Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707212951
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7707212951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore navrhovateľa P. F., O.. XX.X.XXXX, V. M. XX,
zast. JUDr. Mikuláš Pavlík, advokát, Špitálska 6, 071 01 Michalovce, proti odporcom 1/ G. G., E.. E., O..
XX.X.XXXX, V. O. XXXX/XXX, U., zast. JUDr. Adriana Grendová, advokátka so sídlom Mickiewiczova
2, Bratislava, 2/ P. R., bytom na neznámom mieste v USA, 3/K. R., E.. Č., bytom na neznámom
mieste v USA, 4/ K. E., E.. X., bytom na neznámom mieste v USA, zastúpených v konaní Slovenským
pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, 5/ U. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. M. X, U., 6/ V. F., V. F.
XX, B., 7/ T. F., V. X. XXX, 8/R. Z., V. M., O. X. XXX, Č., 9/ L.O. F., V. P. XX, XXX XX P., Č., 10/ U.

V., V. Z., L. XXX/XX,11/ U. P., V. Ž. O. F., Y. X/X, 12/ R. T., O.. XX.X.XXXX, V. X. E. XXX, Č., 13/ U.
F.Á., O.. XX.X.XXXX, V. M., 14/ X. I., M. XX, U., 15/ U. M., D. XX, U., 16/ X. N., M. XX, U., v spore o
určenie vlastníckeho práva a protinávrhu X. B., O.. XX.X.XXXX V. M. XX, zast. R. V., O.. XX.X.XXXX,
Z. V. L.. B. XXX, U., o odvolaní odporkyne v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
13C/102/2007-277 z 27.2.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že navrhovateľ P. F., O.. XX.X.XXXX

je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie M., registra „C“, a to
parcela číslo 114 o výmere 772 m2 TTP, parcela č. 125 o výmere 1429 m2 TTP a parcela č. 383 o
výmere 251 m2 zastavané plochy a nádvoria v celosti (výrok I.).
Súd konanie voči žalovanému v VIII. rade U. F. a žalovanému v XII. rade W. T. zastavil (výrok II.). Súd
konanie vo veci protinávrhu B. zastavil (výrok III.).
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).
Vychádzal zo zistenia, že podaním došlým súdu dňa 29.2.2012 odporkyňa B. B.Á., rod. V. podala

návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že B. B., nar. X.X.XXXX ako právna nástupkyňa po podielových
spoluvlastníkoch P. R. a jeho manželke K. R., E.. Č. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedených na
LV č. XXX v k.ú. obce M., parc. č. 114 TTP o výmere 772 m2 a parc. č. 125 TTP o výmere 1429 m2 v
celosti. Ďalej navrhla, aby katastrálnym úradom bola vrátená parc. č. 388/3 o výmere 251 m2, zastavaná
plocha bola rovnomerne rozdelená medzi všetkých doterajších podielových spoluvlastníkoch, nakoľko
sa na tejto nachádzajú prístupové cesty k jednotlivým parcelám a na nich už stojacim rodinným domom.
Poukázala na skutočnosť, že P. R. R. K. R. E.. Č. boli manželmi a ich manželstvo bolo uzatvorené

2.9.1906, ktoré nadobudli kúpou od otca K. G. Č. v roku 1912. Z manželstva sa narodil syn U. R.. P.
R. v I. svetovej vojne zomrel na neznámom mieste, jeho vdova K. R. E.. Č. sa dňa 17.2.1920 vydala
za L. Ž., ktorí po uzavretí manželstva emigrovali do USA aj so synom K. Ž., P. R., E.. Č. U. R.. Dňa
10.11.1937 už vdovec L. Ž. aj v mene zosnulej manželky K. spolu so synom nebohej U. R. na konzuláteČeskoslovenskej republiky v Clevelande Ohio USA napísali splnomocnenie, ktorým splnomocnili na
všetky úkony, ktoré súviseli s užívaním a nakladaním s ich nehnuteľnosťami v obci M. K. V., E.. Ž., F. L.
Ž. podľa vlastného uváženia. Zároveň ju splnomocnili na všetky právne úkony, súdne konania a pod. v

súvislosti s užívaním a nakladaním s týmito nehnuteľnosťami. V čase smrti K. V., ktorá zomrela v roku
XXXX L. Ž. R. U. R. ešte žili, preto k formálnemu prevodu týchto nehnuteľností na K. V. nedošlo. Tá však
uvedené ale aj iné nehnuteľnosti patriace jej bratovi L. Ž. R. U. R. užívala, a následne ústnym zmluvným
prevodom previedla na svoju dcéru B. B. E.. V..
Z vyjadrenia odporcov v II. a IV. rade zastúpených Slovenským pozemkovým fondom súd zistil, že podľa

ich názoru žalobca nepreukázal, že sporný pozemok nadobudla ich predchodkyňa, nie je zrejme ktorý
právny predchodca a ani od koho ich na základe zámeny pozemkov nadobudol právny predchodca
žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že sporné nehnuteľnosti nadobudol od svojho právneho predchodcu na
základe akého titulu ani kedy zo žaloby nie je zrejmé a mali za to, že nebolo doposiaľ preukázané ani
podložené takými konkrétnymi okolnosťami, z ktorých by sa dalo usúdiť, že presvedčenie žalobcu a
jej predchodcu o tom, že im nehnuteľnosti patria je dôvodné. Žalobca nepreukázal v prípade sporného

pozemku ani oprávnenosť vstupu do držby svojej predchodkyne. Samotné užívanie nepostačuje pre
splnenie podmienok. Navrhli vykonať dokazovanie, zamerané na splnenie podmienok týkajúcich sa
oprávnenej držby a uplynutia zákonom stanovenej doby.
Na uvedenom pojednávaní pán B. a jeho zástupkyňa pani V. oznámili súdu, že netrvajú na protinávrhu,
ktorý pán B. podal, tento berú späť a žiadajú, aby ho súd v tejto časti konania zastavil.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanom návrhu, poukázal na obsah uznesenia
Krajského súdu sp. zn. 14Co/27/2002 zo dňa 22.4.2004 na str. 7, v ktorom uvedené skutočnosti a
tvrdenia svedkov a účastníkov konania na strane žalovaných sa javia ako nevieryhodné. Poukázal na to,
že užívanie predmetnej veci žalobcom bolo potvrdené aj výpoveďami žalovaných, B. B., X. F. R. U. E..
V priloženom obecnom svedectve rady MNV v Kusíne zo dňa 24.4.1980 je potvrdené, že nehnuteľnosť

do svojej smrti užíval L. U. a po jeho smrti jeho dcéra s manželom, t.j. so žalovaným P. E.. Pokiaľ ide o
spornú parcelu sám žalovaný P. E. tvrdil, že jeho svokrovci ju užívali len do roku 1950, potom ju užívali
rodičia žalobcu a po ňom žalobca až doposiaľ. Obecné svedectvo o užívaní nehnuteľností sa týka zrejme
inej časti pôvodných pozemkovo-knižných parciel zapísaných v zápise č. 133, ktoré boli predmetom
dedičského konania vedeného pod sp. zn. 5C/663/1980. Z potvrdenia Obecného úradu Kusín súd zistil,

že navrhovateľ je poplatníkom dane z nehnuteľností a taktiež poplatníkom dane miestneho poplatku za
komunálny odpad.
Z výpovede žalovanej X. I. súd zistil, že je nástupníčkou po X. N., vnučke L. F.D., ktorá uviedla, že
vedela, kde sa nachádza sporný pozemok a tento je za domom žalobcu F.Á., vedela že to užívajú F.,
nevedela však uviesť kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. S mamou sa o tom nerozprávali.

Z výpovede žalovanej U. M. súd zistil, že je právnou nástupkyňou po neb. X. N., vnučke L.Ú. F. a pripojila
sa k prednesu jej sestry, že k vlastníctvu predmetných nehnuteľností nemala žiadne vedomosti, preto
sa ani nevedela vyjadriť.
Súd dôvodil, že po smrti R. X. X. E.. XXXX nadobudli vlastnícke právo k tomuto podielu jeho pozostalé
4 dcéry, v záp. č. 133, spoluvlastnícky vedené pod B7, a/ U. E. E.. X. X/XX, B7b K. E. E.. X. X/XX,

B7c R. Č. E.. X. X/XX a pod B7/d L. F. E.. X. X/XX. Podielový spoluvlatník v B4 P. R. zomrel v období
I. svetovej vojny na neznámom mieste, vdova po ňom K. R. rod. Č. sa v roku 1920 po druhýkrát
vydala za L. Ž., s ktorým okolo r. 1925 odišla do USA. Pri odchode sa ústne dohodla so susedom a
podielovým spoluvlastníkom R. X., ktorý bol starým otcom navrhovateľa, že až do ich návratu môže
užívaťaobhospodarovaťajjejrole,ktorémalispoluobajazapísanévzáp.č.133.Ostatnénehnuteľnosti,

ktoré vlastnila v extraviláne obce zverila do užívania L. M., tiež občanovi z obce M.. K. R. sa už z USA
nikdy nevrátila. Zomrela tam okolo roku 1935 na neznámom mieste. Zverené parcely zapísané v zap. č.
133užívalaždosvojejsmrtiR.X.,spolusosvojoumladšoudcérouL.F.,ktorábolamatkounavrhovateľa,
pretože tá aj napriek tomu, že sa vydala a založila si vlastnú rodinu zostala žiť v spoločnej domácnosti
s rodičmi a spolu s nimi hospodárila. Rodičov dochovala a po smrti užívala naďalej aj parcely, ktoré im

zverila do užívania K. R. pri odchode do USA. L. F.D. matka navrhovateľa v r. 1946 odkúpila od svojej
sestry K. E. E.. X.M. záp. č. 133 vedenej pod B7b, jej spoluvlastnícky podiel 3/20 z celku, lebo tá sa
odsťahovaladoUSA,odkiaľsaužnevrátila.L.F.získaladarovanímajspoluvlastníckypodiel3/20zcelku
od svojej sestry R. Č., E.. X., ktorá jej ho darovala z vďaky, že sa starala a pomáhala rodičom v starobe a
ichajdochovala.L.F.,E..X.dnesužnebohámatkaaprávnapredchodkyňanavrhovateľaP.F.,ktorábola

sestrou pozemnoknižných spoluvlastníčok U. E., K. E. R. R. Č., bola na základe takto nadobudnutých
podielov v skutočnosti spoluvlastníčkou 9/20 z celku, a rozhodnutím súdu nadobudla právo dať si ich
zapísať na svoje meno. L. F. matka navrhovateľa takto po nadobudnutí podielov od svojich sestier 6/20 z
celku svojho podielu 3/20 z celku a užívaním podielov 8/20 z celku po K. R. R. P. R. užívala a hospodárilana 17/20-tinách z celkovej výmery záp. č. 133. Tie potom čiastočne v dedičskom konaní a čiastočne
ústnym prevodom od matky nadobudol do vlastníctva a užívania navrhovateľ P. F. s tým, že matku
dochová až do konca jej života, čo sa aj stalo. Po podielovej spoluvlastníčke U. E. E.. X. v záp. č.

133 vedenej pod B7a, ktorá bola tiež sestrou L. F. matky navrhovateľa rozhodnutím súdu nadobudol
vlastnícke právo k jej podielu jej syn P. E. a po jeho smrti v dedičskom konaní nadobudla vlastnícke právo
jeho dcéra G. G. E.. E.M.. Tento podiel z nehnuteľností je už predpísaný na LV č.XXX, ktorý je evidovaný
v k.ú. U., k.ú. M. register „C“. Vlastníctvo G. G. na LV č.XXX, k.ú. M. je iba formálne, nakoľko jej podiel
pod B2 v 3/20 je vedený na LV č. XXX, čo je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Michalovce pod č. k.

5C/663/80-23. Na základe toho už podieloví spoluvlastníci, ako aj právny nástupcovia a to po U. E.M.,
K. E. R. R. Č. majú byť vymazaní z LV č.XXX tak, ako hore bolo uvedené, t.j. K. E. svoj podiel predala na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.1946, L. F. /matka navrhovateľa/ a R. Č. darovacou zmluvou zo dňa
30.3.1973 previedla svoj podiel na L. F. /matka navrhovateľa/. Preto žiadal, aby súd rozsudkom určil, že
navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. M. a to parc. č. 114 o
výmere 772 m2 TTP, parc. č. 125 o výmere 1421 m2 TTP a parc. č. 388/3 o výmere 251 m2 zastavané

plochy a nádvoria v celosti.
Z výpovede žalovanej G. G. vykonanej dožiadaným súdom Okresným súdom Pezinok zo dňa
17.10.2014 súd zistil, že nesúhlasila so žalobným návrhom, žiadala ho zamietnuť ako nedôvodný a to
z dôvodu, že dedičstvo po otcovi 3/20 v LV č. XXX parc.č. 125 rozloha 386 m2 a parc. č.114 na LV č.
XXX o výmere 772 m2 boli pôvodnými vlastníkmi právni predchodcovia matky odporkyne G. G.Č., zo

strany matky B. E., E.. U., žalobca P. F. nebol v žiadnom príbuzenskom pomere s matkou odporkyne,
bol v príbuzenskom pomere s otcom odporkyne. Uviedla, že okruh žalovaných napriek opakovaným
vyjadrenia žalovanej v I. rade stále nie je správny a jeho ustálenie je úlohou súdu a predovšetkým
žalobcu.
Súd citujúc § 129, § 130, § 134 ods.1 O.z. uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané,

že žalobca dostatočne preukázal spôsob a titul nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností,
preukázal, že získal k sporným parcelám vlastnícke právo titulom dedenia, ako aj reálnou deľbou a
následným splnením vydržacích podmienok podľa § 134 OZ, čo preukázal predloženými listinnými
dôkazmi, z ktorých súd jednoznačne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k oprávnenej držbe, a
preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Skutočnosť, že žalobca preukázal oprávnenosť vstupu

do držby preukázali aj svojimi výpoveďami, nebohí žalovaní, ktorí tieto skutočnosti potvrdili tak, ako
bolo hore uvedené, tvrdenie žalovanej v I. rade, že ona je vlastníčkou sporných nehnuteľností je
nepravdivé, pretože jej vlastníctvo je len formálneho charakteru, avšak žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností skutočne prešlo na ňu. Aj skutočnosť, že pán
B. svoj protinávrh, ktorým preukazoval skutočnosť, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je jeho

matka zobral späť, dokumentuje, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne a argumentácia právneho
zástupcu žalobcu podložená listinnými dôkazmi podľa názoru súdu vyvrátila tvrdenie uvádzané v
protinávrhuaprisvedčilakuskutočnosti,žeskutočnýmvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostíježalobca
a že žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zákonným spôsobom.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoj návrh voči žalovaným W. T. a U. F. späť a žiadal, aby súd

konanie vo veci zastavil, preto súd konanie voči týmto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vzhľadom k
tomu, že pán B. zobral ako aj jeho zástupkyňa protinávrh späť a žiadali, aby súd konanie vo veci zastavil,
preto súd konanie vo veci protinávrhu v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p.tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal,
pretože nikto z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

2. V podanom odvolaní navrhla odporkyňa v 1.rade zrušiť rozsudok v celom rozsahu a aby jej odvolaniu
bolo vyhovené, právna zástupkyňa poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie v spore pre žalobcov,
nepáčilo sa jej vyhotovenie výpovede B. v konaní 14Co/27/2002 Krajského súdu v Košiciach (na
poslednej strane 6. odstavec).

V odvolaní namietala, že odvolanie vo veci samej odôvodňujem v zmysle § 205 ods. 1 písm. d) a písm.
f). Skutkový stav zistený Okresným súdom Michalovce a uvedený na strane 5 napadnutého rozsudku
sa týka vlastníckych a užívateľských vzťahov datovaných od roku 1920 resp. 1925, kde sám žalobca
vo svojom podaní uvádza, že jeho údajní právni predchodcovia sa s vlastníkmi dohodli na užívaní a
obhospodarovaní ich nehnuteľnosti (záp. č. 133) a nie o ich prevode, kúpe, darovaní. Samotný fakt,

že pôvodní vlastníci sa už na Slovensko nevrátili a zomreli pravdepodobne v roku 1935 na neznámom
mieste nič nemení na skutočnosti, že do dnešného dňa môže trvať len užívateľský vzťah. V tomto smere
namietam i aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže ani on, ani jeho právni predchodcovia nikdy nemohol mať
iné práva ako tie, ktoré vyplývajú z ústnej dohody o užívaní. Keďže vo svojich podaniach a výpovedižalobca potvrdzuje svoju vedomosť o tom, že jeho právni predchodcovia máli sporné nehnuteľnosti v
užívaní, nemohol byť dobromyseľný a nemal z čoho usudzovať, že k uvedeným parcelám mali vlastnícky
vzťah on, alebo jeho právni predchodcovia, od ktorých sa dozvedel o užívaní. Nemohol teda nadobudnúť

dobrú vieru, že vec užíva ako vlastník a jeho právni predchodcovia, ktorí taktiež nehnuteľnosti len užívali,
ale nevlastnili, nemohli, ani predať, ani darovať ústnou zmluvou nehnuteľnosti, ak aj je nedostatok
písomnej formy.
Nemal taktiež súd prvej inštancie rozhodnúť o protinávrhu p. B., ktorého procesné postavenie je nejasné
a neisté.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadali navrhovatelia bez náhrady trov konania potvrdiť rozsudok ako vecne
správny (napr. U. Č., T. F. č.l. 305).
Žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní okrem iného poukázala na to, že sám žalobca vo svojom
podaní uvádza, že jeho právni predchodcovia sa s vlastníkmi dohodli na užívaní a obhospodarovaní
ich nehnuteľností (záp. č. 133) a nie o ich prevode, kúpe, darovaní a že do dnešného dňa môže trvať

užívateľský vzťah a z toho dôvodu namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu.
Pokiaľ ide o toto tvrdenie žalobkyne v 1. rade mali za to, že je nepravdivé, na čo už niekoľko krát
poukazovali a podľa ich názoru sa s tým súd vysporiadal v priebehu svojho konania a to spôsobom,
ako je uvedené na strane 7 začínajúc slovami v siedmom riadku: Výpovede účastníkov v konaní o
užívaní parcely č. 114 v minulosti sú prevažne v prospech žalobcu. Z dôvodu výpovede svedkov sa javí

nevierohodným tvrdenie žalovaného P. E. (prvý predchodca žalovanej v 1. rade) pokiaľ tvrdí, že medzi
inými aj spornú parcelu odpredala jeho matka v roku 1935 L. U..
Za daného stavu tvrdenie žalobkyne v odvolaní je účelové bez poznania skutočnosti, ktoré tlmočí
iba sprostredkovane, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že všetci účastníci konania súhlasili s návrhom
žalobcu a podľa jeho vedomosti sa voči tomuto rozsudku okrem žalovanej v 1. rade nikto neodvolal.

Vzhľadom na horeuvedené mali za to, že rozsudok Okresného súdu zo dňa 27.2.2015, č. k. 13C
102/2007 bol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto navrhli, aby odvolací
súd tento ako vecne správny potvrdil.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu osobitne X. N. uviedol, že nemá voči rozhodnutiu žiadne výhrady a námietky.

5. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP a zistil, že sú
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny a to i napriek
námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré neprinášajú nové skutočnosti.

6. V uvedenej veci súd prvej inštancie nerozhodol prvý raz, keď napr. uznesením č.k. 4Co/178/2009-88
Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

7.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

8. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie

veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižnevyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP.

9. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím

dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

10. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích

dôvodov.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti stranám sporu, že správne sa vysporiadal súd prvej inštancie v
priebehu konania ohľadne vydržaní parcely č. 114 a aj zákonne vyhodnotil dôkazy, ktoré vykonal on sám.
Odvolací súd už nemôže bez doplnenia dokazovania vyhodnocovať inak dôkazy, ak súhlasí so zisteným

skutkovým stavom, pretože konanie pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom predstavuje
určitú jednotu, odvolacie konanie je pokračovaním a vzájomne tieto konania súvisia.

13. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, žalobe malo byť vyhovené
samozrejme už skôr, ale pre nedostatočne zistený skutkový stav bol zrušovaný viac razy rozsudok

súdu prvej inštancie. Nemožno vyhodnotiť tvrdenia odporcu P. E. (predchodca odporkyne v 1.rade) ako
vierohodnú, keď stále opakoval a tvrdil, že medzi inými aj spornú parcelu mala odpredať jeho matka v
roku 1935 L. U., lebo je to účelové tvrdenie.14. Je len na súde prvej inštancie ako vyhodnotí dokazovanie, keďže vyhodnotil dôkazy na základe
zisteného skutkového stavu, popísal ako dospel k záveru, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. M. do reg. „C“, parc. č. 114 a parc. č. 125

ako aj parc. č. 383, jeho záver je zákonný a presvedčivý.

15. Z listinných dôkazov vyplýva, že boli splnené vydržacie podmienky podľa zákonných parametrov
uvedených v § 134 Obč.zák., zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, oprávnená držba bola
preukázaná, aj nebohí odporcovia potvrdili skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Bez právneho významu

a relevancie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania o protinávrhu svedka B., ktorý nebol
stranou v tomto spore. Protinávrh B. bol vzatý späť, a preto zákonne bolo aj konanie o tomto protinávrhu
zastavené s poukazom na § 96 OSP (rozumej za platnosti CSP do 30.6.2016).

16. Odvolací dôvod, ktorý nebol označený odporkyňou v odvolaní podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP
spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatia možnosti konať

pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.

17. Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, zavedenej zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannomsúdeavprípadochustanovenýchzákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Dôležitým

článkom v Ústave je aj čl. 47 ods.3 Ústavy, o tom, že všetci účastníci sú si v konaní podľa ods.2 rovní. S
poukazom na § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. S poukazom na § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Odvolateľka podávala odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
Občiansky súdny poriadok, ktorý bol účinný do 30.6.2016. Odvolací súd podľa zákona postupoval a
prejednal odvolanie v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., v znení neskorších predpisov CSP, ktorý je

účinný od 1.7.2016.

20. Odvolací súd len konštatuje, že 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, zák.
č. 160/2015 Z.z. a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci (spore) po 1.7.2016 so
starostlivosťou postupoval na základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods.1 CSP a okrem iného

odvolací súd posudzoval podmienky prípustnosti odvolania podľa právneho stavu existujúceho v
čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení OSP, lebo dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby tu bolo naplnenie princípu právnej istoty.

21. Odvolanie podala odporkyňa v 1.rade 8.6.2015, aj keď je označené odvolateľkou dátumom 5.6.2015
v zákonom stanovenej lehote.

22.Podľaustálenejsúdnejpraxeaplikácia§116ods.2zák.č.141/1950Zb.ooprávnenejdržbe,odvolací
súd doplňuje, že držiteľ si od oprávneného držiteľa môže započítať držbu ten, kto vydržal nehnuteľnosť

aj vydržaciu dobu predchodcu, pričom podľa ustálenej súdnej praxe, Rozhodnutie 911/1932 Najvyššieho
súdu ČSR, úradná zbierka rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR, ak došlo medzi spoluvlastníkmi
k rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto sa takto v rozdelenom stave užívali aj naďalej,
k zrušeniu spoluvlastníctva došlo faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností. Dlhotrvajúca držba
a užívanie nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy s menami spoluvlastníkov v ideálnych

podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci aj určené časti z týchto nehnuteľností mali vo výlučnej
držbe a užívaní, znamená uzavretie dohody strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností a
to nielen čo do držby, ale aj čo do vydržania vlastníckeho práva. Právni predchodcovia navrhovateľa
jednoznačne od roku 1950 (50 rokov) užívali nehnuteľnosti v dobrej viere (boli to jeho rodičia - F. L.) a
boli podľa zák. č. 141/1950 Zb. Obč.zák. dobromyselní (rozs. NS 5Cdo/7/2011 z 2.6.2012).

23. Odvolací súd poznamenáva, že skutkové zistenie súdu má oporu vo vykonaných dôkazoch a
oboznámených listinách. Medzi dôkazmi, ktoré vyhodnotil súd prvej inštancie a hodnotením dôkazov
nebol zistený logický rozpor. Na podporu vykonaných dôkazov súdu prvej inštancie odvolací súdpoukazuje na to, že len oprávnený držiteľ môže vydržať časť nehnuteľnosti, t.j. ten kto s vecou nakladá
ako so svojou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia
k vydržaniu nepostačuje a o tom, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolností dobromyselný, musí

byť zhodnotené objektívne, lebo ak dôjde k sporu, nestačí len zamerať dokazovanie na zisťovanie
subjektívnych predstáv držiteľa, ale je treba vykonať dôkazy, ktoré navrhnú všetci účastníci konania
(teraz strany sporu, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 2M Cdo 16/2010 z 28.6.2011, R 42/1993
ohľadne pravidiel pre hodnotenie dôkazov, keď OSP nepredpisuje tieto pravidlá).

24. K samotnej oprávnenosti držby s akcentom na reálnu deľbu nehnuteľností a vydržanie poukazuje
odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/469/2004 z 19.5.2004,
publikované pod Rc 40/2000.

25.Pretoakodvolacísúdpovažovalzistenýskutkovýstavzadostačujúciaprávneposúdenievecisúdom
prvejinštanciezasprávne,nemoholužkorigovaťrozhodnutiesúdu,aknezopakovaldokazovanie,keďže

vychádzal zo zhromaždeného skutkového materiálu súdu prvej inštancie.

26. Ani odvolateľka v odvolaní neponúkla relevantné dôkazy, ktoré by mohli zmeniť zásadne zistený
skutkový stav.

27.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilvcelomrozsahuaotrováchodvolaciehokonania
rozhodol vzhľadom na úspech navrhovateľov podľa § 396 CSP a odvolateľka nemala úspech v konaní
a ďalším odporcom žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.