Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slavoj Sendecký

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619010262.1

Uznesenie

KrajskýsúdBanskáBystrica,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.SlavojaSendeckéhoasudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jozefa Ryanta, na neverejnom zasadnutí dňa 25. marca 2020 v trestnej veci
obžalovaného S. V., stíhaného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., prejednal odvolanie
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 12. 2019, sp. zn. 10T/65/2019
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 12. 2019 sp. zn. 10T/65/2019 bol obžalovaný
S. V. uznaný za vinného z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 23. 08. 2017 na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave a Okresnému súdu Lučenec zaslal písomné
podanie zo dňa 18. 08. 2017, v ktorom uviedol, že sudca Okresného súdu Lučenec vo veci sp.
zn. 8C/205/2016 a ďalšie I.. I. E. mal účastníkov konania prebiehajúcom na súde hrubo osočovať,
podávať na nich trestné oznámenia, pričom trestné oznámenia mal označovať ako dôvody na svoje
vylúčenie a samotným podaním trestných oznámení mal prisudzovať vinu účastníkom konania a takto
mal poškodzovať ich dobré meno na Okresnom súde Lučenec, týmto konaním mal vytvárať dojem, že

trestné oznámenia boli dôvodné, uvedeným spôsobom malo dôjsť k šíreniu nepravdivých údajov a to
verejným spôsobom, čím sa mal sudca dopúšťať rôznorodej trestnej činnosti, súčasne z podania S.
V. vyplynulo, že sudca I.. I. E. mal uvádzať podanie trestného oznámenia ako rozhodnú skutočnosť
o nejasnej veci, čím neuvádza samotnú skutočnosť len ju hodnotí, pričom má ísť o jeho chorobnú
projekciu, ďalej sudca mal tiež uvádzať ako rozhodné, samotné podanie trestného oznámenia bez
ohľadu na preukázanú skutočnosť a výsledok v rozhodnutí o trestnom oznámení, čo má byť zjavným

nezmyslom a preto obžalovaný S. V. poukázal na to, že sudca zrejme nemá právnické vzdelanie
a teda sa preukazuje neplatnými dokladmi o vzdelaní, prípadne ďalšie školy a kurzy nasledovného
vzdelaniasúnehodnotnéaneplatnénavýkonjehofunkciesudcu,prípadnedošlokstratejehopsychickej
spôsobilosti, nakoľko podľa názoru obžalovaného S. V. má sudca zjavne trpieť G. - E., prípadne jej
kombináciou s inou skoršou indikovanou poruchou, nakoľko trestnému oznámeniu pripisoval väčší
význam ako rozhodnutiu o skutočnosti samej, prípadne túto G. predstiera, keďže mal skutočnosť a

výsledok obchádzať z nejasného dôvodu, čím podľa tvrdenia obžalovaného S. V., sudca I.. I. E., nespĺňa
nezávislosť a je potrebné ho odvolať ako nespĺňajúceho právne predpoklady.
Za to mu bol uložený podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu súd výkon trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou 1 (jedného) roka.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu

odvolanie obžalovaný S. V.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje,
nakoľko on sa žiadneho trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu nedopustil. V rozsiahlom, takmerdvanásť stranovom odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa porušil zákon, keďže hlavné
pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného S. V. ako proti ušlému, pričom na hlavnom
pojednávaní nebol vypočutý poškodený I.. I. E., a tak dokazovanie bolo vykonané výlučne čítaním

dôkazovzprípravnéhokonania.Poukázalajnavyhláseniesamotnéhoobžalovanéhoeštezprípravného
konania zo dňa 10. 06. 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že bol poučený v zmysle § 208 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého má právo, aby mu bolo umožnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pričom tohto
práva sa nevzdáva. Po zákonných poučeniach využil svoje právo a v tom období sa odmietol vyjadriť,
pretože si chce najskôr podrobne naštudovať spisový materiál a jeho vlastné podklady. Dodal, že z

ničoho nevyplýva, že by jeho vyjadrenia uvedené v liste boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť
poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy
alebo spôsobiť mu vážnu ujmu, pretože podanie adresoval Okresnému súdu Lučenec a Generálnej
prokuratúre SR, čiže nešlo o otvorený list, s obsahom ktorého sa môže oboznámiť ktokoľvek. Z tohto
dôvodu by sa táto časť opísaného konania nemala nachádzať už ani v uznesení o vznesení obvinenia,
nie to ešte v podanej obžalobe.

V ďalšom poukázal na predchádzajúce rozhodnutia poškodeného I.. I. E. a prezentoval presvedčenie,
že z jeho strany išlo o vyslovenie subjektívneho názoru na postup I.. I. E. v súvislosti s predchádzajúcimi
konaniami, a teda nie je možné vylúčiť to, že takýmto spôsobom prejavil len svoju nespokojnosť,
nesúhlas s konaním poškodeného, poprípade že len takto vyjadril svoj laický názor na znalosti
poškodeného, nakoľko poškodený preukázateľne podal na neho trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestného činu ako sudca, avšak následne bol skutok orgánmi činnými v trestnom
konaní vyhodnotený tak, že tento nie je trestným činom. Preto jeho vyjadrenia nenapĺňajú znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko nie sú spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť
poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, resp. narušiť jeho rodinné vzťahy
alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Vo vzťahu k svedkovi - poškodenému ďalej poznamenal, že na hlavné pojednávanie sa uvedený
svedok nedostavil, a to ani napriek tomu, že podľa zápisnice o výsluchu zo dňa 27. 02. 2018 v tomto
trestnom konaní nevystupuje len ako poškodený, ale v procesnom postavení svedka - poškodeného so
všetkými právami a povinnosťami prislúchajúcimi tomuto procesnému postaveniu, pričom poškodený
bol v prípravnom konaní vypočutý iba jedenkrát, a to štyri mesiace pred doručením uznesenia o vznesení

obvinenia obvinenému, pričom následne k jeho opätovnému výsluchu za účasti jeho už nedošlo. Z týchto
dôvodov nebolo možné, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poškodenému klásť
otázky týkajúce sa či už samotného skutku ako takého, ani otázky týkajúce sa konaním obžalovaného
spôsobených následkov, ako ani otázky týkajúce sa spôsobilosti obžalovaným uvedených tvrdením
značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Keďže k takémuto výsluchu nedošlo z dôvodu

jeho neprítomnosti, pričom jeho neprítomnosť nenamietal ani obžalobou zastupujúci prokurátor, bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania a táto zápisnica zo dňa 27. 02. 2018 sa stala jediným
dôkazom, na ktorý je možné v tomto konaní prihliadať. Keďže uvedený poškodený nebol následne
vypočutý, týmto konaním zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu zásady
kontradiktórnosti, čo nebolo konvalidované ani zo strany prvostupňového súdu. Nakoľko ani písomné

podanie obžalovaného zo dňa 18. 08. 2017, zaslaním ktorého sa mal podľa obžaloby a taktiež aj podľa
súdu prvého stupňa dopustiť trestného činu nebolo na hlavnom pojednávaní prečítané, a to ani úryvok
zhodujúci sa s výrokom obžaloby a nebol ani v hrubých obrysoch oboznámený jeho obsah, má za to, že
tento dôkaz nebol na hlavnom pojednávaní vykonávaný, pričom z Trestného poriadku vyplýva, že listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní sa majú prečítať, čo v danom prípade uskutočnené

nebolo.
S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321
ods. 1 písm. a), b), d) Tr. zák. a vo veci rozhodol sám, a to spôsobom, že ho spod obžaloby podľa §
285 písm. b) Tr. por. oslobodí.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod

pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou
osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že odvolanie obžalovaného možno v plnej miere akceptovať.

Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 písm. b) Tr.
por. na neverejnom zasadnutí, pretože rozhodoval podľa § 321 ods. 1 Tr. por. a bolo zrejmé, že chybu
nie je možné odstrániť na verejnom zasadnutí.Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné chyby
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Podľa písm. b) predmetného ustanovenia odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, najmä
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nakoniec podľa
písm. c) odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových
zistenínapadnutýchvýrokov,naktorýchobjasnenietrebadôkazyopakovaťalebovykonaťďalšiedôkazy.

Krajský súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný
postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnomnajehorozhodnutie.Srovnakoustarostlivosťoujepovinnýobjasňovaťokolnostisvedčiace
tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť
spravodlivé rozhodnutie.
Je preto potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak

skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje
spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených
podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.
Súdnemôževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecizdomnienokahypotéz,čoajsvysokým
stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po

vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a
tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.
Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná
aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom
skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí

iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu
taký istý význam, ako dokázaná nevina.
V súvislosti s námietkami obhajoby, uvedenými v písomnom vyhotovení odvolania odvolací súd
zdôrazňuje, že tieto možno akceptovať, pretože súd prvého stupňa vyššie uvedeným spôsobom
nepostupoval, a to najmä v týchto smeroch:

V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil, keď na hlavnom pojednávaní
neoboznámil listinný dôkaz jeho prečítaním zo dňa 23. 08. 2017, na základe ktorého bolo začaté a
následne vznesené obvinenie obžalovanému S. V. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák.,
lebo ide o dôkaz kľúčový, bez existencie ktorého by k trestnému stíhaniu vôbec nedošlo.
Ak sa súd prvého stupňa v rámci dokazovania uspokojil len s prečítanou výpoveďou poškodeného I.. I.

E., ktorá bola vykonaná v podstate štyri mesiace pred tým, ako bolo obžalovanému doručené uznesenie
o vznesení obvinenia, takto uskutočnený dôkaz bez naplnenia zásady zabezpečujúcej kontradiktórnosť
konania nepostačuje na uznanie viny obžalovaného, a to ani v konaní proti ušlému, keď všetky jeho
práva v zmysle § 359 Tr. por. prechádzajú na ustanoveného obhajcu, ktorý ma v mene obžalovaného
právo klásť poškodenému otázky.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.
Súd prvého stupňa bude povinný nie len dokazovanie v danom smere doplniť, ale v dôvodoch
rozhodnutia sa vysporiadať aj s obhajobou uvedenou v písomnom vyhotovení odvolania. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola

vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu žiadny ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.