Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814214808.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcov: 1. X. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. B., Ul. G. XXX/XX a 2. R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E. X/XX, obaja zastúpení JUDr.
Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej č. 8, proti žalovanému: Mesto
Nováky, Mestský úrad Nováky, Námestie SNP č. 349, Nováky, IČO: 00318361, o zaplatenie 3.604,48

eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2017, č.k.
12C/152/2014-202, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 1 ods. 1,2 a 3, § 2
ods. 1zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 , 2 , 3, § 4 ods. 1 , 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1,2 § 2 ods. 1 z.č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcom istinu vo výške 1.512,62 eur a náhradu trov konania. Žalobný návrh zdôvodnili
tak, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 3703 pre k.ú. Nováky ako parc.
č. reg. E: parc. č. 577/89 orná pôda o výmere 1031 m2 je vedená na Okresnom úrade Prievidza,
katastrálnom odbore v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v jednej polovici. Na vyššie
uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza spevnená cesta, ktorej užívateľom je Mesto Nováky. Podľa
geometrického plánu č. 1/a/2010 z parc. č. 577/89 užíva Mesto Nováky výmeru 344 m2. Podľa

znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Miroslava Hamáčeka, znalca z odvetvia odhad nehnuteľností,
je hodnota 1 m2 14,70 eur. Pri užívaní plochy 344 m2 x 14,70 eur za 1 m2 je trhová cena, resp. hodnota
užívaného pozemku vo výške 5.042,10 eur. Žalobcovia si pri výpočte nájmu voľnou úvahou stanovili
15 % sadzby z hodnoty nehnuteľnosti. Výška nájmu je 756,31 eur za rok. Z tohto dôvodu žalobcovia
požadujú od žalovaného zaplatenie nájomného za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej hodnote
1.512,62 eur (756,31 eur x 2 roky.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že na časti nehnuteľnosti v k.ú. Nováky, vedenej v liste vlastníctva
č. 3703, pre k.ú. Nováky ako parcela č. E KN 577/89 sa nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná
ako cesta. Asi od roku 2010 viedli strany rokovania ohľadne odkúpenia časti pozemku vo vlastníctve
žalobcov, žalovaným, k dohode však nedošlo (výpis zo zápisnice č. 7/2015 z č.l. 37) a ani to, že je medzi
nimi sporná výmera pozemku, ktorú by mal žalovaný od žalobcov odkúpiť. Žalobcovia striktne trvali na

tom, že by to malo byť 344 m2 na základe geometrického plánu, ktorý si dali vyhotoviť spoločnosťou
GEOMETRA, Ing. Danou Gašparovičovou zo dňa 7.1.2010, číslo plánu 1a/2010. Tvrdili, že cesta másvoje ochranné pásmo, má priľahlé terénne úpravy - priekopy, ktoré sú súčasťou cestnej komunikácie
a je preto správne a spravodlivé, aby žalovaný od nich odkúpil celú výmeru pozemku pod cestou i s jej
ochrannými pásmami, čo spolu podľa geometrického plánu predstavuje výmeru 344 m2.

4. Predmetná komunikácia prechádza pozemkom žalobcov, je umiestnená v extraviláne obce, pričom
podľatvrdeniažalovanéhobolavybudovanápreOceľovékonštrukcie,štátny podnikapreMestoNováky
a jeho obyvateľov a je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu.

5. Žalobcovia v počiatočnom priebehu konania žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
im žalovanú istinu z titulu nájmu vyššie uvedenej časti nehnuteľnosti. V priebehu konania uvádzali, že
žalovanú sumu si od žalovaného uplatňujú z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní súdu dňa 4.5. 2017 žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že si žalovaný nárok uplatňujú v súlade s ust. § 4
zákona č. 66/2009 Z.z.. Ich právny zástupca uviedol, že má za to, že vyššie uvedený zákon nerieši vznik

vecného bremena za náhradu, jeho výpočet, prípadne jeho jednorazovosť alebo opakovateľnosť. Keby
mal zákonodarca úmysel zriadiť vecné bremeno podľa § 4, jednoznačne by v § 4 uviedol jednorazovú
náhradu. V tomto konkrétnom prípade ide o opakované plnenie ako náhrada za užívanie pozemku
žalobcov, pričom takýto výklad právnej normy bude aj spravodlivý voči vlastníkom pozemkov, pričom je
na úvahe súdu, akú náhradu za užívanie v zmysle § 4 citovaného zákona prizná žalobcom.

6. Písomným znaleckým posudkom ZP/49/2016 doručeným súdu dňa 8.12. 2016 súdom ustanovený
znalec určil výšku nájomného za žalované obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 vo výške 740 eur (2
x 370 eur). V znaleckom posudku znalec okrem iného takisto uviedol, že právna dokumentácia je
takmer totožná so skutkovým stavom. Pozemok je vedený ako „orná pôda“ mimo zastavaného územia

obce. V skutočnosti je na pozemku miestna asfaltová komunikácia, ktorá slúži ako prístup do priľahlých
drobných priemyselných prevádzok a prístup na polia. Pre danú parcelu E KN 577/89 bol vyhotovený
geometrický plán na majetkovoprávne vyporiadanie parc. č. 1884/11-14 č. 15a/2010 z 20.3. 2010.
Zameranie, geometrický plán však doposiaľ nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, t. j. parcely nie je
možné nájsť v katastrálnej mape. Pozemok je plne zastavaný komunikáciou, v bezprostrednom okolí sú

lentrávnatéporastyanáletovédreviny.VtesnomsusedstvejehlavnákomunikáciaE572medziNovákmi
a Prievidzou a železničná vlečka. Podľa LV č. 3703 nie sú na pozemku vedené žiadne vecné bremená,
no podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je parcela už zaťažená vecným bremenom.

7. V listoch žalovaného adresovaných žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 31.4. 2012 (nesprávne

uvedený dátum) sa okrem iného uvádza, že miestna komunikácia, ktorá bola vybudovaná čiastočne aj
na predmetnom pozemku, bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva žalovaného prešla
na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona prešli do vlastníctva obcí z
majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných
výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na

obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na
ďalší prechod kompetencií z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešli v
roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného aj miestne komunikácie.

Podľa uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak však štát nebol
vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich
vlastníctva neprešli. Žalovaný poukázal takisto na zákon č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol, že
Mesto Nováky v súčasnej dobe disponuje vhodným pozemkom, ktorý je možné ponúknuť žalobcom
na zámenu. V zmysle citovaného zákona bude žalobcom ponúknutý náhradný pozemok v primeranej

výmerevbonitearovnakéhodruhuakobolpôvodnepozemokpredzastavanímvtomistomkatastrálnom
území. Iné usporiadanie pozemku, ku ktorému je v zmysle uvedených predpisov zriadené vecné
bremeno, je otázkou rozpočtovania finančných prostriedkov.

8. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je spôsobilý preukázať

vlastnícke právo k miestnej komunikácii na vyššie uvedenom pozemku, pretože žalovaný nenašiel
vo svojej evidencii doposiaľ žiaden záznam o tom, že predmetná komunikácia patrí do vlastníctva
žalovaného, nenašiel sa žiaden delimitačný protokol zo štátu na obec. Z týchto dôvodov namietal
aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní. Uviedol, že pokiaľ sa preukáže, že sú vlastníkmipredmetnej komunikácie, trvajú na tom, že daný prípad by sa mal riadiť zákonom č. 66/2009 Z.z., to
znamená, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Pokiaľ sa súd stotožní s tým, že ide o odplatné vecné bremeno, žiada vo veci ustanoviť znalca, ktorý

by sa vyjadril k výške predmetnej odplaty. Uviedol tiež, že pokiaľ by Mesto Nováky malo vo vlastníctve
iný náhradný pozemok, ktorý by bol porovnateľný pod predmetnou cestou o výmere 183 m2, tento by
mesto zamenilo s pozemkom vo vlastníctve žalobcov.

9. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 žalobkyňa v 2. rade uviedla, že skutočnosť, že žalovaný sa považuje

za vlastníka nehnuteľnosti svedčí aj to, že viedol so žalobcami rokovania o odkúpení predmetnej časti
nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 5.10. 2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný svojím spôsobom nikdy nenadobudol predmetný majetok, miestnu
účelovú komunikáciu postavenú na pozemku parcela č. 577/89 v k.ú. Nováky. Má za to, že vyššie
uvedenú účelovú komunikáciu vybudoval bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym
podnikomBaneNováky.Žalovanýdlhodobobezuzavretiazmluvy,bezplatenianáhradyzatotoužívanie,

užíva predmetnú nehnuteľnosť, z dôvodu ktorého považuje nárok žalobcov za dôvodný a právne
opodstatnený.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.10. 2017 opätovne uviedol, že aj napriek snahe
sa im doposiaľ nepodarilo získať žiaden písomný dokument, ktorý by preukázal prechod vlastníckeho

práva k predmetnej cestnej komunikácii zo štátu na žalovaného. O získanie týchto dokumentov sa v
minulosti pokúšali aj prostredníctvom Archívu v Bojniciach a Slovenskej správy ciest, avšak neúspešne.
Aj napriek tomu je toho názoru, že vlastníctvo k predmetnej cestnej komunikácii prešlo zo štátu na
Mesto Nováky v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Od žalovaného má informáciu, že v minulosti to bola
štátna komunikácia, ktorá spájala Mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. Z toho, že sa nenašli

konkrétne písomnosti vyvodzuje, že mesto Nováky mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
komunikácii od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Má za to, že na uvedenú právnu vec, v prípade
predpokladu, že vlastníctvo cesty prešlo zo štátu na obec, je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z.. Žalovaný trvá na tom, že na predmetnom pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech
žalovaného, pričom žalobcovia si mohli v trojročnej premlčacej lehote od účinnosti zákona č. 66/2009

Z.z. t.j. od 2.7.2009, uplatniť voči žalovanému jednorazovú odplatu za obmedzenie ich vlastníckeho
práva vecným bremenom, čo však neurobili a teda ich nárok na odplatu je premlčaný.

11. Z predloženého Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi
Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch (ďalej aj „MsÚ

Nováky“) a jeho príloh mal súd zistené, že dôvodom delimitácie bolo uplatnenie zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Predmetom delimitácie bol nehnuteľný majetok v sume 36 057 171 Sk. Ako
odovzdávajúca organizácia v delimitačnom protokole je uvedený Okresný národný výbor Prievidza v
likvidácii a preberajúcou organizáciou Mestský úrad Nováky. Delimitácia nadobudla účinnosť dňom
1.5.1991 a odovzdávajúca organizácia uskutočnila prevod nehnuteľného majetku bezodplatne. Z príloh

k delimitačnému protokolu vyplýva rekapitulácia nehnuteľného majetku MsÚ Nováky k 31.12. 1990 vo
vyššie uvedenej sume (č.l. 163), zoznam nehnuteľného majetku MsÚ k 31.12. 1990 (č.l. 164), zoznam
miestnych komunikácii v meste, okrem iného na ulici Bane Mládeže rok nadobudnutia 1988 - 950
bežných metrov, rok nadobudnutia 1962 - 444 bežných metrov a rok nadobudnutia 1975 - 3000 bežných
metrov (č.l. 165). Skutočnosť, že pôvodne označená ulica, na ktorej sa nachádza predmetný pozemok

vo vlastníctve žalobcov (Bane Mládeže), sa premenovala na ulica Lehotská, preukázal právny zástupca
žalovaného predložením uznesenia č. 5 z 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa
8.7.1991 (č.l. 169).

12. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 uviedol, že žalobcovia namietajú

argumentáciu žalovaného a majú ten názor, že predmetným delimitačným protokolom žalovaný od štátu
nenadobudol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí miestnu komunikáciu v k.ú. Nováky,
ktorá je predmetom súdneho konania. V zmysle uvedeného protokolu, účinného k 1.5.1991, nadobudol
žalovaný od štátu okrem iného aj stavby - miestne komunikácie v meste. Žalobcovia zdôrazňujú a
zvýrazňujú termín a pojem v prílohe k delimitačnému protokolu, kde predmetom delimitácie boli miestne

komunikácie v meste, t.j. cesty a miestne komunikácie v intraviláne mesta Nováky, ktoré sa nachádzali
k 1.5. 1991 v meste na tam uvedených uliciach. Aj keď predmetom delimitácie boli údajne 3 miestne
komunikácie na ulici Bane Mládeže nadobudnuté štátom roku 1962, 1975 a 1988, predmetom tejto
delimitácie nebola miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho konania a ktorá bola postavenána pozemku právnych predchodcov žalobcov na parcele č. 1884/14 v k.ú. Nováky. Ako zo znaleckého
posudku Ing. Homolu, z listu vlastníctva č. 3703 ako i z ďalších dostupných dokumentov a materiálov
(katastrálna mapa, geometrický plán) vyplýva, predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta.

Miestna komunikácia na pozemku žalobcov sa nikdy nenachádzala na ulici Bane Mládeže, resp. na
ulici Lehotská, ako sa to snaží teraz tvrdiť žalovaný. Aj v zmysle právneho predpisu o označovaní
ulíc a iných verejných priestranstiev sa miestne komunikácie v extraviláne obce nikdy neoznačovali
a neoznačujú ako ulica v obci (vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z. v
platnom znení). Zo strany žalovaného ide o účelové predloženie delimitačného protokolu až na konci

konania vo veci, ktorý absolútne nerieši delimitáciu miestnej komunikácie, ktorá je predmetom súdneho
konania. Má za to, že o tomto vie aj veľmi dobre žalovaná strana. Z vyššie uvedených dôvodov majú
teda za to, že v predmetnom spore nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. v platnom znení.
Skutočnosť, že delimitačný protokol, uvádzaný vyššie, sa týka aj miestnej komunikácie na pozemku vo
vlastníctve žalobcov, právny zástupca žalovaného preukazoval takisto rozhodnutím Ministerstva vnútra
aživotnéhoprostredieSlovenskejsocialistickejrepublikyzodňa18.7.1989.Vtejtosúvislostipoukázalna

to, že vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstvo vo veci usporiadania cestnej siete v okrese Prievidza
rozhodlo podľa § 3, § 4a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších zmien a doplnkov, okrem iného o vyradení dňom 1.9. 1989 z cestnej siete opustený úsek
cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km v pôvodnom staničení 0,000 - 11,280 km. Právny
zástupca žalovaného k vyššie uvedenému rozhodnutiu predložil aj list Okresnej správy ciest Prievidza

adresovaný Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza zo dňa 28.12.1988 vo veci žiadosti
o schválenie zmeny v cestnej sieti (č.l. 181). Z vyššie uvedeného listu vyplýva, že Okresná správa ciest
Prievidza navrhla v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a podľa § 5
vyhlášky č. 35/1984 Zb. vyradiť z cestnej siete úsek cesty III./06476, nachádzajúci sa v intraviláne mesta
Nováky, vyúsťujúci z cesty I./64 v km 140,322, ktorá vyúsťuje do novovybudovanej cesty I./50 v km

169,520 Nováky - Prievidza. V odôvodnení tohto listu sa okrem iného uvádza, že cesta III./06476 je po
vybudovaní preložky I./50 Nováky - Prievidza opusteným úsekom, ktorý slúži ako miestna komunikácia
mesta Nováky od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko odbočiek - účelových komunikácii
k priemyselným podnikom, nachádzajúcich sa v okolí daného úseku. Navrhli na základe dohody, aby
vyradenú cestu prevzal do správy a údržby ako miestnu komunikáciu MsNV Nováky. V predmetnom liste

sa nachádza takisto technický popis navrhovanej komunikácie: a/ miestna komunikácia mesta Nováky,
b/ začiatok úseku je z cesty I./64 v intraviláne mesta Nováky v km 140,322, v staničení od km 0,000
a končí vyústením na ceste I./50 v km 2,182, čo predstavuje 2,182 km dĺžky. Na pojednávaní dňa
2.11.2017 právny zástupca žalovaného predložil do spisu takisto zákres (č.l. 183), z ktorého sa snažil
vyvodiť, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom sporu, sa nachádza na ulici Lehotská v Novákoch.

Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Štábu civilnej obrany okresu Prievidza č. 6/24 zo
dňa 2.3.1988 adresovaného ONV - odbor dopravy Prievidza vyplýva súhlas so zmenami v cestnej sieti.
Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasil s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany, ktorá bude
zaradená do siete miestnych komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./064076 v Novákoch a s jej
zaradením do miestnych komunikácii mesta Nováky. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého

listu MsNV Nováky adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza zo dňa 12.1.1988 vyplýva, že MsNV v
NovákochsúhlasísvyradenímúsekuzcestyIII.č.064076vdĺžke1,542kmajejzaradenímdomiestnych
komunikácií a správy MsNV Nováky.
. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/1988
adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza vyplýva, že v zmysle uznesenia 1/1988 na zasadnutí

dopravnej komisie dňa 23.2.1988 bolo prijaté uznesenie 1/1988, z ktorého vyplýva, že komisia súhlasí
s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete miestnych komunikácií ako
i s vyradením úseku cesty III./06476 v Novákoch a s jej zaradením do miestnych komunikácií miesta
Nováky. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, že hľadali
delimitačný protokol, aby vedeli preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnej ceste, komunikácii.

Po poslednom pojednávaní sa žalobca listom zo dňa 6.10.2017 opätovne (prvý raz písomne) obrátil
na štátny archív v Bojniciach, ktorý následne poslal žalovanému predmetný delimitačný protokol, s
účinnosťou delimitácie od 1.5.1991, ktorým okrem iného boli delimitované zo štátu na mesto Nováky
aj konkrétne miestne komunikácie, označené ulicami, bežnými metrami a takisto rokmi nadobudnutia,
okreminýchajtrikomunikácienauliciBanemládežezroku1988,1962a1975,oktorýchsúpresvedčení,

že ide o tie komunikácie, pod ktorými sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov. Tento
týždeň dostal z mesta Nováky ďalší písomný doklad, rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného
prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, na základe ktorého rozhodnutia
ministerstvovnútrarozhodlovyradiťpodpísmenomD/od1.9.1989zcestnejsieteokreminého,opustenýúsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km, v pôvodnom staničení 0,000 - 2,182 km.
TomutorozhodnutiuprechádzalažiadosťOkresnejsprávyciestPrievidzazodňa28.12.1988adresovaná
Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza, o vyradenie z cestnej siete úsek cesty

III/06476 nachádzajúci sa v intraviláne mesta Nováky, vyúsťujúci z cesty I/64 v km 140,322 a zaúsťuje
do novovybudovanej cesty I/50 v km 169,520 Nováky - Prievidza. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že predmetný úsek slúži ako mestská komunikácia mesta Novák od km 0,000 po 1,542 km, z
ktorejvyúsťujeniekoľkoodbočiek-účelovýchkomunikáciíkpriemyselnýmpodnikom,nachádzajúcichsa
v okolí daného úseku. V odôvodnení sa takisto uvádza, že na základe dohody vyradenú cestu prevezme

do správy a údržby ako mestskú komunikáciu MsNV Nováky. Prílohou je grafické znázornenie priebehu
predmetnej cesty, kde práve v úseku 2,182 km (v tom rozmedzí) sa podľa názoru žalovaného nachádza
predmetný pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. K vyššie uvedenej písomnosti pripojil ešte tri ďalšie
písomnosti a to 1. Výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/88, kde sa uvádza, že
súhlasí s vyradením úseku cesty I/64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete MK, ako i s vyradením
úseku cesty III/06476 v Novákoch a s jej zaradením do MK mesta Nováky, 2. list MsNV Nováky zo

dňa 12.1.1988 adresovaný ONV, odbor dopravy v Prievidzi, podľa ktorého Mestský národný výbor v
Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty III. triedy č. 064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do MK
správy MsNV Nováky, 3. list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza, adresovaný ONV - odbor dopravy
Prievidza, na základe ktorého Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasí s vyradením úseku cesty I/64
v obci Bystričany, ktorá bude zaradená do siete MK ako i s vyradením úseku cesty III/064076 v Novákoch

a s jej zaradením do MK mesta Nováky. Všetky uvedené písomnosti žalovaný považuje za podklady
pre vyhotovenie samotného delimitačného protokolu. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa
2.11. 2017 okrem iného tvrdil, že z delimitačného protokolu, na základe ktorého štát delimituje majetok
zo svojho vlastníctva do majetku mesta Nováky 1.5.1991, jednoznačne vyplýva v časti delimitácie o
stavbách, že štát delimituje na mesto miestne komunikácie v meste. Mesto je intravilán obce a pozemok,

na ktorom je miestna komunikácia, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je v extraviláne. Z
delimitačného protokolu jednoznačne vyplýva, že sporná miestna komunikácia nebola nikdy predmetom
delimitácie vlastníctva zo štátu na mesto. Aj keď žalovaný účelovo tvrdí, že predmetom delimitácie
boli miestne komunikácie, na takzvaných uliciach Bane Mládeže, predmetná miestna komunikácia nie
je predmetom vlastníctva delimitácie. Z žalovaným predložených listín nevyplýva jasne, zrozumiteľne

a určito, že rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR z roku 1989, v zmysle vtedy
platného cestného zákona, o vyradení akejsi cesty z III. triedy z cestnej siete, je rozhodnutím, ktoré
sa týka miestnej komunikácie, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Práve naopak, predložené
listiny hovoria len o tom, aká bola legislatíva a právne predpisy 80-tych rokov minulého storočia, kde
pri vyradení určitej cesty z cestnej siete musel byť dodržaný ten postup, o ktorom hovorí predmetné

rozhodnutie. Predmetné listiny svedčia o tom, že akási cesta I. triedy 06476 v intraviláne mesta má byť
vyradená ako cesta III. triedy a zahrnutá ako miestna účelová komunikácia. Má za to, že aj tieto právne
veci nesvedčia o tom, že predmetná miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho sporu, bola
vo vlastníctve štátu a mala byť aj predmetom delimitácie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že aj tieto
listiny mali slúžiť ako prípravné podklady k vyhotoveniu delimitačného protokolu, pretože delimitačný

protokol sa na takéto prílohy nikde neodvoláva.

13. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, v rozhodnutí Ministerstva
vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989 sa nehovorí nič o pozemku vo vlastníctve žalobcov,
pretožebývalácestaMládeže(terazLehotskáulica)vtomčasekončilaasi3parcelypredichpozemkom.

Takisto k delimitačnému protokolu nie je žiaden projekt, bez toho sa konať ani nedá. Písomnosti, ktoré
predložil dnes do spisu právny zástupca žalovaného, sú vykonštruované, v opačnom prípade by tieto
musel mať k dispozícii aj kataster. Svedkyňa H. na pojednávaní dňa 2.11. 2017 uviedla, že od 1.10.2015
je zamestnaná u žalovaného v pracovnej pozícii vedúca oddelenia výstavby a rozvoja mesta. Keď získali
delimitačnýprotokol,snažilisazískaťajnejakéďalšietechnicképodkladykpredmetnémudelimitačnému

protokolu. Tieto listiny nepreukazujú vlastníctvo štátu tak, ako sa to snaží svedkyňa naznačiť. Z
listu evidencie súpisných čísiel budov na Lehotskej ulici jednoznačne vyplýva, že poslednou stavbou
na predmetnej ulici je stavba spoločnosti Saargummi Dolné Vestenice, kde končí aj predmetná ulica
Lehotská. Až za predmetnou budovou spoločnosti Saargummi sa nachádza pozemok vo vlastníctve
žalobcov, je to zrejmé aj z fotodokumentácie vyhotovenej súdom ustanoveným znalcom, tam je vidno

predmetnú stavbu spoločnosti Saargummi s.r.o..

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísanom na LV
č. 3703 pre k.ú. Nováky ako parcela č. E KN 577/89 (teraz o výmere 344 m2) sa nachádza spevnenáplocha vo výmere 183 m2, ktorá je užívaná ako miestna komunikácia. Ide o účelovú komunikáciu v časti,
v ktorej prechádza pozemkom vo vlastníctve žalobcov.

15. Žalovaný nevedel súdu preukázať listinnými dôkazmi, že je v súčasnosti výlučným vlastníkom
miestnej komunikácie postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Z dôvodu absencie akýchkoľvek
písomných podkladov o stavbe predmetnej komunikácie a nevedomosti žalobcu o nejakých takých
písomných dokladov, nebolo možné v konaní ani bližšie určiť dátum, kedy sa predmetná komunikácia
stavala, resp. kedy bola a kým dokončená. Z vykonaného dokazovania (vypočutím strán sporu a

oboznámením obsahu ich písomnej komunikácie), mal však súd preukázané, že niekedy od roku 2010
prebiehali medzi stranami sporu rokovania o odkúpení časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným
z podnetu žalobcov práve z dôvodu, že žalovaný na tejto časti pozemku má v užívaní cestu. Hoci
žalovaný nevedel v konaní zdokladovať svoje vlastnícke právo k stavbe na pozemku vo vlastníctve
žalobcov (miestna komunikácia), z rokovaní strán ešte pred podaním žaloby na súd ohľadne odkúpenia
časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným a takisto z obsahu listov adresovaných žalovaným

žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 30.4. 2012 vyplýva, že žalovaný sa považoval za vlastníka
predmetnej stavby, pričom žalobcovia toto jeho vlastníctvo nespochybňovali. Neobstojí preto námietka
žalovaného, že nie je (ako tvrdil „možno“) v spore ani pasívne vecne legitimovaným subjektom.

16. Medzi stranami sporu nebola doposiaľ uzavretá žiadna zmluva, na základe ktorej by žalovaný

ako vlastník stavby užíval pozemok vo vlastníctve žalobcov. Aj z týchto dôvodov sa žalobcovia voči
žalovanému v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, tvrdiac, že
na predmetnú vec sa nevzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Zz.. Na rozdiel od žalobcov, žalovaný v priebehu
celého konania tvrdil, že na predmetnú vec, pokiaľ ide o priznanie náhrady žalobcom za užívanie ich
pozemku žalovaným, sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z..

17. Skutočnosť, že miestna komunikácia, ktorá bola čiastočne vybudovaná aj na pozemku žalobcov,
bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva mesta Nováky prešla na základe zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí vyplýva nielen z toho, že výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa
v minulosti vykonávala na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, resp. ešte predtým

na základe národohospodárskych plánov a že Okresným národným výborom patril v minulosti výkon
štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií. O tom, že naozaj išlo o
štátnu investíciu vyplýva i z obsahu listov adresovaných žalovaným žalobcovi v 1. rade z 21.11. 2011
a 30.4. 2012, ktoré do spisu založili žalobcovia, v ktorých listoch je výslovne uvedené, že miestna
komunikácia, ktorá bola čiastočne vybudovaná aj na pozemku žalobcov bola vybudovaná ako štátna

investícia a do vlastníctva mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Skutočnosť, že v danej veci išlo o štátnu investíciu, vyplýva i z toho, že v liste zo dňa 30.4. 2012
adresovaným žalovaným žalobcom, žalovaný žalobcom oznamuje, že „v zmysle citovaného zákona
(č. 66/2009Z.z.) Vám bude ponúknutý náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého
druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území“. Žalobcovia takúto

možnosť vyriešenia veci ešte pred podaním žaloby ani nevylučovali. To, že vybudovanie predmetnej
cesty bolo štátnou investíciou, svedčí i vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, ktorý v priebehu konania
tvrdil, že cestu na časti pozemku žalobcov vybudovali zrejme niekedy v období 50-tych až 60-tych
rokoch minulého storočia spoločne bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym podnikom
Bane Nováky. Navyše samotní žalobcovia si v priebehu konania uplatňovali svoj nárok takisto podľa §

4 zákona č. 66/2009 Z.z., a to až do vznesenej námietky premlčania ich uplatneného nároku právnym
predchodcom žalobcu.

18. Podľa zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a
nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií,

ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o
prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány
štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencii z ďalších
orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešla pôsobnosť z ministerstiev, z krajských

úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona
samosprávne kraje, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v čl. II. až XXI..19. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný až tesne pred skončením dokazovania vo veci predložil do
spisu Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným národným
výborom Prievidza v likvidácii a MsNV Nováky. Predmetom delimitácie účinnej dňom 1.5. 1991 bol

nehnuteľný majetok v nadobúdacej hodnote 36.057.171 Sk. Majetok odovzdal Okresný národný výbor
Prievidza v likvidácii preberajúcej organizácii - MsNV Nováky. Z príloh predložených žalobcom do spisu
k predmetnému delimitačnému protokolu vyplýva, že predmetom delimitácie sú aj miestne komunikácie
v meste, okrem iného aj na ulici Bane Mládeže (v súčasnosti ulica Lehotská) v rokoch nadobudnutia
1962, 1975 a 1988, na ulici ktorej podľa tvrdenia žalovaného, s ktorým žalobcovia nesúhlasili, sa má

nachádzať aj pozemok vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je postavená predmetná cestná komunikácia.
Delimitačný protokol ani vo svojich prílohách vôbec neobsahuje bližšiu špecifikáciu prevádzaných
pozemkov (list vlastníctva, parcelné číslo). Súd dáva za pravdu právnemu zástupcovi žalobcov, a síce,
že z predloženého delimitačného protokolu a z príloh k nemu a ani z Rozhodnutia Ministerstva vnútra
a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh k nemu, nemožno
s určitosťou zistiť, či žalovaným predložený Delimitačný protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo

vlastníctve žalovaného, ktorá je postavená sčasti aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Nepodarilo
sa to zistiť ani výpoveďou svedkyne Ing. I.. Podľa právneho názoru súdu možno však predpokladať, že
na základe žalovaným predloženého Delimitačného protokolu prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva
žalovaného všetky miestne komunikácie postavené štátom na nehnuteľnostiach v katastri mesta Nováky
(v intraviláne i extraviláne), aj keď v prílohe k predmetnému delimitačnému protokolu sa spomínajú,

zrejme nepresne, len komunikácie v meste Nováky. Delimitačným protokolom prešla teda do vlastníctva
žalovaného podľa názoru súdu i miestna komunikácia postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcov.
V danom prípade išlo o dlhodobo užívanú štátnu komunikáciu v správe národného výboru (vyplýva to
z platnej právnej úpravy v čase výstavby cesty a takisto nepriamo i z Rozhodnutia Ministerstva vnútra
a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh k nemu). Miestna

komunikácia postavená na pozemku žalobcov bola štátnou investíciou, keďže výstavba pozemných
komunikácií sa v tom čase vykonávala na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,
resp. na základe národohospodárskych plánov a plánovali ju národné výbory, resp. organizácie, ktorým
tietokomunikácieslúžia.Následnenazákladezákonač.138/1991Zb.predmetnákomunikáciaprešlado
vlastníctva žalovaného. I., ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia sú vlastníkmi pozemku pod miestnou

komunikáciou vo vlastníctve žalovaného.

20. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Vecné bremeno možno podľa
občianskeho práva definovať ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že

je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Aj zákonné vecné bremená majú tento
charakter, ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa
riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Nejde však o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala
použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách a preto, ak špeciálne právne
predpisy nemajú túto zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou, občianskoprávnou úpravou.

Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy na základe ktorej
vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasne špeciálne predpisy
zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu
všeobecnú. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit.
zákona vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny

základných práv a slobôd a z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká
in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva
a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z
toho potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a
teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Žalobcom by teda patrila primeraná jednorazová

náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č.
66/2009 Z.z. (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015). Tento nárok na náhradu
ako majetkové právo sa však premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ
a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia
doba v danom prípade tak začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.., teda dňom 2.7. 2009

a uplynula dňom 2.7. 2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na tunajšom súde bola
podaná až dňa 7.8. 2014, teda po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej doby. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania žalovaným by bolo potrebné nárok žalobcov na zaplatenie jednorazovej
náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ako premlčaný zamietnuť. Žalobcovia si však v konaní napokonuplatnili voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd uvádza
nasledovné: Je nepochybné, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, zastavaný cestnou komunikáciou,
bol zaťažený vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t. j. od 1.7. 2009.

Žalobcovia nadobudli predmetný pozemok v roku 2006 už zastavaný nevyporiadanou cestnou stavbou
a až účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci stavby stali oprávnenými užívateľmi pozemku,
čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o
finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. Nepochybne vlastníkovi

pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a
slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemali voči
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom aj na to, že i ich prípadný nárok
na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. by bol premlčaný a premlčanie nároku žalobcov žalovaný
namietal, súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcom plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP). Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu aj
trovy znaleckého dokazovania, na náhradu ktorých má právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok

neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
náhradetrovkonaniaštátuaktorébytakmohlobyťanalogickyaplikovanéprirozhodovaníonáhradetrov
konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho
ustanovenia Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby
konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak

by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na
ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by
stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré
platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov
sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate

o normu, ktorá je totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného OSP, ktorá upravovala náhradu trov
konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých
spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných
vzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáukyadoterajšiuustálenúrozhodovaciupraxnajvyšších
súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže

ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana
sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by
mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania
v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní boli žalobcovia v celom rozsahu neúspešný,
preto súd štátu voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, pretože u nich nie sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2
CSP).

22. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ , prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej

lehote odvolanie, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súd prvej
inštancieposúdilnárokžalobcovnatomskutkovomzáklade,žežalovanýmánapozemkužalobcovparc.
č. E KN 577/89 pre k. ú. Nováky vybudovanú miestnu komunikáciu, za užívanie ktorej neplatí žiadnu
náhradu. Uzavrel, že miestna komunikácia bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva
žalovaného prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na predmetný právny vzťah sa

vzťahuje ust. § 4 ods. 1 z.č. 66/2009 Z.z. , keď na pozemok vzniklo vecné bremeno a žalobcom vzniká
nároknajednorazovúnáhradu.Zdôvoduvznesenejnámietkypremlčaniasúdžalobuzamietol.Súdprvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne nesprávne aplikoval na danú vec zákon č.
66/2009 Z. z. a nesprávne sa odvolal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015. Súd

neskúmal, či v danom prípade existuje verejný záujem, keď bývalá spojovacia cesta Nováky - Lehota
pod Vtáčnikom, cesta III. triedy, ako miestna komunikácia vybudovaná pre potreby spojenia v minulosti z
Novák do Lehoty, bola koncom 80- tych a začiatkom 90- tych rokov uzatvorená betónovými prekážkami a
slúži len pre výjazd nákladných vozidiel z Bane Nováky a do Bane Nováky. Neslúži širokej motoristickej,automobilovej a cyklistickej verejnosti. Ďalšou podmienkou aplikácie ust. Zákona č. 66/2009 Z.z. je, že
sa jedná o stavbu povolenú. Predmetnú miestnu komunikáciu postavilo Mesto Nováky s Baňou Nováky
a cesta prešla po výstavbe do vlastníctva Mesta. Súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia ,

ako štát nadobudol miestnu komunikáciu, nakoľko len štát mohol delimitovať na mesto. Namietajú, či
miestna komunikácia bola predmetom delimitácie zo štátu na obec na základe delimitačného protokolu
o prevode majetku štátu na obec k 1.5.1991. V delimitačnom protokole sa špecifikuje majetok, ktorý
sa odovzdáva zo štátu na obec a to miestne komunikácie v meste na konkrétnych uliciach / len v
zastavanom území mesta/. Z protokolu nie je možné jednoznačne presne špecifikovať , o aké miestne

komunikácie v meste na ul. Baňa Mládeže sa jedná. Miesta komunikácia , ktorá sa nachádza na
pozemku žalobcov , sa nikdy nenachádzala na ul. Baňa Mládeže. Za obmedzenie vlastníckeho práva
patrí vlastníkovi náhrada, príp. náhrada za užívanie nehnuteľností , ktorá nemusí byť jednorazová , ale
môže byť aj vo forme opakujúceho sa plnenia. Stavba komunikácie je dlhodobý stav, ktorý dlhodobo
obmedzuje vlastnícke právo vlastníka pozemkov. Žalobcom patrí opakujúca sa náhrada za bezdôvodné
užívanie, príp. za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Súčasne namietajú, že miestna komunikácia

bola vybudovaná ako štátna investícia. Z vyjadrenia právnych predchodcov žalobcov ako aj iných
vlastníkov pozemkov, cez ktorých ide sporná cesta vyplýva, že spornú cestu spoločne vybudovali za
spoločné združené finančné prostriedky Baňa Nováky a bývalý MsNV Nováky. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

23. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcovi uviedol, že súd prvej inštancie
správne vec právne posúdil, keď na predmetnú vec usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom
žalobcov vo výmere 183 m2 pod stavbou spevnenej plochy- miestnej komunikácie vo vlastníctve
žalovaného aplikoval zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce. Miestna komunikácia postavená na

pozemku žalobcov bola vybudovaná v minulosti štátom a v zmysle z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
prešlo vlastnícke právo k tomuto majetku na žalovaného. Preto je potrebné na predmetnú vec aplikovať
zákon č. 66/2009 Z. z. .Žalobcom patrí za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom
zriadeným predmetným zákonom jednorazová náhrada- odplata. Nárok sa premlčuje v premlčacej
lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba začala plynúť od účinnosti

zákona č. 66/2009 Z.z., teda dňom 02.07.2009 a uplynula dňom 02.07.2012. Žaloba na súd bola podaná
až dňa 07.08.2014 , teda po márnom uplynutí premlčacej doby / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014/ . Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal
žalobcov zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

24. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

25. Žalobcovia deklarovali vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych
skutkových zistenia a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

26. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutočnosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúčastníkov.Nesprávneskutkovézistenia
môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

27. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
istinu vo výške 1.512,62,- eur a to titulom nájomného, keď na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctvač. 3703 pre k.ú. Nováky, parc. reg. č. E- 577/89, orná pôda o výmere 1031 m2 sa nachádza spevnená
cesta, ktorej užívateľom je Mesto Nováky. V priebehu konania si žalobcovia uplatnili žalovanú sumu z
titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka . Medzi sporovými

stranami ostala sporná otázka, kto je vlastníkom cesty - miestnej komunikácie , ktorá je nepochybne
umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcov . Rovnako bolo úlohou súdu prvej inštancie ustáliť,
či žalobcovia majú nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa občianskeho
zákonníka alebo nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z.

29. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcov ako jednorazovú náhradu- odplatu za obmedzenie ich
vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. Tento nárok na náhradu ako
majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka. Premlčacia doba začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňom 2.7.2009
a uplynula dňom 2.7.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 7.8.2014, teda po márnom uplynutí
premlčacej doby. I keď si žalobcovia v konaní uplatnili predmetný nárok ako vydanie bezdôvodného

obohatenia, súd prvej inštancie zdôraznil, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, zastavaný cestnou
komunikáciou, bol zaťažený vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,
t.j. od 1.7. 2009. Žalobcovia nadobudli pozemok v roku 2006 už zastavaný nevysporiadanou cestnou
stavbou a účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci stavby stali oprávnenými užívateľmi pozemku,
čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

30. Pokiaľ sa týka spornej otázky vlastníctva žalovaného k miestnej komunikácii , súd prvej inštancie
skonštatoval, že z Rozhodnutia Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej
republiky zo dňa 18.7.1989 a príloh nemožno s určitosťou zistiť , či žalovaným predložený delimitačný
protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného . Túto skutočnosť sa nepodarilo

zistiť ani výpoveďou svedkyne. Možno však predpokladať , že z delimitačného protokolu prešli
z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného všetky miestne komunikácie postavené štátom na
nehnuteľnostiach v katastri mesta Nováky, aj keď sa spomínajú, zrejme nepresne, len komunikácie
v meste Nováky. Delimitačným protokolom prešla do vlastníctva žalovaného i miestna komunikácia
postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcov.

31. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali , či predmetná miestna komunikácia- cesta, prešla po
výstavbe do vlastníctva Mesta a za týmto účelom súd nevykonal dokazovanie , ako štát nadobudol
miestnu komunikáciu, nakoľko len štát mohol delimitovať na mesto. Namietali , či miestna komunikácia
bola predmetom delimitácie zo štátu na obec na základe delimitačného protokolu o prevode majetku

štátu na obec k 1.5.1991, keď v delimitačnom protokole sa špecifikuje majetok, ktorý sa odovzdáva zo
štátu na obec a to miestne komunikácie v meste na konkrétnych uliciach / len v zastavanom území
mesta/. Z protokolu nie je možné jednoznačne presne špecifikovať , o aké miestne komunikácie v
meste na ul. Baňa Mládeže sa jedná. Pozemok žalobcov , na ktorom je miestna komunikácia, sa nikdy
nenachádzala na ul. Baňa Mládeže.

32. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania

(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli . V tomto smere je dôvodná odvolacia námietka
žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, ako štát nadobudol miestnu
komunikáciu, či bola miestna komunikácia predmetom delimitácie zo štátu na obec , pričom túto
skutočnosť nie je možné zistiť ani z delimitačného protokolu.

33. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 1381991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 1.5.1991,
účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva
obcí, 1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

34. Podľa § 2 ods. 1 , 2 vyššie citovaného zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovýmorganizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti

upravia zmluvne.

35. Podľa § 3 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí , vlastníctvom obcí sa nestáva
a) majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu, 12)
b) pozemky v osobnom užívaní občanov, 13)

c) nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) v trvalom
užívaní inej než štátnej organizácie, 14)
d) majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská
funkcia podľa osobitného predpisu 15) na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským
zariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací

proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu,
e) účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti s
výnimkou objektov budovaných v akcii "Z", ku ktorým právo hospodárenia ku dňu účinnosti osobitného
predpisu 3) patrilo národným výborom,
f) objekty technickej vybavenosti, a to vodovody, kanalizácie, plynovody, regulačné stanice plynu,

rozvody elektrickej energie, trafostanice, telekomunikačné budovy, rozvody slaboprúdu a televízneho
signálu budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej výstavby národných výborov,
g) nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných
zastupiteľských misií ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej
republiky.

36. Podľa § 4 ods. 1 a 3 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí , do majetku obcí prechádzajú i súvisiace
majetkové práva, ku ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové
a príspevkové organizácie a drobné prevádzkárne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6
tohto zákona. To platí i pri prechode investorskej funkcie Stavoinvesty. 16) Tieto majetkové práva

prechádzajú na obecné podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (ďalej len "organizácie"), ku
ktorým zakladateľská a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám
vznikne k týmto majetkovým právam právo správy. Majetkovými právami podľa tohto zákona sú
pohľadávky a iné majetkové práva.

37. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 a 4 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí , o prechode vlastníctva vecí,
postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú

príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy
a obecným zastupiteľstvom. Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu
nehnuteľného majetku obce podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku
obce. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do
12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie

majetku viaže na ďalšie podmienky, 26) sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

38. Účelom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je najmä ustanoviť, ktoré veci z majetku
Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, upraviť majetkové postavenie a hospodárenie
obcí.

39. Medzi sporovými stranami ostala sporná otázka, kto je vlastníkom miestnej komunikácie- cesty,
ktorá je nepochybne umiestnená na pozemkoch, za užívanie ktorých si žalobcovia uplatňujú nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia.

40. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu konania neprodukoval listinné dôkazy
preukazujúce jeho vlastnícke právo k miestnej komunikácii. Na pojednávaní konanom dňa 5.10.2017
súd uznesením odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 2.11.2017. Až následne,
žiadosťouzodňa6.10.2017žalovanýžiadalMinisterstvovnútraSR,ŠtátnyarchívvTrenčíne,pracoviskoBojnice o predloženie dokladu o nadobudnutí vlastníckeho práva k cestnému telesu na ul. Šimonovskej
v Novákoch. V konaní žalovaný predložil Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia
Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989 a prílohy, z ktorých súd prvej inštancie nemohol

s určitosťou zistiť , či žalovaným predložený delimitačný protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo
vlastníctve žalovaného a záverom skonštatoval, že možno však predpokladať , že z delimitačného
protokolu prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného všetky miestne komunikácie postavené
štátom na nehnuteľnostiach v katastri mesta Nováky. Delimitačným protokolom prešla do vlastníctva
žalovaného i miestna komunikácia postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcov.

41. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je stanovený postup o prechode majetku Slovenskej republiky do majetku
obcí .

42. Podľa §1ods.1zákonač.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov , tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z , obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v

primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

44. Podľa § 4 ods. 1 , 2 z.č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

45. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

46. Nadobudnutím vlastníctva priamo ex lege, bez ďalšej právnej skutočnosti je taký spôsob
nadobúdania vlastníctva, ktorý má výnimočnú povahu a obmedzuje sa na reštitúcie vlastníckeho práva
a na prechody majetku štátu na obce.

47. Vustanovení§2zákonač.138/1991Zb.sademonštratívneuvádza,ktorévecizmajetkuSlovenskej

republikyprechádzajúdovlastníctvaobcí.Vzásade,účinnosťoucitovanéhozákona,prešlidovlastníctva
obcí všetky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným
výborom,naúzemíktorýchsanachádzajúsvýnimkouvecí,výslovneuvedenýchvzákone,ktoréneprešli
z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Takáto výnimka bola zakotvená aj v § 3 zákona č. 138/1991 Zb.,
ktoré ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet vecí, ktoré sa nestávajú vlastníctvom obcí.

48. Z hľadiska skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo nesporné, že pozemok
nachádzajúci sa v k.ú. Nováky , zapísaný na LV č. 3703 ako parcela č. E KN 577/89 je vo vlastníctve
žalobcov.49. Zmyslom a účelom zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí určite nebolo vytvárať komplikované
vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom (iný vlastník pozemku a iný

vlastník stavby). Práve naopak, ich význam bolo treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k
veciam, ktoré sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. V tomto
zmysle bolo preto potrebné pristúpiť aj k riešeniu otázky vlastníctva k uvedenej miestnej komunikácii .
Podľa odvolacieho súdu , zo žiadneho vykonaného listinného dôkazu priamo nevyplýva, že by bola
miestna komunikácia evidovaná v majetku Mesta Nováky . Podmienkou prechodu vlastníckeho práva

je spísanie tzv. delimitačného protokolu. Ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o majetku obcí ustanovuje
povinnosť obce spísať s obvodnými úradmi písomné protokoly podľa § 14 zákona. Tento protokol je
listinou potrebnou pre evidenčný zápis prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec.

50. Odvolací súd akcentuje skutočnosť, že okrem povinnosti dostatočne odôvodniť právne posúdenie
veci má súd zároveň povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania. Dokazovanie je jedným z

najvýznamnejších štádií civilného sporového konania, prostredníctvom ktorého súd zisťuje, či skutkový
stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Súd
prvej inštancie sa však dôsledne neriadil vyššie uvedenými skutočnosťami, keď uzavrel, že žalovaný
síce v konaní nevedel preukázať listinnými dôkazmi svoje vlastnícke právo k miestnej komunikácii,
avšak medzi stranami sporu prebiehali rokovania o odkúpení časti pozemku. Žalovaný sa považoval

za vlastníka predmetnej stavby a tesne pred skončením dokazovania predložil delimitačný protokol o
odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii
a MsNV Nováky , z ktorého však nie je možné jednoznačne určiť, či predložený delimitačný protokol /
ako aj príloha k delimitačnému protokolu/ sa týkal aj miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391
ods. 3 CSP).

52. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, rešpektujúc vyššie popísané právne závery ohľadne skúmania

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného , opätovne posúdi pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a
následne vo veci rozhodne o nároku žalobcov, v súlade s dôsledným rešpektovaním a riadnym
odôvodnením , postupom podľa bodov 49 , 50 predmetného rozhodnutia. Súčasne sa vysporiada so
všetkými odvolacími námietkami žalobcov.

53. Vyslovenýmprávnymnázoromodvolaciehosúduje súdprvejinštancie viazaný/§391ods.2CSP/.

54. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).