Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/258/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201590
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4110201590.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: O. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. A., A. XX, zastúpená: Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie
SNP14,IČO:36862703,protižalovanému:A.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.,Z.K.XXX,ovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra

č. k. 7C/23/2010-764 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, rozhodol tak, že I.
Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyni

prikazuje: - hnuteľné veci: kuchynská linka a vodovodná batéria, elektrická rúra, elektrická varná doska,
kuchynský dres, rohová skrinka v kuchyni, rohový stôl, sklenená vitrína v obývačke, komoda v obývačke,
komoda rohová, drevená zárubňa v kuchyni, sedačka, posteľ v spálni, šatníková skrinka, polica
na knihy, drevená zárubňa v spálni, umývadlo v kúpeľni, 2ks batérii v kúpeľni, práčka, drevené
dvere v kúpeľni, zárubňa v kúpeľni, komoda na chodbe, botník na chodbe luster na chode, koberec
v spálni, drevená polica na balkóne, drevená komoda na balkóne, vešiaková stena, vaňa, záchod,

zrkadlo v kúpeľni, svietidlo v kúpeľni, satelitná anténa, drevená zárubňa v obývačke, koberec
v spálni, v celkovej zostatkovej hodnote 2120 eur, - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Y. A.,
okres Y. A., obec Y. A., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to
2-izbový byt na ulici A., byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku 4912/103958 v hodnote 23.700 eur, - aktívum na účte vedeného v Tatra banke

a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 31.03.2009 v sume 141,41 eura. Súd do
výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: - hnuteľné veci : rybárska výbava v zostatkovej hodnote
400 eur, brokovnica v zostatkovej hodnote 100 eur, čln v zostatkovej hodnote 250 eur, vozidlo značky
Fiat Ducato v zostatkovej hodnote 3000 eur. - zostatok na účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. číslo účtu XXXXXXX X XX/XXXX ku dňu rozhodnutia v hodnote 6.982,17 eura,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade Y.

A. - katastrálny odbor na LV č. XXX a to parcely registra "C" parcela číslo XXXX/XXX - záhrady o
výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/4 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec
S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo
XXX postavený na parcele č. XXXX/XXX v celkovej hodnote 81.500 eur, - nehnuteľnosti nachádzajúce
sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č.

XXXX a to stavby senník, sýpka súp. č. XXX postavené na parcele č. XXXX/XX v hodnote 90.192,24
eura. Žalovaný preberá spoločné záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctvamanželov a to : - pôžičku voči veriteľke W. Z. vo výške 1.659,70 eura,- úver voči Prvej stavebnej sporiteľni
číslo úveru č. XXXXXXX X XX/XXXX so zostatkom 979,77 eura, - úver voči Prvej stavebnej sporiteľni
číslo úveru č. XXXXXXX X XX/XXXX so zostatkom 47 621,06 eura. II. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 35.768,27 eura a to do 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 3.125,75 eura a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 3.125,75 eura a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu vo
výške 367,13 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet
OkresnéhosúduNitratrovyštátuvovýške367,13euradotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.VII.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 143, § 148 ods.1, § 149 ods.1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len Občiansky zákonník). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou

žalobou zo dňa 25.01.2010 domáhala, aby súd vysporiadal majetok patriaci do BSM. Žalobu odôvodnila
tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené Rozsudkom Okresného súdu E. č.k.
l9C/4/2009-20 zo dňa 30.03.2009, pričom počas trvania manželstva so žalovaným spoločne nadobudli
nehnuteľnosti a to nehnuteľnosti: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Y. A., okres Y. A., obec Y.
A., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to 2-izbový byt na ulici A.,

byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 4912/103958
vhodnote26.554,14eura,ďalejnehnuteľnostinachádzajúcesakat.úz.S.,okresY.A.,obecS.,zapísané
na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXX a to parcely registra "C" parcela číslo XXXX/
XXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade
Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č.
XXXX/XXX a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat.
úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a
to stavby senník, sýpka súp. č. XXX postavené na parcele č. XXXX/XX vedené na žalovaného s tým,

že hodnota nehnuteľnosti v kat. úz. S. predstavuje 132.775,68 eura, ďalej hnuteľné veci: automobil Fiat
Ducato v hodnote 4.979,09 eura, automobil Fiat Punto v hodnote 5.311 eura, automobil Suzuki Sx4 v
hodnote 5447 eur, formátová píla PK 300A v hodnote 5.974,91 eura, sušička na drevo spolu s plynovými
kotlami v hodnote 6.638,78 eura, motocykel značky KTM 450 v hodnote 8.298,48 eura, laminátové člny
2 kusy + motor značky Honda v hodnote 1.659,70 eura, strelné zbrane (2 ks brokovnica, guľovnica 2

kusy) v celkovej hodnote 1.327,76 eura, kompletná rybárska výbava + udice v celkovej hodnote 1.000
eur. Okrem toho masu BSM tvoria aj pasíva, a to záväzky titulom zmluvy o stavebnom úvere z PSS, a.s.
č. 1775193703 zo dňa 20.11.2002 vo výške 2.293,33 eura, zmluvy o stavebnom úvere z PSS, a.s. č.
1775193105 a 1775193906 zo dňa 13.06.2005 v sume 4.829,45 eura a zmluvy o stavebnom úvere z
PSS, a.s. č. 0206524204 a 0206524205 v sume 44.435,45 eura. Keďže na vysporiadaní so žalovaným

nedohodli, navrhla, aby jej súd nehnuteľnosť - byt v kat. úz. Y. A. a záväzok titulom zmluvy o
stavebnom úvere z PSS, a.s. č. 1775193703 zo dňa 20.11.2002 vo výške 2.293,33 eura prikázal do
jej výlučného vlastníctva a predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. S., hnuteľné veci a záväzky zo zmluvy o
stavebnom úvere z PSS, a.s. č. 1775193105 a 1775193906 zo dňa 13.06.2005 v sume 4.829,45 eura
a zmluvy o stavebnom úvere z PSS, a.s. č. 0206524204 a 0206524205 v sume 44.435,45 eura

prikázal do vlastníckeho práva žalovanému. Titulom finančného vyporiadania žiadala priznať sumu
48.177,21 eura. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2010 uviedol, že pred podaním žaloby,
mal so žalobkyňou mimosúdne konanie, ale k spísaniu dohody nedošlo. Uviedol, že so žalobkyňou
spoločne nehospodárili a neviedli spoločnú domácnosť fakticky od októbra 2008. Pokiaľ ide o byt
v Y. A., nesúhlasí s uvádzanou hodnotou 26.555,14 eura, pretože byt aj s kompletným zariadením má

vyššiu hodnotu a hodnota bytu vrátane zariadenia je 46.471,48 eura. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v S.
a to rodinný dom, tento bol zakúpený za 1.400.000 SK/46.471,48 eura, pričom po rozvode tento dom
úplne prestaval, opravil, čo vie aj preukázať. Bola urobená nová strecha, vymenené okná, nová kúpeľňa,
kuchyňa a maľovanie. Len na materiál použil 23.234,74 eura. Toto je všetko mimo
zariadenia a mimo práce, ktorú realizoval občianskou výpomocou zo strany jeho priateľov. Dodal, že

kúpnu cenu jeho matka potom, čo táto z peňažného ústavu nabehla na účet žalobkyne, mu darovala,
keď prehlásila, že peniaze mu daruje, aby mohol dokončiť dom aj senník, toto výslovne vyhlásila jemu
aj žalobkyni, v prítomnosti sestry - X. P.. Matka bývala do smrti v tomto rodinnom dome, peniaze
boli vybraté z účtu žalobkyne, a tieto boli investované do senníka, podľa dohody s matkou, sestroua žalobkyňou mal splatiť úver v sume 1.400.000 Sk. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - senník, túto kúpil za
12.846,05 eura, pričom kúpna cena bola vyplatená zo sumy 500.000 SK, ktoré mu požičala jeho sestra.
Senník kúpil pred kúpou rodinného domu, preto mu jeho sestra požičala uvedenú sumu a zvyšok použil

na zakúpenie materiálu, čo investoval ešte počas manželstva. Dodal, že v roku 2005 zrušil stavebné
sporenie a vybral asi 70.000 SK, ktoré použil na prerábku bytu v Y. A. na nákup stavebného materiálu
a pod. Okrem toho pred uzatvorením manželstva mal na účte do 200.000 SK, čo použil do podnikania
a to na nákupy zariadenia 2 AVIE + LIAZ a príves a Opel Omega. V hotovosti mal pred
uzatvorením manželstva 80.000 SK. Pokiaľ ide o hnuteľné veci a to automobil Fiat Ducato toto má

hodnotu 2.323,67 eura, automobil Fiat Punto bolo predané ešte počas manželstva za sumu 40.000 SK,
preto nepatrí do masy BSM, na automobil Suzuki SxE bola vyplatená akontácia vo výške 132.000 SK,
pričom spláca leasing v sume 200 eur mesačne, formátová píla má hodnotu 1.659,69 eura, sušička na
drevo + plynové kotly 2 KS bola zakúpená pred viac ako dvomi rokmi a boli odnesené k tete žalobkyni
W. Z., kde sa nachádza doteraz, motocykel značky KTM 450 používal počas manželstva, pričom ju
mal v nájme a vrátil ju vlastníkovi, po rozvode si kúpil novú motorku, ktorá nepatrí do BSM. Čln má len

jeden, vlastní iba jednu brokovnicu, rybárska výbava má hodnotu 100 eur. Do masy BSM patrí horský
bicykel za 160 eur, lyžiarska výbava v hodnote 330 eur, notebook v hodnote 500 eur, 3 kubíky
dosiek a jeden kubík foršní v hodnote 1.300 eur. Navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyni
byt v Y. A. a hnuteľné veci - sušičku na drevo, horský bicykel, lyžiarsku výbavu, notebook s tým, že
žalovaný prevezme ostatné nehnuteľnosti ako i hnuteľnosti automobil FIAT Ducato, automobil SUZUKI

Sx4, formátovú pílu, 1 laminátový čln, brokovnicu, rybársku výbavu. Žalobkyňa prevezme úver, ktorý
spláca s tým, že žalovaný preberie ostatné úvery. Titulom finančného vyporiadania je ochotný žalobkyni
zaplatiť7.000eur.Žalovanývkonečnomnávrhuzodňa10.02.2017žiadal,abysúdprikázaldovýlučného
vlastníctva žalovaného hnuteľné veci rybársku výbavu, brokovnicu, čln, auto fiat Ducato spolu v hodnote
3750 eur, rodinný dom v hodnote 57.600 eur s tým, že bude ďalej zaviazaný splácať úver, ktorý bol

zobratý na kúpu tohto rodinného domu a súčasne žiadal zohľadniť sumu úveru, ktorá sa rovná hodnote
domu v jeho prospech. Do výlučného vlastníctva žalobkyni žiadal prikázať byt v Zlatých Moravciach v
hodnote 23.700 eur a bytové zariadenie 2.120 eur. Predmetom BSM sú pasíva: úver č. 0206524504 a
úver č. 0206524205, ktoré spláca, pričom úver predstavuje istinu a úroky, na istine treba zaplatiť sumu
46.472 eur. Ide o úver na kúpu rodinného domu. Ďalej predmetom je úver na meno žalobkyni, ktorý

si brala za slobodna, a tento spláca. Predmetom nie je sýpka - senník, na kúpu ktorého mu poskytla
peniaze jeho sestra a rekonštrukciu financoval z peňazí, ktoré mu darovala matka, pričom zo spoločných
peňazídotejhalynebolovynaloženénič.Titulomvyrovnaniapodielovžiadal,abysúdzaviazalžalobkyňu
zaplatiť sumu 15.880,76 eura. Žalobkyňa v záverečnom návrhu zo dňa 21.09.2017 žiadala, aby hnuteľné
veci, na ktorých sa strany sporu dohodli boli vysporiadané tak, že žalobkyni sa do výlučného vlastníctva

prikážu hnuteľné veci a to: kuchynská linka a vodovodná batéria, elektrická rúra, elektrická varná doska,
kuchynský dres, rohová skrinka v kuchyni, rohový stôl, sklenená vitrína v obývačke, komoda v obývačke,
komoda rohová, drevená zárubňa v kuchyni, sedačka, posteľ v spálni, šatníková skrinka, polica na
knihy, drevená zárubňa v spálni, umývadlo v kúpeľni, 2ks batérii v kúpeľni, práčka, drevené dvere v
kúpeľni, zárubňa v kúpeľni, komoda na chodbe, botník na chodbe luster na chode, koberec v spálni,

drevená polica na balkóne, drevená komoda na balkóne, vešiaková stena, vaňa, záchod, zrkadlo v
kúpeľni, svietidlo v kúpeľni, satelitná anténa, drevená zárubňa v obývačke, koberec v spálni, v celkovej
zostatkovej hodnote 2120 eur, pričom strany sporu sa dohodli na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí v
sume 5750 eur, z ktorej je treba odrátať hodnotu hnuteľných vecí 3630 eur, ktorá je duplicitne zahrnutá
v hodnote bytu v Y. A.. Žalovanému navrhla prikázať hnuteľné veci: motorové vozidlo Fiat DUCATO

v zostatkovej hodnote 3.000 eur, rybársku výbavu v zostatkovej hodnote 400 eur a laminátový čln v
zostatkovej hodnote 250 eur, t.j. hodnota vecí spolu je 3650 eur. Ďalej žiadala vysporiadať nehnuteľnosti
tvoriace BSM tak, že byt v Y. A. zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A. v hodnote 23.700 sa prikazuje
žalobkyni a nehnuteľnosti - rodinný dom v S. s pozemkom parcela č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX
zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. S. v zostatkovej hodnote 81.500 eur a sýpka - senník na

parc, XXXX/XX v zostatkovej hodnote 90.192,24 sa prikazujú žalovanému. Okrem toho žalobkyňa vo
svoj prospech žiadala započítať dar od jej rodičov na kúpu bytu v sume 6.638,80 eura (200.000.Sk),
sumu 2.987,45 eura (90.000 SK), ktorá sa vynaložila zo spoločných prostriedkov na akontáciu leasingu
vozidla Suzuki SX4 v období od 01.09.2009 do 31.03.2009, sumu 2.308,24 eura, ktorú sumu zaplatila na
úvere na byt v Y. A. po rozvode, sumu 752,57 eura, ktorú uhradila od uzatvorenia zmluvy t.j. 31.12.2002

do uzatvorenia manželstva, t.j. dňa 30.08.2003. Pokiaľ ide o pasíva, ich hodnota predstavuje sumu
55.160,02 eura a pozostáva z pôžičky od tety Z. vo výške 1.659,70 eura, ďalej úver od PSS, a.s. č.
1775193 1 05/5900 so zostatkom vo výške 5.088,69 eura, úver od PSS, a.s. č. 1775193 7 03/5900 - úver
na byt splácaný žalobkyňou, úver od PSS, a.s. č. 0206524 5 04/5900 so zostatkom vo výške 45.350,82eura, pohľadávka žalobkyne voči mase BSM v sume 752,57 eura a aktívum účet v Tatra banke, a.s. č.
2618027247/1100 zostatok v sume 141,41 eura. Na základe dohody so žalovaným, žalobkyňa splatí
úver od PSS, a.s. č. 1775193-7-03/5900 a žalovaný úver č. 1775193-1-05/5900 od PSS, a.s. a úver č.

0206524-5-04/5900 od PSS, a.s. Okrem toho žiadala, aby jej súd prikázal na vyplatenie pôžičku od tety
Z. vo výške 1.659,70 eura. Na celkové vyrovnanie žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumu 51.972,32 eura. Žalovaný v konečnom návrhu zo dňa 06.03.2018 uviedol, že predmetom BSM
sú okrem hnuteľných vecí, ohľadne ktorých sa strany sporu dohodli a aj spolu a aktívom - účet v Tatra
banke, a.s. v sume 141,41 eura, ďalej nehnuteľnosti a to byt v Y. A. v hodnote 23.700 eur, rodinný

dom v S. v hodnote 57.600 eur, investície do senníka v hodnote 54.726,60 eura. Ďalej pasíva
úver od PSS, a.s. č.0206524504 a úver č. 0206524205, ktoré spláca a doteraz splatil 36.842,01 eura,
aktuálny zostatok 47.475,85 eura, pôžička od tety Z. v sume 1659,70 eura, úver od PSS, a.s. č. 1775193
1 05 v sume 5.088,69 eura, ktorý uhrádza a doteraz splatil sumu 7.904,60 eura. Nesúhlasil s tým,
aby zohľadnené žalobkyni splácanie úver č. 1775193 7 03/5900 so zostatkom 2.308,24 eura, pretože
ide o úver, ktorý ešte vybrala za slobodna, pričom žiadal zohľadniť sumu, ktorú počas manželstva

uhradili na tento úver ako manželia. Predmetom BSM nie je senník, ktorého je výlučným vlastníkom,
ale predmetom sú investície do senníka vykonané do rozvodu strán sporu. Investície vykonával z
kúpnej ceny za dom v sume 1.400.000 Sk, ktorú mu jeho matka darovala, a teda išlo o jeho výlučné
a oddelené prostriedky, a preto žiada zohľadniť v jeho prospech investície do kúpy a rekonštrukcie
senníka v sume 54.726,60 eura. Uviedol, že dar od rodičov žalobkyne v sume 200.000 Sk uznal na

pojednávaní dňa 01.02.2011, preto lebo aj on vniesol takú istú sumu do manželstva, a preto mal za
to, že tieto dve položky sa navzájom vykompenzujú a viac s touto otázkou nezaoberal. Predmetom
nie je suma 2.987,45 eura, ktorá sa mala vynaložiť na akontáciu vozidla Suzuki. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa
listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, vyjadrením znalca, výsluchom znalca mal za preukázané,

že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30.08.2003 manželstvo, z ktorého nepochádza žiadne dieťa.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 19C/4/2009-15 zo dňa 30.03.2009 bolo manželstvo rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2009. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré
vzniklo za trvania manželstva si strany sporu nevysporiadali dohodou. Podľa čiastočného výpisu LV č.
XXXX zo dňa 26. 10. 2010 sú žalobkyňa a žalovaný vedení ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich

sa v katastrálnom území Y. A., okres Y. A., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor
a to 2-izbový byt na ulici A., byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na
parcele č. XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX. Titul nadobudnutia: Zmluva o
prevode vlastníctva družstevného bytu V 765/2006. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu

uzatvorenej v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov
v družstvách dňa 28.06.2006 medzi BYTOVÝM DRUŽSTVOM Zlaté Moravce ako prevádzajúcim a
žalobkyňou a žalovaným ako spoločnými členmi družstva - nadobúdatelia, súd zistil, že predmetom
zmluvy je prevod vlastníctva bytu na ulici A., byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č.
XXXX na parcele č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX. Prevádzajúci predáva a nadobúdatelia
kupujúnehnuteľnosť,ktorúnadobúdajúdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvpodiele1/1.(čl.I
zmluvy). Cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu má nulovú hodnotu. Investičný úver pripadajúci na prevádzaný byt je v OTP Banka, Slovensko,
Nitra, splatený (č.l. 6 bod. 1 zmluvy). Podľa výpisu LV č. XXX pre kat. úz. S., okres Y. A. zo dňa

26.11.2010 sú žalobkyňa a žalovaný vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to parcely
registra "C" parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/4. Titul nadobudnutia Kúpna
zmluva V 1281/2007. V rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4 je vedený ako spoluvlastník žalovaný
a titul nadobudnutia D 1766/82 - 19/83. Podľa výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. S., okres Y. A. zo dňa

26.11.2010 je žalovaný vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to stavby - senník, sýpka súp. č.
XXX postavený na parcele č. XXXX/XX. Titul nadobudnutia V 590/2007. Podľa výpisu LV č. XXXX pre
kat. úz. S., okres Y. A. zo dňa 26.11.2010 sú žalobkyňa a žalovaný vedení ako vlastníci nehnuteľnosti
- stavby rodinného domu súp. č. XXX postavený na parcele XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1.
Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva V 1281/2007. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.07.2007 medzi

žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi a X. P., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXX a A. Y., rod.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. vŕškami XXX ako predávajúcimi, súd zistil, že predmetom zmluvy
sú nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XXX v celosti, zapísaný na LV
č. XXXX pre kat. úz. S. v celosti na predávajúcu A. Y., rod. B. v podiele 1/1, ďalej parcela č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2 v podiele 3/4, parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 v podiele 3/4, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. S. v prospech predávajúcej A.
Y., rod. B. v 1/2 a v prospech predávajúcej X. P. v podiele 1/4 (čl. I zmluvy). Podľa článku II. zmluvy

zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností v celkovej výške 1.400.000
Sk, slovom jedenmiliónštyristotisíc slovenských korún. Dohodnutá kúpna cena medzi predávajúcou
v 1. rade a kupujúcimi činí 1.350.000 Sk a dohodnutá kúpna cena medzi predávajúcou v 2. rade a
kupujúcimi činí 50.000 Sk. Táto dohodnutá kúpna cena bola vyplatená pri podpise tejto zmluvy, pričom
prevádzajúca v 1. rade Y. A. svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie sumy 1.350.000 Sk

a predávajúca v 2. rade P. X. svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie sumy 50.000 Sk.
Podľa článku III zmluvy do držby a užívania kúpených nehnuteľností kupujúci vstúpia dňom vyplatenia
kúpnej ceny. K tomuto termínu sa predávajúce zaväzujú odovzdať kľúče kupujúcim. Predávajúce sa
taktiež zaväzujú, že k tomu dátumu vysporiadajú všetky záväzky voči dodávateľom služieb a to najmä
el. energie, vody. Predávajúce ručia za to, že vo veci predmetu kúpy nie je vedený žiadny súdny spor
ani správne konanie a ani nehrozí zahájenie takéhoto alebo obdobného konania. Taktiež ručia za to, že

ku dňu uvoľnenia nehnuteľnosti majú vysporiadané všetky dane a poplatky voči príslušnému daňovému
úradu. Podľa článku IV zmluvy kupujúci vyhlasujú, že nehnuteľnosti poznajú z obhliadky na mieste
samom. Kupujúci kupujú tieto nehnuteľnosti v takom stave ako ich poznajú z obhliadky. Predávajúce
vyhlasujú, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená okrem záložného práva v
prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Kupujúci prehlasujú, že toto záložné práva preberajú. Z kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 14.05.2007 medzi AGROK, spol. s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Moravecká 32,
IČO: 35 698 357 ako predávajúcim a A. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. K. XXX ako kupujúcim
vyplýva, že predmetom je nehnuteľnosť v kat. úz. S., obec S., okres Y. A., vedené na LV č. XXX ako
stavby- senník, sýpka, na parcele č. XXXX/XX, súp. č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1. Podľa článku III
zmluvy kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola stanovená dohodou zmluvných strán, v zmysle §

3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov vo výške 387.000 SK (slovom:
tristoosmedesiatsedemtisíc slovenských korún), ktorá bola kupujúcim zaplatená predávajúcemu pred
podpísaním tejto zmluvy a prevzatie kúpnej ceny potvrdzuje predávajúci svojimi podpismi na tejto
zmluvy. Podľa článku IV. ods. 1 zmluvy kupujúci pozná skutkový stav kupovanej nehnuteľnosti, o čom
sa presvedčil na mieste samom a túto kupuje v stave v akom sa nachádza v čase uzatvárania

tejto zmluvy. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.12.2002 vyplýva, že
medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako stavebným sporiteľom - dlžníkom,
a W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, S. a O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, S. ako ručiteľmi
bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 1775193 4
04 vo výške 400.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe

ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok
ako aj "Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení" sa mimoriadny medziúver zmení
na stavebný úver č. 1775193 7 03 vo výške 198.000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavenom
sporení. Podľa článku I bod. 2 zmluvy účelom tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru

je: a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, b) výstavba, prístavba,
nadstavba, vstavba alebo stavené úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy
bytu, c) modernizácia bytu , bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich,
d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádza už rodinný dom alebo bytový

dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt, g) prestavba nebytových priestorov na byt, h) úhrada podielu bytovému družstvu na
účel nadobudnutia bytu, i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h) s
výnimkou úhrady záväzkov v iných bankách. Dlžník je dohodnutým účelom viazaný, t.j. mimoriadny
medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na

území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň vyhlasuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho
medziúveru,resp.stavebnéhoúverunastavebnýúčel,narealizáciuktoréhosamimoriadnymmedziúver,
resp. stavebný úver poskytuje. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
19.07.2007 vyplýva, že medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako stavebným
sporiteľom - dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo

na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytnutie
mimoriadneho medziúveru č. 0206524 2 05 vo výške 1.400.000 Sk pričom po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri
dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj "Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnomsporení" sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver č. 0206524 5 04 vo výške 910.000 Sk.
Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej
sumyzmluvyostavenomsporení.PodľačlánkuIbod.2zmluvyúčelomtohtomimoriadnehomedziúveru,

ako aj stavebného úveru je: a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
b) výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo stavebné úpravy bytu, c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo
udržiavacieprácenanich,d)nadobudnutievlastníctvastavebnéhopozemkunaúčelvýstavbyrodinného
domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádza už rodinný

dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel
prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavba nebytových priestorov na byt, h) úhrada podielu
bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými
v písmenách a) až h). Dlžník je dohodnutým účelom viazaný, t.j. mimoriadny medziúver, prípadne
stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej
republiky. Dlžník sa zároveň vyhlasuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru,

resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadnym medziúver, resp.
stavebný úver poskytuje. Z leasingovej zmluvy č. LFZ/08/20082 zo dňa 12.09.2008
vyplýva, že IMPULS - LEASING Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štetinova 4, IČO: 36745804 ako
prenajímateľ uzatvoril s nájomcom: Milan Zbonka PRIMA, so sídlom Pod vrškami 466, Skýcov, IČO:
37424713, registrovaný Obvodný úrad v Nitre, číslo živnostenského registra: 407-4117, v zastúpení

Milanom Zbonkom zmluvu, predmetom ktorej je finančný leasing na motorové vozidlo SUZUKI Sx4
1,5 GLX s tým, že bežná obstarávacia cena je 358.000 SK, prvá zvýšená splátka istiny: 125.300 Sk,
spracovateľský poplatok: 1790 SK, predajná cena: 1190 Sk, výška splátky 4.950 SK, počet splátok
60, periodicita splátok: 1 mesiac, doba nájmu: 60 mesiacov, pri dohodnutých poistných podmienkam -
inkasné poistenie v sume 567 Sk mesačne, pričom platba vopred zahŕňa: 1. zvýšenú splátku, riadnu

splátku, poistené a spracovateľský poplatok, ktorú platbu uhradí nájomca pred prevzatím predmetu
leasingu vo výške 132.607 Sk na základe splnomocnenia dodávateľovi predmetu leasingu alebo na
označený účet. Z protokolu o zaradení majetku Milan Zbonka PRIMA, IČO: 37324713 vyplýva, že
automobil Suzuki bol obstaraný dňa 12.09.2008, zaradený dňa 12.09.2008, spôsob obstarania: kúpa,
obstarávacia cena 10.019,26, spôsob odpisu rovnomerný, uplatnený odpis: 100%. Súd vo veci vykonal

znalecké dokazovanie a to ustanovením znalca Ing. Editu Zaťkovú, znalec z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností za účelom určenia všeobecnej (trhovej) hodnotu nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. Y. A., zapísanej na LV č. XXXX ako byt č. X na X. podlaží bytového domu
súp. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu, ďalej trhovú hodnotu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. úz. S. a to stavby - rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, hodnotu spoluvlastníckeho

podielu v rozsahu 3/4 na nehnuteľnostiach v kat. úz. S., zapísaných na LV č. XXX ako pozemok parcely
č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a trhovú hodnotu nehnuteľnosti v kat. úz. S. zapísaná na LV č. XXXX ako stavba -
senník, sýpka súp. č. XXX, pričom všeobecnú hodnotu ku dňu vypracovania znaleckého posudku podľa
stavu ku dňu 31.03.2009 a súčasne určiť všeobecnú trhovú hodnotu investícií vykonaných žalovaným

na rodinnom dome a senníku, sýpke po dni 31.03.2009. Zo znaleckého posudku č. 17/2014 vyplýva,
že všeobecná trhová hodnota stavby - bytu č. X na X. podlaží bytového domu súp. č. XXXX vrátane
spoluvlastníckeho podielu je 23.700 eur. Zo znaleckého posudku č. 18/2014 vyplýva, že všeobecná
trhová hodnota stavby- rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XXX v kat. úz. S. a pozemkov
nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX v kat. úz. S. je 81.500 eur. Okrem toho

znalkyňavznaleckomposudkuč.18/2014posudkuurčilavšeobecnútrhovúhodnoturodinnéhodomuku
dňu vyhotovenia znaleckého posudku podľa stavu nehnuteľností ku dňu 31.03.2009 v sume 53.790,25
eura a hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/4 na nehnuteľnostiach v kat. úz. S. zapísaných
na LV č. XXX ako parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku podľa
stavu nehnuteľností ku dňu 31.03.2009 v sume 3.833,37 eura. Ďalej uviedla znalkyňa popis investícií

vykonaných žalovaným po dni 31.03.2009 - podzemné podlažie: technologická miestnosť s kuchyňou:
vnútorné omietky stien prevažne s keramickým obkladom do výšky stropu, podlaha s
povrchovou úpravou podlahoviny z PVC. Zdroj tepla kotol na tuhé palivo a zdroj ohrevu TÚV osadený
v roku 2013. Napojenie vnútorného rozvodu vody RD z plastového potrubia na vodovodnú prípojku.
Nadzemné podlažie: Vnútorné omietky zo stierky. Osadenie plastových okien s izolačným sklom a

žalúziami, vstupných plastových dverí s presklenín, osadenie dverí plastových s presklením a žalúziami
pri okne v miestnosti kuchyne, osadenie vnútorných dverí drevených s drevenými zárubňami. V obývacej
izbe, kuchyni a zádverí osadené drevené zárubne. V miestnosti zádveria zabudovaná šatníková skriňa.
V obývacej miestnosti zabudovaný krb s uzatvorením ohniskom. Podlaha obývacej izby drevená.Podlahy ostatných miestností z keramickej dlažby. Vybavenie kuchyne po rekonštrukcii: kuchynská
linka, nerezový drez, vodovodný batéria páková nerezová, plynový sporák na propan butan, elektrická
rúra, digestor, chladnička s mrazničkou. Vybavenie kúpeľne po rekonštrukcii: plastová vaňa rohová s

keramickým obkladom, umývadlo, sprchový kút, vodovodné batérie pákové nerezové, keramický obklad
stien do výšky stropu, vykurovanie s radiátorom panelovým. Vybavenie miestnosti WC po rekonštrukcii:
WC, panelový radiátor, keramický obklad stien do výšky stropu, keramická dlažba. Vybavenie miestnosti
práčovne po rekonštrukcii: umývadlo, vodovodná batéria nerezová, WC, práčka, keramický obklad
stien, keramická dlažba. Montáž panelových radiátorov. Rozvod elektroinštalácie po rekonštrukcii.

Vnútorný rozvod vody a kanalizácie z plastového potrubia po rekonštrukcii. Vnútorné schodisko na
II NP s drevenými stupňami a dreveným zábradlím. 2. nadzemné podlažie: vnútorné omietky zo
stierky, osadenie okien plastových s izolačným sklom a žalúziami. Osadenie dverí pri okne v obytnej
miestnosti s presklenením a žalúziami so vstupom na loggiu z dvoch obytných miestností. Podlaha
obytných miestností a miestnosti šatníka z drevenej podlahy. Montáž panelových radiátorov.
Rozvod elektroinštalácie po rekonštrukcii. Vnútorné schodisko II. NP s drevenými stupňami a dreveným

zábradlím. Stavba murovaného plotu od susediaceho pozemku parc. č. 1842/106. Všeobecná trhová
hodnota týchto investícií podľa znaleckého posudku je 23.578,99 eura. Zo znaleckého posudku č.
20/2014 vyplýva, že všeobecná trhová nehnuteľnosti v kat. úz. S. zapísaná na LV č. XXXX ako stavba -
senník, sýpka súp. č. XXX je po dni 31.03.2009 90.192,24 eura a ku dňu 31.03.2009 je 54.726,60 eura. V
znaleckomposudkuznalkyňauviedlapopisrozsahuinvestíciívykonanýchžalovanýmpodni31.03.2009:

I. časť objektu - doplnenie uloženia strešných líšt na hrebeni strechy. Povrchová úprava betónovej
podlahy liatou podlahou. Osadenie oceľovej konštrukcie dverí s koľajnicami a dverí s prechodom z
miestnosti prevádzky stolárskej dielne do miestnosti opravy motorových vozidiel. Osadenie konštrukcie
a vstupných dverí plechových z dvora do miestnosti prevádzky opravy motorových vozidiel. Montáž
elektroinštalácie 380V a rozvádzač. Ukončenie vnútorných omietok. II. Časť objektu - náter oceľových

strešných väzníkov. Doplnenie tepelnej izolácie strechy. Doplnenie uloženia strešných líšt na hrebeni
strechy, Vymurovanie vnútorných priečok v I.NP. Vysparovanie časti stien omietkou. Vybúranie otvoru
pre vstupné dvere z dvora s osadením dverí. Zamurovanie otvoru, Osadenie okna. Montáž rozvodu
odpadu v ryhe podlahy. Osadenie hlavných vstupných dverí plechových v roku 2013. Všeobecná
hodnota týchto investícií bola určená znalkyňou v celkovej výške 35.465,64 eura. Z dôvodu námietok zo

strany žalobkyne a žalovaného k znaleckým posudkom súd vo veci vykonal výsluch znalkyne Ing. Edity
Zaťkovej, ktorá na pojednávaní dňa 16.04.2015 vo výpovedi uviedla, že pri stanovení hodnoty investícií
žalovaného na čas do právoplatnosti rozsudku do rodinného domu vychádzala z údajov získaných
pri obhliadke za účasti všetkých prítomných aj právnych zástupcov. Na základe toho, ako sa prítomní
vyjadrili a tak isto ohliadala nehnuteľnosť a robila ohliadku z fotodokumentácie. A taktiež vychádzala aj

zo spisu, ktorý obsahuje písomnú dokumentáciu aj fotodokumentáciu. Stav hodnotila k 31.03.2009, kedy
nadobudolprávoplatnosťrozsudokorozvode.Žalovanýjejnepredložilžiadnedoklady ovykonaných
investíciách. Strany sporu sa na investíciách nezhodli. Vychádzala aj z fotodokumentácie,
lebo na niektorých fotkách boli uvedené aj dátumy vyhotovení. Napríklad pri posudzovaní okien, či boli
menené alebo nemenené, vedela posúdiť podľa fotodokumentácie zo spisu, v ktorom sa nachádzali

okná zdvojené. Pri znaleckom posudku č. 20/2014 predmetom ktorého bolo určenie hodnoty sýpky,
senníka, vychádzala z údajov získaných pri fyzickej ohliadke, na ktorej boli všetci zúčastnení. Pokiaľ jej
súd jednoznačne uvedie, ktoré investície boli vykonané do rozvodu a ktoré nie, tak vie v ZP č. 20/2014
aj v predchádzajúcom ZP č. 18/2014 rozdeliť investície podľa usmernenia súdu. K
pripomienkami žalovaného k tepelnej izolácie sýpky dodala, že tepelná izolácia sa nachádza v položke

krytina strechy, ktorá bola vykonaná pred rozvodom v roku 2008 a započítala dokončenosť
na 90%. Pokiaľ žalovaný predloží doklady o tom, že táto krytina bola urobená neskôr je možné ZP v
tomto smere dopracovať. Pokiaľ aj v popise uvedenom v ZP je zavedená klimatizačná jednotka do
roku 2008 v tabuľke, kde sú vedené jednotlivé položky a k ním uvedené body sa klimatizačná jednotka
nenachádza. Na to, aby mohla klimatizačnú jednotku zahrnúť do investície musela by som mať doklady,

nakoľko túto technologickú časť ZP ako znalec podľa tabuliek oceniť nevie. Z oznámenie znalkyne Ing.
Edity Zaťkovej zo dňa 29.09.2015 súd zistil, že z hľadiska odbornosti vyhotovenia znaleckého posudku
a správnosti výpočtu nie je možné vykonať rozdelenie jednotlivých investícií a následne vyhotoviť daný
výpočet, a preto doplnenie k ZP č. 18/2014 a č. 20/2014 nevyhotoví. Z výpisu účtu č. 2618027247
vedeného v Tatra banke, a.s. majiteľ účtu žalobkyňa vyplýva, že ku dňu 31.03.2009 bol zostatok na

účet vo výške 141,41 eura. Z opravenej odpovede zo strany PSS, a.s. zo dňa 11.04.2018
súd zistil, že aktuálny zostatok na zmluve: zmluva č. 1775193 1 05 : - 979,77 eura (debet), zmluva č.
0206524 5 04: + 6982,17 eura (kredit), zmluva č. 0206524 2 05 : - 47 621,06 eura (debet). Celková suma
uhradená od 31.03.2009 do dňa vyhotovenia listu na účtoch: účet č. 1775193 1 05: 5 348,75 eura, účetč. 1775193 9 06: 1.160,10 eura, účet č. 0206524 2 05: 28.072,04 eura, účet. č. 0206524 5 04: 9.124,78
eura. Suma uhradená žalobkyňou od 31.09.2009 do splatenia úveru č. 1775193 7 03: 2.490,96 eura.
Suma uhradená žalovaným od 31.03.2009 do dňa vystavenia listu na účte: č. 1775193 1 05: 771,72

eura, účet č. 1775193 9 06: 618,72 eura, účet č. 0206524 5 04: 557,68 eura, účet č. 0206524 2 05:
4.981,80 eura. K uvedeným sumám PSS, a.s. zároveň uviedla, že množstvo úhrad bolo poukázaných
z účtov, ktoré boli vedené na iné osoby ako účastníci úveru, prípadne uhrádzané poštovou poukážkou,
preto nie sú v uvedených súčtoch zohľadnené. Súd mal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že masu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tvoria aktíva: - hnuteľné veci:

kuchynská linka a vodovodná batéria, elektrická rúra, elektrická varná doska, kuchynský dres, rohová
skrinka v kuchyni, rohový stôl, sklenená vitrína v obývačke, komoda v obývačke, komoda
rohová, drevená zárubňa v kuchyni, sedačka, posteľ v spálni, šatníková skrinka, polica na knihy, drevená
zárubňa v spálni, umývadlo v kúpeľni, 2ks batérii v kúpeľni, práčka, drevené dvere v kúpeľni, zárubňa
v kúpeľni, komoda na chodbe, botník na chodbe luster na chode, koberec v spálni, drevená polica na
balkóne, drevená komoda na balkóne, vešiaková stena, vaňa, záchod, zrkadlo v kúpeľni, svietidlo v

kúpeľni, satelitná anténa, drevená zárubňa v obývačke, koberec v spálni v celkovej hodnote 2120 eur,
na ktorých hnuteľných veciach a ich zostatkovej hodnote sa strany sporu zhodli, -hnuteľné veci: rybárska
výbava v hodnote 400 eur, brokovnica v hodnote 100 eur, čln v hodnote 250 eur, vozidlo značky Fiat
Ducato v hodnote 3000 eur, na ktorých hnuteľných veciach a ich zostatkovej hodnote sa strany sporu
zhodli, - aktívum na účte vedeného v Tatra banke a.s. číslo účtu 2618027247/1100 so zostatkom ku

dňu 31.03.2009 v sume 141,41 eura, na ktorom sa strany sporu zhodli, - zostatok na účte stavebného
sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. číslo účtu 0206524 5 04/5900 v hodnote 6.982,17 eura tak
ako to vyplýva z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 11.04.2018, nehnuteľnosti : - nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v kat. úz. Y. A., okres Y. A., obec Y. A., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na
LV č. XXXX a to X-izbový byt na ulici A. , byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č.

XXXX na parcele č. XXXX , podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku 4912/103958 v hodnote 23.700 eur, -nehnuteľnosti nachádzajúce
sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č.
XXX a to parcely registra "C" ako parcela číslo XXXX/XXX - záhrady o výmere 359 m2, parcela číslo
XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu

3/4 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade
Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č.
XXXX/XXX v hodnote 81.500 eur, -nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S.,
zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to stavby senník, sýpka súp. č.
XXX postavené na parcele č. XXXX/XX v hodnote 90.192,24 eura. Spolu tak hodnota aktív predstavuje

sumu 208.385,82 eura. Strany sporu sa v priebehu konania dohodli na rozsahu BSM v časti aktív a to
pokiaľ išlo o hnuteľné veci a ich zostatkové hodnoty. Sporným medzi stranami sporu bolo, či do masy
BSM patrí nehnuteľnosť- senník, sýpka, ohľadne ktorej žalovaný v konaní namietal, že táto nepatrí do
masy BSM, z dôvodu, že túto nehnuteľnosť kúpil z prostriedkov, ktoré mu požičala jeho sestra X. P.
spolu s manželom A. P., pričom išlo o sumu 500.000 SK. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.02.2011

tvrdil, že "na kúpu sýpky mi požičala sestra išlo prostriedky v hotovosti, pred kúpou sýpky, suma
500.000 SK. Bolo to u nás doma. Bola tam mama, mamina sestra a jeho sestra." Svedkyňa J. J., ktorá
bola sestrou matky žalovaného a ktorá mala byť prítomná pri požičaní sumy 500.000 Sk, vo výpovedi
dňa 24.01.2012 uvedenú skutočnosť, že bola prítomná pri poskytnutí tejto pôžičky nepotvrdila, pričom
uviedla, že "pokiaľ ide o sýpku, z akých peňazí bola kúpená to neviem, o to som sa nezaujímala. Viem,

že X. A. nejaké peniaze požičala, či to bolo 400.000 Sk alebo 500.000 Sk to presne neviem. Viem, že
A. potreboval peniaze, tak mu s manželom požičali". V ďalšom súd poukazuje na výrazné rozpory v
tvrdeniach samotných svedkov, ktorými žalovanými preukazoval poskytnutie peňažných prostriedkov,
a to svedkyne X. P. a A. P., keď svedkyňa X. P. vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.08.2011 tvrdila,
že požičala spolu s manželom žalovanému sumu 500.000 Sk s tým, išlo o spoločné úspory jej a

jej manžela, bolo to u nich doma (A.) v hotovosti, bola prítomná ona, brat a manžel, pričom pôvodne
sa dohodli že vráti, keď žalovaný bude mať prostriedky, situácia sa zmenila, rozviedla sa a potom sa
dohodli, že vráti polovicu a zvyšok vyhotoví nábytok, čo sa zatiaľ neudialo. Svedkyňa tvrdila, že v prípade
sumy 500.000 Sk išlo o stavebné sporenie jej a manžela, ktorý mal peniaze na ich spoločnom účte vo
VÚB banke, a.s. a ktorú sumu bol vybrať jej manžel deň predtým. Následne svedok A. P. vo výpovedi na

pojednávaní dňa 15.05.2012 tvrdil, že išlo o pôžičku, účastníkom dohody bol on, manželka a A., pričom
dohoda bola že žalovaný vrátiť peniaze o 4-5 rokov, alebo i skôr, podľa toho ako pôjde žalovanému
podnikanie. Tvrdil, že pokiaľ išlo o sumu 500.000 Sk časť peňazí dala manželke jej matka a zvyšok boli
úspory, pričom manželka mala čiastku z domu, pričom peniaze neboli doposiaľ vrátené. Ďalej svedoktvrdil, že peniaze mali doma, neboli uložené na účte, v banke neboli, na účte mali len peniaze zo
zamestnania, peniaze mali doma, v skrini, v bare, v posteli. K stavebnému sporeniu, ktoré mali s
manželkou, svedok uviedol, že sporenie použili na rekonštrukciu kúpeľne. V danom prípade v tvrdeniach

žalovaného a vo výpovediach uvedených svedkov, ktorými žalovaný preukazoval požičanie peňažných
prostriedkov 500.000 Sk na kúpu sýpky, senníka, sú podľa názoru súdu značné a výrazné rozpory, a to
v mieste poskytnutia pôžičky, osôb prítomných pri pôžičke, ako aj pôvodu peňazí od manželov P.. Za
danéhoskutkovéhostavutaksúddospelkzáveru,žežalovanýbezakejkoľvekpochybnostinepreukázal,
že mu bola požičaná suma 500.000 Sk od jeho sestry X. P. s manželom A. P. a ktorú mal použiť na kúpu

sýpky. V danom prípade tak nebolo v konaní nepreukázané, že žalovaný nadobudol sýpku, senník z
výlučných prostriedkov, a preto súd zahrnul do masy BSM medzi aktíva aj senník, sýpku. Navyše kúpnu
zmluvu zo dňa 14.05.2007, predmetom ktorej bol senník, sýpka uzatváral žalovaný ako fyzická osoba
a nie ako podnikateľ -živnostník. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že
nehnuteľnosť - sýpka, senník v kat. úz. S. bola nadobudnutá z výlučných prostriedkov žalovaného počas
trvania BSM strán, preto táto nehnuteľnosti patrí medzi aktíva BSM. Rovnako tak žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že mu matka darovala sumu 1.400.000 Sk s tým, že išlo o
nevyplatenú kúpnu cenu z kúpnej zmluvy zo dňa zo dňa 31.07.2007, uzatvorenej medzi stranami sporu
ako kupujúcimi a sestrou žalovaného X. P. a mamou žalovaného A. Y., rod. B. ako predávajúcimi,
predmetom ktorej bol rodinný dom v S. a pozemky parcely registra "C" parcela č. XXXX/XXX a parcela č.
XXXX/XXX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/4. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie čl. II

zmluvy,podľaktorého"zmluvnéstranysadohodlinakúpnejceneprevádzanýchnehnuteľnostívcelkovej
výške 1.400.000 Sk, slovom jedenmiliónštyristotisíc slovenských korún. Dohodnutá kúpna cena medzi
predávajúcou v 1. rade a kupujúcimi činí 1.350.000 Sk a dohodnutá kúpna cena medzi predávajúcou
v 2. rade a kupujúcimi činí 50.000 Sk. Táto dohodnutá kúpna cena bola vyplatená pri podpise tejto
zmluvy, pričom prevádzajúca v 1. rade Y. A. svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie sumy

1.350.000 Sk a predávajúca v 2. rade P. X. svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie sumy
50.000 Sk". V danom prípade žalovaný v rozpore s predmetným zmluvným dojednaním v kúpnej zmluve
v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.03.2010 tvrdil, že "kúpnu cenu moja matka potom, čo táto z
peňažného ústavu nabehla na účet žalobkyne, mu darovala, keď prehlásila, že peniaze mi daruje, aby
mohol dokončiť dom aj senník. Toto výslovne prehlásila mne aj žalobkyni v prítomnosti jeho sestry X. P..

Matka bývala do smrti v RD. Peniaze boli vyberané z účtu žalobkyne a investované do senníka.
Podľa dohody s matkou, sestrou a žalobkyňou som mal ja splatiť úver v sume 1.400.000 Sk". Následne
žalovaný vo výpovedi dňa 01.02.2011 tvrdil, že "pokiaľ ide o úver 1.500.000 Sk tento mal byť použitý na
výplatu mojej mamy, peniaze boli použité na prerábku senníka, čerpala z nich aj žalobkyňa. Mame sa
peniaze nevyplatili a mama pred svojou smrťou tieto peniaze mne darovala". Následne na pojednávaní

dňa 04.08.2011 žalovaný tvrdil, že "rodinný dom v S. bol kúpený od mojej mamy, kúpna cena 1.400.000
Sk, na ktorú sumu bol poskytnutý úver z banky, tieto peniaze prišli z banky na ich spoločný účet. Mama
mi prakticky tieto peniaze požičala a tieto peniaze boli investované do senníka sýpky. Sestra bola ešte
predtým vyplatená a to takým spôsobom, že jej tieto peniaze nemusím vrátiť, že mi ich daruje. Bola tam
prítomná okrem mňa, moja sestra, mamin brat, mamina sestra, žalobkyňa tam nebola". Vychádzajúc z

uvedených skutkových tvrdení zo strany žalovaného, súd konštatuje, že sám žalovaný si rozporuje vo
svojichtvrdeniachohľadnetoho,ktomalbyťprítomnýpridarovaníaajvtom,čipeniazemubolidarované
alebo požičané a o akú sumu peňazí malo ísť. Uvedené skutočnosti vyvolávajú pochybnosti a to aj
s ohľadom na výpovede svedkov, ktorí mali potvrdiť uvedené darovanie zo strany matky žalovaného,
to svedkyne X. P., svedka X. B. a svedkyne J. J.. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne

X. P., ktorá podľa tvrdenia žalovaného mala byť prítomná pri darovaní peňažných prostriedkov, keď
táto uviedla, že pokiaľ ide o kúpnu cenu, ktorá bola v zmluve 1.400.000 Sk, mama sa vyjadrila tak, že
keď bude potrebovať peniaze, že brat jej niečo dá, potom si ich dala zavolať v roku 2008, kde bola
prítomná ona, mamin brat a sestra, kedy mama povedala že tie peniaze 1.400.000 Sk nemusí jej vracať.
Okrem toho dodala, že mama si ich dala zavolať do nemocnice spolu so žalovaným, maminou sestrou

a bratom, so žalobkyňou nemala dobré vzťahy, preto ju pri dohode nechcela. Svedok B. vo výpovedi na
pojednávaní dňa 04.08.2011 tvrdil, že jeho sestra si ich dala zavolať do nemocnice, kvôli deťom A. a
X., bola tam ešte jeho sestra, pričom sa riešila otázka vysporiadania medzi deťmi a jeho sestrou, vie že
žalovaný s jeho sestrou mali pozdĺžnosti medzi sebou, hovorilo sa o veľkej sumy vyše milióna a sestra
povedala žalovanému, že jej nemusí nič vracať, že ona mu to daruje s tým, že výšku sumy nevie, bolo to

nejako 1.500.000 Sk. Svedkyňa J. J. vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.01.2012 tvrdila, že odpustenie
sumy 1.400.000 Sk žalovanému zo strany jeho matky sa udialo v Nitre v nemocnici, bola tam prítomná
ona, brat X. a žalovaný so sestrou X., pričom jej nebohá sestra povedala len toľko, že X. už nejaké
peniaze dala, a preto dáva aj A., pričom X. s tým súhlasila, ona sa už predtým s mamou rozprávala.Akú sumu dala dcére X. nevedela uviesť. Súd hodnotiac uvedené rozporné tvrdenia žalovaného ako
aj svedecké výpovede, ktorými žalovaný preukazoval darovanie sumy 1.400.000 Sk zo strany jeho
matky, dospel k záveru, že žalovaný jednoznačne a bez pochybnosti nepreukázal darovanie peňažných

prostriedkov zo strany jeho matky, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto skutkového tvrdenia.
Pochybnosti sú dané najmä rozpornými tvrdeniami žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že pri darovaní mal
byť prítomný on, sestra a žalobkyňa a malo k tomu dôjsť potom, čo peniaze nabehli na účet žalobkyne,
neskôr začal tvrdiť, že žalobkyňa prítomná nebola, ale prítomní boli okrem neho, jeho sestry, matky
a aj mamin brat a mamina sestra a bolo v Nitre nemocnici, kde bola hospitalizovaná jeho matka.

Sporným v konaní podľa názoru súdu bola aj skutočnosť, či došlo k investíciám na rodinnom dome v
S. a senníku, sýpke po rozvode strán sporu. V tomto smere žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že
investoval do rodinného domu až po rozvode, čo vie preukázať, pričom len materiál použil za 23.235,74
eura (700.000 Sk) a rovnako uvedené tvrdil aj vo svojej výpovedi dňa 01.02.2011. Keďže žalobkyňa
popierala tieto skutkové tvrdenia žalovaného, zaťažovalo ho v konaní dôkazné bremeno na preukázanie
týchto svojich tvrdení. Žalovaný v konaní tvrdil, že disponuje dokladmi o kúpe materiálu, a to pokiaľ

ide o rodinný dom, napriek tomu žiadne doklady v konaní nedoložil, pričom sám potvrdil, že
doklady, ktoré boli z jeho strany doložené v konaní, sa netýkali investícii do rodinného
domu, ale do sýpky. V tomto smere súd dodáva, že tieto doklady predložené žalovaným sa týkajú
prevažne obdobia kedy strany sporu boli manželmi a najmä časť z dokladov bola vystavená žalovaným
ako živnostníkom. Skutočnosť, že neboli predložené žalovaným žiadne doklady, potvrdila v konaní aj

samotná znalkyňa Ing. Edita Zaťková vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.04.2015, v rámci ktorej
uviedla,žežalovanýnepredložilžiadnedokladyovykonanýchinvestíciách.Vpriebehukonaniažalovaný
nepreukázal čoho sa rekonštrukcia sýpky po rozvode mala týkať, napriek tomu, že samotná žalobkyňa
žiadala aby presne uviedol, čoho sa mala rekonštrukcia sýpky, senníka po rozvode týkať, keďže tvrdila,
že posledná rozsiahla investícia bola ešte za trvania manželstva. Rovnako tak žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne tvrdených investícii do rodinného domu po rozvode, napriek tomu, že tvrdil,
že disponuje dokladmi o kúpe materiálu, tieto neboli počas celého konania doložené a aj napriek tomu,
že žalobkyňa požadovala predloženie týchto dokladov zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti, že
žalovaný investoval do rodinného domu po rozvode, neboli preukázané jednoznačne ani vypočutými
svedkami, na základe ktorých výpovedí nie je jednoznačne ustálené či a aké investície a

najmä kedy boli vykonané žalovaným do rodinného domu. Za daného skutkového stavu súd ustálil, že
žalovaný nepreukázal výdavky, ktoré vynaložil do nehnuteľností a to rodinného domu a sýpky, senníka.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že investoval zo svojich výlučných prostriedkov do nehnuteľností či už do sýpky
alebo rodinného domu po rozvode, zaťažovalo ho v konaní dôkazné bremeno na preukázanie týchto
svojich skutkových tvrdení s tým, že bolo na žalovanom aby tento bez akejkoľvek pochybnosti preukázal,

že investoval zo svojich výlučných prostriedkov do rodinnému domu po rozvode, a aké investície boli
vykonané,čovšakvkonanínebolojednoznačneahodnovernepreukázanéžalovaným.Keďžežalovaný,
ako sám tvrdil v konaní, rekonštruoval sýpku, senník z prostriedkov získaných z PSS, a.s. a to na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorý bol braný na kúpu rodinného
domu stranami sporu, pričom kúpna cena nebola vyplatená, ako vyplýva z vykonaného

dokazovania a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že mu bola suma kúpnej ceny darovaná zo strany
jeho matky, súd ustálil hodnotu sýpky na sumu 90.192.24 eura v zmysle znaleckého posudku
č. 20/2014 znalkyne Ing. Edity Zaťkovej. Rovnako tak súd ustálil hodnotu rodinného domu v zmysle
znaleckého posudku č. 18/2014 znalkyne Ing. Edity Zaťkovej a to v sume 81.500 eur. Okrem toho aj
svedkyňa X. P. potvrdila, že peniaze z kúpnej zmluvy 1.400.000 Sk, na ktorý bol braný úver z PSS,

a.s. v roku 2007, žalovaný investoval do dielne a po matkinej smrti do domu. Skutočnosť, že sýpka sa
rekonštruovala počas manželstva strán sporu potvrdila aj svedkyňa W. Z. ako aj svedkovia O. M., J. B.,
J. A., U. A., K. Z. a svedok A. B. potvrdil, že aj otec žalobkyne robil na sýpke. Súd nezahrnul do aktív
splátky akontácie na auto SUZUKI SX4 v období od 01.09.2008 do 31.03.2009, ktoré motorové vozidlo
podľa zhodného vyjadrenia strán sporu nepatrí do BSM. Žalovaný v tomto smere tvrdil, že peňažné

prostriedky mu poskytol svedok X. B., ktorý túto skutočnosť potvrdil aj vo svojej výpovedi s tým, že
peňažné prostriedky mu vrátil tým, že vyhotovil mu schody do domu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný
sumu na akontáciu leasingu vozidla SUZUKI SX4 použil zo spoločných prostriedkov, čo má preukazovať
výpis z účtu Tatra banka, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Uvedené výpisy však túto skutočnosť podľa názoru
súdu nepreukazujú. V danom prípade leasingová zmluva bola uzatvorenú dňa 12.09.2008 so žalovaným

ako živnostníkom, pričom toto motorové vozidlo má zaradené do majetku tak ako to vyplýva z protokolu
o zaradení do majetku a splátky na leasing spláca žalovaný zo svojho podnikateľského účtu, o čom
doložil výpis z účtu. Ďalej mal súd za preukázané, že masu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
tvoria pasíva v celkovej hodnote 103.185,94 eura, pozostávajúce: - pôžička teta Z. vo výške 1.659,70eura,- úver č. 0206524205/5900 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. zo zostatkom ku dňu rozhodnutia súdu
vo výške 47.621,06 eura, - úver č. 1775193105/5900 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. so zostatkom ku
dňu rozhodnutia súdu vo výške 979,77 eura, - dar od rodičov žalobkyne pre žalobkyňu v sume 6.638,78

eura, čo predstavuje vnos žalobkyne do BSM a tvorí pasívum, - úhrada žalobkyne na úvere č. 17751937
03 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. po dni 31.03.2009 ku dňu vyplatenia úveru v celkovej výške 2.490,96
eura, - úhrada žalovaného na úvere č. 1775193 105 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. po dni 31.03.2009
ku dňu rozhodnutia súdu v celkovej výške 5.348,75 eura, - úhrada žalovaného na úvere č. 1775193 906
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. po dni 31.03.2009 ku dňu rozhodnutia súdu v celkovej výške 1.160,10

eura, - úhrada žalovaného na úvere č. 0206524 205 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. po dni 31.03.2009
v celkovej výške 28.072,04 eura, - úhrada žalovaného na úvere č. 0206524 504 v Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. po dni 31.03.2009 ku dňu rozhodnutia súdu v celkovej výške 9214,78 eura. Žalovaný v
rámci určenia rozsahu masu BSM v časti pasív žiadal, aby súd zohľadnil aj jeho vnos do manželstva,
keď tvrdil, že zo svojich úspor dal sumu 200.000 Sk a úver 200.000 Sk, avšak v tomto smere súdu
nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Keďže žalobkyňa v konaní poprela tieto

tvrdenia žalovaného, bolo na žalovanom aby preukázal, že vniesol do manželstva zo svojich úspor sumu
200.000 Sk a úver v sume 200.000 SK, čo však nebolo preukázané. Tvrdenie žalovaného v konečnom
návrhu zo dňa 06.03.2018, že dar od rodičov žalobkyne v sume 200.000 Sk uznal na pojednávaní dňa
01.02.2011, preto lebo aj on vniesol takú istú sumu do manželstva, a preto mal za to, že tieto dve položky
sa navzájom vykompenzujú a viac s touto otázkou nezaoberal, súd považuje za účelové. Žalobkyňa

žiadala započítať v jej prospech splácanie úveru v PSS, a.s. po rozvode a to úver č. 1775193 7 03/5900,
žalovaný naopak žiadal započítať splácanie tohto úveru počas manželstva, pričom nekonkretizoval v
akej výške a nepreukázal ani to, či a v akej výške mal byť tento úver splácaný. Žalobkyňa tvrdila, že úver
č. 1775193 7 03/5900, ktorý bol vedený na jej meno a to na základe zmluvy s PSS, a.s. z roku 2002,
teda pred uzatvorením manželstva, že išlo o úver na byt, ktorí tvorí masu BSM. Žalovaný tieto skutkové

tvrdenia žalobkyne nepoprel, a preto súd považoval toto skutkové tvrdenie za nesporné a zohľadnil
na strane žalobkyne úhradu úveru po zániku BSM. V tomto smere súd považoval za rozhodujúce, že
predmetný úver tak ako vyplýva zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
13.12.2002 bol účelovým s tým, že účelom okrem iného bolo aj nadobudnutie vlastníctva bytu, resp.
vyplatenie podielu bytovému družstvu, čo žalovaný nepoprel počas celého konania, a preto započítanie

úhrad za trvania manželstva považoval súd za nedôvodné. Žalovaný namietal skutočnosť, že išlo o
úver, ktorý si brala žalobkyňa za slobodna, pred uzavretím manželstva, avšak nepoprel, že účelom, pre
ktorý si žalobkyňa úver zobrala bolo nadobudnutie vlastníctva k bytu v Y. A., k čomu došlo na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.06.2006. Okrem toho v podaní zo dňa 10.02.2017 sám
žalovaný uvádza, že súhlasí, že predmetom BSM je aj úver na meno žalobkyne, ktorý mala ešte za

slobodna. Pokiaľ išlo o úhrady, ktoré žiadala započítať žalobkyňa na úhradu tohto úveru do uzavretia
manželstva, nedoložila v konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali úhrady 752,57 eura, preto súd
nezohľadnil v prospech žalobkyne úhradu tejto sumy. Súd zohľadnil na strane žalobkyne aj jej vnos
6.638,78 eura, ktorý potvrdil v konaní aj žalovaný. Pokiaľ išlo o ďalšie úvery v Prvej stavebnej sporiteľni,
a.s. a to úver č. 1775193 105, č. 1775193 906, úver č. 02065204 504 a úver č. 0206524 205 medzi

stranami sporu bola zhoda ohľadne toho, že tieto úvery po zániku BSM, t.j. po 31.03.2009 uhrádzal
žalovaný. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. mal súd za preukázané, že od rozvodu BSM
bola na úvere č. 1775193 105 uhradená suma vo výške 5.348,75 eura, na úvere č. 1775193 906
suma 1.160,10 eura, na úvere č. 0206524 205 suma 28.072,04 eura a na účte stavebného sporenia
č. 0206524 504 suma 9214,78 eura a rovnako tak mal preukázané že na úvere č. 1775193 7 03 bola

uhradená suma 2490,60 eura. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z rovnosti podielov. Celková hrubá
masaBSMpredstavujesumu208.385,82eura(5870eurhodnotahnuteľnéveci -2120žalobkyňaa3750
žalovaný, byt v hodnote 23.700 eur, hodnota rodinného domu spolu s pozemkami v hodnote 81.500 eur,
hodnota sýpky, senníka 90.192,24 eura, aktívum - zostatok na účte v Tatra banke, a.s. v sume 141,41
eura, hodnota stavebného sporenia 6982,17 eur), od ktorej sumy treba odpočítať pasíva v plnej výške

103.185,94 eura (pôžička teta Z. v sume 1659.70 eura, vnos žalobkyne v sume 6638,78 eura, zostatok
úveru č. 205414 2 05 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. 47.621,06 eura, zostatok úveru č. 1775193 1 05 v
Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. 979,77 eura, úhrada žalobkyňou na úvere č. 1775193 7 03 po rozvode v
sume 2490,96 eura, žalovaným na úvere č. 1775193 1 05 v sume 5 348,75 eura, na úvere č. 1775193
9 06 v sume 1.160,10 eura, na úvere č. 0206524 2 05 v sume 28.072,04 eura, na úvere č. 0206524

5 04 v sume 9.124,78 eura). Čistá masa BSM tak predstavuje sumu 105.199,88 eura a ideálny podiel
na jedného z manželov je 1/2 z čistej masy, pričom predstavuje sumu 52.599,94 eura. Súd pri
vysporiadaní zohľadnil návrhy strán sporu na rozdelenie majetku a v súlade s ich požiadavkami prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyni hnuteľné veci: kuchynská linka a vodovodná batéria, elektrickárúra, elektrická varná doska, kuchynský dres, rohová skrinka v kuchyni, rohový stôl, sklenená vitrína v
obývačke, komoda v obývačke, komoda rohová, drevená zárubňa v kuchyni, sedačka, posteľ v spálni,
šatníková skrinka, polica na knihy, drevená zárubňa v spálni, umývadlo v kúpeľni, 2ks batérii v kúpeľni,

práčka, drevené dvere v kúpeľni, zárubňa v kúpeľni, komoda na chodbe, botník na chodbe luster
na chode, koberec v spálni, drevená polica na balkóne, drevená komoda na balkóne, vešiaková stena,
vaňa, záchod, zrkadlo v kúpeľni, svietidlo v kúpeľni, satelitná anténa, drevená zárubňa v obývačke,
koberec v spálni, v celkovej zostatkovej hodnote 2120 eur, ďalej nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat.
úz. Y. A., okres Y. A., obec Y. A., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX

a to X-izbový byt na ulici A., byt č. X, na X. p., vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku XXXX/XXXXXX v hodnote 23.700 eur a aktívum na účte vedeného v Tatra banke a.s.
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 31.03.2009 v sume 141,41 eura. Žalovanému súd
prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci: rybárska výbava v zostatkovej hodnote 400
eur, brokovnica v zostatkovej hodnote 100 eur, čln v zostatkovej hodnote 250 eur, vozidlo značky Fiat

Ducato v zostatkovej hodnote 3000 eur, ďalej zostatok na účte stavebného sporenia v Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. číslo účtu V. 5 04/XXXX ku dňu rozhodnutia v hodnote 6.982,17 eura a nehnuteľnosti
nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor
na LV č. XXX a to parcely registra "C" parcela číslo XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela
číslo XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v rozsahu spoluvlastníckeho

podielu 3/4 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A., obec S., zapísané na Okresnom
úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele
č. XXXX/XXX v celkovej hodnote 81.500 eur a nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. úz. S., okres Y. A.,
obec S., zapísané na Okresnom úrade Y. A. - katastrálny odbor na LV č. XXXX a to stavby senník, sýpka
súp. č. XXX postavené na parcele č. XXXX/XX v hodnote 90.192,24 eura. Zároveň súd rozhodol, že

žalovaný preberá spoločné záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
a to pôžičku voči veriteľke W. Z. vo výške 1.659,70 eura, úver voči Prvej stavebnej sporiteľni číslo úveru
č. 1775193 1 05/5900 so zostatkom 979,77 eura a úver voči Prvej stavebnej sporiteľni číslo úveru č.
0206524 2 05/5900 so zostatkom 47 621,06 eura. V prejednávanej veci podiel žalovaného, ktorý sa mu
dostal z BSM v sume 182.424,41 eura (hnuteľné veci v hodnote 3750, nehnuteľnosti v hodnote

171.692,24 eura (81.500 + 90.192,24 eura, zostatok staveného sporenia v sume 6982,17 eura), bolo
treba znížiť o súčet plnení, t.j. o sumu 94.056,20 eura (pozostávajúca z pasív, ktoré sa mu prikazujú
- pôžičku voči veriteľke W. Z. vo výške 1.659,70 eura, úver voči Prvej stavebnej sporiteľni číslo úveru
č. 1775193 1 05/5900 so zostatkom 979,77 eura a úver voči Prvej stavebnej sporiteľni číslo úveru č.
0206524 2 05/5900 so zostatkom 47 621,06 eura a úhrady na úveroch po zániku BSM v celkovej výške

43.795,67 eura), to znamená, že podiel žalovaného tak predstavuje 88.368,21 eura, a teda dostáva sa
muviaco35.768,27euraoprotipodieluktorýbymuprináležalvhodnote52.599,94eura (88.368,21
eura - 52.599,94 eura). Žalovaný je preto povinný vyplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania
sumu 35.768,27 eura. Pokiaľ ide podiel žalobkyne, jej podiel z BSM, ktorý sa jej dostal v sume
25.961,41 eura (hnuteľné veci 2120 eur, byt v hodnote 23.700 eur, aktívum v sume 141,41 eura) bolo

treba znížiť o sumu plnení 9.129,74 eura (vnos 6.638,78 eura a sumu 2490,96 eura ktorú uhradila na
úvere č. 1775193 7 03 po zániku BSM), t.j. jej podiel tak predstavuje 16.831,67 eura, teda dostáva sa
jej menej o 35.768,27 eura oproti podielu, ktorý by jej prináležal v hodnote 52.599,94 eura. Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu 35.768,27 eura s tým, že
lehotu na vyplatenie vyrovnacieho podielu určil v trvaní 90 dní, keď ide o väčšiu sumu peňazí, ktorú

je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP keďže
každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Súd zároveň rozhodol v súlade s položkou 6B sadzobníka súdnych poplatkov
k zákonu č. 71/1992 Zb.za vyporiadanie BSM, ktorý predstavuje 3% z predmetu konania, ktorý tvorili
aktíva v celkovej výške 208.385,82 eura, 3% z predmetnej sumy je 6251,57 eura, a po zaokrúhlení výška

súdneho poplatku je 6251,50 eur. Každá zo strán sporu by mala zaplatiť súdny poplatok v sume 3.125,75
eura. Súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok v sume 3.125,75 eura
a žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.125,75 eura. Súd rozhodol aj o nároku
štátu na náhradu trov konania ktoré vznikli zaplatením znalečného vo výške 734,27 eura z rozpočtových
prostriedkov a neboli kryté zálohami zloženými stranami sporu. O trovách štátu rozhodol podľa

čl. 4 ods. 2 CSP tak, že zaviazal na ich úhradu obe strany sporu a to každá v jednej polovici.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a novérozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že vyhovie odvolaniu žalovaného. Odvolanie odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom vysporiadal BSM strán sporu bez toho, že by najskôr určil bez akýchkoľvek

pochybností jednoznačne, jasne a zrozumiteľne predmet BSM. Týmto, ako aj z ďalších dôvodov je
napadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezmätočné,nezrozumiteľnéavurčitejčastiajnevykonateľné.
S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá vada konania mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej s poukazom na Stanovisko občianskeho právneho kolégia NS SR z 3.12.2015

uverejnené v zbierke č. 1000/2016. S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol,
že chybný postup súdu prvej inštancie bol daný tým, že od podania žaloby a od výsluchu svedkov,
ktorí boli vypočutí svedkovia v rokoch 2011- 2012, posledný svedok v januári 2013, prebehlo sedem
rokov a najmenej päť rokov vo veci konali štyri sudkyne (došlo k ich zmene). Žalovaný bol názoru,
že týmto postupom súdu došlo k porušeniu základných princípov CSP v čl.10 ods. 2, čl.12,čl. 15 a
najmä čl. 17, keď napr. posledná sudkyňa v poradí, ktorá vo veci aj rozhodla, nemohla mať poznatky

z ústnosti podania svedeckých výpovedí, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo rozhodnutie súdu vo
veci samej. Tento postup súd prvej inštancie sa prejavil pri hodnotení dokazovania a v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok. Žalovaný ďalej namietal, že odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f) CSP spočíval v tom, že súd prvej inštancie pochybil v zisťovaní skutkového stavu a
to tak, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne a nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne vychádzal z takých skutkových
zistení, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide tu o logický rozpor v hodnotení dôkazov, ktoré

jednoznačne vyplynuli z prednesov účastníkov, ale i z výpovedí svedkov a z ďalších dôkazov.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil niektoré skutočnosti, resp. nesprávne právny predpis vyložil na daný skutkový stav,
napr. v rozsudku rozhodol o nároku tretej osoby napriek tomu, že predmetom žaloby bolo určenie a
vyporiadanie BSM. S poukazom na čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že z nich vyplýva, že tak základné
právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP uviedol, že to, že

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril

k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03. Žalovaný ďalej
namietal, že súd prvej inštancie po oboznámení sa s výpoveďami svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi,
dokazovaniezhrnulavyhodnotil,pochybil,keďvyhodnotildokazovanietak,akovyhodnotil.Ďalejuviedol,
že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 25.01.2010, žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 22.03.2010. Vo
vyjadrení hneď na začiatku uviedol, ako to bolo s kúpou rodinného domu v Skýcove, ako aj s kúpou

senníka, čo zdôraznil z dôvodu, že jeho postoj sa od začiatku až doteraz nezmenil. Samotná žalobkyňa
tieto skutočnosti v žalobe ani neuvádzala. Na pojednávaní dňa 01.02.2011 žalobkyňa uviedla, ktoré
nehnuteľnosti nadobudli počas manželstva a výslovne uviedla, že senník - sýpku v Skýcove žalovaný
prerábal. Zároveň uviedla, že úver z PSS, ktorý obdržali na kúpu rodinného domu, bol použitý na
rekonštrukciu sýpky. Žalovaný na ďalšom pojednávaní dňa 01.02.2011 opakovane potvrdil, že na kúpu

rodinného domu si so žalobkyňou zobrali úver zo sporiteľne vo výške 1 400 000 Sk, ktorý mal byť použitý
na vyplatenie kúpnej ceny matky za rodinný dom. Tieto peniaze boli použité na prestavbu senníka a z
týchto peňazí čerpala aj žalobkyňa, keďže peňažný ústav ich poslal na jej účet, čo žalobkyňa aj potvrdila.
Tieto peniaze matke neboli vyplatené a pred smrťou ich darovala žalovanému za prítomnosti svedkov.
Matka žalovaného zomrela dňa 21.04.2008. Na tomto pojednávaní žalovaný opakovane uviedol, za

akých okolností kúpil sýpku. Túto kúpil dňa 14.05.2007 za 387 000 Sk a za peniaze, ktoré si požičal od
sestry. Sama žalobkyňa bola proti tomu, aby si sýpku vôbec kupoval, keďže nemali absolútne peniaze,
čoho dôkazom je i jej predchádzajúca výpoveď o ich finančnej situácii. Preukázal súdu aj výpisy z
peňažného ústavu, z ktorých je zrejmé, že na účtoch nemal peniaze a nemal za čo a z čoho kúpiť sýpku.Urobil tak len vďaka tomu, že si peniaze požičal v sume 500 000 Sk, z čoho uhradil kúpnu cenu a zvyšok
použil do prestavby senníka. Samotná žalobkyňa sa aj na pojednávaní vyjadrila, že sa nestarala, čo
žalovaný robí, že ju to vôbec nezaujímalo. Sýpka nebola zakúpená zo spoločných peňazí, lebo žiadne

nemali. Ak by to tak bolo, bola by to žalobkyňa určite uviedla už v žalobe. Súd prvej inštancie pochybil,
keď v tomto smere absolútne a nelogicky nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie
nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedkyne X. P. a jej bývalého manžela A. P., ktorí potvrdili pôžičku,
jej výšku a aj to, že táto medzi nimi, keďže sa rozviedli, bola predmetom vysporiadania BSM. Znovu
zopakoval, že žalobkyňa a žalovaný nemali v tom čase peniaze na kúpu sýpky a preto bol žalovaný

nútený si požičať. Tieto už sestre vrátil spôsobom, ktorý súdu oznámil. Dňa 31.07.2007 kúpili rodinný
dom v S. spolu so žalobkyňou, t.j. fakticky dva a pol mesiaca potom, čo kúpil sýpku. Za týmto účelom
si zobrali úver v sume 1 400 000 Sk. Bola vyhotovená kúpna zmluva, avšak kúpna cena jeho matke
vyplatená nebola. Samotná žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 uviedla, že rodinný
dom v S. bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov (úver z PSS a.s.), toto uviedol aj
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v bode 28., poukázala na to, že kúpna cena bola

vyplatená, prvýkrát tvrdila, že je logický záver, že tieto peniaze boli investované do rodinného domu v
S.. Ak nemali peniaze na kúpu senníka v sume 387 000 Sk, tak určite nemohli mať za dva a pol mesiaca
1 400 000 Sk v hotovosti na kúpu rodinného domu v S.. Žalobkyňa, čo vidieť z dokazovania aj z jej
stanovísk, postupne formovala svoje tvrdenia tak, ako jej to vyhovovalo. V ďalšom už tvrdila, že kúpna
cena bola matke žalovaného a sčasti aj sestre vyplatená, lebo to vyplývalo z kúpnej zmluvy. Súd prvej

inštancie si stanovisko žalobkyne v tejto súvislosti osvojil, nebral do úvahy výpovede svedkov, ktoré
spochybnil a zaujala ho výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 04.08.2011, ktorú bral za rozhodujúcu,
že povedal, že jeho mama mu tieto peniaze požičala a boli investované do senníka. Žalovaný ďalej
uviedol, že jeho matka zomrela dňa 21.04.2008. Samotná žalobkyňa potvrdila, že jej nabehli peniaze
na účet v dvoch splátkach a to dňa 04.09.2007 v sume 1 120 000 Sk a dňa 08.11.2007 v sume 270

000 Sk, vyplýva to aj z listinných dôkazov. Matka tieto peniaze neprevzala, povedala žalovanému, že
ich môže použiť na prestavbu senníka, ktorú v tom čase prestavoval, čo aj urobil. V tom čase mu ešte
povedala, že mu ich daruje, čo mu povedala niekoľko dní pred smrťou v prítomnosti svedkov. Dala mu
však súhlas na ich používanie. Takto to myslel, takto vypovedal. Je paradoxom, že súd prvej inštancie
bral do úvahy pochybné a časom formulujúce stanoviská žalobkyne, nebral do úvahy výpovede svedkov

prítomných pri darovaní sumy 1 400 000 Sk, ale spochybnil výpoveď žalovaného, resp. jeho stanoviská,
ktoré mal rovnaké. Ak by bolo pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa, bola by to dala ihneď do žaloby. Nie je
mu jasné, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal hodnotením úverovej zmluvy, resp. jej podmienkami,
keď to vzápätí nehodnotil. V žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že kúpna cena za rodinný dom
bola uhradená v hotovosti účastníkmi konania. Dokonca sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou ani

nezaoberal, jednoducho odkázal na kúpnu zmluvu a nebral do úvahy ďalšie dôkazy. Nebral do úvahy
ich finančnú situáciu, ktorá bola zrejmá z vykonaného dokazovania. V procese hodnotenia vykonaných
dôkazov absolútne zlyhal. Je nelogické tvrdenie, že v priebehu dva a pol mesiaca zo spoločných peňazí
vynaložili takmer 1 800 000 Sk na kúpu senníka a rodinného domu. Toto je jedno zo základných
pochybení súdu. Pokiaľ ide o investície na kúpu senníka a na časť investícií, ktoré vynaložil na prestavbu

senníka, použil sumu 500 000 Sk, ktorú si požičal od sestry a ktorú aj vrátil. Ďalšie peniaze do senníka
použil tie, ktoré boli na účte žalobkyne a ktoré obdržali ako úver na úhradu kúpnej ceny, ktorá však
uhradená nebola. Z výpisu z účtov žalobkyne je zrejmé, že peniaze boli doručené na jej účet a z týchto on
vyberal veľké sumy, ktoré investoval do senníka. To priznala aj žalobkyňa. V tejto súvislosti pripomenul,
že jeho matka v rodinnom dome bývala fakticky do smrti, t.j. do 21.04.2008. Po jej smrti tam býval

jej druh K.k, ktorý sa odsťahoval začiatkom júla 2008. Žalovaný koncom septembra 2008 niekoľkokrát
prespal v rodinnom dome, keď už mal vážne problémy so žalobkyňou. V tom čase začal postupne dom
vypratávať. Keďže rodinný dom bol v zlom stave a fakticky nefunkčný, našiel si so svojou vtedajšou
priateľkou, terajšou manželkou koncom októbra prenájom v Y. A., kde spolu bývali. V rodinnom dome
sa totiž cez zimu nedalo bývať, lebo bol v takom dezolátnom stave. Ako je zrejmé z účtu žalobkyne,

na účte boli peniaze z úveru v mesiaci september 2008 len niekoľko desiatok tisíc korún. Fakticky do
matkinej smrti použil všetky peniaze na prestavbu sýpky, cez takmer 1 400 000 Sk. Dňa 12.09.2008
uhradil akontáciu na motorové vozidlo Suzuki Sx4, na ktoré si musel požičať 100 000 Sk od X. B., čo
súd aj uznal. Teda do konca júna 2008, keď v dome býval priateľ jeho matky, nemohol do domu v S.
nič investovať, nemal na to už peniaze. Všetky peniaze minul na investície do sýpky. Do rodinného

domu investoval až po rozvode od apríla 2009. Predložil súdu fotografie o tom, ako tento dom vypadal
v apríli 2009. Poukazoval na znalecký posudok znalca, ktorý bol vypracovaný za účelom poskytnutia
úveru na kúpu rodinného domu od jeho matky, aj tam sú fotografie rodinného domu, ktorý vypadal aj
v apríli 2009 tak, ako v čase kúpy. Súd prvej inštancie nebral tieto skutočnosti do úvahy. Ak je tedalogickým tvrdením žalobkyne, že kúpna cena bola vyplatená za rodinný dom a že on použil úver na
investície do domu, čo ona tvrdí, z čoho investoval potom do senníka? Sama uznala, že do senníka
investoval peniaze z úveru a že dokonca mu pomáhal aj jej otec. Ona niekoľkokrát varila pre brigádnikov,

pritom v rodinnom dome, keďže mala zlé vzťahy s jeho matkou, bola počas manželstva jeden až dvakrát.
Súd prvej inštancie nebral do úvahy výpovede všetkých jeho svedkov okrem svedeckej výpovede X.
B.. Všetci svedkovia boli riadne poučení, vypovedali pod prísahou. Uviedli to, čo videli, vypovedali o
tom, čo vedeli. Súd prvej inštancie nemohol paušálne nebrať do úvahy výpovede štrnástich svedkov
bez toho, aby mal konkrétne, dôvodné podozrenia a pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede.

Svedkovia vypovedali, že žalovaný si dom prestavoval svojpomocne. Boli to jeho známi a priatelia.
Nepoprel, že nepredložil dôkazy o kúpe materiálu, avšak dom prestavoval, rekonštruoval doslova na
kolene a bez finančnej pomoci, keďže s terajšou manželkou nemali dostatok peňazí. Z toho dôvodu im
to trvalo niekoľko rokov. V tom čase bol živnostník a vedel si zohnať materiál tým spôsobom, že on zasa
ako stolár platil svoju prácu a stolárskymi výrobkami, čo sa v tom čase dalo. Mal za nesporné, že do
rozvodu nevykonal žiadne investície do rodinného domu v S.. To fakticky nemohol, keďže tam matka

a následne jej druh bývali do začiatku júla 2008. Ani z finančných dôvodov to nemohol a nemal dôvod
robiť,lebonemalozmysel,investovaťdodvochstaviebnaraz.Potrebovalsenníkpresvojupodnikateľskú
činnosť, preto investoval do toho počas manželstva, čo aj uznal. Použil na to všetky peniaze, ktoré mu
matka darovala. Preto uznal postup znalkyne, ktorá uznala investície a ich rozsah do rozvodu a po
rozvode. Investície po rozvode nemohli byť predmetom BSM, žiadal investície do rozvodu zohľadniť v

jeho prospech, keďže boli vykonané výlučne z jeho peňazí, ktoré mu darovala matka. Ďalej bol názoru,
že súd prvej inštancie mal taktiež zohľadniť sumu 500 000 Sk, ktoré si požičal a už aj splatil, že tieto boli
použité na kúpu nehnuteľnosti a zvyšok na investície. Investície do rodinného domu počas manželstva
neboli žiadne a tie, ktoré boli po rozvode manželstva, neboli predmetom BSM. Toto všetko súd prvej
inštancie zle vyhodnotil a dospel k nesprávnym záverom. Súd prvej inštancie pochybil, ak v konaní o

BSM rozhodol o nároku v prospech tretej osoby, zaviazal žalovaného splatiť pôžičku 1659,70 eur W.
Z.. Táto svedkyňa si mohla uplatniť svoj nárok voči obom v osobitnom konaní, keďže tak neurobila,
jej nárok je premlčaný. Navrhol, aby túto pôžičku prevzala žalobkyňa, keďže svedkyňa je jej tetou a
bolo by zostalo na žalobkyni, ako by sa s ňou vysporiadala. Nesúhlasí s tým, aby prebral povinnosť
splatiť zvyšok pôžičky svedkyne, k čomu ho nemôže zaviazať súd v tomto konaní. Súd prvej inštancie

vôbec nevyhodnotil, že žalovaný sám splatil sumu 100 000 Sk, nezaoberal sa otázkou, či to bolo počas
ich spolužitia alebo už keď spolu nežili. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s výpočtom pasív,
namietal jeho neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť. Ďalej namietal pochybenie súdu prvej inštancie v tom,
že vo výroku rozsudku neuviedol, neurčil predmet BSM, aktíva a pasíva, čo sa prejavilo v odôvodnení
rozsudku, ktoré je nepreskúmateľné.

3. Žalobkyňa sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného.
4. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej

aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného
bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto je
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

13. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec

podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu,
ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav

14. Iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací dôvod dopadá
na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.
15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Obsahom základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je právo,
aby vec účastníka konania bola prerokovaná verejne, v jeho prítomnosti a v primeranej lehote, ako aj to,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Znenie tohto článku zároveň limituje možnosť
vylúčenia verejnosti, a to len za podmienok uvedených v zákone. Právo na spravodlivý proces v sebe

zahŕňa právo na prístup k súdu a pripájajú sa k nemu záruky ustanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ideoorganizáciusúduavedeniekonania.Tovšetkovsúhrnezakladáprávonaspravodlivéprerokovanie
veci. Právo na spravodlivý proces implikuje pre všetky strany právo zoznámiť sa pri konaní s každým
dokladom alebo návrhom predloženým súdom druhou stranou a možnosť sa k nemu vyjadriť. Právo, aby
bola vec prerokovaná spravodlivo, je jednou zo zložiek práva na spravodlivé súdne konanie. Právo na

spravodlivé súdne konanie v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní (rozhodnutie vo veci Monnel a Morris c.
Spojené kráľovstvo z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp kontradiktórneho prerokovania
veci (rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko z 28. apríla 1991, séria A, č. 211, s. 27, § 67), právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van de Hurk c. Holandsko z 30. novembra
1987, séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej

záležitosti. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo
veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
16. Predmetom konania je žaloba zo dňa 25.01.2010, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd
vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu), ktoré zaniklo na základe rozsudku

Okresného súdu Nitra č. k. 19C/4/2009-15 zo dňa 30.03.2009, právoplatného dňa 31.03.2009,
ktorým bolo ich manželstvo (uzatvorené dňa 30.08.2003) rozvedené. Keďže nedošlo k vyporiadaniu
zaniknutého bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou, súd bol povinný vykonať vyporiadaniepodľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka ku dňu zániku (zrušenia) bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (strán sporu), t.j. ku dňu 31.03.2009.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.01.2010 domáhala vysporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, označila predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (hnuteľné a nehnuteľné veci s uvedením ich hodnoty), teda majetok, ktorý existoval ku dňu
zániku tohto spoluvlastníctva, ktorý strany sporu za trvania manželstva nadobudli spolu, navrhla určiť
(rozdeliť), ktorý majetok v BSM pripadne žalobkyni a ktorý žalovanému do jeho výlučného vlastníctva,
navrhla vzájomne vysporiadať dlhy vyplývajúce z tohto spoluvlastníctva, ako aj v spore žalobkyňou

uplatnené pohľadávky. Navrhla uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť žalobkyni peňažné plnenie v
určenej výške za účelom finančného vyrovnania podielov vo výške 48 177,21 eur. Žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe (doručenému súdu prvej inštancie dňa 25.03.2010) uviedol, že so žalobkyňou neviedli
spoločnú domácnosť od októbra 2008. Bol názoru, že hodnota nehnuteľnosti zapísaných na LV č.
XXXX kat. úz. Y. A. (byt č.X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku) spolu so zariadením má hodnotu 46 471,48

eur. Namietal, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. S. (dva pozemky) a na LV č. XXXX
kat. úz. S. (rodinný dom súp. č. XXX) nadobudli za kúpnu cenu 46 471,48 eur (1 400 000 Sk), že úver
poskytnutý stranám sporu na kúpnu cenu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. S. a na
LV č. XXXX kat. úz. S. bol však použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat.
úz. S. (senník - sýpka), keďže mu jeho matka kúpnu cenu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX

kat. úz. S. (dva pozemky) a na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný dom súp. č. XXX) potom, čo bol
stranám sporu poskytnutý úver, darovala. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný
dom súp. č. XXX) úplne zrekonštruoval zo svojich výlučných prostriedkov, len na materiál použil sumu
23 235,74 eur (700.000 Sk), rekonštrukciu vykonal až po rozvode manželstva strán sporu, keďže jeho
matka bývala v rodinnom dome až do svojej smrti. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX kat. úz.

S. (senník -sýpka) kúpil pred nadobudnutím nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. S. (dva
pozemky) a na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný dom súp. č. XXX) za kúpnu cenu 12 846,05 eur (387
000 Sk) zo sumy 500 000 Sk, ktorú mu požičala sestra, zvyšok použil na kúpu materiálu, čo investoval
ešte za trvania manželstva. V decembri 2003 mal na účte stavebného sporenia sumu 65 502 Sk, v roku
2005 ho zrušil a peniaze vo výške 70 000 Sk použil na prerábku bytu v Y. A. a na nákup stavebného

materiálu. Pred uzavretím manželstva mal na účte sumu 200 000 Sk, ktorú použil na podnikanie,
na nákup zariadenia, motorových vozidiel, prívesu. V hotovosti mal pred uzatvorením manželstva
sumu 80 000 Sk. Navrhol určiť (rozdeliť), ktorý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
pripadne žalobkyni a ktorý žalovanému do jeho výlučného vlastníctva, navrhol vzájomne vysporiadať
dlhy vyplývajúce z tohto spoluvlastníctva a uplatnené pohľadávky, navrhol uložiť žalovanému povinnosť

poskytnúť žalobkyni peňažné plnenie v určenej výške za účelom finančného vyrovnania podielov vo
výške 7 000 eur. Na nariadenom pojednávaní dňa 01.02.2013 žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že za
trvania manželstva nadobudli spoločne so žalovaným byt nachádzajúci sa v Y. A., ako aj nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v S., aj senník-sýpku, ktorú žalovaný prerábal. Úver z PSS, a.s. si zobrala ona,
splácala ho, bol použitý na kúpu bytu a sumu 200 000 Sk jej dali jej rodičia. Ďalší úver od PSS, a.s.

bol použitý na rekonštrukciu sýpky a skladu žalovaným. O pôžičku vo výške 150 000 Sk od jej tety
W. Z. požiadal žalovaný, nevie na čo ju použil, suma 100 000 Sk bola vrátená, dlh je 1 659,69 eur.
Žalovaný na tomto pojednávaní vo výpovedi potvrdil, že rodičia žalobkyne dali žalobkyni sumu 200
000 Sk, on zo svojich úspor prispel sumou 200 000 Sk. Úver 200 000 Sk bol použitý na prerábku
bytu. Pôžička od tety žalobkyne bola použitá na kúpu motorového vozidla, nie na jeho podnikateľské

účely, zostatok pôžičky bol 50 000 Sk. Do sýpky-senníka po rozvode manželstva značne investoval,
tiež investoval do rodinného domu, ktorý bol po rozvode manželstva kompletne zrekonštruovaný. Na
kúpu rodinného domu si vzali úver 1 400 000 Sk, ktorý mal byť použitý na výplatu jeho matky, peniaze
boli použité na prerábku senníka. Jeho matke peniaze nevyplatili, tá mu pred svojou smrťou dňa
23.03.2008 peniaze darovala. Na kúpu sýpky mu požičala sestra sumu 500 000 Sk v hotovosti, bolo

to u nich doma, bola tam sestra jeho matky, jeho matka a jeho sestra. Právny zástupca žalobkyne
v písomnom podaní zo dňa 21.10.2011 tiež uviedol, že nehnuteľnosť senník-sýpka bola zakúpená za
trvania manželstva žalovaným v roku 2007 za sumu 387 000 Sk zo spoločných finančných prostriedkov
a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za trvania manželstva prešla výraznou, rozsiahlou
rekonštrukciou, naposledy na jeseň 2008. Namietal úspory žalovaného vo výške 200 000 Sk, namietal

rekonštrukciu senníka-sýpky žalovaným po rozvode manželstva ako nepreukázanú, namietal, že by
si vzali úver 1 400000 Sk na kúpu rodinného domu od matky žalovaného, tvrdil, že si ho brali na
rekonštrukciu sýpky-senníka. Počas manželstva nikdy nebola reč o tom, že by sa rodinný dom v S.
rekonštruoval,žebyvňombývali,pretože včase,kedyžiadalioúver,plánovalistavaťnovýrodinnýdom.Aj žalovaný potvrdil, že tento úver bol použitý a rekonštrukciu sýpky-senníka. Žalovaný nepreukázal
investície do rodinného domu po rozvode manželstva. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní
zo dňa 10.11.2011 uviedol, že od jeho matky kúpili rodinný dom, avšak bez hnuteľných vecí v rodinnom

dome, namietal započítanie hodnoty prác vo výške 70 000 Sk, ktoré mal vykonať otec žalobkyne pri
rekonštrukcii senníka. Na nariadenom pojednávaní dňa 14.11.2013 právny zástupca žalobkyne navrhol,
aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty všetkých nehnuteľností
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (byt, rodinný dom, sýpka). Právny zástupca
žalovaného súhlasil s týmto návrhom, pokiaľ sa jednalo o byt, sýpku, pokiaľ sa jednalo o rodinný

dom namietal znalecké dokazovanie ako nadbytočné, navrhol dohodu ohľadne ceny rodinného domu,
keďže do rozvode manželstva neboli vykonané v rodinnom dome žiadne investície. Právny zástupca
žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 15.11.2013 nesúhlasil s návrhom žalovaného ohľadne dohody
o cene rodinného domu s pozemkami v zmysle znaleckého posudku č.71/2007 zo dňa 30.06.2007
znalca Ing. Vladimíra Šimka. Poukázal na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2007 (o kúpe domu), z
ktorej vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný predložil do

spisu nejaké listinné doklady o kúpe nejakých vecí, ktoré sa možno použili pri rekonštrukcii domu, tieto
sú z roku 2008, kedy boli manželmi. Bol názoru, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že jeho
matke nebola vyplatená kúpna cena za dom, potom sa javí pravdepodobný a logický záver, že stavebný
medziúver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu, teda išlo o rekonštrukciu rodinného domu zo
spoločných finančných prostriedkov a treba ho oceniť k stavu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva,

teda po jeho kompletnej rekonštrukcii.
18.Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/23/2010-308 zo dňa 07.04.2014 ustanovil vo veci
znalkyňu Ing. Editu Zaťkovú, z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností a uložil jej určiť
všeobecnú (trhovú) hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Y. A. (byt č.X vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho

podielu k pozemku ), na LV č. XXX kat. úz. S. (dva pozemky) a na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný dom
súp. č. XXX) ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku podľa stavu nehnuteľností ku dňu 31.03.2009
a popísať rozsah investícií vykonaných žalovaným na nehnuteľnostiach - rodinný dom súp. č. XXX
a senník-sýpka č. XXX po dni 31.03.2009 a určiť všeobecnú hodnotu týchto investícií. Znalkyňa Ing.
Edita Zaťková v znaleckom posudku č. 17/2014 zo dňa 30.06.2014 uviedla, že všeobecná hodnota

bytu č.X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku je 23 700 eur. Znalkyňa Ing. Edita Zaťková v znaleckom posudku
č. 18/2014 zo dňa 07.07.2014 uviedla, že všeobecná hodnota dvoch pozemkov a rodinného dom súp.
č. XXX je 81 500 eur, keď všeobecná (trhová) hodnota rodinného domu ku dňu 31.03.2009 je 53 790,25
eur, dvoch pozemkov je 3 833,37 eur. Zároveň popísala rozsah investícií do rodinného domu po dni

31.03.2009 a uviedla, že všeobecná (trhová) hodnota investícií je celkom 23 578,99 eur. Znalkyňa Ing.
Edita Zaťková v znaleckom posudku č. 20/2014 zo dňa 15.07.2014 uviedla, že všeobecná hodnota haly
(sýpka - senník) je k 31.03.2009 54 726,60 eur, po dni 31.03.2009 90 192,24 eur. Zároveň popísala
rozsah investícii po dni 31.03.2009 a uviedla, že všeobecná (trhová) hodnota investícií je celkom 35
465,64 eur.

19. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 15.08.2014 nesúhlasil so znaleckým
posudkom znalkyne č. 17/2014 zo dňa 30.06.2014, bol názoru, že hodnota bytu zodpovedá terajšej
hodnote bytu, nie ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Právny zástupca žalobkyne v písomnom
podaní zo dňa 23.09.2014 k znaleckému posudku č. 18/2014 zo dňa 07.07.2014 uviedol ohľadne
uvedených investícií žalovaného do rodinného domu po rozvode manželstva, že z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že na rekonštrukciu rodinného domu bol použitý stavebný medziúver,
ktorý si zobrali strany sporu za trvania manželstva ako manželia, teda išlo o rekonštrukciu zo spoločných
prostriedkov manželov, preto by mal súd vychádzať zo znaleckej hodnoty ku dňu 31.03.2009, ku dňu
právoplatnosti rozvodu, t.j. po jeho kompletnej rekonštrukcii. K znaleckému posudku č. 17/2014 zo dňa
30.06.2014 namietal opakované započítanie zariadenia bytu. K znaleckému posudku č. 20/2014 zo dňa

15.07.2014 s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj fotodokumentáciu sýpky, ktorá podľa jeho
názoru preukazovala stav sýpky v tom čase, uviedol, že všeobecná hodnota sýpky k 31.03.2009 je
nesprávna, v neprospech žalobkyne. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k znaleckému
posudku č. 20/2014 zo dňa 15.07.2014 namietal, že celá tepelná izolácia a klimatizácia sa robila až
po rozvode manželstva. Na nariadenom pojednávaní dňa 09.06.2016 strany sporu zhodne uviedli,

ktoré hnuteľné veci a v akej hodnote tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na
nariadenom pojednávaní dňa 15.11.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že nespochybňuje, že
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je byt v hodnote 23 700 eur podľa znaleckého
posudku, rodinný dom v hodnote 57 600 eur a sýpka v hodnote 54 726,60 eur, predmetom vyporiadaniasú úvery na dom, bytové zariadenie bytu, zostatok pôžičky voči p. Z.. Žalobkyňa na tomto nariadenom
pojednávaní uviedla, že úver vo výške 1 400 000 Sk sa použil pravdepodobne na rekonštrukciu domu
alebo ho žalovaný použil na rekonštrukciu sýpky, ktorý úver splácal od 01.01.2009 žalovaný, ďalší úver

na jej meno 200 000 Sk použil žalovaný, ona nevie na čo, mali ďalší úver na byt, ktorý bol nesplatený
po rozvode, ktorý ona splatila. Nemala vedomosť, na aký účel si žalovaný zobral pôžičku od p. Z., na čo
bola použitá, navrhla prikázať zaplatenie tejto pôžičky žalovanému. Uviedla, že vie, že žalovaný vybral
peniaze z jej účtu, na jej účet bola poukázaná suma 1 120 000 Sk dňa 04.09.2007 a dňa 08.11.2007
suma 276 000 Sk. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2017 tiež uviedol,

že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je byt v hodnote 23 700 eur,
rodinný dom v hodnote 57 600 eur, zariadenie bytu v hodnote 2 120 eur, hnuteľné veci, dlhy - úver
na kúpu rodinného domu z ktorého bola hradená rekonštrukcia sýpky, úver na meno žalobkyne, ktorý
mala za slobodna, ktoré úvery spláca žalovaný od januára 2009, pôžička od p. Z. vo výške 150 000 Sk,
ktorá bola použitá na kúpu auta pre žalobkyňu zn. Fiat Punto, z ktorej vrátil sumu 100 000 Sk, z ktorej
sumy si uplatňuje polovicu od žalobkyne, zostatok činí sumu1 659,70 eur. Predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nie je hala (sýpka), ktorú kúpil za účelom podnikania a bez žalobkyne, na
kúpu ktorej mal pôžičku od svojej sestry a prestavba sýpky bola financovaná z peňazí, ktoré mu darovala
matka. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je ani akontácia 100 000 Sk, keďže
túto sumu si požičal a uhradil spolu s prvou splátkou niekoľko dní pred dňom 12.09.2008. Do rodinného
domu za trvania manželstva neboli vykonané žiadne investície. Právny zástupca žalobkyne v písomnom

podaní zo dňa 21.09.2017 tiež uviedol, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
podľa zhodného vyjadrenia strán sporu hnuteľné veci v hodnote 2 120 eur. Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je byt v hodnote 23 700 eur, rodinný s dvoma pozemkami v hodnote 81
500 eur, sýpka v hodnote 90 192,24 eur. Navrhol započítať v prospech žalobkyne sumu 6 638,80
eur (peniaze od jej rodičov na kúpu bytu), sumu 2 987,45 eur (na akontáciu leasingu vozidla), sumu

2 308,24 eur (zostatok úveru na byt, ktorý zaplatila po rozvode). Uviedol, že žalovaný nepreukázal
existenciu pôžičky vo výške 500 000 Sk od svojej sestry. S poukazom na čl. II. kúpnej zmluvy zo
dňa 31.07.2007 uviedol, že tvrdenie žalovaného, že kúpnu cenu mu matka darovala a použil ju na
rekonštrukciu senníka je klamstvom. Bol názoru, že ak by bolo aj jeho tvrdenie pravdivé, že kúpna cena
nebola jeho matke vyplatená, potom sa javí ako logický a pravdepodobný záver, že stavebný medziúver

sa použil na rekonštrukciu rodinného domu v S., teda išlo o rekonštrukciu zo spoločných prostriedkov
manželov a rodinný dom je potrebné oceniť v takom stave, v akom sa nachádzal ku dňu 31.03.2009.
Žalovaný nepreukázal, že sýpku kúpil z výlučných prostriedkov a za účelom podnikania. Žalovaný
nepreukázal rekonštrukciu rodinného domu po rozvode manželstva. Navrhol pri vysporiadaní vychádzať
zo znaleckých posudkov znalkyne, avšak bez hodnôt investícií, pretože tieto neboli preukázané.

Označil tiež pasíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhol ich vysporiadanie. Navrhol,
že žalobkyňa splatí úver so zostatkom 2 308,24 eur a zostatok pôžičky p. Z. 1 659,70 eur, žalovaný
úver so zostatkom 5 088,69 eur a úver so zostatkom 45 350,82 eur, so započítaním sumy 752,57
eur, ktorú žalobkyňa zaplatila do uzavretia manželstva na úver za byt. Ako aktívum označil účet v Tatra
banke, a.s. zostatok 141,41 eur. Na celkové vyrovnanie žiadal od žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu

51 972,32 eur. Na nariadenom pojednávaní dňa 07.03.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že
trvá na svojom záverečnom návrhu s tým, že na vyplatenie žalobkyňa súhlasí so sumou 17 000 eur
s tým, že by bola daná možnosť splácať uvedenú sumu v splátkach po 1 000 eur mesačne. Právny
zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 06.03.2018 uviedol, že predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je rodinný dom v hodnote 57 600 eur, byt v hodnote 23 700 eur, zariadenie

bytu v hodnote 2 120 eur, hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú u žalovaného v hodnote 3 750 eur,
aktívum na účte v Tatra banke, a.s. 141,41 eur, investície do senníka 54 726,60 eur, úver v PSS, a.s.,
ktoré spláca žalovaný, pôžička od p. Z. 1 659,70 eur, úver v PSS, a.s. so zostatkom 5 088,69 eur.
Nesúhlasil s úverom so zostatkom 2 308,24 eur, ktorý si vzala žalobkyňa za slobodna. Navrhol, aby
bola zohľadnená suma, ktorú za trvania manželstva až do januára 2009 uhradili ako manželia v jeho

prospech v 1-ici a navrhol započítať v jeho prospech sumu 7 904 eur, ktorú uhradil sám od januára
2009 do 05.03.2018 z úveru č. 1775193-1-05/5900. Trval na tom, že do rodinného domu za trvania
manželstva neboli vykonané žiadne investície, všetky doklady ktoré predložil do spisu sa týkali prestavby
sýpky, predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je sýpka, ale investície do nej do
31.03.2009, na kúpu sýpky si zobral pôžičku od sestry 500 000 Sk, do sýpky investoval pred aj po

rozvode manželstva. Kúpnu cenu 1 400 000 Sk matke nevyplatili, tá mu kúpnu cenu darovala. Žalobkyňa
priznala, že jej bol na účet pripísaný celý úver v dvoch splátkach a kedy. Mal za to, došlo ku kompenzácii
sumy, ktorú žiadala započítať žalobkyňa vo výške 6 638,80 eur a sumy, ktorú žiadal započítať žalovaný.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je suma 2 987,45 eur (akontácia motorovéhovozidla) z dôvodov už skôr uvedených. Na nariadenom pojednávaní dňa 12.03.2018 právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný od rozvodu manželstva zaplatil na úvere č. 0206524205 sumu 36 842
eur. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 10.04.2018 oznámil súdu, že žalobkyňa

zaplatila na úvere č. 1775193-703/5900 zvyšok, ktorý bol ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva 2 308,24 eur. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 04.05.2018 oznámil
súdu, že žalovaný uhrádzal úver žalobkyne, priamo na účet žalobkyne uhradil tiež sumu 771,72 eur,
618,72 eur, spolu uhradil sumu 5 280,62 eur. Z potvrdenia peňažného ústavu tiež vyplýva, koľko uhradil
na účet 0206524504, k čomu je potrebné pripočítať sumu 262,20 eur a 69,71 eur, ktoré uhradil za mesiac

máj 2018. Následne súd prvej inštancie vyhlásil vo veci napadnutý rozsudok.
20. Súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s predmetom
BSM, teda s majetkom, ktorý existoval ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva, ktorý strany sporu za trvania
manželstva nadobudli spolu, teda správne zisťoval, čo patrí (a nepatrí do BSM) a vo výrokovej časti
určil, ktorý majetok v BSM pripadne jednému alebo druhému bývalému manželovi do jeho výlučného
vlastníctva, teda ako vysporiadal (rozdelil) hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého BSM,

ako vzájomne vysporiadal dlhy vyplývajúce z tohto spoluvlastníctva a ako sa vysporiadal aj so všetkými
v spore uplatnenými pohľadávkami, ako sa vysporiadal s povinnosťou poskytnúť peňažné plnenie v
určenej výške za účelom finančného vyrovnania podielov, s otázkou zaplatenia súdneho poplatku za
konanie, náhrady trov štátu a náhrady trov účastníkov konania.

21. Odvolací súd v danej právnej odvolacej veci skúmal s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného
uplatnené v podanom odvolaní (keď odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP,
avšak nie je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 písm. c) CSP), či súd prvej inštancie správne zistil
predmet BSM (ktoré veci tvoria spoločný majetok manželov), či správne vykonal jeho vysporiadanie a
či správne vykonal vzájomné vysporiadanie dlhov a uplatnených pohľadávok v spore (primerane podľa

ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka), pokiaľ vznikli za trvania BSM a v súvislosti s ich
hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (keď vysporiadanie týchto spoločných práv a povinností
sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú stranou
sporu o vysporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky), teda či bolo
vzájomné vysporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení podľa § 150 Občianskeho zákonníka.

22. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.
Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa

predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana
sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom
vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh
skutočností preukázať.

23. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
24. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
25. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

26. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
27. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v §
150.Súdnekonanietýkajúcesajehovyporiadaniajenávrhovým(dispozitívnym)konaním.Vyporiadaním
sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného z spoluvlastníkov a ktorévo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom
spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a
nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné

vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad
uvedených v § 150, ide o vyporiadanie v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku. Tento
čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí. Pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. Konanie sa začína
len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať.
Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa vyporiadajú
primerane podľa § 149 a 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi
manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Vo výroku súdneho rozhodnutia

nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku, či iné plnenie tretím osobám, a
pod. Súdne rozhodnutie má konštitutívny charakter. Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: a) základnou zásadou je, že podiely oboch
manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).Kritérium miery pričinenia o
nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia
treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba

vykladať reštriktívne, b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní
dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového
spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné

mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného
majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z
manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr.
v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky
náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich

(a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma
sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov, c) pri vyporiadní sa prihliadne aj
na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len
jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich
vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním,

na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov
budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým,
či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy, d) pri vyporiadaní sa ďalej
prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí, a pod. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako

vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa
však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania
o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu
od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali

byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých
prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané
len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku -
mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený
ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže

do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom. Hľadiská uvedené v ustanovení § 150
neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4 OZ.
28. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R
49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľnie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku R
42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak
do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez

ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí
ani vec (tzv. surogát) získaná napríklad kúpou alebo výmenou za prostriedky patriace do oddeleného
majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už
existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva)
týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní

BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom
stave vtedy bola (napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pre
ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu.
Konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov, súd však nie je týmto
návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania.

29. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania (§ 150 Občianskeho zákonníka). V takom prípade súd nie je viazaný návrhom účastníkov
konania.

30. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa

z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému
na ich úplné vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má
komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak
účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok,
alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny

z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť,
odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho
výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie
len ako celok buď potvrdiť alebo zmeniť alebo zrušiť.

31. Odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania žalovaného preskúmaval napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a to z nižšie uvedených dôvodov.

32. Žalovaný v podanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie vytýkal vo svojich odvolacích

dôvodoch súdu prvej inštancie jednak vady konania, ako aj vady rozhodnutia, ktoré mali podľa jeho
názoru podobu skutkových vád (vady skutkových zistení), ako aj vád právnych (nesprávne právne
posúdenie veci).

33.Pokiaľžalovanývpodanomodvolanívočirozsudkusúduprvejinštancievytýkalvosvojichodvolacích

dôvodoch súdu prvej inštancie vady konania, ktoré identifikoval jednak 1. nepreskúmateľnosťou
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, 2. jednak tým, že vo veci počas konania pred
okresným súdom sa vystriedalo viacero sudcov, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného mala za
následok nesprávne zistenie skutkového stavu a mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. d) CSP a 3. jednak tým, že výroková časť

napadnutého rozhodnutia neobsahuje výrok určujúci predmet BSM (ktoré veci tvoria spoločný majetok
manželov), odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody pod bodom 2. a 3. nie sú dôvodné
z nižšie uvedených dôvodov. Odvolací súd dospel k záveru, že tá skutočnosť, že počas konania sa
pred súdom prvej inštancie vystriedalo viacero sudcov, nepredstavuje pochybenie v procesnom postupe
súdu, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nezakladá odvolací dôvod podľa

ustanovenia § 365 ods.1 písm. d) CSP. Odvolací súd naviac uvádza, že žalovaný nenamietal vadu
nesprávneho obsadenia súdu (t.j. že vo veci sa počas konania pred okresným súdom vystriedalo sa
viacero sudcov bez splnenia zákonných podmienok), pričom koho treba považovať za zákonného sudcu
a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu, upravuje ustanovenie § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ odvolateľ

namietal vady rozhodnutia namietajúc, že výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje výrok
určujúci predmet BSM (ktoré veci tvoria spoločný majetok manželov), odvolací súd poukazuje na to, že
judikatúra (R 42/1972) vo vzťahu k výrokovej časti rozsudkov o vyporiadaní majetku v BSM zdôrazňuje
požiadavku určitosti a presnosti popisu majetku vo výroku, najmä ak sa ukladá povinnosť majetokvydať druhému účastníkovi tak, aby mohol byť identifikovaný ako konkrétne právo alebo povinnosť pre
účely prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Z tohto hľadiska je nadbytočný výrok, ktorý odvolateľ
považujezachýbajúci,keďžekonaniemožnosícezačaťlennazákladežalobyniektoréhozrozvedených

manželov, avšak súd nie je touto žalobou viazaný, ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani
pokiaľ ide o spôsob jeho vysporiadania. Keďže súd nie je viazaný návrhmi účastníkov o tom, čo patrí
do BSM, nie je daný dôvod, aby vo výroku bol uvedený výrok určujúci, čo patrí do predmetu BSM, čo
tvorí predmet BSM, keď postačuje, ak z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a určite vyplýva,
z čoho súd prvej inštancie pri určení predmetu BSM vychádzal, teda ktoré veci podľa súdu patrili dom

premetu BSM. Odvolací súd dodáva, že judikatúra dospela rovnako k záveru, že výroková časť rozsudku
o vyporiadaní BSM nemusí obsahovať výrok výslovne zamietajúci návrh účastníka domáhajúceho sa
určenia, že tá - ktorá vec alebo právo patrí alebo nepatrí do BSM. Vzhľadom na to, že určenie hodnoty
majetku v BSM, ako aj pomeru delenia majetku nie sú nevyhnutnými náležitosťami výrokovej časti
rozhodnutia, je postačujúce, ak je podstata rozhodnutia o tom vysvetlená v odôvodnení rozhodnutia.

34. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal vady rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré mali podľa
jeho názoru podobu skutkových vád (vady skutkových zistení), ako aj vád právnych (nesprávne právne
posúdenie veci). Namietal vady skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie v tom, - že súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je hodnota investícií do sýpky -senníka po 31.03.2009, - že súd prvej inštancie rozhodol, že

sýpka - senník patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nezohľadnil peňažnú pôžičku vo
výške 16 596,95 eur (500 000 Sk) na zakúpenie sýpky - senníka, - že súd prvej inštancie vychádzal zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný dom súp. č. XXX) po
31.03.2009, - že súd prvej inštancie nezohľadnil finančný prínos žalovaného do manželstva v sume 46
471,48 Eur (1 400 000 Sk ), ktoré finančné prostriedky mu darovala matka, ktoré finančné prostriedky

investoval do rekonštrukcie senníka -sýpky, - že súd prvej inštancie rozhodol o nárokoch tretej osoby,
p. Z. (tety žalobkyne) a zaviazal žalovaného zaplatiť zostatok peňažnej pôžičky 1 659,70 eur, ktorá je
premlčaná, - že súd prvej inštancie nezohľadnil pri vyporiadaní, že žalovaný za trvania manželstva sám
uhradil titulom peňažnej pôžičky vo výške 150 000 Sk p. Pavkovej sumu 100 000 Sk.

35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu
s poukazom na odvolací dôvod žalovaného uplatnený v podanom odvolaní v tom, že súd prvej
inštancie vecne nesprávne rozhodol, pokiaľ určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S. (senník - sýpka) a pokiaľ nezohľadnil peňažnú
pôžičku vo výške 16 596,95 eur (500 000 Sk) na zakúpenie sýpky - senníka, dospel k záveru, že súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v tejto časti na správnych skutkových a právnych záveroch,
odvolací sa v danej právnej odvolacej veci s týmito skutkovými a právnymi dôvodmi stotožňuje a s
poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ďalej uvádza. Z vykonaného dokazovania nesporne
vyplýva, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vyššie uvedeného tvrdenia v tom, že sýpka-senník
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže tá skutočnosť, že by sýpka-senník bola

vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nebola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná žiadnym
dôkazom. Nazákladevykonanéhodokazovaniavýsluchomstránsporu,výsluchomsvedkovX.P.(sestry
žalovaného), A. P. (bývalého manžela sestry žalovaného X. P.), Romana B. (strýka žalovaného), J. J.
(tety žalovaného), listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2007, vklad povolený Správou
katastra Zlaté Moravce dňa 15.06.2007, odvolací súd dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru,

že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vyššie uvedeného tvrdenia o peňažnej pôžičke vo výške 16
596,95 eur (500 000 Sk) na zakúpenie sýpky-senníka. V prípade svedkov, ktorí potvrdili, že poskytli
žalovanému peňažnú pôžičku - X. P., A. P., sa jednalo o svedkov, u ktorých bol daný objektívny dôvod na
spochybňovanie vierohodnosti ich svedeckej výpovede jednak vzhľadom na ich pomer k žalovanému a
jednak pre podstatné rozpory v ich výpovediach ohľadne tých vo veci podstatných skutočností, z akého

zdroja pochádzala peňažná pôžička poskytnutá žalovanému a aká bola dohodnutá lehote splatnosti
peňažnej pôžičky, keďže svedkyňa X. P. tvrdila, že sa jednalo o jej peniaze, ako aj o peniaze jej manžela,
ktoré boli vybraté z účtu zo stavebného sporenia vo VÚB, a.s., ktoré peniaze im mal žalovaný vrátiť,
keď bude mať, pričom svedok A. P. tvrdil, že sa jednalo o spoločné úspory, ktoré mali doma, peniaze
neboli na účte, peniaze, ktoré mali zo stavebného sporenia použili na prerobenie kúpeľne a dohodli sa so

žalovaným na splatnosti peňažnej pôžičky 5-6 rokov, i skôr. Rovnako v prípade svedkov X. B. a J. J. (ktorí
nevnímali svojimi zmyslami skutočnosti bezprostredne týkajúce sa existencie peňažnej pôžičky, keďže
pri nej nemali byť prítomní) ktorí potvrdili vedomosť o existencii peňažnej pôžičky, bol daný objektívny
dôvod na spochybňovanie vierohodnosti ich svedeckej výpovede vzhľadom na pomer k žalovanému.Žalovaným predložený dôkaz (výpis z účtu Tatra banka, a.s.) o nedostatku finančných prostriedkov
na účte v rozhodnom období, sám o sebe nepreukazuje existenciu predmetnej peňažnej pôžičky,
ani v spojení s výpoveďou vyššie uvedených svedkov. Odvolací súd na základe vyššie vykonaného

dokazovania a vyššie uvedených výsledkov vyhodnotenia týchto dôkazov bez vážnych pochybností
dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru o skutočnej neexistencii predmetnej peňažnej pôžičky
a keďže žalovaný v tejto spornej otázke neuniesol dôkazné bremeno o existencii predmetnej peňažnej
pôžičky, nemohlo rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznieť v tejto spornej otázke v jeho prospech.
36. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu s

poukazom na odvolací dôvod žalovaného uplatnený v podanom odvolaní v tom, že súd prvej inštancie
vecne nesprávne rozhodol (založil svoje rozhodnutie v tejto časti na nesprávnych skutkových a právnych
záveroch), pokiaľ dospel k záveru, - že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
hodnota investícií do sýpky-senníka po 31.03.2009, - že súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej
hodnotynehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXX kat.úz.S.(rodinnýdomsúp.č.XXX)po31.03.2009,-že
súd prvej inštancie nezohľadnil finančný prínos žalovaného do manželstva v sume 46 471,48 Eur (1 400

000 Sk ), dospel k záveru, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v tejto časti na nesprávnych
skutkových a právnych záveroch, odvolací súd s týmito skutkovými a právnymi dôvodmi nestotožňuje a
s poukazom aj na vyššie citované zákonné ustanovenia nižšie k veci uvádza. Odvolací súd na rozdiel od
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané
tvrdenie žalovaného, že kúpna cena nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. S. (dva pozemky)

a na LV č. XXXX kat. úz. S. (rodinný dom súp. č. XXX) vo výške 46 471,48 eur (1 400 000 Sk) podľa
kúpnejzmluvyzodňa31.07.2007(č.l.81až84spisu),vkladvlastníckehoprávapovolenýdňa15.10.2007
Správou katastra Y. A., nemohla byť predávajúcim v deň podpisu vyplatená v súlade s čl. II. kúpnej
zmluvy, s poukazom na tú v konaní preukázanú skutočnosť, že úver poskytnutý žalobkyni a žalovanému
na kúpu predmetných nehnuteľností bol poukázaný na účet žalobkyne v sume 1 120 000 Sk až dňa

04.09.2007 a až dňa 08.11.2007 v sume 276 000 Sk. Pokiaľ potom žalovaný tvrdil a preukazoval, že
následne po uzatvorení vyššie uvedenej kúpnej zmluvy matka žalovaného pred svojou smrťou (dňa
23.03.2008) kúpnu cenu (na ňu pripadajúcu) darovala žalovanému, za stavu, že žalobkyňa v konaní
netvrdila, že kúpna cena bola matke žalovaného vyplatená v iný deň než pri podpise predmetnej kúpnej
zmluvy, taktiež netvrdila, že by bola aj ona v tomto smere obdarovanou zo strany matky žalovaného,

potom je potrebné prijať záver o dôvodnosti zohľadniť v prospech žalovaného tento finančný prínos
žalovaného do manželstva. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania ďalej preukázané
tvrdenie žalovaného, že úver vo výške 46 471,48 eur (1 400 000 Sk) bol použitý za trvania manželstva
práve na rekonštrukciu sýpky-senníka, nie na rekonštrukciu rodinného domu, ktorá skutočnosť bola
preukázaná aj z výpovede a z vyjadrení žalobkyne v danej právnej veci, ako aj z výpovede žalobkyne z

pripojeného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 19C/4/2009 o rozvod manželstva, v ktorom konaní
tvrdila, že žalovaný stavia halu, že úvery boli použité tiež na výstavbu haly, že v decembri 2008 prerušili
manželské spolužitie, kedy sa žalovaný odsťahoval. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov
J. B., K. K., J. A., U. A., K. Z., O. F., A. B., J. G., Z. A., O. I., ktorí fyzicky pomáhali žalovanému
pri rekonštrukcii senníka-sýpky, niektorí aj v prípade rekonštrukcie rodinného domu, ktorí svedkovia

sa vyjadrili k obdobiu ich rekonštrukcie a k rozsahu ich rekonštrukcie, u ktorých svedkov nebol daný
objektívny dôvod na spochybňovanie vierohodnosti ich svedeckých výpovedí, bolo preukázané tvrdenie
žalovaného, že žalovaný senník-sýpku rekonštruoval aj po rozvode manželstva a v akom rozsahu
(výpoveď J. B., U. A., K. Z., A. B., J. G.), ako aj tvrdenie žalovaného, že rodinný dom rekonštruoval až
po rozvode manželstva a v akom rozsahu (výpoveď J. B., K. K., J. A., U. A., K. Z., O. F., A. B., J. G., Z.

A., O. I.). Tvrdeniu žalovaného a vyššie uvedených svedkov ohľadne obdobia a rozsahu rekonštrukcie
sýpky-senníka za trvania manželstva oboma stranami sporu, ako aj po rozvode manželstva žalobkyne
a žalovaného výlučne žalovaným, ako aj rekonštrukcie rodinného domu po rozvode ich manželstva
výlučne žalovaným, korešpondujú aj závery znalkyne Ing. Edity Zaťkovej v znaleckom posudku č.
18/2014 zo dňa 07.07.2014, ktorá zároveň popísala rozsah investícií do rodinného domu pred a po dni

31.03.2009, ako aj závery znalkyne v znaleckom posudku č. 20/2014 zo dňa 15.07.2014, ktorá zároveň
popísala rozsah investícii pred a po dni 31.03.2009 do senníka-sýpky, pričom vo výpovedi uviedla, že
vychádzala z obsahu spisu fotodokumentácie ohliadky nehnuteľností. S poukazom na vyššie uvedené
dôvody je potrebné prijať záver, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pokiaľ vychádzal v danej
právnej veci zo všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností bez zohľadnenia rozsahu investícií zo strany

žalovaného do týchto nehnuteľností po rozvode manželstva strán sporu, ktoré boli v konaní preukázané
a boli vykonané žalovaným po dni 31.03.2009 výlučne z majetku žalovaného.37. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu s
poukazom na odvolací dôvod žalovaného uplatnený v podanom odvolaní v tom, že súd prvej inštancie
vecne nesprávne rozhodol, pokiaľ nezohľadnil pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov tú skutočnosť, že žalovaný za trvania manželstva sám uhradil titulom peňažnej pôžičky vo
výške 150 000 Sk p. Z.asti pôžičky v sume 100 000 Sk, dospel k záveru, že súd prvej inštancie založil
svojerozhodnutievtejtočastinasprávnychskutkovýchaprávnychzáveroch,odvolacísavdanejprávnej
odvolacej veci s týmito skutkovými a právnymi dôvodmi stotožňuje. S poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia ďalej uvádza, že nebol daný zákonný dôvod na vzájomné vysporiadanie tejto časti

predmetného dlhu, ktorý vznikol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa tvrdenia
žalovaného v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom), keďže túto časť dlhu uhradil
žalovaný za trvania manželstva, teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov práve v
súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom strán sporu, keď nie je v tejto otázke právne
významná tá skutočnosť, či v tom čase strany sporu viedli, resp. neviedli spoločnú domácnosť.

38. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu s
poukazom na odvolací dôvod žalovaného uplatnený v podanom odvolaní v tom, že súd prvej inštancie
vecne nesprávne rozhodol, pokiaľ rozhodol o nárokoch tretej osoby, p. Z. a zaviazal žalovaného
zaplatiť zostatok peňažnej pôžičky 1 659,70 eur, ktorá je premlčaná, dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je čiastočne dôvodne podané. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie bol

povinný vykonať vzájomné vysporiadanie dlhov a uplatnených pohľadávok v spore, pokiaľ vznikli za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom (keď vysporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi
manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú stranou sporu o vysporiadanie
BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky). Odvolací súd dospel k záveru,

že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s touto právne významnou
skutočnosťou, že žalobkyňa v konaní navrhla, že ona preberie zostatok peňažnej pôžičky vo výške
1 659,70 eur, pričom súd prvej inštancie bez uvedenia relevantných dôvodov rozhodol tak, že
žalovaný preberá zostatok tejto peňažnej pôžičky. Súd prvej inštancie sa zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, či už neuplynula premlčacia lehota na uplatnenie

nároku na zaplatenie dlhu, keďže ak by výsledok objasnenia tejto otázky nasvedčoval tomu, že táto
premlčaciadobaužuplynula,potomjesprávne,abysaprivysporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní nahradiť takýto dlh v rovnakom pomere. Keďže
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti neobsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov, súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu

(žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

39. Odvolací súd naviac dodáva, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa
30.05.2018, pričom vychádzal pri určovaní všeobecnej ceny nehnuteľností zo znaleckých posudkov
vypracovaných znalkyňou Ing. Editou Zaťkovou č. 17/2014 zo dňa 30.06.2014, č. 20/2014 zo dňa
15.07.2014, č. 18/2014 zo dňa 07.07.2014, č. 20/2014 zo dňa 15.07.2014, pričom nebral do úvahy
takmerštvorročnéčasovéobdobie,ktoréuplynuloodvypracovaniaznaleckýchposudkov,ktoréznalecké

posudky preto nebolo možné všeobecne v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie považovať za aktuálne,
čím sa odklonil od právneho záveru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľností
v čase vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd v tomto právnom
názore poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.marca 2020 sp. zn. 6
Cdo/53/2019.

40. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyššie uvedenom
smere neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, potom súd prvej inštancie zároveň svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď vzhľadom na

námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu, viazaného dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP) preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá § 220 CSP.
41. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220
CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práva slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti

uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by
zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
42. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.
43. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie

uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho
rozhodnutia v časti vyššie uvedenej), a preto ho možno považovať v tejto časti z pohľadu vyššie

uvedeného za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces.

44. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP, ako aj s tým súvisiacim výrokom povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o trovách konania

strán sporu a štátu (§ 379 písm. a) CSP) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), opätovne posúdi žalobkyňou uplatnený návrh, pričom sa náležite vyporiada aj s
námietkami odvolateľa. Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 220 CSP.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

podľa § 396 ods. 3 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).