Uznesenie – Zmenky ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314217152.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Š. C., Z.. XX.X.XXXX, B. K. Z. V. Č.. XXX, XXX
XX K. Z. V., o návrhu na uplatnenie pohľadávky zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.04.2015 č.k. 16C 22/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.04.2015 č.k.
16C 22/2014-33 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie do skončenia konania o prejudiciálnej
otázke, vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod číslom C-328/14, ktorú predložil Krajský
súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/132/2013 zo dňa 10.06.2014 Súdnemu dvoru Európskej únie a

týka sa výhradne čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a čl.4 smernice Rady 87/102/EHS.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
uplatňuje voči odporcovi v predmetnej veci práva zo zmenky, ktorú nadobudol ako indosatár. Súdu je
z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., z ktorej bola v tejto veci uplatnená

zmenka indosovaná na navrhovateľa, opakovane vystupuje v súdnych konaniach, v ktorých sa domáha
peňažných plnení z úverových zmlúv, pričom v posudzovanom prípade dochádza ku kolízii medzi
zmenkovým právom a ochranou spotrebiteľa, pretože konajúci súd podľa zmenkového práva by vo
všeobecnosti nemal byť oprávnený skúmať kauzálny nexus, teda skutkový a právny základ zmenkového
vzťahu, a to ani vtedy, ak by skutkovým a právnym základom zmenky mal byť zmluvný vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Na základe uvedeného mal súd za to, že jeho rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky (výkladu
právnych aktov inštitúcií EÚ na ochranu spotrebiteľov), ktorá je zverená inému orgánu - Súdnemu dvoru
EÚ v zmysle čl. 267 ZFEÚ, a ktorú konajúci súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Nakoľko ohľadom
výkladu dotknutých právnych aktov orgánov EÚ bola v konaní s obdobným predmetom a skutkovým
základom, v ktorom vystupuje rovnaký navrhovateľ, predložená Krajským súdom v Prešove uznesením

zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 6Co/132/2013 prejudiciálna otázka v zmysle čl. 267 ZFEÚ v znení uvedenom
v napadnutom uznesení, súd prvého stupňa konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil do ukončenia predmetného konania o tejto prejudiciálnej otázke.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že voči uzneseniu

KrajskéhosúduvPrešovepodsp.zn.6Co/132/2013zodňa10.6.2014o predloženíprejudiciálnejotázky
a o prerušení konania bolo podané dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti uznesenia opredložení prejudiciálnej otázky. K odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o prerušení konania
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože vyhodnotil, že označená prejudiciálna otázka a jej
vyriešenie predstavuje otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci navrhovateľ

tvrdil, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia konania, pretože formulovaná
prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. Právny poriadok, či už vnútroštátny ako aj medzinárodný,
ktorý je možné na vec aplikovať, je v rozsahu pre rozhodnutie v tejto veci jednoznačný a nie je
potrebné získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu otázku. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co79/2013 , z ktorého je zrejmé, aké právne

predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. V ďalšej časti odvolania podrobne
odôvodňoval svoje stanovisko, prečo sa v predmetnej veci nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky
zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu, ako aj svoje stanovisko k postupu
súdu prvého stupňa ohľadom prerušenia konania a predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
EÚ.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 1 O.s.p., prejednal vec v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

V prejednávanom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci
vnútroštátny súd nerozhoduje o zmenkovom platobnom rozkaze, a teda v osobitne zjednodušenom
súdnom konaní s osobitnými procesnými pravidlami, ale rozhoduje v rámci konania o návrhu podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré sa v súlade s jeho čl. 19 riadi okrem

pravidiel upravených priamo v nariadení č. 861/2007 procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, a teda uplatňujú sa v zásade všeobecné procesné pravidlá civilného konania, ktoré nie
sú v rozpore s uvedeným nariadením.

Európsky parlament a Rada EÚ prijali dňa 11.07.2007 Nariadenie č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - (ďalej len „Nariadenie“). Takto prijaté Nariadenie
vytvorilo pre zmluvné strany alternatívu konaní, existujúcich podľa práva členských štátov (čl. 1
Nariadenia). Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsavediekonanie.
Právnou úpravou uvedenou v tomto nariadení sú súdy členských štátov viazané priamo len v rozsahu,

v akom má Nariadenie vlastnú úpravu európskeho konania, inak sa riadi procesným právom členského
štátu v ktorom sa konanie vedie.

Aj v predmetnej veci teda bolo potrebné riešiť otázku možnosti prerušenia konania podľa procesného
práva Slovenskej republiky. V ust. § 109 O.s.p. sú určené prípady, v ktorých dochádza k prerušeniu

konania rozhodnutím súdu, pretože sa v konaní vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni v jeho
pokračovaní. V ods. 1 citovaného ustanovenia sú formou taxatívneho výpočtu upravené dôvody, pre
ktoré je súd povinný konanie uznesením vždy prerušiť a v ods. 2 citovaného ustanovenia prípady, v
ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie, ak neurobí iné vhodné opatrenia. V predmetnej veci
dôvody napadnutého rozhodnutia svedčia o tom, že súd prvého stupňa dospel k záveru o povinnom (§

109 ods. 1 O.s.p.) ako aj fakultatívnom (§109 ods. 2 O.s.p.) prerušení konania v nadväznosti na konanie
vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 132/2013.

Označené konanie na odvolacom súde nie je však konaním, ktorého výsledok by privodil zodpovedanie
predbežnej otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť konajúci sudca (§ 109 ods. 1 písm. b) veta prvá,

O.s.p.), a ani konaním, ktorého výsledok by privodil záver o súladnosti či nesúladnosti dotknutého
zákona s ústavným poriadkom alebo medzinárodnou zmluvou. V konaní vedenom na Krajskom súde v
Prešove pod sp. zn. 6 Co 132/2013 môže byť vyvodený len záver o žalobe navrhovateľa proti v konaní
označenému odporcovi. Konajúci súd prvého stupňa v tejto veci nemôže byť preto viazaný prípadnýmtakýmto záverom, týkajúcim sa iného odporcu. Súd prvého stupňa neprerušoval konanie z dôvodu, že
by on predkladal prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru EÚ alebo že by prerušoval konanie práve do
skončenia konania o prejudiciálnej otázke položenej iným súdom, ktorá by mala mať význam pre toto

konanie. Za takéhoto stavu, keď konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 132/2013
nemôže mať pre toto konanie taký vplyv, aký predpokladá aplikácia ust. § 109 ods. 1 písm. b), c) O.s.p.
treba súhlasiť s navrhovateľom, že podmienky pre prerušenie konania podľa týchto ustanovení neboli
splnené. Dôvody napadnutého rozhodnutia neuvádzajú posudzovanie možnosti prerušenia konania
podľa § 109 ods. 2 písm. 2 O.s.p..

Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co 79/2013 z 5.9.2013, z ktorých akcentuje najmä nemožnosť dlžníka
uplatniť kauzálne námietky proti indosatárovi. Navrhovateľ pritom opomína i ďalšie názory vyslovené
v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (napr. 14Co/119/2013-51 zo dňa 29.10.2013), v ktorých
je zdôraznené, že výnimku zo zásady zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku

tvorí preukázaná námietka dlžníka. Zmenkový dlžník je oprávnený priamo už zo ZZŠ uplatniť takúto
námietku a ak ju preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky, vyplývajúce
z jeho vzťahu k remitentovi či iným skorším majiteľom zmenky. Odvolací súd dal do pozornosti aj
to, že možnosť uplatnenia kauzálnych námietok i bez naplnenia dispozície ust. § 17 ZZŠ pripustil v
spotrebiteľských vzťahoch aj Nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 457/10 z 18.07.2013. Ten zdôraznil,

že v prípade spotrebiteľov nemožno odhliadať od ich špecifických záujmov a postavenia. Ústavný súd
ČR, konajúci o návrhu na zrušenie ustanovenia § 17 ZZŠ, zdôraznil prednosť ústavne konformnej
interpretácie právneho predpisu pred jeho derogáciou, t.j. pokiaľ sa právny predpis javí Ústavnému súdu
akoproblematický,pokúšasanájsťpredjehozrušenímtakúvýkladovúalternatívu,ktorábybolavsúlade
s ústavným poriadkom. Aj v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu je potrebné teda odkázať na označené

závery a i na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu ČR, najmä jeho body 17, 19, 21, 22.

Za okolnosti ako vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhoch na plnenie
zo zmeniek, aby okrem iného preskúmal, či boli zmenky vystavené v súlade s ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001Z.z.,atedačizmenkovásumavčasevyplneniazmeniekbolanajviacvovýškeaktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, vnútroštátnemu súdu nič nebráni v tom, aby si za účelom takéhoto posúdenia vyžiadal (napr. od
dlžníka) všetky potrebné podklady (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere), pretože v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. môže vnútroštátny súd aj bez návrhu vykonať dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa môže bez toho, aby čakal na výsledok konania vedeného na Krajskom súde v
Prešove pod sp. zn. 6Co 132/2013, posudzovať aj tieto otázky relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu.

Ak neboli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) O.s.p. a § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa rozhodol o prerušení bez návrhu, odvolací súd dospel k záveru, že
sú splnené podmienky v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.