Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201046
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4017201046.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX, O. trieda
XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova
trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A,
821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 718 432, 2) Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48 302
392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, 110

00 Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02 381, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,
advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 3) Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava,
korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, 4) R.. V. W., B. X. X,
XXX XX I., 5) B. O., V. X, XXX XX I., 6) B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, XXX XX I., 7) Slovenský
vodohospodársky podnik, š. p., OZ Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému, spoločnosti MH INVEST, s. r. o. a pribratým účastníkom konania správny súd náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Okresný úrad Nitra,

odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia, vydal dňa 23. 06. 2017 pod č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 rozhodnutie, ktorým
vydal stavebníkovi: MH Invest s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, povolenie
pre navrhované vodné stavby podľa § 26 ods. 1 vodného zákona v súčinnosti s § 66 stavebného zákona
„SO 516 Odvodnenie parkoviska - II. fáza“ v rozsahu objektov v rámci vodnej stavby:
- retenčné potrubie OLS DN 1800 o celkovej dĺžke 568 m (2 x 284 m) + technologické vybavenie
kanalizačných stôk,

- stoka A, B, C, D, E, E1, F, G, H, I, J, K, L, L1, M, N, O, P, P1, P2, P2-1, R, S a T o dimenzii PP, PVC-U
DN 300 o celkovej dĺžke 1 768 m (kanalizačné šachty + technologické vybavenie kanalizačných stôk,- stoka A, B, C, D, E, E1, F, G, H, I, J, K, L, L1, M, N, O, P, P1, P2, P2-1, R, S a T o dimenzii PP,
PVC DN 125 a DN 200 o celkovej dĺžke 3 862 m (+ uličné vpuste + kanalizačné šachty + technologické
vybavenie kanalizačných stôk.

Vyššie uvedené objekty vodnej stavby budú situované na parc. č. registra „C“: XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/

XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, v katastrálnom území X., ku ktorým má stavebník MH
Invest s. r. o. vlastnícke právo na základe LV č. XXXX a XXXX.

Účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového odtoku (dažďových vôd) zo spevnených plôch, chodníkov,
komunikácií a parkovacích plôch s ich následnou akumuláciou (rieši II. fáza projektu), čerpaním,
prečistením (v I. fáze projektu) a zaústením týchto vôd do povrchových vôd - recipientu toku X..
Charakter stavby: trvalá
Druh stavby: líniová

Dátum začatia stavby: po právoplatnosti tohto stavebného povolenia a po nadobudnutí právoplatnosti
stavebného a vodoprávneho povolenia pre I. fázu výstavby prípravy strategického parku I. (v rozsahu
riešených vodných stavieb - odvodnenie parkovacích plôch)
Predbežný dátum ukončenia stavby: rok 2018
Realizovanú v rámci stavby: „B. M. B. I. J. X“

2. Proti vydanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal L. H. (žalobca) v zákonnej lehote
odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán podané odvolanie zamietol a prvostupňové
správne rozhodnutie potvrdil.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný ako odvolací orgán v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil
s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní stavebného povolenia na predmetnú

vodnú stavbu. Konštatoval, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia predložená splnomocneným
zástupcom stavebníka spĺňala náležitosti ustanovené v § 58 stavebného zákona.
S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný zaoberal jednotlivo a rozčlenil ich do nasledovných bodov.
K námietke týkajúcej sa doručenia kompletného spisového materiálu, projektovej dokumentácie (PD),
nájomných zmlúv a realizácie práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (vyjadriť sa k podkladom

pred vydaním rozhodnutia a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia) žalovaný uviedol, že ide o
zmluvy, ktorých obsah podlieha obchodnému tajomstvu, a preto ich nemožno poskytnúť. Konštatoval,
že sa spoločnosť PROMT s. r. o. listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10. 05.
2017 vyjadrila, že na základe zmluvy medzi projektantom a investorom nemožno poskytnúť PD tretím
osobám, do PD možno nahliadnuť na stavebnom úrade. Odvolateľ ako účastník konania mal možnosť

oboznámiť sa s celým spisom v rámci oznámenia o začatí stavebného konania a prvostupňový správny
orgán vyhovel jeho požiadavke o predĺženie lehoty o 3 dni odo dňa doručenia listu.
K námietke týkajúcej sa splnomocnenia spoločnosti MH Invest s. r. o. na spoločnosť PROMT s. r.
o. z dôvodu, že bolo udelené dňa 01. 02. 2017, pričom takmer všetky vyjadrenia a stanoviská k
predmetnej stavbe boli pred týmto termínom, žalovaný uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo

udelené pred začatím konania a pokiaľ si splnomocnený zástupca pred týmto termínom zabezpečil
jednotlivé vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií ku konaniu, nie je to v rozpore so zákonom o
správnom konaní, resp. zákonom o vodách a stavebným zákonom. V danom prípade je dôležité, či
záväzné stanoviská, vyjadrenia a iné doklady vydávané dotknutými orgánmi verejnej správy boli vydané
k predmetnej stavbe a nie, či boli vydané pre splnomocniteľa alebo splnomocnenca.

K námietke týkajúcej sa záväzného stanoviska MŽP SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, ktoré sa
podľa odvolateľa vyjadrilo len ku koncepcii a nie k súladu podmienok uplatnených dotknutými orgánmi,
a preto si mal správny orgán podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona vyžiadať tzv. zjednocujúce
stanovisko, žalovaný uviedol, že v predmetnom záväznom stanovisku príslušného orgánu posudzovaniavplyvov na životné prostredie je konštatované, že návrh na začatie stavebného konania na predmetnú
vodnú stavbu je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutiami
vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami. Predmetným záväzným stanoviskom je splnené

ustanovenie § 140b ods. 1 stavebného zákona a § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
K námietke odvolateľa s poukazom na str. 3 napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že na predmetnú
investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie sa na
predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v

Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a doplnené
Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydanými podľa
osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „O.
M. B.“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho
akceptovať. Taktiež v tejto veci žalovaný dal do pozornosti odvolateľa záväzné stanovisko Mesta Nitra

č. ÚHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017, že stavba je v súlade s územným plánom Mesta Nitra.
K námietke postupu prvostupňového správneho orgánu pri upustení od ústneho pojednávania a
miestneho šetrenia, k čomu odvolateľ tvrdil, že stavebný úrad len reprodukuje zákonné ustanovenie,
ale nevysvetľuje, na základe čoho sú mu pomery staveniska dobre známe, žalovaný uviedol, že
prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného a vodoprávneho konania č. OU-

NR-OSZP3-2017/013602-07/F40 zo dňa 07. 05. 2017 upustil od miestneho zisťovania a ústneho
pojednávania. Žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad
pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému správnemu orgánu boli známe pomery staveniska
z predchádzajúcich konaní, preto postupoval tak, že upustil od miestneho zisťovania, čo je v súlade so
stavebným zákonom.

K pripomienke týkajúcej sa znalostí navrhovanej dopravnej situácie a požiadavke odvolateľa predložiť
potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti, a že sa na predmetnú stavbu
nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej
infraštruktúry, žalovaný uviedol, že námietka týkajúca sa pozemných komunikácii a dopravného
napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Y. B. I. -

K. X., zmena parametrov cesty I/64 v úseku I. E. - O. a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho
využitia odvolateľom, nie sú predmetom tohto konania. Tieto veci sú predmetom iných konaní na iných
správnych orgánoch (Mesto Nitra, OÚ Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácii).
K pripomienke týkajúcej sa dodržania § 62 stavebného zákona, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods.
1, čl. 44 ods. 1, Ústavy SR a Aarhuského dohovoru - čl. 2 ods. 5, čl. 6 ods. 3, čl. 6 ods. 4, čl. 6 ods.

7, čl. 6 ods. 8, čl. 9 ods. 3, čl. 6 bod 9 a jeho prílohy žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán
postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť
sa k predmetnému stavebnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2
zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „F. I. B. - J. X“, v rámci

ktorej sa buduje predmetná vodná stavba, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní, ako aj §
59 ods. 1 účastníkmi tohto stavebného konania. Námietkami odvolateľa sa prvostupňový správny orgán
zaoberal a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich rozhodol.
K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania
vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku, pričom za daného procesného

stavu nemôže byť legitímne vedené žiadne stavebné konanie a z procesného hľadiska by malo
byť zastavené, žalovaný uviedol, že predmetom tohto stavebného konania je vybudovanie SO.516
Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza vybudované v rámci stavby „B. M. B. I. J. X“. Príslušný orgán
posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 20716/2017
zo dňa 09. 05. 2017 uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre stavebné

povolenie je v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými
podmienkami. Navrhovaná činnosť „B. M. B. I. - J. X“, ktorého súčasťou je aj predmetná vodná stavba,
bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného
stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl, podľa ktorého doručené písomné stanoviská napriek mnohým
vzneseným výhradám nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko

poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu
navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa jeho práva ako účastníka v zmysle správneho poriadku a stavebného
zákona, aby mu odvolací správny orgán umožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkýmpodkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia, žalovaný
uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Žalovaný ako odvolací orgán rozhoduje v odvolacom
konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu s tým, že

proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať. Je však možné toto rozhodnutie po
právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde.
Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho
orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych a ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s
nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

III.
Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

4. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13. 12. 2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené

rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 zo dňa 23. 06.
2017.
Vdôvodochpodanejžalobyuviedol,žeobidverozhodnutiasprávnychorgánovsúvrozporesozákonom,
pričom žalovaný mal vziať zreteľ na to, že § 59 správneho poriadku mu ukladá povinnosť preskúmať

odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a takto žalovaný nepostupoval.
Celý proces vydávania stavebného povolenia považoval za nezákonný (časť III. 1 žaloby) z dôvodu
nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom takýto postup, teda aplikácia § 32 ods.
2 vyššie citovaného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby,

nie je zákonný. V tejto súvislosti poukázal i na oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods.
2 stavebného zákona, kde sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie
dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tomto kontexte je potrebné oboznámiť
sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre toto územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy
zástavbyaanidopravnúkoncepciuobslúžiteľnostipriemyselnéhoparkuaztohodôvodusámustanovuje
podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného
dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde
v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba -

priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených
plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej
výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Keďže sa takýto zámer
(realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) iba predpokladá, je využitie vymedzených
plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny

v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu Mesta Nitra vo výkrese
komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná
výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená
riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Jetedazrejmé,ževýstavbavrámcistrategickéhoparkujepodmienenáspracovanímúzemnoplánovacej

dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta
Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na
ktorú sa odvoláva stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky
č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená
hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované
územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32
ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na

to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.
V ďalšej časti svojej žaloby (III. 2) žalobca uviedol, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorýmibolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nielen tie, ktoré ako účastník konania namietal, napr.
mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie
strategického parku, príp., že nebolo nijako doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy.

Taktiež mal zohľadniť i porušenie § 62 ods. 1 stavebného zákona, pretože vzhľadom na okolnosť
absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené
územným plánom zóny. Táto podmienka nemohla byť naplnená, keďže územný plán zóny vyhotovený
nie je. Evidentné je i nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože územný plán zóny
vypracovaný nebol a došlo i k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006

Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Žalobca v časti III. 3 žaloby poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a na
nespornú skutočnosť, že stavba je súčasťou stavby „B. M. B. I.“ a je teda evidentné, že ide o súbor
stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby a

realizácie „M. B. I.“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou
doložený nebol. Uvedenú skutočnosť, ktorú od začiatku namietal, stavebný úrad a ani žalovaný nijako
nezohľadnili.
Ďalej tvrdil (v časti III. 4), že z podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia v stavebnom
konanívychádzal,konkrétnezpodkladovtýkajúcichsadopravnéhonapojeniastaviebahlavnevyústenia

dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa má stavebné povolenie týkať), je toto dopravné napojenie
(a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) absolútne nepreskúmateľné a nezistiteľné. Ak má
stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky
na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie
uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad

nemôže zabezpečiť dodržanie § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu
R1A nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej

dopravy pre celý areál strategického parku ako aj závod Jaguar Land Rover a daný úsek cesty
nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa
príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V ďalšej časti (III. 5) žalobca poukazoval na znenie § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.

z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s tým, že pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty
budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, sú v časti B upravené kritériá, resp. limity,
za naplnenia ktorých je v zmysle § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona povinné viesť zisťovacie konanie,
pričom práve v prípade položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené

„bez limitu“. V prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je zo zákona daná povinnosť viesť
zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov a taktiež je potrebné prihliadať na § 38 ods. 3
vyššie citovaného zákona. Predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku (čo potvrdzuje
i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia), a preto je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického
parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotný strategický
park teda nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, v dôsledku čoho je potrebné
ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia.
Žalobca taktiež poukázal (v časti III. 6) na tú skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán postupom
podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku nezistil nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49

ods. 2 správneho poriadku (žiadosť o stavebné povolenie bola podaná dňa 03. 02. 2017 a k samotnému
rozhodnutiu došlo dňa 23. 06. 2017), ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného
konania (zákonná lehota 7 dní, keď v tomto prípade došlo k oznámeniu dňa 13. 03. 2017, kedy bolo
žalobcovi aj doručené).
V záverečnej časti žaloby (časť IV.) žalobca poukazoval na to, že vo veci vydania stavebného povolenia

ide o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v
I., teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné
prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe
k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiachživotného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006
Z. z. Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je treba vykladať v materiálnej rovine, teda
prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie

je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom
sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne
napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V stavebnom konaní napádaným
rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa
žalovaný nevysporiadal alebo sa vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia

podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
Prístupkspravodlivostijevždypotrebnéchápaťnielenpoformálnej,aleivmateriálnejrovine,teda,žesa
s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia
aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.

IV.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 02. 2018 zaujal stanovisko jednotlivo ku všetkým námietkam
uvádzaných žalobcom k podanej žalobe.
K bodu III. 1 žaloby uviedol, že podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, ak sa územné rozhodnutie

nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného
stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích
podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a
funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. V záväznom stanovisku Mesta
Nitra č. ÚHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu

povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných
stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Toto vyjadrenie je teda podkladom pre špeciálny
stavebný úrad, že stavba sa realizuje v súlade so schváleným ÚPN Mesta Nitra. Teda aj na základe
tohto stanoviska mesta ako orgánu územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový orgán
vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde.

K bodu III. 2 žaloby uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom
rozsahu,vrátanekonania,ktorémupredchádzalo.NakoľkoMestoNitraakoorgánúzemnéhoplánovania
v záväznom stanovisku č. ÚHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017 uviedlo súlad predmetných stavieb
so schváleným územným plánom Mesta Nitra, na základe tohto stanoviska prvostupňový správny
orgán vydal stavebné povolenie. Nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. sa

nezakladá na pravde z dôvodu, že si prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil
záväzné stanovisko MŽP SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, podľa ktorého navrhovaná činnosť je z
koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa
zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami.
K bodu III. 3 žaloby uviedol, že prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom

konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková
situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca so stavebným objektom „SO 516 - Odvodnenie
parkoviska odpadových vôd - II. fáza“ bola riešená v projekte „F. I. B. - J. X“ a bola posudzovaná v zmysle
zákona č. 24/2006 Z. z. Výsledkom tohto konania bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl, právoplatné dňa 18. 01. 2017.

K bodu III. 4 žaloby uviedol, že námietka dopravného napojenia stavieb je irelevantná, nakoľko nebola
predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu,
ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.
K bodu III. 5 žaloby uviedol, že predmetom stavebného konania bolo vybudovanie SO.516 Odvodnenie
parkoviska OV - II. fáza v rámci stavby „B. M. B. I. J. X“. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na

životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017 k
tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre
stavebné povolenie je v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich
relevantnými podmienkami.
K bodu III. 6 žaloby uviedol, že odvolací orgán sa zaoberal meritom odvolania, a keďže sa odvolanie

netýkalo nedodržania lehôt, týmto sa nezaoberal. Aj keď prvostupňový správny orgán nedodržal
tieto lehoty, nebol nečinný. V priebehu konania poskytoval žalobcovi informácie a zaoberal sa jeho
pripomienkami. Ide o taký procesný nedostatok, ktorý nie je dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.Záverom žalovaný uviedol, že z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči
samotným vodným stavbám, o čom bolo celé konanie a rozhodnutie. Navrhol preto správnemu súdu,
aby podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.
Ďalší priebeh súdneho konania

6. Uznesením č. k. 15S/32/2017 - 68 zo dňa 17. 05. 2018 súd pribral do konania ďalších účastníkov

konania: Roman Cerulík K CERO, s miestom podnikania Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, Jaguar
Land Rover Slovakia s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, Združenie domových samospráv,
Rovniankova 14, Bratislava, R.. V. W., B. X. X, I., B. O., V. X, I., B. H., B. X. XX, I., V.. B. Q., J. XX,
I., Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, Piešťany, ktorých
následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrili s poučením, že ak tak
neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Spoločnosť MH Invest s. r. o. bola ako ďalší účastník

tohto konania označená žalobcom už v podanej žalobe.

7. Uznesením č. k. 15S/32/2017 - 138 zo dňa 09. 11. 2018 správny súd opravil výrok uznesenia č. k.
15S/32/2017 - 68 zo dňa 17. 05. 2018 v časti označenia pribratého účastníka B. H., B. X. XX, I., a to tak,
že správne má znieť: „B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, I.“.

8. Združenie domových samospráv vo svojom vyjadrení k žalobe uviedlo, že nepostačuje, ak stavebný
úrad v rámci zdôvodnenia svojho rozhodnutia len uvedie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len
z dôvodu strategickej investície. Vo vzťahu k napadnutému stavebnému povoleniu to znamená, že
stavebný úrad musí v odôvodnení uviesť a vysporiadať sa s otázkou, či a ako územný plán rieši

zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. Len tak je totiž
možné riadne rozhodnutie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tvrdenie žalobcu, že strategická investícia
nie je v územnom pláne mesta vôbec riešená je podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie súdu v danej
veci. Ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné zistiť, či nedochádza
k ohrozeniu verejných záujmov chránených zákonom a osobitnými predpismi. Nakoľko absencia

riešenia územia strategického parku územným plánom spôsobuje ohrozenie verejných záujmov, ktoré
sa územným plánom sledujú (resp. nebol preukázaný opak), ako aj spôsobuje, že stavba môže
neprimeraneohrozovaťsubjektívneprávaúčastníkovkonaniaavpredmetnomkonanínebolpreukázaný
opak. V takomto prípade mal stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa § 62 ods.
4 stavebného zákona zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že oprávnený subjekt z vydaného stavebného

povolenia nedisponuje osvedčením na strategickú investíciu a toto osvedčenie neznie na povolenú
stavbu (resp. na väčší stavebný celok, ktorého by povolená stavba bola súčasťou), spôsobuje, že
stavebný úrad nesmel postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. V danej súvislosti je potrebné
konštatovať, že oprávneným subjektom podľa osvedčenia o strategickej investícii nie je spoločnosť
ProLogis Slovakia Management s. r. o., ktorá je oprávneným subjektom podľa stavebného povolenia.

Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou stavebného úradu žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť.
Ďalej poukázal na to, že správny orgán bol povinný reálne oboznámiť účastníka konania s podkladmi
tvoriacimi súčasť administratívneho spisu, aby tento následne svojím vyjadrením mohol rozhodnutie
správneho orgánu reálne ovplyvniť a už nesplnenie tejto skutočnosti je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

9. Spoločnosť MH Invest s. r. o. vo svojom vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom uviedla, že sa
stotožňuje so závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorými odôvodnil zamietnutie odvolania
žalobcu. Žalovaný nezistil v postupe stavebného úradu a ani v jeho rozhodnutí žiadne porušenia
právnych predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa nevyskytla žiadna

vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
K nesplneniu podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne
zaregulované územným plánom obce, uviedla, že záväzným stanoviskom Mesta Nitra č. 19875/2016
zo dňa 19. 01. 2017 bolo skonštatované, že predmetné stavby sú v súlade so schváleným územným
plánom Mesta Nitra. Aj v tomto prípade je stavebný úrad, ako aj žalovaný viazaný obsahom uvedeného

záväzného stanoviska.
K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. poznamenala,
že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši
priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovacíplán stal záväzných pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu
o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je opodstatnená.
K námietke žalobcu o nedostatočnej dokumentácii týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala na

to, že žalovaný správne uviedol, že vznesená námietka je pre toto konanie irelevantná. Dopravné
napojenie sa neriešilo vo vodoprávnom konaní, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho
konania a nebolo ani predmetom rozhodnutia okresného úradu, ani projektovej dokumentácie týkajúcej
sastavbyanesúvisíanisjejrealizáciou.Riešeniecestnejsietevychádzazdopravnejštúdiespracovanej
spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia O. je vecou

samostatného projektu.
K tvrdeniu žalobcu, že vodoprávnemu konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné
prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku, uviedla, že v preskúmavanom konaní boli
tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný viazaný záväzným stanoviskom MŽP, odboru
posudzovania vplyvom na životné prostredie č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené,
že navrhovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a

rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia a ich relevantnými podmienkami.
K nedodržaniu lehôt upravených stavebných zákonom uviedla, že v zmysle § 61 ods. 1 stavebného
zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o
vydaniestavebnéhokonaniaúplná.Lehotanavydaniestavebnéhopovoleniaozačatíkonaniatakzačína
plynúťažodmomentukompletizáciežiadostiovydaniestavebnéhopovoleniaanieodmomentupodania

tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim § 49 ods. 2 správneho poriadku, podľa
ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote 30, resp. 60 dní odo dňa začatia konania. V tejto súvislosti
poukázala na skutočnosť, že v oboch prípadoch mali tieto lehoty len poriadkový charakter a ich prípadné
nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.
K namietanému čl. 9 ods. 3 a čl. 1 Aarhuského dohovoru poukázala na to, že tak v prvostupňovom, ako

aj v odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany
životného prostredia, práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. K zhotoveniu stavby sa
vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo
protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať

negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili súhlas s realizáciou
stavby a stavebný úrad podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk, zahrnul do podmienok
stavebnéhopovolenia.VzmysleuvedenéhospoločnostiMHInvest,s.r.o.niejezrejmé,čohosažalobca
odkazom na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru domáha a akým postupom malo dôjsť k porušeniu uvedeného
ustanovenia prvostupňovým alebo druhostupňovým správnym orgánom, keďže žalobca bol účastníkom

vodoprávneho konania, využil všetky práva účastníka správneho konania a podal správny opravný
prostriedok a aj žalobu, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho práv. Navyše,
žalobca ani nekonkretizuje aké práva (či už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym
postupom či rozhodnutím stavebného úradu alebo žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu. Aj z
tohto dôvodu sú tvrdenia žalobcu v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné.

SpoukazomnauvedenéskutočnostispoločnosťMHInvest,s.r.o.navrhlasprávnemusúdu,abypodanú
žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

10. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. vo svojom vyjadrení k jednotlivým žalobných bodom
uviedla,ževpredmetnejvecinenastalprípad,kedysavzmysle§12ods.1stavebnéhozákonaspracúva

pre časť obce územný plán zóny. Zároveň ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona ani nestanovuje
„vymedzenie hranice strategického parku“ ako jednu z podmienok pre jeho aplikáciu. Rozhodnutia
stavebného úradu a žalovaného preto považuje za správne a zákonné, a teda pri ich vydávaní nedošlo
k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí súdom, pričom s
námietkami žalobcu sa príslušné orgány už dostatočne vysporiadali.

K tvrdeniu žalobcu o absencii zastavovacieho plánu uviedla, že priestorové usporiadanie strategického
parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý
stavebný objekt areálu (vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16. 12. 2015). Vydaním
takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného
územia.

K námietkam týkajúcich sa dopravného napojenia poznamenala, že dopravné napojenie sa neriešilo
v tomto stavebnom konaní a nebolo ani predmetom projektovej dokumentácie povoľovanej stavby, v
dôsledku čoho nesúvisia s jej realizáciou.K interpretácii ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. žalobcom uviedla, že je podľa jej názoru nesprávna,
nakoľko sa v zmysle tohto zákona nevyžaduje posudzovanie strategického parku ako je tento
definovaný v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných

investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná činnosť „B. M.
B. I. - J. X“, ktorého súčasťou je aj predmetná stavba, bola predmetom povinného hodnotenia s
výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Podľa tohto stanoviska neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane

zdravia,prípadnebyznemožňovalirealizáciunavrhovanejčinnostiztitulunesúladunavrhovanejčinnosti
s platnou legislatívou SR a EÚ. Žalovaný bol viazaný takýmto rozhodnutím a nebol oprávnený sám
posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach a ani zákonnosť
nimi vydávaných rozhodnutí.
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, spoločnosť Jaguar Land Rover
Slovakia s. r. o. je toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP,

a preto sa žalobca v zmysle § 42 SSP v spojení § 2 ods. 2 SSP nemôže dožadovať v rámci správnej
žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale by sa mal domáhať
porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané.
Aktívne legitimovaná na podanie žaloby v zmysle SSP je okrem iných aj fyzická osoba za predpokladu,
že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom

chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci
jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom síce takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym
spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva
mali byť porušené alebo priamo dotknuté.
S poukazom na uvedené skutočnosť navrhla správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol.

11. Písomným podaním zo dňa 31. 10. 2018 sa V.. B. Q. v súlade s § 32 ods. 4 SSP vzdal svojho
účastníctva v tejto právnej veci.

12. Na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2019 v neprítomnosti pribratých účastníkov konania, a to
Združenia domových samospráv, R.. V. W., B. O., B. H. a Slovenského vodohospodárskeho podniku,
š. p., sa koncipient substitúta právneho zástupcu žalobcu pridržiaval skutočností uvedených v podanej
žalobe a nad rozsah žalobných dôvodov v nej uvedených vzniesol námietku vecnej nepríslušnosti
prvostupňového správneho orgánu, na ktorú súd musí prihliadnuť s poukazom na § 134 ods. 2 písm.

b/ SSP. Poukázal na § 61 zákona o vodách, ktorý rieši otázku pôsobnosti okresného úradu, pričom toto
ustanovenie explicitne uvádza aj samotný správny orgán ako právnu normu, na základe ktorej sa cítil
byť príslušným. Predmetné ustanovenie § 61 zákona o vodách odkazuje na § 26 tohto zákona, podľa
ktorého sa administratívne konanie viedlo, pričom vecne príslušným pre takéto konanie je okresný úrad,
a nie okresný úrad v sídle kraja. V posudzovanej veci celé konanie viedol Okresný úrad Nitra, odbor

starostlivosti o životné prostredie, a to počnúc od oznámenia konania až po vydanie rozhodnutia, ktoré
podpísal R.. L. K., vedúci odboru, teda pracovník okresného úradu v sídle kraja.
Žalobca na pojednávaní akcentoval skutočnosti uvedené v jednotlivých žalobných bodoch a k
namietanej vecnej nepríslušnosti Okresného úradu Nitra uviedol, že Mesto Nitra nie je príslušný
všeobecný stavebný úrad vo veci významnej stavebnej investície, ktorou vybudovanie strategického

parku, resp. príprava strategického parku, nesporne je. Podľa § 117b stavebného zákona, ak ide o
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Aj
preto žalovaný porušil § 59 ods. 1 správneho poriadku a nepreskúmal jeho odvolanie v celom rozsahu.
Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu ďalšie listiny, a to prvú a poslednú stranu

správy o hodnotení projektu: F. I. B. - J. X podľa zákona č. 24/2006 Z. z., zákonné podmienky uplatnenia
§ 32 ods. 2 stavebného zákona a výklad § 33 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnutie Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 a zhrnutie

niektorých skutočností týkajúcich sa M. B. K. pri N., obdobného ako strategický park Nitra.
Poverený zástupca žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa kompetencií prvostupňového a
odvolacieho správneho orgánu poukázal na zákon č. 180/2013 Z. z. a príslušnú smernicu MV SR zo dňa
13. 09. 2013 č. SVS-OMSZV1-2013/022320, v zmysle ktorých sa Okresný úrad člení na odbory a odboryna oddelenia. Príslušným prvostupňovým orgánom v posudzovanej veci bol na ich základe Okresný úrad
Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia a druhostupňovým (odvolacím) orgánom odbor opravných prostriedkov OÚ Nitra.

Pribratý účastník konania L. H. K H. sa následne vzdal svojho účastníctva v tomto súdnom konaní.
Právni zástupcovia pribratých účastníkov konania Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. a MH Invest s. r.
o. sa pridržiavali svojich písomných vyjadrení k podanej žalobe a k listinám, ktoré predložil žalobca na
tomto pojednávaní, nepovažovali za potrebné sa bližšie vyjadriť.

13. Dňa 15. 10. 2019 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 15S, o ktorej
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. 5Ndz/2/2019 - 275 zo dňa 05. 11. 2019
tak, že sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek a JUDr. Pavel
Lukáč nie sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.
zn. 15S/32/2017.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

14. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. 09. 2017 v rozsahu a z dôvodov uvedených v

žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, účinného od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018 (ďalej
len „stavebný zákon“), územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie

a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:

a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,
c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné

prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej
správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo
kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

16. Podľa § 11 ods. 5, 6 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä

a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,
b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,

d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,
e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
"zastavané územie") a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

17. Podľa § 12 ods. 1 stavebného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje

a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.18. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, územnoplánovacia
dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/vobcipriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemiaobce,hranicezastavanéhoúzemia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému

ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

19. Podľa § 27 ods. 3, 6 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné

rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

20. Podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je

a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na

realizáciustrategickéhoparku,naktorébolovydanéosvedčenieovýznamnejinvestíciipodľaosobitného
predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich
umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

21. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:

a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,

d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

22. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích

prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju do súladu s podmienkami
územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

23. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma

najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

24. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné
úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu

územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom
zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené
v územnom pláne obce.

25. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, vyššie pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“

použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumiea/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,

b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d/užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.

26. Podľa § 139a ods. 1, 2 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého
objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej
štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania
požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného od 07.
07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať
a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo

významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej

výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,

d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e/ iné obdobné prípravné činnosti.

29. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2016 (ďalej len „zákon

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“), na účely tohto zákona
r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

30. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá
verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže

mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov.Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti

na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

31. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá
verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa

odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej
verejnostinapriaznivéživotnéprostredie,ktoráprejavilazáujemnanavrhovanejčinnostialebojejzmene
postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,
c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa

odseku 4 je
c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

32. Podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán má v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej

vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku
príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s
týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie
konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu
a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby,

b/ k územnému konaniu o využití územia,
c/ k stavebnému konaniu,
d/ ku kolaudačnému konaniu.

33. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,

účinného do 30. 06. 2017 (ďalej len „Správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

34. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

35. Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),

c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

36. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

37. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

38. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

39. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať

v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Žalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14.
09. 2017 vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd
viazaný, a to s poukazom na § 134 ods. 1 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z týchto

námietok nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, resp. ani jedna z týchto
námietok sa priamo tohto rozhodnutia, teda stavebného povolenia vydaného pre vodnú stavbu: SO 516
Odvodnenie parkoviska OV - II. fáza, netýkala.
Na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2019 žalobca nad rámec žalobných námietok namietal aj vecnú
nepríslušnosť Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany

prírody a vybraných zložiek životného prostredia, na vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia
zo dňa 23. 06. 2017. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
išlo by o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady

správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre
zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia
vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v

prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v posudzovanej veci,
ktorým je stavebné, resp. vodoprávne konanie, je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o vodách“), ktorý v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť

okresného úradu. V § 61 písm. a/ citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej
vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona. Správny
orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 citovaného zákona a
taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby.

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí
i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce
štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.
Z dôvodovej správy k § 61 zákona o vodách vyplýva, že „Obvodný úrad životného prostredia je
prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú

iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení
vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd
a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch
používajú slová „obvodný úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad“, čo vyplýva z § 9
ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

Z dôvodovej správy k § 60 zákona o vodách vyplýva, že „Krajský úrad životného prostredia má v zásade
postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia
zverujepôsobnosťprvostupňovéhoorgánunajmävoveciachmedzinárodnýchvôdahraničnýchvôdavo
veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresov“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych
predpisoch používajú slová „krajský úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle

kraja“, čo vyplýva z § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona o vodách oprávnený
vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené
nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo

veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil
žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle
rozhodnutia zo dňa 23. 06. 2017 ide o vodné stavby slúžiace na odvádzanie vôd z povrchového odtoku
(dažďových vôd) zo spevnených plôch, chodníkov, komunikácií a parkovacích plôch s ich následnou
akumuláciou, čerpaním, prečistením a zaústením týchto vôd do povrchových vôd - recipientu toku X..

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej
veci (t. j. vo vodoprávnom konaní), rozhodol dňa 23. 06. 2017 ako príslušný správny orgán prvého
stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán
prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami,

ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojím
významom presahujú hranice okresu), a to i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 23. 06. 2017

rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z.
o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva
štátnusprávustarostlivostioživotnéprostrediepodľaosobitnýchpredpisovavzmysle§4ods.2písm.b/
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom

konanívprvomstupnirozhodujeokresnýúrad,ktorýmásídlovjehoúzemnomobvode,nakoľkoosobitný
zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh
osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného
zákona. Správne orgány v predmetnej veci preto rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a túto

námietku žalobcu posúdil správny súd ako nedôvodnú.

43. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalobu podáva podľa § 177 SSP z dôvodu, že sa domáha
ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých bol ukrátený z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, ako i rozhodnutia žalovaného. Žiadnym spôsobom však nevymedzil

práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť napadnutými
rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.
Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúmavždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania,
ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.
Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť

účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom
konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok)vzneníneskoršíchpredpisov,atospoukazomna§140stavebnéhozákona(akniejevýslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

Keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je v danej veci vylúčená
aplikácia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho
konania. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak
konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť
pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je

účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva.
Postavenie účastníka konania má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone
výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov v § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje
okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie

účastníka v konaní priznáva.
V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby,
nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkovastavieb,akjejvlastníckealeboinéprávaktýmtopozemkomastavbámmôžubyťstavebným
povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná

stavba sa realizovala v katastrálnom území X. na parc. registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,

XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/X, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov a nie

je vlastníkom ani susedných pozemkov, teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom
dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákona definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“
použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú
definované v § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa
podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody

o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo
uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom
alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva
vymedzené v § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo

stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve
o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal
ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných
právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. a/,
b/, d/, e/ stavebného zákona.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného
konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom
stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon

č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť.
Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvovna životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 478X/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom
ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „F. I. B. - J. X“ za predpokladu splnenia

podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Záverečné
stanovisko ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je súčasťou administratívneho
spisu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je správny súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné
posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože

žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí
byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité aj z hľadiska
posúdeniajehožalobnejlegitimácienapodaniesprávnejžaloby.Aktívnelegitimovanánapodaniežaloby
je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto
ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v

predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, avšak žalobca v
nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré
jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.

44. K námietke žalobcu v bode III. 1 o nezákonnosti celého procesu vydávania stavebného povolenia

s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona správny súd uvádza,
že územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12.
2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a

funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že ide o umiestnenie strategického
parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o
významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy

významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej
veci je nepochybné, že stavebné, resp. vodoprávne konanie sa týkalo vodnej stavby. Účelom celej
tejto investície, súčasťou ktorej sú i predmetné vodné stavby, je výstavba objektov, ktoré majú slúžiť
pre výrobu automobilov spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., ktorá bude umiestnená pri
existujúcom priemyselnom parku I. - M.. Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu

strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo
dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 pre stavbu „vybudovanie
strategického parku“ a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme
podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto bola teda jednoznačne splnená

podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z
územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového

závodunavýrobuautomobilovniejevrozporesplatnouúzemnoplánovacoudokumentáciouMestaNitra
a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra
č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom
pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica
strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký

v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít
s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta
Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od
17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa

zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003
Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“
nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválenýmestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom
právnom poriadku definovaný.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie

územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v
zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo
jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania,
ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s
priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne

obce. Takéto záväzné stanovisko Mesta Nitra č. ÚHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017 bolo v priebehu
stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmto
stanoviskom viazaný a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal.
Z vyššie uvedených dôvodov súd námietku žalobcu, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej
veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky, považoval za
nedôvodnú.

45.KnámietkežalobcuvbodeIII.2,žežalovanýmalpreskúmaťrozhodnutieprvostupňovéhosprávneho
orgánu v celom rozsahu a mal zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona,
keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala
zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, ktorý vypracovaný nebol, správny súd uvádza,

že Mesto Nitra ako orgán územného plánovania v záväznom stanovisku č. ÚHA-19875/2016 zo
dňa 19. 01. 2017 uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra
a prvostupňový správny orgán v jeho intenciách stavebné povolenie aj vydal. Pred vydaním tohto
rozhodnutia si prvostupňový správny orgán zabezpečil záväzné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR č. 20716/2017 zo dňa 09. 05. 2017, podľa ktorého je navrhovaná činnosť z koncepčného

hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného
prostredia SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami.

46. K námietke žalobcu v bode III. 3 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle § 9 ods. 2
vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal z projektovej

dokumentácie, ktorej súčasťou je aj celková situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca so
stavebným objektom „SO 516 - Odvodnenie parkoviska odpadových vôd - II. fáza“ bola riešená v
projekte F. I. - B. - J. 2“ a bola posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Výsledkom tohto konania
bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

47. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku uvedenú v časti III. 4 podanej žaloby týkajúcu
sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A,
keďže tieto predmetom stavebného vodoprávneho povolenia neboli, a preto ani v súdnom konaní nebol
dôvod sa touto námietkou zaoberať.

48. K námietke v bode III. 5, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné
prostredie, správny súd poznamenáva, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie

je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku.
Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov
(strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní
činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v

zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v
prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich

vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, bod 9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra
Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty
číslo zariadeniaČasť A Časť B
(povinné) (zisťovacie
hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu
vrátane priemyselných parkov

V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“

v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť
sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V súvislosti s touto námietkou je potrebné
poukázať na skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na
životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej
činnosti „F. I. B. - J. 2“, v ktorom vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou za predpokladu
splneniatamuvedenýchpodmienokarealizácieopatrení.Nakoľkopovinnéhodnotenievykonalústredný

orgán štátnej správy (Ministerstvo životného prostredia SR), správny orgán prvého stupňa v stavebnom
konaní, ako aj žalovaný v odvolacom stavebnom konaní boli povinní z tohto právoplatného rozhodnutia
vychádzať a bolo pre ne záväzné. Tento stav je rozhodujúci aj pre správny súd, a to s poukazom na
§ 135 ods. 1 SSP.

49. K námietke žalobcu v bode III. 6 žaloby (nedodržanie lehoty pre oznámenie o začatí stavebného
konania a lehoty pre vydanie stavebného rozhodnutia) správny súd poznamenáva, že ide o procesné
pochybenia, ktoré na vecnú správnosť vydaného rozhodnutia vplyv nemajú.

50. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je správny
súd toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť
a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky
týkajúce sa životného prostredia, pričom správny orgán sa týmito námietkami zaberal, posudzoval ich a

vo svojom rozhodnutí zo dňa 23. 06. 2017 (stavebné povolenie vo veci „SO 516 Odvodnenie parkoviska
OV - II. fáza) ich považoval za bezpredmetné a neopodstatnené. Rovnako sa námietkami žalobcu
na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal aj žalovaný v žalobou napadnutom
rozhodnutí zo dňa 14. 09. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol
úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP toto súdne konanie, v ktorom sa domáha

zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. bode jeho žaloby správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho
zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení
a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na

životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom
procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto
dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti
životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej
vecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
Nebola teda dôvodná ani námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby, že napadnutým rozhodnutím
a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, a že správne orgány
sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine,
bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp.

postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia
jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by
mal správny súd dospieť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s
ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na preskúmanie
správnym súdom nepostačuje.

51. S ďalšími námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní a v
písomných podaniach označených ako „M. B. K. pri N., obdobný ako strategický park I.“, zákonné
podmienky uplatnenia § 32 ods. 2 stavebného zákona a výklad § 33 ods. 2 správneho poriadku,rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/
GE zo dňa 01. 06. 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo

dňa 15. 04. 2016) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej
žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná
verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej
zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len

v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. Keďže ďalšie námietky boli uplatnené až po uplynutí lehoty
podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, správny súd už na ne nemohol prihliadať.

52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali aj s námietkami, ktoré žalobca v priebehu

správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd

žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

54. O trovách spoločnosti MH Invest, s. r. o. a pribratých účastníkov konania, ktorí sa svojho účastníctva
nevzdali, rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP pre

nesplnenie zákonných podmienok pre ich priznanie. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka
konania spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorá podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné
vyjadrenie. Správny súd uznesením č. k. 15S/32/2017 - 68 zo dňa 17. 05. 2018 v znení opravného
uznesenia č. k. 15S/32/2017 - 138 zo dňa 09. 11. 2018 síce pribral do súdneho konania účastníkov
administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by im vznikli trovy konania.

Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu adresovanú pribratým účastníkom konania, aby
sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej
(§ 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých by bolo možné spoločnosti MH Invest, s. r. o. a pribratým účastníkom konania priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.

55. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná
kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.Tietopovinnostineplatia,ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.