žalobca nie je zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v
zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ktorým
sa upravuje postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v
správe Krajského riaditeľstva Policajného zboru PZ v Prešove. Žalobca nebol poverený na uplatnenie
práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní.

VI.
Konanie na správnom súde po vrátení veci kasačným súdom

46. Správny súd po vrátení veci kasačným súdom vec opätovne preskúmal v rozsahu námietok žaloby a

po jej preskúmaní riadiac sa právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) dospel k záveru, že žalobe
je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť.

47. Žalobca rozsah žaloby vymedzil nesprávnym právnym názorom žalovaného, namietajúc, že nie je
osobou zodpovednou za škodu, ktorá vznikla na služobnom cestnom vozidle VW Passat pridelenom na

PMJ PZ pri dopravnej nehode dňa 16.11.2010, pričom žalobca bol v uvedenom čase služobne zaradený
v stálej štátnej službe vo funkcii veliteľ PMJ PZ Prešov. Žalobca uvedenému názoru žalovaného
rozporuje a tvrdí, že zodpovednosť za škodu nesie ekonomický odbor KR PZ v Prešove.

48. Podľa čl. 1 v tom čase platného pokynu riaditeľa KR PZ v Prešove č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010

(platného od 10.07.2010 do platnosti pokynu č. 47/2014), ktorým sa upravuje o. i. postup nadriadených
v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe KR PZ v Prešove, KR PZ v
Prešove ako rozpočtová organizácia spravuje majetok štátu v rozsahu a spôsobom určeným zákonom
o správe majetku štátu.

49. V zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010, nadriadení určia jedného policajta ako „určenú
osobu“, ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody,
ktoré vznikli vyplatením náhrad v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v adhéznom konaní
v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z článku 18 ods. 4 uvedeného pokynu
vyplýva, že v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi, ako aj v iných prípadoch, mala
určená osoba uplatňovať práva krajského riaditeľstva v príslušnej poisťovni. Podľa článku 19 pokynu č.
2/2010 nadriadený na určeného policajta predložia návrh na vydanie poverenia za účelom plnenia úloh
vyplývajúcich z čl. 18 pokynu č. 2/2010, ktorý zašlú na vnútorný odbor.

50. Správny súd opätovným preskúmaním napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu
žalovaného, pričom žalovaný žiaden ďalší dôkaz po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017 správnemu súdu nepredložil, uzavrel, že žalobca nemal priamo
vystavené poverenie v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 a potom nebol priamo určenou osobou na

uplatňovanie práva na náhradu škody. V administratívnom spise sú známe len poverenia, ktoré boli v
roku 2010 a 2012 vystavené určeným osobám na uplatňovanie práva na náhradu škody v adhéznom
konaní v súlade s článkom 18 pokynu č. 2/2010, avšak žalobca nebol určený podľa čl. 18 ods. 1 pokynu
riaditeľa KR PZ č. 2/2010 a nebol oboznámený ani so žiadnym poverením podľa čl. 20 pokynu č. 2/2010.
Kasačný súd v rozsudku vo veci sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020 jednoznačne uzavrel, že

žalobca nie je za neuplatnenie náhrady škody zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v
zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a teda nebol poverený na
uplatnenie práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní (bod 40,
str. 17). Uvedeným právnym názorom je správny súd podľa § 469 SSP viazaný.51. Z ustanovenia čl. 33 písm. a/ pokynu č. 2/2010 ďalej vyplýva, že krajský riaditeľ PZ v Prešove
splnomocnil nadriadených, t.j. riaditeľov organizačných zložiek krajského riaditeľstva a riaditeľov

okresných riaditeľstiev, na uplatnenie náhrady škody výzvou u zodpovedného subjektu, ktorá vznikla
krajskému riaditeľstvu ako správcovi majetku zavineným konaním týchto zodpovedných osôb, a nie
policajtov krajského riaditeľstva.

52. Za uvedeného stavu nebolo možné, aby správny súd ustálil, kto bol zodpovedným subjektom

na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Keďže žalobca nebol poverený a ani
oboznámený so žiadnym poverením, preto povinnosť uvedenú v čl. 18 a 19 pokynu č. 2/2010 nemohol
uplatniť. Za týchto skutkových zistení správny súd konštatuje, že u žalobcu neboli naplnené predpoklady
na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobného úradu tak ako to predpokladá ust. § 160 ods.
2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. Potom súd dospel k záveru, že názor žalovaného o zodpovednosti
žalobcupodľa§160ods.1zákonač.73/1998Z.z.v100%rozsahuzaškodu,ktorúspôsobilslužobnému

úradu zavineným porušením svojej povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby, v dôsledku čoho
je povinný túto škodu služobnému úradu uhradiť vo výške XXX,XX eur podľa § 160 ods. 1, § 166 ods.
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. za doterajšieho skutkového zistenia, nebol vecne správny. Uvedené nie
je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý počas celého konania argumentoval a dôvodil,
že túto zodpovednosť nesie žalobca. Z obsahu administratívneho spisu nie je možné ustáliť, kto bol za

uvedenú škodu zodpovedný.
53. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1
písm. e/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Urobil tak na verejnom vyhlásení rozsudku
konanom dňa 14.07.2020 za splnenia podmienok rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4
SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na

jeho webovej stránke v zákonnej lehote najmenej 5 dní.

54. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je
žalovaný viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), doplniť dokazovanie v rozsahu vyššie uvedenom a následne vo
veci vydať nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku

dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní.

55. O náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania, súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP
a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.