Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/161/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010722
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120010722.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Ladislava Révesa, vo veci žiadosti o podmienečné prepustenie
odsúdeného E. B., nar. XX.XX.XXXX, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.08.2020 v Trnave,
prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.05.2020, sp. zn.
3PP/44/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. B., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 66 odsek 1 písm. b/, odsek 2 Trestného zákona
tak, že žiadosť odsúdeného E. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa 05.05.2016, sp. zn. 4T/104/2015, zamieta.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 22-24 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda vykonal potrebnú časť
z výmery uloženého trestu.

V prípade prvej materiálnej podmienky preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností okresný súd konštatuje, že táto nie je splnená v plnom rozsahu, pričom súd vychádzal
z obsahu hodnotenia ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že odsúdený len čiastočne spĺňa podmienky na
podmienečné prepustenie a opieralo sa o nedostatky v správaní a vystupovaní odsúdeného, ktoré sa
vyskytli počas výkonu trestu, ako aj o nepriaznivú resocializačnú prognózu poukazujúcu na opakovanú

trestnú činnosť odsúdeného, mieru závažnosti páchanej trestnej činnosti, ako aj skutočnosť, že
absolvoval špeciálnu základnú školu a je bez trvalého zamestnania.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd skonštatoval, že ani táto nie je splnená,
nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu
a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac

sa nedostane do rozporu so zákonom. Okresný súd vychádzal z resocializačnej prognózy odsúdeného,
ako aj z obsahu odpisu registra trestov odsúdeného na základe ktorého je zrejmé, že odsúdený sa
opakovane dopúšťal trestnej činnosti, má 12 záznamov, teda osobu odsúdeného možno vyhodnotiť ako
recidivistu. Odsúdený bol v minulosti viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom bol dokonca
ako mladistvý podmienečne prepustený, no ani táto skutočnosť nemala naňho prevýchovný vplyv v
takom rozsahu, aby mu zabránila opakovane sa dopúšťať trestnej činnosti majetkovej i násilnej povahy.

V prípade odsúdeného nie je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť
riadny život a v jeho prípade možno vidieť veľké riziko v prognóze zlyhania. Okresný súd mal za to,že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho
pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí
zahlásil sťažnosť odsúdený č.l. 20 spisu.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 20 spisu).

Do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu zahlásenú sťažnosť odsúdený písomne neodôvodnil.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade včas podanej sťažnosti
preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak
zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd, zhodne ako okresný súd zistil, že :

• odsúdený E. B. vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky dňa 05.05.2016 sp. zn. 4T/104/2015 a to pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.
a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek

1 Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 5
Trestnéhozákona,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní5rokova6mesiacovsozaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia;

• uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 09.08.2018 sp. zn. 4Nt/66/2018 prišlo u odsúdeného k
zmenediferenciačnejskupiny,kedybolpreradenýzústavunavýkontrestusostrednýmstupňastráženia
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia;

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 09.04.2020 vyplýva, že:

· odsúdený vykonával trest v ÚVTOS Želiezovce, kde bolo jeho správanie na požadovanej úrovni, bol
pracovne zaradený, odtiaľ bol vyradený na návrh lekára
· následne vykonával trest v ÚVTOS Nitra kde bol vo väzbe, jeho správanie, vystupovanie nebolo
na požadovanej úrovni, v jednom prípade nadväzoval nedovolený kontakt, pracovne bol zaradený na
pracovisku s dohľadom, odkiaľ bol v krátkej dobe z organizačných dôvodov vyradený. Po právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/104/2015 bol preradený do ÚVTOS Želiezovce za
účelom výkonu trestu, kde jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, v jednom
prípade porušil ústrojovú disciplínu, tým, že nebol oholený. V ďalšom prípade prechovával nepovolenú
vec a to po domácky vyrobený ponorný varič. Jeho správanie sa postupne stabilizovalo a bolo na
požadovanej úrovni

· v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, sa odsúdený snaží plniť príkazy a nariadenia príslušníkov,
správaniejenapožadovanejúrovni,vykonávafunkciuvedúcehoizby,bol7-krátdisciplinárneodmenený,
naposledy 31.03.2020, disciplinárne tresty nemá vykázané
· odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania, resocializačná prognóza je podľa
hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá

· v závere riaditeľ ústavu konštatoval, že napriek skutočnosti, že odsúdený sa v podmienkach výkonu
trestu dokáže správať v súlade so zákonom a internými predpismi, vzhľadom však na trestnú minulosť
nie je možné zaručiť, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život
· odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho
podmienečne prepustiť s dohľadom.

Z registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 12-krát súdne trestaný, z výkonu trestu bol podmienečne
prepustený v roku 1992, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a zvyšok trestu mu bol nariadený vykonať.Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď vo
veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu, zistil

stanovisko prokurátora, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie
o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých má za to, že žiadosti odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojil si ich a preto v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Prvá materiálna podmienka, teda či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich

povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu
na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. Čo obsahuje takéto hodnotenie určuje § 62 zák. č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. O tom, či sa odsúdený polepšil svedčí okrem iného aj to, či si
riadne a zodpovedne plnil svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplýva z príslušných právnych predpisov,
dodržiava ústavný poriadok, stanovený režim, či plní pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej

stráže, dodržiava povinnosti a zákazy, ktoré obsahuje zákon o výkone trestu odňatia slobody a vyhláška
k tomuto zákonu, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu a podobne.

Splnenie druhej materiálnej podmienky a to, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, súd skúma a objasňuje komplexnejšie. Je potrebné posúdiť všetky okolnosti

súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, prostredie v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu, akej povahy a charakteru
bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jediným účelom a to takým, či možno prijať
prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život to znamená, život v
súlade s právnymi etickými a morálnymi normami spoločnosti (nález Ústavného súdu SR III ÚS 154/09

z 10. novembra 2009).

Aj podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie,
kedy vykonal potrebnú časť uloženého trestu.

Sťažnostný súd konštatuje, že u odsúdeného nebola splnená prvá materiálna podmienka, pretože
správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody bolo kolísavé, nie vždy na požadovanej
úrovni. Je pravda, že postupne sa jeho správanie stabilizovalo a dosiahol 7 disciplinárnych odmien a
disciplinárne tresty má zahladené. V tomto smere je však potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že
ide o osobu, ktorá bola vo výkone trestu odňatia slobody viackrát, teda vie akým spôsobom si môže

zabezpečiť disciplinárne odmeny.

Nebola splnená ani druhá materiálna podmienka a to, že vzhľadom na osobu odsúdeného nemožno
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko skúsenosti s predchádzajúcimspôsobom života nesvedčia v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol
riadny život. Takéto očakávanie je nereálne, pretože odsúdený počas pobytu na slobode sa dopúšťal
opakovane trestnej činnosti, za ktorú bol 12-krát súdne trestaný, teda ani predchádzajúce tresty nesplnili

svojúčel.Nemožnoopomenúťanizáverhodnoteniapodľaktoréhoresocializačnáprognózaodsúdeného
je nepriaznivá a to s poukazom na opakovanú trestnú činnosť, zločin, špeciálna základná škola, bez
trvalého zamestnania, ako aj záver hodnotenia, že výkon trestu odňatia slobody plní účel čiastočne a
to vzhľadom na trestnú minulosť.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.