Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Er/369/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809202540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5809202540.5

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/X-XX, pre
vymoženie pohľadávky 993,74 eur (29 937,41 eur) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka č. 62, náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.2009 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti
povinnémuvsumu1284,89Eur(38.708,60Sk)spolus0,25%úrokomzomeškania spríslušenstvomna

základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13384/08
zo dňa 13.01.2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

2.Poverenímsúduč.5507004658zodňa10.06.2009bolvykonanímexekúciepoverenýsúdnyexekútor
JUDr. Jozef Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 800 00 Bratislava.

3. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5Er/369/2009-21 zo dňa 27.03.2012 exekučné konanie
zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 62 vo výške 39,83
eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Proti uzneseniu súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom o zastavení exekúcie a náhrade trov
exekúcie podal oprávnený včas odvolanie doručené súdu dňa 27.04.2012, keď zástupcovi oprávneného
bolo uznesenie doručené 11.04.2012 a odvolanie bolo podané na pošte Bratislava dňa 25.04.2012.
Oprávnený ho odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a nepodal návrh na
začatie konania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, že súd svojim postupom odňal účastníkovi
konať pred súdom a hlavne, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o
dôvod spočívajúci v nesprávnom posúdení veci tento videl oprávnený v tom, že súd nesprávne posúdil
zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
oprávnený síce poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o
úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve nemusela
byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov a hoci peňažné

prostriedky sú poskytované dočasne, nie však formou odloženej platby, ale vo forme splátok. Poukázal
tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania - 0,25 % z dlžnej sumy, pretožetento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky,
nehovoriac o tom, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje si zabezpečenie pri
poskytnutí úveru, úrok z omeškania bol stanovený aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného.

Uviedol, že pre obchodné záväzkové vzťahy nie je možné obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si
môžu zmluvné strany dohodnúť a v tejto súvislosti poukázal na judikát - uznesenie NS SR 3Obdo 3/96.
Dohodnutá výška nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku - obdobne rozhodnutia
NS SR sp. zn. 2Obdo 26/2004 a 2 Obdo 2/8/2004. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za
zasielanie upomienok, pre ktoré súd tiež exekúciu zastavil, a ktoré boli súčasťou rozhodcovského

rozhodnutia ako exekučného titulu uviedol, že tento nárok vyplýva z ust. § 499 ObZ, v zmysle ktorého
je možné dojednať odplatu, v danom prípade v 1/3-ine z dohodnutého úroku a v 2/3-inách z nákladov
na vypracovanie zmluvy o úvere a administratívou s tou spojenou. Vo vzťahu k odvolacej námietke
týkajúcej sa právomoci súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok uviedol, že súd už raz posudzoval, či
exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a či predmetná exekúcia sa bude vykonávať
v celom rozsahu alebo nie, a o tom už raz právoplatne rozhodol, keďže udelil poverenie na vykonanie

exekúcie. Súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
a v oblasti prieskumu je limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. Exekučný súd nie je súdom
v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani
nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Takúto revíziu
exekučného titulu súd môže vykonať v súlade s § 45 ZoRK dbajúc na existenciu ust. § 40 ZoRK len v

spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je exekučný titul prílohou.
Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež
porušuje základné práva účastníkov exekučného konania najmä právo na spravodlivý súdny proces
a právo na súdnu ochranu. A tiež namietal porušenie viacerých zásad a princípov, keďže exekučný

súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Vo vzťahu k
odvolacej námietke spočívajúcej v nepodaní návrhu na začatie konania poukázal na to, že exekučný
súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného
konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Aj v takomto
prípade je však exekučný súd pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou

teleologickou interpretáciou ust. § 40 a nasl. ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a
odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského súdu.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
oprávnený ju odôvodnil tým, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo
rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení

účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v
právnomštátespojenésexekučnouvecou.Exekučnýsúdporušilprincíplegality,zásaduzačatiakonania
na návrh, rovnosť účastníkov konania a právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Oprávnneý nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ nemal možnosť

ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom
ovplyvnilojehoprávnepostavenie.Oprávnenýjevpozíciiveriteľa,ktorémudoposiaľneboluhradenýjeho
legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie
veci vypočuť žalobcu (oprávneného) a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie
neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne z dodržaním zásady „rovnosti

zbraní“. A v neposlednom rade k odvolacej námietke týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkové stavu
uviedol,žesúdvnapadnutomuzneseníviackrátkonštatujeskutočnostiakobyvykonaldokazovanie,hoci
ho nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu.
Úvaha súdu nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. )ak by aj považovali postup súdu za vykonávanie
dokazovania, toto nebolo vykonané zákonným spôsobom, pretože účastníci nemali možnosť vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností.
Takýmto postupom bola odňatá možnosť účastníkov konania konať pred súdom, resp. konanie má vadu,
ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci.

5. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo

justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smerujeprotirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

6. Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60
ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
9. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že s účinnosťou od 01.11.2013 je prípustné odvolanie
proti rozhodnutiu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP a to tak, že v prvom stupni rozhoduje
vyšší súdny úradník a v druhom stupni rozhoduje sudca. Počnúc od 01.11.2013 rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiu vyššieho v rozhodnutí vydanom podľa § 57 Exekučného poriadku sudca okresného
súdu a to aj vtedy, ak odvolanie bolo podané do 31.10.2013, čo je zrejmé z § 243b ods. 3 Exekučného

poriadku. Vzhľadom na to, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (účinný 01.07.2016), zostali zachované s odkazom na § 470
ods. 2 CSP a z dôvodu, že podaním odvolania došlo k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdu úradníka
podľa § 374 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v spojení s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (a
contrario), rozhodol vo veci opätovne sudca.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného ku dňu podania odvolania) exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h) je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57 je odvolanie prípustné.

16. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

17. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

18. Podľa § 22 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže

ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

19. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002
Z. z.“ v znení účinnom ku dňu podania odvolania), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

21. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Súd
má teda právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené
rozsudkom je dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže
súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
skúmania neplatnosti rozhodcovskej doložky zo strany exekučného súdu súd poukazuje na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého neplatná rozhodcovská doložka

predstavuje tak závažný nedostatok, ktorý musí viesť, či už k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo k zastaveniu exekúcie. A teda pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu
sa nesprávneho posúdenia veci a prekročení rámca svojej preskúmavanej činnosti exekučného súdu,
súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie NS SR 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012.

22. Z predloženého exekučného titulu mal súd preukázané, že dňa 31.10.2007 bola medzi oprávneným
a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. 5760588, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky (úver) vo výške 663,88 eur ( 20.000,- Sk), ktoré sa povinný sa zaviazal vrátiť v pravidelných
12 mesačných splátkach po 108,21 eur (3260,- Sk), počnúc od 14.11.2007. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ)“.

23. V zmysle bodu 17. VPPÚ rozhodcovská doložka obsiahnutá v týchto VPPÚ všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri okresného

súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobou na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobou na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

24. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy, resp. ako súčasť VPPÚ nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, prvá veta OZ).

25. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

26. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svojezmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 258/20001 Z. z.“) v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy - 31.12.2007, na účely
tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej

forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Súd teda musí primárne posúdiť vzťah medzi dlžníkom a veriteľom ako vzťah spotrebiteľský,
ktorého imanentným znakom je slabšie postavení spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť súdu

poskytnúť mu v takomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu. Zmluva medzi oprávneným a
povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého
predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom
vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv.
spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje alebo
aký právny režim mu zmluvné strany priradia, ale dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, za ktorú sa nevyhnutne považuje aj „poplatok“, keďže
nie je ničím iným, ako odplatou za poskytnutie úveru, z ktorého 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3

podľa oprávneného majú tvoriť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a administratívnou s tou
spojenou.

30. Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku

prebratá zákonom č. 15/2004 Z. z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

31. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez
účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o
úvereuzavretejposkytovateľomúverusospotrebiteľomauplatnenejvtomtorozhodnutí,aktentosúdmá

na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

32. V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd

uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13
stanovuje,ženekalépodmienkyniesúprespotrebiteľazáväzné.Akovyplývazjudikatúry,ideokogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť
(rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713,

bod 25).

33. V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd
uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa
spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží

namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je
odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok
Cofidis, už citovaný, bod 34).34. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4,
§ 45 ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Len takýmto spôsobom môže súd naplniť

účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j. zabrániť, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

35. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto

neprijateľnouzmluvnoupodmienkourozhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,vtakomprípadeideo
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi - uznesenie ÚS SR z 24.2.2011, sp. zn. IV.ÚS 55/2011). Rozhodcovský

rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej
rozhodcovskej zmluvy je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012
z 21.03.2012).

36. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde podľa bodu 17 VPPÚ. Teda navonok v súlade
s pozitívnym právom sa javí využitie inštitútu - dojednania rozhodcovskej doložky, ktoré je právnym
úkonom, vo všeobecnosti právom dovoleným a predvídaným, avšak v tomto prípade dojednanie

rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice
93/13/EHS a smernice 87/102/EHS, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané
plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych noriem o

ochrane spotrebiteľa. Vyššie uvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky sú teda, z hľadiska
predmetných noriem nežiaduce, nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu
právomdovolenéhoapredvídaného došlovpredmetnejvecidosiahnutiuvýsledkuprávomzakázanému.
Podľa názoru súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v
posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný

absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

37. Okrem toho ide o neprijateľnú podmienku dojednanú v neprospech spotrebiteľa, pretože spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a ktorá je s odkazom
na § 53 ods. 4 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej súčasť s všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným
podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru boli totiž pripravené vopred pre neznámy počet potenciálnych spotrebiteľov. Neobstojí
ani odvolacia argumentácia oprávneného o obchodnom právnom vzťahu a nie vzťahu spotrebiteľskom,
pretože rozhodcovská zmluva bola uzavretá z iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj
vlastných prospech. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v
podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom

prípade nebol naplnený. Súd zároveň dodáva, že vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve nebola dodržaná
ani jej písomná forma, keďže rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach pre
poskytnutie úveru, ktorá skutočnosť, je aktuálne v rámci judikatúry NS SR posudzovaná ako vada v
zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. (NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010).38. Nakoľko rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou podmienkou, je neplatnou, a vzhľadom na to,
že je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa a prieči sa aj dobrým mravom, potom aj výkon práv

a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd potom musel exekučné konanie podľa §
57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 39 OZ a aj v spojení s § 53 ods. 1 a 4 a 54 ods. 1 a 2 OZ zastaviť.
Zároveň existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., keďže rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola
založená právomoc rozhodcovského súdu nebola uzavretá platne, a teda má za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.

39. Exekučný súd totiž môže v súlade s ut. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu

v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského súdu, mal súd preukázané, že
rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o úvere, pričom vôbec
nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský právny vzťah. Rozhodcovský
rozsudok totiž zaväzuje povinného dlžníka na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. V zmluve o
úvere pri poskytnutej výške úveru 663,88 eur (20 000 Sk) bol dojednaný poplatok 634,67 eur (19

120 Sk), pričom povinný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1298,55 eur (39 120 Sk), t. j.
priznanú istinu krátenú o čiastočnú úhradu povinného vo výške 1284,90 Eur. Rozhodcovský rozsudok
teda zaväzuje na poplatok, ktorý predstavuje až 95,6 % sumy úveru, t.j. takmer stonásobok, čo nemožno
považovať za súladné s dobrými mravmi, ale dobrým mravom odporujúce, a o čom svedčí aj rozsiahla
judikatúra súdov.

40. V neposlednom rade súd tiež zistil, že obsahom zmluvy o úvere bolo aj plnomocenstvo vopred
naformulované, a ktorým povinný ako dlžník splnomocňuje tam uvedeného advokáta na spísanie
notárskych zápisníc ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy
o úvere a uznal jeho záväzok na úhradu všetkých nákladov súvisiacich so spísaním notárskej

zápisnice. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31
Občianskeho zákonníka a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť
v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním
disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o
výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako

súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. A táto časť zmluvy, obsahujúca vopred naformulované
splnomocnenienauznaniezáväzku,ktorývčaseuzavretiazmluvyneexistovaljeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou, a preto podľa názoru súdu je aj samotná táto časť neplatná podľa § 52 a § 53 OZ.

41. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že sú dané všetky dôvody pre zastavenia exekúcie

v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

42. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

43. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. V zmysle
§ 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

44.Vzmysle§203ods.1Exekučnéhoporiadkuakdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

45. Vzhľadom na to, že oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom
súde plnenia, ktoré je právom nedovoleným a plnenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čím

nekonal s odbornou starostlivosť a v konečnom dôsledku zavinil, že súd musel exekúciu zastaviť, súd
mu uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému v sume
39,83 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny určenej podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivostiSlovenskejrepublikyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov(ďalejlen "vyhlášky") v sume 33,19 eur, zvýšenej s odkazom na § 196 Exekučného poriadku 20 % daň z
pridanej hodnoty 6,64 eur, keďže súdny exekútor je jej platiteľom.

Poučenie:

Proti výroku I. a výroku II. tohto uznesenia v časti o nároku na náhradu trov exekúcie, m o ž n o podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo. (§ 355 CSP a § 357
písm. m) CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)

Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je
prípustné. (§ 355 ods. 2 a contrario CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).