Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819202259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľky Ing. D. Y. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v L. U. na X. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Viktóriou Kerekešovou advokátkou so
sídlom v Rožňave na Šafárikovej ul. č. 71 a jej manžela Z. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na L.
ul. č. XX zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom v Bratislave na Račianskej ul. č.
66 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom Z. Y. nar. XX.X.XXXX a D. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava z 29.11.2019 č.k. 12P 7/2019-147 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 16.4.2020 č.k. 12P
7/2019-340 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave styku a určení výživného pre maloleté
deti na čas po rozvode.

Zrušuje rozsudok v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 8.10.2019 do 29.11.2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozviedol manželstvo
navrhovateľky a jej manžela. Na čas po rozvode zveril maloleté deti Z. a D. do osobnej starostlivosti

matky. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky
maloletých detí tak, že si ich prevezme aj odovzdá v mieste ich trvalého bydliska na adrese X. XX, L. U..
Matke uložil povinnosť deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi uložil povinnosť dodržiavať
stanovené hodiny styku. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. sumou 180 € mesačne a mal. D. 120
€ mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletých detí. Zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 22P 130/2019-51 z 27.8.2019 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP 60/2019-99 z 8.10.2019, ktorým bol otec maloletých
detí povinný prispievať na výživu mal. D. výživným vo výške 80 € a na mal. Z. výživným vo výške
80 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 8.10.2019 do 29.11.2019 v sume 200 € povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok. Rodičom uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu a inému odbornému poradenstvu v trvaní 6
mesiacov na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Šaľa,
P. Pázmaňa 52/21. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave styku a určení výživného na čas po rozvode podal
v zákonnej lehote odvolanie manžel (ďalej „otec“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že upraví jeho styk smaloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 14.00 hod. do 17.00 hod. za
prítomnosti matky detí a od 17.00 hod. upraví styk s mal. D. do nedele do 18.00 hod. tak, že obe
deti prevezme aj odovzdá v mieste ich trvalého bydliska na adrese X. XX, L. U. a určí výživné pre

mal. Z. 50 € mesačne a mal. D. 70 € mesačne, ktoré bude splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca k rukám matky vopred, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie. Poukázal na čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa a uviedol, že od samého počiatku nesúhlasil s navrhovanou úpravou styku, ako
ani s požadovanou výškou výživného. Uviedol, že matka detí sa dožadovala nariadenia neodkladného

opatrenia ešte pred rozvodom ich manželstva návrhom podaným na Okresný súd Galanta, ktorým
žiadala o zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku každý týždeň v sobotu a nedeľu v
čase 3 hodiny denne za jej prítomnosti, pričom uznesením z 27.8.2019 sp.zn. 22P 130/2019 súd návrh
matky zamietol z dôvodu, že neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, s ktorým
rozhodnutím sa on stotožňuje. Uznesením Krajského súdu v Trnave z 8.10.2019 sp.zn. 25CoP 60/2019
bolo uvedené rozhodnutie zmenené a odvolací súd neodkladným opatrením zveril obe deti do osobnej

starostlivosti matky, jeho zaviazal prispievať na ich výživu po 80 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky a zároveň odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí návrhu matky na úpravu styku. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku o úprave styku má za to, že súd bez akéhokoľvek náležitého zistenia skutkového stavu rozhodol
o úprave styku predčasne. Matka detí riadne neodôvodnila svoj návrh, aby sa mohol stretávať s deťmi

každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za jej prítomnosti a
nepreukázala dôvody, na základe ktorých by mal styk prebiehať len za jej prítomnosti. Uviedla len, že
mal. Z. je ešte kojený a že obe deti sú nízkeho veku, žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Tieto skutočnosti
by v žiadnom prípade nemali byť prekážkou toho, aby sa mohol počas určitej doby stretávať s mal. Z.
aj bez prítomnosti matky, tak ako to uviedol na pojednávaní, teda že v čase príchodu pre mal. D. každý

druhý týždeň v mesiaci v piatok a v čase, keď mal. D. dovezie späť každý druhý týždeň v mesiaci v
nedeľu. Nemôže súhlasiť s tým, aby sa s mal. D., ktorý má už 3,5 roka nemohol stretávať bez prítomnosti
matky a už vôbec nechápe, z akého dôvodu by mal. D. nemohol s ním stráviť každý druhý víkend v jeho
rodičovskom dome, kde žil 3 roky a má k tomu prostrediu vytvorenú citovú väzbu. Toto rozhodnutie je
pre neho absolútne nepochopiteľné, pretože od narodenia pomáhal pri výchove detí, s oboma synmi

má veľmi dobrý citový vzťah, deti ho majú radi napriek tomu, že už niekoľko mesiacov žijú oddelene a
sú pod neustálym vplyvom matky. Inú možnosť nemal, ako pristúpiť na autoritatívnu podmienku matky
detí, že sa s nimi bude stretávať iba v jej prítomnosti, pretože v opačnom prípade by mu neumožnila
ich ani len vidieť. Matka detí si stále viac nárokuje neprijateľné podmienky ohľadne stretávania sa s
deťmi, snaží sa ovplyvňovať vnímanie detí smerom k nemu napriek tomu, že deti majú k nemu vytvorený

silný citový vzťah. Je milujúci otec a chce sa plnohodnotne venovať výchove svojich detí, nechce byť
len víkendovým oteckom s možnosťou stráviť so svojimi deťmi 3 hodiny v obchodnom centre v Nitre
za prítomnosti matky s jediným cieľom matky určiť mu, čo všetko im treba nakúpiť. Domnieva sa, že
súd náležite nezistil skutkový stav veci, napríklad aj osobným šetrením jeho rodinných, sociálnych a
bytových pomerov, keďže kolízny opatrovník upustil od obhliadky jeho bytových priestorov a urobil s

ním iba pohovor na úrade. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že otec sa javí súdu
ako ľahkovážny a neschopný zodpovedne pristupovať jednak k manželským povinnostiam a rovnako
k výchove a starostlivosti o maloleté deti. Táto argumentácia je nevhodná, pretože počas spolužitia
s matkou sa o rodinu riadne staral, a to osobnou starostlivosťou a finančnou podporou, keď si svoju
výplatu nechával vyplácať na účet manželky a ponechal jej 100 % dispozície s týmto účtom, pričom jeho

mzda bola v tom čase 640 €. Matka teda mala možnosť tieto finančné prostriedky využívať na výživu
detí a z tejto sumy mať aj úspory do budúcna. Práve z toho dôvodu prispieval na výživu detí v sume
60 € mesačne, pretože pokiaľ by neprispieval, matka by na neho podala trestné oznámenie. Matka je
ambiciózna, autoritatívna osobnosť, ktorá sa nedokáže kultivovane správať, je výbušnej povahy, musí
mať stále posledné slovo a nepripúšťa žiadne kompromisy, pričom ich rozchod zneužíva na zničenie

vzťahu detí k otcovi, dokonca ich využíva ako prostriedok na jeho potrestanie. Tomuto nasvedčuje aj
jej konanie, keď predkladá zoznam exekučných konaní z Centrálneho registra exekúcií. Podotýka, že
exekučnékonaniavedenéuexekútoraJUDr.Kočihosúužzozákonazastavené,pretožeišloopokutyza
dopravné priestupky a v rámci uplynutia prekluzívnej lehoty sú zastavené. Obdobne aj ostatné exekučné
konania uvádzané v Centrálnom registri exekúcií sú už ukončené, avšak z neznámych dôvodov sa

naďalej uvádzajú v centrálnej evidencii. Matka v návrhu neuvádzala pravdu ohľadom jej nevedomosti
o exekučných konaniach, čoho dôkazom je skutočnosť, že každý mesiac disponovala s jeho výplatou
a vedela, že jeho čistá mzda v tom čase bola 830 €, z ktorej mal pravidelné exekučné zrážky 260 € a
rovnakoneuvádzalapravduohľadneneustálychpretrvávajúcichhádokzdôvodu,žezatajilpodmienečnéodsúdenie, nakoľko manželstvo uzavreli 9.5.2017, pričom podmienečné odsúdenie bolo z 21.1.2015
a 4 mesiace po svadbe bolo vydané uznesenie o jeho osvedčení 22.9.2017. Od tejto doby sa o tejto
skutočnosti už nikdy nerozprávali. Matka neuvádza pravdu ani ohľadne jeho starostlivosti o deti, pretože

s ich výchovou jej od samého počiatku pomáhal a s deťmi má vytvorený silný citový vzťah. Deti v jeho
prítomnosti nikdy neplakali, neublížil im, práve naopak, s mal. D. bol hospitalizovaný ako sprievodca 2
dni, keď mal akútny zápal hltana.

3. Vo vzťahu k výživnému namieta matkou prezentované minimálne výdavky v sume 640 € na deti,

nakoľko všetky náklady na bývanie, stravu a podobne uhrádzali spoločne, a preto má presný prehľad,
čo koľko stojí a aké sú mesačné výdavky na stravu, hygienu a podobne. Súdom určená výška výživného
je pre neho likvidačná, pretože pri jeho príjme 1.000 € mesačne po zrazení exekučných zrážok vo
výške 447,14 € a úhrade výživného 300 € by mu na živobytie ostala suma len cca 250 €. Nie je podľa
neho možné spravodlivo od neho požadovať, aby takto živoril na úkor svojich detí vo veku 3,5 a 1,5
roka. Podľa neho výdavky na obe deti mesačne neprekračujú sumu 100 €, čo napokon uvádzala aj

matka detí, keď uviedla výdavky za obdobie od augusta do novembra 2019 súhrnne v priemernej sume
615,87 €, pričom najväčšou položkou bola suma za kočík 233,17 €, teda matka vyčíslila výdavky cca
370 €, čo činí 95 € mesačne. Navyše kočík údajne odkúpila od svojej sestry. Má za to, že súd prvej
inštancie sa bez náležitého odôvodnenia priklonil jednoznačne k tvrdeniam matky detí, ktorá však nijako
neosvedčila ich pravosť. Zároveň poukázal na to, že matka sa odsťahovala do vzdialenosti 265 km od

jeho bydliska, a preto je cesta tam a späť 7 hodín, ani napriek tomu mu neumožnila stretávanie sa s
deťmi s odôvodnením, že sú choré a podobne. Rodičia matky ho nepustili ani k bráne a slovne sa mu
vyhrážali. Tieto návštevy detí sú pre neho ponižujúce a plné stresu, pričom až následne po niekoľkých
neúspešných návštevách sa mu podarilo presvedčiť matku, aby sa mohli stretnúť v obchodnom centre
v Nitre, avšak aj na tieto stretnutia sa matka s deťmi dostavila v sprievode svojich rodičov.

4. Navrhovateľka (ďalej „matka“) vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
zasprávnyazákonný,pričompodľajejnázoruniesúnaplnenéodvolaciedôvodyuvádzanéodvolateľom,
napadnutý rozsudok neporušuje čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach ani čl. 3 Dohovoru o
právach dieťaťa, preto ho navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k výroku o úprave styku

uviedla, že napadnutý rozsudok odzrkadľuje doteraz realizované styky otca s deťmi, na ktoré otec
neprišiel ešte ani raz včas podľa ich dohody, častokrát návštevy trvali len niekoľko minúť a keď boli deti
choré a nemohli ísť von, otec odmietol vojsť do domu, kde sa deti nachádzali. Väčšinou prichádzal v
sprievode svojich rodičov a pri jednej príležitosti v sprievode brata s partnerkou. Otec svoj záujem o
deti iba verbalizuje, ale v skutočnosti od 17.11.2019 do 4.1.2020 za deťmi nebol ani raz napriek tomu,

že sa s ňou na styku dohodol. Vždy si našiel zámienku, prečo sa dostaviť nemohol. Po 17. novembri
chcel prísť po Vianociach, konkrétne 29.12.2019, pričom jej dal vedieť 28.12.2019 napriek tomu, že ho
vyzývala, aby svoj záujem o návštevu detí prejavil skôr, nakoniec si všetko zariadila tak, aby mohol
prísť 29.12.2019 ako chcel, otec však neprišiel so zámienkou, že rozobral auto a nemá ako prísť. Na
druhý deň napísal, že príde 30.12.2019, pričom jej to oznámil o 19.00 hod., na čo ona reagovala ráno

30.12.2019, že môže prísť. Opäť si našiel zámienku, že mu dala vedieť neskoro. Opätovne mu dala
náhradný termín 4.1.2019, kedy jej počas cesty do bydliska detí nariaďoval, aby prišla do Obchodného
centra Mlyny v Nitre, že si prevezme deti tam. S týmto však nesúhlasila a to aj vzhľadom na otcom
uvádzané skutočnosti v odvolaní, keď klamal, že ho núti chodiť do Obchodného centra Mlyny a kupovať
tam deťom veci s tým, že doposiaľ ešte ani raz v OC Mlyny neboli. Otcovi však povedala, že deti

budú pripravené a keď príde, dohodnú sa, kam pôjdu. Otec prišiel v sprievode starého otca detí z
jeho strany a za prítomnosti príslušníkov polície s tým, že mu údajne odmieta deti dať. Celú situáciu
zbytočne vyhrocoval okrem otca aj starý otec a keďže otec nemal pri sebe ani súdne rozhodnutie, ona
polícii predložila súdne rozhodnutie, ukázala im SMS správy a uviedla, že tvrdenia otca sú nepravdivé.
Otec nahnevane odovzdal deťom hračky, bol s nimi približne minútu a odišiel. Otcovi ponúkla, že môžu

sa ísť prejsť do parku, kde mal. D. chodí veľmi rád alebo sa môžu ísť hore hrať, čo otec odmietol.
Absurdné tiež bolo, že otec prišiel pre deti bez autosedačiek napriek tomu, že ich chcel zobrať do
Obchodného centra Mlyny. Domnieva sa, že jej prítomnosť pri styku otca s deťmi je nevyhnutná. Otec
ešte ani raz nezostal s oboma deťmi cez noc sám. Odmieta ich uspávať, aj v minulosti jej pomohol
s uspávaním mal. D. tak, že mu zapol televízor, pri ktorom on sám zaspal a mal. D. pozeral do noci

televíziu. Nevie si predstaviť akoby otec zaopatril dve maloleté deti počas každého druhého víkendu,
najmä nie v tomto období, keď sú na neho citovo naviazané a počas spánku vyžadujú jej prítomnosť.
Navyše je otec výbušný a neznáša detský plač. Keď deti plakali, stále odišiel preč. Otec tiež mal. D.
nevhodneovplyvňuje,keďmuuvádzanepravdivéskutočnostiaosočujeju,akoajjejrodičov,čousudzujezo správania sa mal. D., ktorý bol s otcom chvíľu osamote počas výstavy na Agrokomplexe a keď sa
vrátil, bol zmätený, plakal a nevedel vysvetliť, prečo mu povedali, že sa má zle správať k matke a k
dedkovi zo strany matky. Nehoráznym klamstvom je tvrdenie otca, že ho do domu nevpustia jej rodičia,

nakoľko dom je postavený tak, že s jej rodičmi sa otec pri návšteve detí nestretne. Má za to, že skutkový
stav bol náležite zistený výpoveďami oboch rodičov, množstvom listinných dôkazov, predloženými SMS
správami, ktoré potvrdzovali jej tvrdenia, správami ÚPSVaR Šaľa a ÚPSVaR Rožňava a podobne. Svoj
návrh na úpravu styku otca s deťmi odôvodnila práve útlym vekom detí, najmä mal. Z., ktorý je ešte
kojený, neochotou detí stretávať sa s otcom bez jej prítomnosti, nevhodnosťou cestovania cca 530 km,

ktoré je náročné aj pre dospelého človeka, nevhodnosťou delenia detí, ktoré sú na seba naviazané
a nechcú byť jeden bez druhého, ako aj negatívnymi spomienkami mal. D. na domácnosť na E., kde
bol dvakrát pohryzený psami. Pokiaľ otec opakovane poukazuje na svoju starostlivosť o deti počas
hospitalizácie mal. D. v nemocnici, zabudol uviesť, že v tom čase nemal na výber, nakoľko ona bola
krátko po pôrode ich druhého syna Z.. Naopak, pravidlom bolo, že otec starostlivosť o deti nezvládal
a ani sa nijako nesnažil naučiť sa starostlivosti o deti a k vytvoreniu si bližšieho vzťahu k deťom. Ani v

súčasnosti, keď prichádza za deťmi sa dlho pri nich nezdrží, akoby nevedel, čo s nimi, ako sa s nimi
hrať. Obvykle sa s nimi len fotí alebo prichádza s členmi rodiny, ktorí sa o deti viac zaujímajú ako on
sám. Momentálne nadobúda dojem, že otec sa už o mal. Z. prestáva zaujímať, nakoľko keď s ňou
telefonuje cez Messenger, pýta sa len na mal. D.. Zároveň nechápe neustále klamanie otca detí, keď
klame už aj v úplných maličkostiach, kedy to vôbec nie je nevyhnutné. Naposledy 17.11.2019 uviedol v

správach cez Messenger, že mešká na styk s deťmi kvôli dopravnej nehode v Plešivci. Túto informáciu
si overila u riaditeľa OO PZ Plešivec, ktorý je potvrdil, že v tom čase žiadna havária v Plešivci nebola.
Možno povedať, že súd prvej inštancie sa ešte pomerne zmierlivým spôsobom vyjadril o ľahkovážnosti a
neschopnostiotcazodpovednepristupovaťkmanželskýmpovinnostiam,akoajkvýchoveastarostlivosti
o deti. Súd zjavne vychádzal nielen z jej vyjadrení, ale aj vyjadrení otca na súdnom pojednávaní,

ktorý potvrdil, že jej nepovedal ani o svojom podmienečnom odsúdení ani o exekúciách, ktoré sú voči
nemu vedené. Taktiež potvrdil, že v určitých mesiacoch nezaplatil žiadne výživné alebo len výživné v
minimálnom rozsahu a nebol ochotný modifikovať svoj návrh vzhľadom na záujem a potreby detí v tak
útlom veku ani na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Pripúšťa, že otec prispieval svojou výplatou do
domácnosti, avšak jeho výplata bola neustále nižšia ako v pracovnej zmluve. Otec sa vyhováral na to,

že mu to zle vypočítali a podobne. Výplatné pásky skrýval, takže ona nemala vedomosť o exekučných
zrážkach. Dozvedela sa o nich náhodou, keď si prečítala pípajúcu SMS správu a následne si dala
vyhotoviť výpis z Centrálneho registra exekúcií. Dnes už rozumie aj tomu, prečo autá, ktoré otec užíva,
nevlastní, prečo mal mobilný telefón vybraný na jej meno, prečo nemá vlastný účet a výživné posielali
starí rodičia. Vzhľadom na príjmy, ktoré mu chodili na účet, si zjavne vytvárať úspory nemohla. Absolútne

nehoráznym tvrdením je to, že si kočík mala zadovážiť od svojej sestry, pričom jej sestra je doposiaľ
bezdetná. Poukazuje tiež na rozpor v tvrdeniach otca, keď uvádza, že exekučné konania boli ukončené,
avšak na druhej strane sa odvoláva na exekučné zrážky vo výške 447,14 €. Zdôrazňuje, že výživné pre
maloleté deti je prednostnou pohľadávkou a otec je povinný výživné na maloleté deti uhrádzať prioritne
pred ostatnými výdavkami. Potom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, otec si dával vyplácať mzdu na

ruku, pričom jeho majetkové pomery sa nijako nezmenili a tvrdí, že nedokáže na výživu detí prispievať, i
keď v období, keď žili v spoločnej domácnosti, musel prispievať tak na jej výživu, ako aj výživu maloletých
detí. Z predloženej komunikácie, ktorú prikladá k vyjadreniu jednoznačne vyplýva, že otcovi umožňuje
stretnúť sa s maloletými deťmi, dokonca mu poskytuje aj náhradné termíny, keď sa nedostaví, avšak
otec zámerne vyvoláva situácie, v ktorých deň predtým, ako chce navštíviť deti ju žiada o umožnenie

stykov, aby zrušila naplánovaný program s deťmi. Viackrát ho žiadala, aby jej dal vedieť skôr, kedy chce
prísť navštíviť deti, avšak túto jej prosbu ignoruje. Tvrdenia otca o jej pomste alebo preferencii jej osoby
pred otcom považuje len za prejav zraneného ega otca detí, ktorý nevie zniesť, že od neho odišla, že
od neho žiada výživné pre deti, že by mal niečo plniť tak, ako to ona navrhla bez ohľadu na to, že
tieto povinnosti má určené súdnym rozhodnutím. Okrem doposiaľ predložených dôkazov predkladá aj

aktuálny stav výdavkov na maloleté deti, doklad o úhrade výživného otcom v mesiaci december, správu
z ÚPSVaR Šaľa zo 7.1.2020, výpis z Centrálneho registra exekúcií k 15.1.2020, ako aj aktualizovaný
prehľad o stretnutiach otca s deťmi. Zároveň predložila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný na Okresný súd Galanta 2.8.2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 8.10.2019 č.k. 25CoP
60/2019-99.

5. Otec v odvolacej replike uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní, v ktorom podrobne
rozpísal šikanózny postoj matky detí, ktorý pretrváva naďalej. Matka aj naďalej direktívne určuje
podmienky styku s deťmi, neumožňuje mu stretávanie sa s deťmi a snaží sa o to, aby sa deti odneho čo najviac odcudzili. K uvedenému pripája Facebookovú komunikáciu s matkou detí, z ktorej je
zrejmé, akým spôsobom manipuluje deti. Od 17.11.2019 nemal možnosť stretnúť sa so svojimi deťmi,
pretože mu matka so svojimi rodinnými príslušníkmi neumožní deti vidieť, dokonca ani počas vianočných

sviatkov nemal umožnené deťom odovzdať vianočné darčeky a stráviť s nimi pár hodín. Deti nechce
vystavovať stresovým situáciám a neuchyľuje sa k násilnostiam a vulgarizmom ani po tak dlhej ceste,
práve naopak, hádky a násilnosti sa snažia vyvolať rodinní príslušníci matky, najmä jej otec. Matka má
neustále výhovorky, prečo neumožní stretávanie sa s deťmi, a to ochorenia, rodinné výlety a podobne,
pričom mu direktívne určuje čas a miesto stretnutia v takých termínoch, ktoré mu nevyhovujú.

6. Matka v odvolacej duplike uviedla, že vyjadrenie otca detí ju značne pobúrilo s poukazom na
doposiaľ predložené listinné dôkazy, pričom predkladá súdu aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré tvrdenia otca
jednoznačne vyvracajú. Otec detí svoje klamlivé tvrdenia povýšil na novú úroveň, pričom v súčasnosti
sa snaží o intenzívnu komunikáciu cez portál Messenger, v ktorej jej podsúva skutočnosti tak, aby
mu boli v súdnom konaní na prospech. Aby nebola obviňovaná z neochoty komunikovať, trpezlivo a

vecne na tieto šikanózne správy reaguje, hoci je to pre ňu vzhľadom na obsah správ a ich rozsah
značne vyčerpávajúce. Tieto správy predkladá ako dôkaz. Je absurdné, aby sa otec na jednej strane
dožadoval styku s deťmi, ktoré mu ona aj potvrdí, tieto nevyužíval pod rôznymi výhovorkami a následne
ju obviňoval, že mu styk s deťmi neumožňuje. Napriek operácii, ktorú mal. D. podstúpil a o ktorej bol
otec podrobne informovaný, od 20.1.2020 deti nenavštívil, hoci mal dokonca aj pracovnú cestu okolo

ich trvalého bydliska a jej súhlas s návštevou detí. V tejto situácii je pre ňu nepochopiteľné, prečo ju
na jednej strane očierňuje a na druhej strane o deti reálny záujem neprejavuje. K styku 17.11.2019 sa
už v predchádzajúcom vyjadrení zmienila. Návštevy sa neuskutočnili jedine z dôvodov na strane otca.
Prejavy otca o akýchsi násilnostiach voči nemu zo strany jej rodičov považuje za simulované, aby deti
nemusel navštevovať v ich bydlisku a aby ju ešte viac finančne zaťažil, najmä v kontexte, že v súčasnosti

prispievajú na výživu detí jej rodičia, pretože otec naďalej ignoruje predbežne vykonateľné rozhodnutie
o výživnom. Predstava otca o úprave jeho rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je v
súčasnosti nezrelá a nezrkadlí vek, potreby a záujem maloletých detí. Navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. K vyjadreniu predložila aktualizovaný rozpis uskutočnených a neuskutočnených
návštev otca, ako aj komunikáciu cez Messenger.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výroky rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom o rozvode manželstva navrhovateľky a jej
manžela, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, zrušení neodkladného opatrenia,

uložení povinnosti rodičom podrobiť sa sociálnemu a inému odbornému poradenstvu, ako aj trovách
konania účastníkov neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých
výrokoch o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, ako aj súvisiacom

výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP a vo vzťahu k výrokom o výživnom a úprave styku dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo
veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v týchto výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.12. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zo zákonných
ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri

odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní
konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma
mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa
vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na

budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne

náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré
vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,

rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

13. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné

zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem otca vo výške
1.007 € mesačne a príjem matky, ktorý tvorí rodičovský príspevok 220,70 € mesačne doplnený rodinnými
prídavkami v sume 48,68 €, z ktorého môže matka uspokojovať odôvodnené potreby len v minimálnom
rozsahu za súčasného plnenia jej vyživovacej povinnosti, predovšetkým osobnou starostlivosťou o deti
v útlom veku. V súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nebolo možné prihliadať na exekučné

zrážky vykonávané z príjmu otca v sume 447,00 €, nakoľko výživné pre maloleté deti je prednostnou
pohľadávkou a exekučné zrážky nie je možné považovať za nevyhnutný výdavok, ktorý by mal prednosť
pred plnením zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Vo vzťahu k
odvolacej argumentácii otca je potrebné podotknúť, že je výrazne rozporná, keď na jednej strane tvrdí,
že odôvodnené potreby maloletých detí sú podstatne nižšie, nakoľko ich v minulosti uhrádzal on resp.

spolu s matkou detí, teda má vedomosť o ich rozsahu, keď ďalej tvrdí, že jeho mzda bola poukazovaná
naúčetmatkydetí,sktorouhospodárilasamostatne.Ďalejtvrdí,žeexekúcievočinemusúužzastavené,
ale zároveň poukazuje na exekučné zrážky, po úhrade ktorých spolu s určeným výživným mu ostane na
živobytie len 250 €, čo by znamenalo, že bude živoriť na úkor svojich detí. Napokon matka v priebehu
konania na súde prvej inštancie prezentovala odôvodnené potreby detí v rozsahu zodpovedajúcom veku

maloletých detí, ktoré sú mierne zvýšené v dôsledku ich zhoršeného zdravotného stavu. Pre úplnosť je
potrebnédodať,žematkouvyčíslenénákladynazabezpečeniestarostlivostiodetivovýške615,87€boli
priemerné mesačné, nie za 4 mesiace ako sa domnieva otec, nakoľko náklady za august 2019 vyčíslila
na 421,68 €, september 2019 vrátane kúpy kočíka 915,20 €, v októbri 2019 497,63 €, v novembri 2019
448 €. Odvolací súd takto dospel k záveru, že súdom určené výživné zodpovedá zákonným kritériám

určovania rozsahu výživného rodičov k deťom s poukazom na to, že matka pri určenom výživnom 300
€ spolu so svojim príjmom tvoriacim rodičovský príspevok 220,70 € doplneným rodinnými prídavkami
48,68 € má k dispozícii 569,38 €, teda na jednu osobu 189,79 €, oproti otcovi, ktorému ešte aj po
exekučných zrážkach, ako sám tvrdí, ostáva na úhradu jeho potrieb 250 €, preto rozsudok v tejto časti
ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými
deťmi na čas po rozvode, pričom považuje za potrebné zdôrazniť, že v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa je pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda aj
o úprave styku, podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku

skutkovú, ale o právne posúdenie veci s tým, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi
predstavamirodičovoichrealizáciivýchovnéhopôsobenia,tedasichpredstavouovýkonerodičovských
práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom
na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 základnýchzásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú
zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa ako aj bezpečia a stability prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozením
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity
osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a
vlôh dieťaťa, názorov dieťaťa a jeho možného vystavenia konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi

osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje
zásah do rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa
a rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú
činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa,
ich vzájomný vzťah a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný.

15. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne a individuálne zohľadnil existujúce
pomery maloletých detí, ako aj ich rodičov, keď zohľadnil ich útly vek, ich denný režim, ako aj
doposiaľ realizovaný styk otca s deťmi, ktorý ako vyplýva z vykonaného dokazovania, predovšetkým z
elektronickej korešpondencie medzi rodičmi predloženej už v priebehu konania na súde prvej inštancie,
zjavne nebol spôsobený snahou matky obmedzovať styk detí s otcom. K odvolacej argumentácii otca je

potrebné dodať, že jeho predstavy o realizácii styku s deťmi zjavne nesledujú aktuálny vek maloletých
detí, pre ktorý je charakteristická fyzická aj psychická naviazanosť na základnú vzťahovú osobu, ktorou
je v tomto veku pre maloleté deti matka, rovnako vzájomnú citovú naviazanosť medzi súrodencami, kedy
rozdielna úprava styku s tým ktorým dieťaťom môže v psychickom prežívaní detí vyvolať zmätok, či pocit
uprednostňovania toho ktorého dieťaťa rodičom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úprava styku rodiča

s dieťaťom, ktoré je v útlom veku, musí okrem zohľadnenia psychickej a fyzickej závislosti dieťaťa na
matke zohľadňovať aj osobnostný vývin dieťaťa, v ktorom veku je pre dieťa vhodné stýkať sa s druhým
rodičom,tedavtomtoprípadesotcom,včonajčastejšíchintervaloch,avšakstrvanímstretnutípokratšiu
dobu. Naopak u detí vo vyššom veku, kedy dochádza k odpútaniu sa od základnej vzťahovej osoby, je
vhodná úprava styku v nižšej frekvencii a v dlhšom trvaní, čo umožňuje i rodičovi, ktorý nezabezpečuje

výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa, výchovne pôsobiť na dieťa a stráviť s ním polovicu voľného času
dieťaťa,čozodpovedáštandardnejúpravestyku.Odvolacísúddospelkrovnakémuzáveruakosúdprvej
inštancie, že upravený styk korešponduje individuálnym potrebám detí a aktuálne zisteným pomerom
rodičov s dôrazom na skutočnosť, že doposiaľ sa styk otca s deťmi realizoval len v minimálnom rozsahu,
preto otec nemôže mať doposiaľ dostatočne rozvinutú rodičovskú rolu, v dôsledku čoho nepozná všetky

potreby maloletých detí v tak útlom veku a rovnako ani maloleté deti nie sú zvyknuté na starostlivosť
otca, ktorú skutočnosť nemožno odvodiť ani od ním tvrdenej epizódy, keď v čase po narodení mladšieho
synaZ.doprevádzalmaloletéhoD.počasdvojdňovejhospitalizácie.Skúmaniebytovýchpodmienokotca
teda nemá žiaden podstatný význam pre zhodnotenie vhodnej formy úpravy styku, ktoré podmienky v
končenom dôsledku neboli nikým v konaní spochybňované. Takto upravený styk zatiaľ za prítomnosti

matky, ktorej prítomnosť však neznamená, že má zasahovať do priebehu styku otca s deťmi, prípadne
určovať akékoľvek podmienky realizácie tohto styku, pretože má byť len osobou nápomocnou pri
vytváraní si vzájomného vzťahu medzi deťmi a otcom, je potrebné považovať len za iniciačnú fázu, teda
akési adaptačné obdobie, ktorého účelom je vytvorenie pravidelného návyku detí, zakomponovania otca
do realizácie výchovného procesu detí a rozvinutie rodičovských zručností otca, po úspešnom zvládnutí

ktorého sa môže styk otca s deťmi postupne rozširovať podľa aktuálnych potrieb a pomerov detí a
rodičov, a to buď na základe ich vzájomnej dohody, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu, alebo sa
ktorýkoľvek z rodičov môže domáhať zmeny úpravy styku podaním na príslušný súd.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o úprave styku otca

s maloletými deťmi na čas po rozvode ako vecne správny a súladný s najlepším záujmom maloletých
detí.

17. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom a úprave styku na čas po rozvode odvolací súd vo
vzťahu k odvolacej argumentácii otca považuje za potrebné záverom dodať, že konanie o nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo
veci samej vzhľadom na to, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava tých pomerov,
kde existuje hrozba porušenia práv dieťaťa alebo jeho záujmov, pričom pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd vychádza len z tvrdení navrhovateľa a miery ním osvedčených tvrdení bez toho, aby savykonávalodokazovanietak,akojetovkonanívovecisamej.Podmienkouprenariadenieneodkladného
opatrenia je teda nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, ktorej posúdenie však nemá žiaden
zásadný vplyv na konanie a rozhodnutie v merite veci, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmý účel tejto

argumentácie otca v tom smere, s čím sa stotožňoval a nestotožňoval v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

19. Pokiaľ ide o súvisiaci výrok o dlžnom výživnom za obdobie od 8.10.2019 do 29.11.2019, ktoré
súd vyčíslil na 200 € a ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 € spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti
konania neboli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Predmetom
konania v tejto prejednávanej veci bol rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela a s tým so

zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva. Podľa platnej právnej úpravy v tomto konaní teda nemôže súd rozhodovať o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
teda rozhodovať o dlžnom výživnom, ktoré v dôsledku rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave práve
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku dňu vyhlásenia rozsudku zjavne vzniknúť

nemohlo, nakoľko úprava výkonu rodičovských práv a povinností sa viaže na moment nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí. Súd prvej inštancie
síce správne zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta, ktorým bol
otec dočasne zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí po 80 € mesačne na každé z nich, a
to s poukazom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom vyplývajúcu z § 44 CMP, keďže

odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené (§363 CMP), avšak vychádzajúc z
uvedeného neodkladného opatrenia, bezdôvodne vyčísloval dlžné výživné, ktoré otec na základe
neodkladného opatrenia neuhrádzal riadne napriek tomu, že uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je samostatným exekučným titulom, ktoré plnenia sú vymožiteľné v exekučnom konaní.
Navyše súdu prvej inštancie nepochopiteľne unikla skutočnosť, že na Okresnom súde Galanta prebieha

konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, v
ktorom konaní sa súd zjavne bude zaoberať určením výživného pre maloleté deti zo strany otca, keďže
rozsudok o rozvode manželstva rodičov v tejto časti netvorí prekážku rozhodnutej veci vzhľadom na iný
predmet konania, a to iné obdobie, za ktoré je potrebné výživné pre maloleté deti určiť. Z uvedeného je
teda zrejmé, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, Okresný

súd Galanta rozhodne i o eventuálnom dlhu na výživnom od otca pre maloleté deti do právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov detí. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva
rodičov neboli splnené podmienky pre konanie o výživnom pre maloleté deti na čas do rozvodu a
takýmto rozhodnutím súd zasiahol do právomocí Okresného súdu Galanta rozhodnúť v tejto časti, teda o
výživnom pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania a vadu konania, ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP bez potreby ďalej vo veci konať a rozhodnúť.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).