Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117219285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o.,IČO:35831154,Mýtna48,Bratislava,zastúpený:JUDr.JánŠoltés,advokát,Mýtna48,Bratislava,
proti žalovanej: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T. XXX/XX, D. T., o zaplatenie 4 170,02 eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 990,62 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 990,62 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane

sa splatným celý dlh.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 2.053,- eur z a s t a v u j e .

III. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa

18.08.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 4 170,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 07.02.2014 zmluvu o
pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 5 000,- eur.
Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v
sume 160,46 eur. Do dňa spísania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy 1956,38 eur.

Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 27.08.2014 listom označeným ako „predžalobná upomienka“
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa
19.10.2014 úver zosplatnil. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4 170,02 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania zo sumy dlžnej istiny. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o
pôžičke zo dňa 07.02.2014 (ďalej aj “zmluva”), Predžalobnú upomienku zo dňa 27.08.2014, fotokópiu

doručenky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, Prehľad splátok a
úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017, Podací hárok.3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.05.2018, k tejto sa vyjadrila na pojednávaní dňa
22.05.2019 tak, že pôžičku si zobrala vo februári 2014 so splátkou 160,46 eur na 60 mesiacov. Navrhla
splátkový kalendár v sume 100,- eur. Žalovaná suma bola premrštená aj celková čiastka, ktorú mala

zaplatiť, je tam dvojnásobné preplatenie, žalovaná suma mala byť nižšia, na nejaké úroky má žalobca
nárok, pretože istú dobu neplatila, a to z dôvodu, že stratila zamestnanie v krátkom čase, dlhodobo bola
nezamestnaná, bola PN, mala zdravotné problémy, príjem nepostačoval na riadne splácanie, ale vždy
sa snažila pôžičku splácať podľa možností, čo vyplýva aj z prehľadu splátok. Od 07.08.2018 pracuje,
jej čistý priemerný mesačný zárobok je 550,- až 600,- eur. Má priznaný polovičný invalidný dôchodok s

výškou dôchodku 150,- eur mesačne. Má dve vyživovacie povinnosti, bývajú v spoločnej domácnosti.
4. Výzvou č.k. 22Csp/175/2017 zo dňa 04.04.2018 súd žalobcu vyzval, aby preukázal “náklady na
vymáhanie”, z čoho pozostávajú a na aké konkrétne úkony boli vynaložené, na čo žalobca reagoval
späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 153,- eur (č.l. 30), ako v časti o zaplatenie 1 050,- eur z dôvodu
úhrad zo strany žalovanej (č.l. 30), ako aj v časti o zaplatenie 850,- eur z dôvodu úhrad zo strany
žalovanej (č.l. 37), na základe čoho súd konanie v časti o zaplatenie 2 053,- eur vo výroku II. zastavil

(§ 145 ods. 2 CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná

ako dlžník uzavreli dňa 07.02.2018 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku v sume 5 000,- eur s celkovými nákladmi spotrebiteľa 4 356,40
eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 160,46 eur (s poistením),
napriek tomu, že uzavretie poistenia zo zmluvy nevyplýva, celkom tak mala vrátiť sumu 9 356,40 eur
(uvedená ako celková suma pôžičky). Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 32%,

priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 21,09%. Termín konečnej splatnosti je uvedený
spôsobom “2/2019”. Z článku 6 ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient
ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Podľa článku 12
ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k

spoločnosti podľa zmluvy. Žalovaná zaplatila sumu 3 161,38 eur. Žalobca účinne nepoprel a nevyvrátil,
že žalovaná žalobcovi túto sumu nezaplatila. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014
(predžalobná upomienka) upozornil žalovanú a oprávnenie úver zosplatniť, listom zo dňa 29.10.2014
oznámil žalovanej, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSU spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa53ods.6OZakpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti.
Právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní

predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) ZoSU). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod(§261ods.3písm.d)OBZ),atovychádzajúczozásadylexspecialisderogatlegigenerali,podľa

ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z., ako i ustanovenie §
52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Obsahom zmluvy o úvere
je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Podľa názoru súdu však takáto výška
úrokuodporujeustanoveniu§52ods.6ZoSÚ.Úrokovásadzba32,00%jevdanomprípadeneprijateľná.
Podľa údajov zverejnených na internetovom portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera

zo spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou 1-5 rokov bola 4. štvrťrok 2013 vo
výške 12,21 % ročne. Účastníci si dojednali v Zmluve ročnú úrokovú sadzbu pre úver vo výške 32 %, čo
je takmer 3-násobok obvyklej úrokovej miery. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto
úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý je v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ), v dôsledku čoho je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve

tak má za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru. Veriteľ tak má nárok len
na zaplatenie istiny 990,62 eur. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j), a síce údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tento údaj je uvedený vo výške 9 356,40 eura, pričom
uvedená suma nezodpovedá násobku anuitnej splátky vo výške 160,46 eur, ako tvrdil žalobca (č.l. 1, č.l.
8) a počtu splátok 60 (160,46 eur x 60 splátok = 9 627,60 eur), V prípade celkovej čiastky, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné trvať na tom, aby išlo o údaj vypočítaný na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j)
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Je úlohou dodávateľa, aby uzavrel so spotrebiteľom
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v takom znení, ktoré je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, inak sa
vzákonomstanovenýchprípadochvystavujerizikubezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Zákonodarca

vyžaduje správne vypočítaný údaj o celkovej čiastke, pričom iba pri správnom údaji je možné takýto údaj
považovať za v zmluve uvedený. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola dodržaná náležitosť
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.

9.Vovyššieuvedenomprípadesaspotrebiteľskýúverposkytnutýžalobcomžalovanejpovažujevzmysle

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalobcovi
priznal súd čiastku zodpovedajúcu výške poskytnutého a nevráteného úveru ako istiny, keď vo zvyšku
nemá na zaplatenie pohľadávky s poukazom na uvedené nárok. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške a súd mu priznal úroky z omeškania v žalobcom
uplatnenej výške a to odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru. Súd súčasne umožnil žalovanej
plniť dlh v splátkach po 100,- eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody
splátok. Súd pri stanovení možnosti splátok pri splácaní dlhu vychádzal mesačného príjmu žalovanej,

ktorým spôsobom bude dlh splatený za primerané obdobie s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky
v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval
nárok žalobcu v časti presahujúcej priznanú čiastku za nedôvodný, a preto bolo potrebné ho zamietnuť
(výrok III.).10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku podľa § 255 ods. 1, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. Žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania, keď pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký. Žalobca aj žalovaná
zavinili zastavenie konania v časti o zaplatenie 2.053,- eur, žaloba v zostávajúcej časti bola úspešná iba
v časti o zaplatenie 990,62 eur, v časti o zaplatenie 1 126,40 eur bola zamietnutá.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).