Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010003
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6817010003.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Gabriely Šimonovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného C. E. pre zločin rozširovania
extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prerokoval
na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra 2020 v Bratislave dovolanie obvineného podané
prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Kupku proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.

novembra 2018, sp. zn. 3To/81/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. E. sa
o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej „okresný súd") rozsudkom 14. februára 2018, sp. zn. 1T/1/2017, uznal
obvineného C. E. za vinného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1,

ods. 2 písm. b) Trestného zákona („Tr. zák.") na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že
- v presne nezistenom čase dňa 15. novembra 2014 v obci G. Q., okres A., vo svojom verejne
prístupnom profile, vedenom na internetovej sociálnej sieti www.facebook.com pod názvom „C. E. E."
zverejnil fotografiu s vyobrazením dvoch bleskov - sigrúna, znaku ozbrojených vojenských oddielov „SS"
nacistickej strany NSDAP v rokoch 1932-1945 s nápisom „Waffen Schutzstaffel" (v preklade „Zbrane
SS")aheslomjednotiekSS:„MeineEhreheiBtTreue"(vpreklade„Mojačesťjevernosť"),ktoráfotografia

bola sprístupnená verejnosti najmenej do 19. septembra 2016, doposiaľ ju videli minimálne traja ďalší
užívatelia sociálnej siete Facebook, ktorí ju označili, že sa im páči,
- v presne nezistenom čase dňa 29. decembra 2014 v obci G. Q., okres A., vo svojom verejne prístupnom
profile, vedenom na internetovej sociálnej sieti www.facebook.com pod názvom „C. E. E." zverejnil
fotografiu s vyobrazením keltského kríža s nápisom „WHITE PRIDE WORLD WIDE" (v preklade „Biela
hrdosť na celom svete"), v súčasnosti používaným ako pozdrav neonacistov a prezentujúcich hrdosť

bielej rasy na celom svete, ktorá fotografia bola sprístupnená verejnosti najmenej do 19. septembra
2016, doposiaľ ju videli minimálne deviati ďalší užívatelia sociálnej siete Facebook, ktorí ju označili, že
sa im páči,
pričom uvedené fotografie sú podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2016 PhDr. Daniely Baranovej,
PhD. (odborníka na históriu II. svetovej vojny) znakmi a symbolmi používanými príslušníkmi a
sympatizantmi ultrapravicového hnutia Skinheads a iných pravicovo extrémistických hnutí, ktorých

oslovuje nacistické učenie o „čistej bielej rase".

Za to okresný súd obvinenému podľa § 422b ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) Tr. zák. a § 38 ods.
3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
na tri roky a podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obvinenému v rámci probačného dohľadu uložená

povinnosť zúčastniť sa sociálneho výcviku s probačným a mediačným úradníkom.Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej
„krajský súd") uznesením z 21. novembra 2018, sp. zn. 3To/81/2018, zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku („Tr. por.").

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo, podal dovolanie obvinený C.
E. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Kupku, podaním zo 6. mája 2020 (doručeným
v ten istý deň, č. l. 316 - 339), pričom navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. rozsudkom vyslovil,
že dotknutým uznesením krajského súdu z 21. novembra 2018, sp. zn. 3To/81/2018, bol porušený

zákon v konkrétnych príslušných ustanoveniach, zrušil uvedené uznesenie krajského súdu a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V
podanom dovolaní bol uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. (rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) s tým, že pochybenia
okresného súdu neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.).
V dovolaní sa citujú ustanovenia dotknutých právnych predpisov a tiež uvádzajú výňatky súdnych

rozhodnutí a odborných článkov.

Podľa dovolania rozsudok okresného súdu poukazuje v odôvodnení na znalecký posudok č. 43/2016
vypracovaný znalcom z odboru elektrotechnika Ing. Jaroslavom Osterom. Zo znaleckého posudku
nevyplýva, z akého elektronického zariadenia boli príspevky zo skutkovej vety rozsudku okresného

súdu na sociálnej sieti www.facebook.com na profile pod názvom „C. E. E." zverejnené, z čoho vyplýva
neoverenie autenticity zdroja príspevkov a takáto neúplnosť znaleckého posudku spôsobujúca jeho
nepreskúmateľnosť nebola odstraňovaná postupom podľa § 146 Tr. por.

Rozsudok poukazuje v odôvodnení na znalecký posudok č. 16/2016 vypracovaný PhDr. Danielou

Baranovou, PhD. Zo samotného názvu vystihujúceho podstatu znaleckého odvetvia „politický
extrémizmus" sa dá usúdiť, že predpokladom je predovšetkým vzdelanie z oblasti politológie, takéto
odborné zameranie nebolo v priebehu trestného konania u znalkyne zistené. Z výsluchu znalkyne na
hlavnom pojednávaní dňa 29. januára 2018 vyplýva, že vyštudovala dejepis a občiansku náuku, resp.
je vyštudovaný historik.

Obidva znalecké posudky pre svoju stručnosť neobsahujú podrobné údaje, ako sa znalci dopracovali
k záverom a dostatočne nevysvetľujú ani akými metódami dospeli k záverom, pričom takáto nejasnosť
znaleckých posudkov spôsobujúca ich nepreskúmateľnosť nebola odstraňovaná postupom podľa § 146
Tr. por. Z uvedených dôvodov v obidvoch prípadoch vykonaním znaleckého posudku ako dôkazu bol

porušený § 146 Tr. por. a v prípade druhého z uvedených znaleckých posudkov od znalca pribratého
do konania ad hoc bol porušený aj § 143 Tr. por. Tieto znalecké posudky neboli dôkazom použiteľným v
trestnom stíhaní (súd nemal na tieto prihliadať), napriek tomu bolo odsúdenie založené v rozhodujúcej
miere na týchto dôkazoch, čím bolo porušené právo obvineného na spravodlivý proces podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dovolateľ ďalej poukazuje na doplnenie inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom organizácie
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, podľa ktorej bol doplnený s účinnosťou od 12.
decembra 2016 nový znalecký odbor Spoločenské a humanitné vedy s odvetviami Politický extrémizmus
(v dovolaní uvádza aj jeho zameranie) a Náboženský extrémizmus.

Podľadovolaniakpochybeniamokresnéhosúdunenapravenýmvkonaníoodvolanídošlotým,ževyššie
uvedené dovolacie dôvody, ako nedostatky konania a rozsudku na okresnom súde neboli odstránené
ani v odvolacom konaní a preniesli sa aj do odvolacieho konania a uznesenia krajského súdu, čo sa
prejavilo v nepreskúmateľnosti rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu. Prokurátor v konaní pred

súdom neuniesol dôkazné bremeno a neboli produkované žiadne relevantné dôkazy o vine obvineného
a pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že by sa dopustil skutku tak, ako sa mu v obžalobe
kladie za vinu. Vzhľadom na to, že obvinený nebol následne spod obžaloby oslobodený v zmysle 285
Tr. por. je výrok v rozsudku okresného súdu o vine ako aj ostatné výroky, ktoré majú vo výroku o vine
svoj podklad, chybné a uzneseniu krajského súdu chýba konzistentné vyhodnotenie skutkového stavu

a vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Revúca písomným podaním zo 16. júna 2020,
doručeným 17. júna 2020 (č. l. 343 - 344), ktorým navrhla dovolanie odmietnuť s tým, že nedošlok žiadnemu pochybeniu pri vykonávaní dôkazov, dokazovanie bolo vykonané v súlade s Trestným
poriadkom, ktorého ustanovenia pri vykonávaní dôkazov neboli porušené, a preto nie je daný dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., pričom sa aj konkrétne vyjadruje k dovolacím námietkam

tam uvedeným spôsobom.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na
rozhodnutie o podanom dovolaní 26. augusta 2020.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť
bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku

3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 na sociálnej sieti Facebook a archivovať ho na vhodný
dátový nosič. Z toho je zrejmé, že úlohou znalca nebolo zisťovať, z akého elektronického zariadenia boli
dotknuté príspevky na predmetnom profile zverejnené, takže v tomto ohľade je irelevantné poukazovať

na neúplnosť nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a táto dovolacia námietka je nedôvodná.

Pokiaľ dovolateľ namieta znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. Danielou Baranovou, PhD. z
pohľadu absencie jej vzdelania v oblasti politológie s tým, že znalkyňa študovala dejepis a občiansku
náuku a ide o vyštudovaného historika, tak dovolací súd nepovažuje túto námietku za relevantnú z

toho pohľadu, že by pribratím tejto znalkyne ad hoc a ňou vypracovaným znaleckým posudkom išlo
o dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Predmetom tohto znaleckého posudku
bolo popísať dotknuté fotografie, grafické zobrazenia, symboly, nápisy a texty a v kontexte historických
udalostí uviesť, či niektoré z nich sú používané hnutiami a skupinami, ktoré násilím, jeho hrozbou alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb a pri pozitívnom zistení

konkretizovať a charakterizovať dané hnutie alebo skupinu najmä vo vzťahu k potláčaniu základných
práv a slobôd. Z uvedeného je zrejmé, že na také posúdenie nie je nutné, aby bol znalec vyštudovaný
v oblasti politológie, resp. že by to bolo nevyhnutnou podmienkou, a to s dôrazom práve na skutočnosť,
že obsahom znaleckého posudku bolo posudzovanie predmetných skutočností v kontexte historických
udalostí a v tomto ohľade sa práve vzdelanie v oblasti histórie javí vyhovujúcim, ba dokonca vhodnejším

a priliehavejším a plne zodpovedá obsahu znaleckého skúmania. Z vyjadrenia tejto znalkyne zároveň
vyplýva, že pracovala v Múzeu Slovenského národného povstania, kde sa zaoberala problematikou
protifašistického odboja, pričom má vyštudovaný tretí stupeň vysokoškolského štúdia (doktorandské
štúdium - PhD.) práve v oblasti histórie.

Pokiaľ sa poukazuje na to, že znalkyňa bola do konania pribratá ako ad hoc znalkyňa, tak dovolací
súd prioritne uvádza, že taká skutočnosť samá osebe nemôže byť dôvodom na konštatovanie, že by
išlo o dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Zo samotného uznesenia o pribratí
tejto znalkyne (č. l. 108 - 110) síce nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bol zistiteľný dôvod potreby
prijatia do konania znalca ad hoc v zmysle § 143 ods. 2 Tr. por., čo je jeho nedostatkom (avšak len

táto samotná skutočnosť nepostačuje na konštatovanie nezákonným spôsobom vykonania dotknutého
dôkazu, pričom prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v čase pribratia znalkyne do konania
neboli v zozname znalcov zapísaní znalci v danom odbore), ale na druhej strane práve toto ustanovenie
Trestného poriadku umožňuje aj pribratie znalca ad hoc, pričom zo spisu je zistiteľné, že táto osoba pred
vykonaním znaleckej činnosti zložila sľub (v deň jej pribratia za znalkyňu, č. l. 111) a ako už vyplýva z

vyššie uvedeného ide o osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ktorá s pribratím
za znalca súhlasila (v opačnom prípade by podala proti uzneseniu o pribratí znalca sťažnosť). V tejto
súvislosti dovolací súd poukazuje, že krajský súd navyše v samotnom napadnutom uznesení uviedol,
že v osobe PhDr. Daniely Baranovej, PhD. ide o odborníčku, ktorá aj v predošlom období vypracovávala
znalecké posudky v danej problematike v ďalších trestných veciach.

Pokiaľ dovolateľ poukazuje na doplnenie dotknutej inštrukcie ministerstva spravodlivosti o nový znalecký
odbor Spoločenské a humanitné vedy s odvetvím Politický extrémizmus, tak dovolací súd dáva do
pozornosti,žesamotnýdovolateľuviedol,žedoplneniejeúčinnéod12.decembra2016,pričomdotknutá
znalkyňa bola pribratá do konania ešte skôr uznesením z 25. júla 2016 a aj samotný znalecký posudok

bol vypracovaný ešte predtým 21. augusta 2016, takže uvedené poukazovanie je irelevantné.

Pokiaľ dovolateľ namieta stručnosť oboch znaleckých posudkov a že neobsahujú podrobné údaje a
dostatočne nevysvetľujú, akým spôsobom a metódami sa znalci dopracovali k záverom s tým, že súdymali v tomto ohľade postupovať podľa § 146 Tr. por., tak s uvedeným sa dovolací súd nestotožnil.
V prípade konštatovania stručnosti znaleckého posudku ide o subjektívne hodnotenie osoby, ktorá
posudzuje danú záležitosť a prípadná stručnosť nemôže byť viazaná na kvantitu znaleckého posudku,

keďžeajprijehomenšomrozsahujemožnékvalitatívnedostačujúcimspôsobomvyčerpaťproblematiku,
ktorá je predmetom znaleckého skúmania.

Čo sa týka spôsobu a metód, ktoré mali použiť znalci pri znaleckom skúmaní, tak tieto sú uvedené
v dotknutých znaleckých posudkoch a znalci sa k nim aj vyjadrili pri svojich výpovediach na hlavnom

pojednávaní.VprípadeznaleckéhoposudkuIng.JaroslavaOstera(č.l.35-43)tentoobsahujeuvedenie
podkladov pre vypracovanie posudku, použité právne predpisy a v časti II. aj spôsob, resp. metódy,
ktorými sa dopracoval k svojmu záveru. Rovnako aj v prípade znaleckého posudku PhDr. Daniely
Baranovej, PhD. (č. l. 119 - 124) tento obsahuje účel posudku a uvedenie podkladov pre vypracovanie
posudku, pričom znalkyňou použitý spôsob, resp. metódy vyplývajú priamo zo záveru znaleckého
posudku a k týmto sa znalkyňa aj výslovne vyjadrila pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní 29.

januára2018,č.l.260-264(rovnakotakznalecIng.JaroslavOsterprivýpovedinahlavnompojednávaní
15. novembra 2017, č. l. 217 - 219).

Postup podľa § 146 Tr. por. je viazaný na podmienku, že vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého
posudku, alebo ide o znalecký posudok nejasný alebo neúplný, pričom najprv treba požiadať znalca o

vysvetlenie alebo doplnenie znaleckého posudku a až keď by to neviedlo k odstráneniu pochybností
alebonejasnostíalebojehoúplnosti,trebapribraťinéhoznalca.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,žetáto
situáciu v prejednávanej veci nenastala a objektívne nebolo nutné doplniť predmetné znalecké posudky,
resp. priberať iného znalca a pokiaľ v tomto ohľade sa takéto pochybnosti namietajú v dovolaní, ide o
námietky nedôvodné.

Dovolací súd na základe uvedeného uzatvára, že nezistil, že by pre dovolateľom namietané pochybenia
boli dotknuté znalecké posudky nepreskúmateľné.

Keďže vyššie uvedené dovolateľom namietané pochybenia v konaní pred okresným súdom sú

nedôvodné, potom aj dovolateľom uvádzané skutočnosti ohľadom toho, že nedošlo k odstráneniu
týchto pochybení v odvolacom konaní, sú bezpredmetné a takým je aj tvrdenie v dovolaní, že dotknuté
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepreskúmateľné. Pokiaľ dovolateľ vo všeobecnosti
uvádza, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a neboli produkované žiadne relevantné dôkazy o
vine obvineného a že pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že sa dopustil skutku a že malo

byť rozhodnuté o jeho oslobodení, tak uvedené je iba všeobecným tvrdením dovolateľa bez uvedenia
konkrétnosti, pričom dovolací súd pripomína, že v dovolacom konaní na základe dovolania podaného
obvineným alebo generálnym prokurátorom nie je dovolací súd oprávnený skúmať správnosť a úplnosť
zistenéhoskutku(§371ods.1písm.i/Tr.por.)aimanentnousúčasťoutohtojeajhodnotenievykonaných
dôkazov.

Pokiaľ dovolateľ uvádza, že napadnutému uzneseniu krajského súdu chýba konzistentné vyhodnotenie
skutkového stavu a vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie, tak ide iba o bližšie nekonkretizovanú
námietku, pričom dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Tr. por.).
Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu z

pohľadu predmetu konania tvoria jeden celok a takto treba k nim aj pristupovať a z uvedeného potom
vyplýva, že odvolací súd nemusí vo svojom rozhodnutí nutne opätovne podrobne rozoberať skutkové
zistenia a právne závery, ktoré sú obsiahnuté už v rozhodnutí súdu prvého stupňa a úloha odvolacieho
súdu je relevantným spôsobom sa vysporiadať so skutočnosťami uvedenými v podanom odvolaní s
tým, že rozsah samotnej preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu vyplýva a je v zásade určovaný

ustanovením § 317 Tr. por.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ poukazoval na výňatky súdnych rozhodnutí
a uverejnených článkov v dovolaní, tieto uvádzal bez toho, aby ich aplikoval v konkrétnostiach na
prejednávanú vec a dovolací súd sa vzhľadom k tomu s nimi relevantným spôsobom vysporiadal svojou

vyššie uvedenou argumentáciou.Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny z
dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podané dovolanie podľa
§ 382 písm. c) Tr. por. odmietol.