Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203768
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7111203768.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu R. L., W.. X.X.XXXX, Ž. XXX/
XX, V.Š. - Š., K.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J&J Partners, s.r.o., Palackého
2, Košice, IČO: 50 369 482 proti žalovaným: 1/ Y. C., W.. XX.XX.XXXX, F. V. - T., C.Z. XX, zastúpenému
JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou, Kukučínova 19, Košice, 2/ Y. F., W.. XX.X.XXXX, W. M. F. O.
XXXX/X, V., 3/ Y. R., W.. X.X.XXXX, F. V., F.Á. XX, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou,
Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 14.737,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/52/2011 - 600 zo dňa 10.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaným v 1/ a 3/ rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
III. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade trovy celého konania v plnej výške, ktorá bude
špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.) a žalovanému v 2/ rade náhradu trov celého konania nepriznal (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol už skorším
rozsudkom dňa 3.11.2015 č.k. 27Cb/52/2011-385 tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne uplatnenú istinu s príslušenstvom. Na základe žalovanými v 1/ a 3/ rade
podaného odvolania odvolací súd uznesením z 27.4.2017 č.k. 3Cob/39/2016-463 rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie uviedol, že po vrátení veci nariadil tri pojednávania, ktoré

boli odročené z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu (práceneschopnosť s diagnózou R. -
zmiešaná astma). Žiadosť konateľa právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania určeného
na deň 10.4.2018 z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá trvá aj v mesiaci apríl 2018 bola doručená
súdu prvej inštancie elektronicky a to v deň pojednávania. Žalobca podal v deň pojednávania žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu PN jeho právneho zástupcu a tiež osobne na pojednávaní žalobca
žiadal z tohto dôvodu pojednávanie odročiť. Vzhľadom na opakované žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania, súd prvej inštancie lustráciou cez webovú stránku Slovenskej advokátskej komory a

lustráciou v číselníku chorôb a diagnóz zistil, že zmiešaná astma nie je diagnózou ohrozujúcou život
resp. pojednávanie nemá vplyv na jej zhoršenie, a to aj vzhľadom na dĺžku liečby (s malými prestávkami
od januára 2018) a správna liečba nemá za následok neschopnosť osoby zúčastniť sa pojednávania.
S odkazom na ust. § 183 v spojení s § 184 CSP, § 157 ods. 1 a čl. 5 v spojení s čl. 17, súd prvejinštanciepovažovalkonaniekonateľaprávnehozástupcužalobcuzakonanie,ktorévedieknedôvodným
prieťahom, je v rozpore so zásadou rýchleho prejednania a rozhodnutia sporu, a to aj vzhľadom na
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí, ktoré bolo doručené žalobcovi a jeho právnemu

zástupcovi v auguste 2017, oznámil žalobcovi, že pojednávanie z uvedeného dôvodu neodročí a vo veci
konal a rozhodol.

3. Súd prvej inštancie oboznámeným listinných dôkazov, písomných vyjadrení, podaní strán sporu a ich
právnych zástupcov, z výpovedí strán sporu doplnených v zmysle uložených úloh o oboznámení sa s

obsahom exekučného spisu a ostatných súdnych spisov, vyjadrením strán sporu prostredníctvom ich
právnych zástupcov, vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným na
zaplatenie sumy 14.737,31 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaní ako konatelia spoločnosti REM-
PLAST s.r.o. porušili povinnosť uhradiť faktúru žalobcu č. 2008/04 za vykonané práce a dodaný materiál
a nesplnili povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, a preto
zodpovedajú žalobcovi za škodu, ktorá mu vznikla tým, že pohľadávka žalobcu po zrušení konkurzu

na majetok tejto spoločnosti pre nedostatok majetku ostala neuspokojená. Žalobca preukazoval
dôvodnosť pohľadávky faktúrou č. 2008/04 zo dňa 2.4.2008 na sumu 443.976,00 eur (14.737,31 eur) za
elektromontážne práce vykonané pre spoločnosť REM-PLAST s.r.o. a platobným rozkazom Okresného
súdu Košice II zo dňa 22.1.2009 sp.zn. 33Rob/243/2008 právoplatným a vykonateľným od 1.7.2009,
ktorým súd uložil spoločnosti zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že

spoločnosť dlžnú sumu nezaplatila, žalobca podal dňa 10.7.2009 návrh na vykonanie exekúcie. Zo
správy súdneho exekútora JUDr. Mgr. E. H., Exekútorský úrad Košice, v konaní EX 1712/2009 zo dňa
2.2.2011 vyplýva, že spoločnosť nemá peniaze na účte v banke, nie je vlastníkom motorových vozidiel
a konateľka spoločnosti oznámila, že spoločnosť nemá majetok, nevykonáva podnikateľskú činnosť a
má dlhy asi vo výške 35.000,00 eur.

4. Zo súdneho spisu č. 49Er/1906/2009 v exekúcii EX 1712/2009 súd prvej inštancie zistil, že po
vykonaní súpisu hnuteľných vecí dlžníka súdnym exekútorom podal Y. C. (žalovaný v 1/ rade) a
spoločnosť REM-GROUP s.r.o. návrh na odklad exekúcie, pretože nie všetky spísané veci mali byť vo
vlastníctve dlžníka a preukazovali, že dňa 15.1.2014 podali návrh na Okresný súd Košice II žalobu o

vylúčenie veci z exekúcie. V predmetnej exekučnej veci preto Okresný súd Košice II uznesením zo dňa
5.2.2014 povolil odklad exekúcie v časti predaja hnuteľných presne špecifikovaných vecí. Okresný súd
Košice II rozsudkom zo dňa 29.9.2014 č.k. 39C/9/2014-57 právoplatne rozhodol o vylúčení označených
hnuteľných vecí uvedených v súpise hnuteľných vecí v exekúcii vedenej pod sp.zn. EX 1712/2009, na
základe poverenia vydaného Okresným súdom Košice II v konaní 49Er/1906/2009.

5. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti REM-PLAST s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti bol od 7.2.2003 do 4.2.2009 Y. C., od 5.2.2009 do 9.4.2009 Y. F. a
od 10.4.2009 je jedinou spoločníčkou a konateľkou Y. R.. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal
podnet na trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa na bývalých a súčasných konateľov spoločnosti.

Trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie Košice - JUH,
pod ČVS: ORP-662/JU-KE-2010 bolo uznesením z 18.6.2012 prerušené, pretože sa nezistila príčinná
súvislosť medzi konaním oznamovateľom označených osôb a čo i len čiastočným marením uspokojenia
veriteľov. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu podaná žalobcom bola zamietnutá ako nedôvodná. Súd prvej
inštancie ďalej zistil, že na spoločnosť REM-PLAST s.r.o. nie je vedené konkurzné konanie a do dňa

rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

6. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože spornú faktúru žalobcu ako
konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. neuznal a vrátil ju žalobcovi. Nárok žalobcu na náhradu škody
podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnenú proti konateľom spoločnosti žiadal zamietnuť,

pretože žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škodu, ktorá vznikla jemu a nie spoločnosti. Tvrdil, že
žalobca v spore musí preukázať konkrétny nárok, ktorý má spoločnosť proti žalovanému v 1/ rade ako
konateľovi spoločnosti a že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Zastával názor, že ako
konateľ spoločnosti konal s odbornou starostlivosťou, keď faktúru žalobcu, ktorá bola neopodstatnená
v mene spoločnosti neuhradil.

7. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie oboznámil jeho výpoveď z trestného
konania, kde uviedol, že v čase keď bol konateľom, spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskúčinnosť, on sám neviedol účtovníctvo a spoločnosť v tom čase mala dve motorové vozidlá a nejaké
peniaze na účte.

8. Žalovaná v 3/ rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože podľa oznámenia predchádzajúceho konateľa
spoločnosť mala mať splnené všetky záväzky a pod jeho vedením nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť. Uviedla, že žalovaný v 2/ rade jej neodovzdal žiadne účtovné doklady, nereagoval na jej
urgencie, nevedela a nevie, či spoločnosť je v predlžení, a preto nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu.
Tvrdila, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľom proti spoločnosti je, že nemôže

uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a spoločnosti konaním konateľa vznikla škoda, pričom
s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Obo/125/2008 zo dňa 16.3.2009 zdôraznila, že nemožno
zamieňať škodu na strane veriteľa so škodou spôsobenou spoločnosti. Zdôraznila, že dôkazné bremeno
na preukázanie týchto skutočností je na žalobcovi, pričom žalobca nepreukázal, aká škoda a akým
konaním žalovanej bola spoločnosti spôsobená.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka a judikatúry
súdov Slovenskej republiky vydaných v obdobných veciach a uviedol, že ustanovenia § 135a ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka sa použijú v prípade, ak náhradu škody proti konateľovi uplatňuje obchodná
spoločnosť, ktorej je konateľom a ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sa použije vtedy,
ak náhradu škody proti konateľovi uplatňuje veriteľ spoločnosti, ale aj vtedy sa použijú ust. § 135a ods.

1 až 3 Obchodného zákonníka, ktoré sú predpokladom zodpovednosti konateľa. Uviedol, že pre vznik
zodpovednosti za škodu konateľa musia byť splnené podmienky a to vznik škody, porušenie povinnosti
pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zdôraznil,
že zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou objektívnou a tejto
zodpovednosti sa konateľ zbaví, len ak preukáže liberačné dôvody podľa § 135a ods. 3 Obchodného

zákonníka. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že ak vstupuje do právneho postavenia spoločnosti veriteľ,
ako je tomu v tomto prípade, okrem preukázania existencie podmienok pre náhradu škody musí
preukázať, že má pohľadávku proti spoločnosti, ktorú nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti a
musí preukázať, že konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie porušil povinnosti konateľa.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci žalobca ako veriteľ spoločnosti REM-PLAST
s.r.o. uplatnil nárok na náhradu škody proti žalovaným ako konateľom tejto spoločnosti z dôvodu, že
porušili svoju povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu hoci vedeli, že spoločnosť je v úpadku.
Následne žalobca tvrdil, že má judikovanú pohľadávku proti spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorú
však nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti a nevyplatením sumy priznanej platobným rozkazom

žalovanými, ako konateľmi spoločnosti, vznikla žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
ako veriteľ musí preukázať, že škoda vznikla spoločnosti a za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť
konateľ - konatelia spoločnosti, teda že škoda spoločnosti vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
ich povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa. Zdôraznil, že žalobca počas celého konania nedoložil
a neoznačil dôkazy, ktorými by hodnoverným spôsobom určil konanie žalovaných ako konateľov

spoločnosti, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu ich povinností v zmysle § 135a Obchodného
zákonníka a následne k vzniku škody spoločnosti, práve naopak tvrdil, že spoločnosti nevznikla škoda,
ale vznikla škoda žalobcovi ako veriteľovi spoločnosti.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nemožno použiť všeobecné ustanovenia

Obchodnéhozákonníkaozodpovednostikonateľaazodpovednostizaškodu,alejemožnéichpoužiťlen
v rozsahu vymedzenom v § 135a Obchodného zákonníka. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie vzniku škody spoločnosti konaním jeho konateľov, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 CSP a žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť v konaní plne úspešným žalovaným v 1/ a 3/ rade trovy konania, ktorých výška
bude stanovená samostatným uznesením. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal, hoci
bol v konaní tiež plne úspešný, pretože mu trovy konania nevznikli.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a súčasne, aby vec bola odňatá sudkyni JUDr. Slávke Garančovskej. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP. Odvolanie odôvodňoval predovšetkým žalobca nesprávnym
procesným postupom súdu prvej inštancie. Uviedol, že právny zástupca žalobcu dňa 6.4.2018 požiadalzo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania určeného na deň 10.4.2018 o 13.00 hod. a
doložil potvrdenie ošetrujúceho lekára o dlhodobej práceneschopnosti, ktorá v čase pojednávania
trvala s následnou kontrolou 16.4.2018. Žalobca trval na osobnej účasti zvoleného právneho zástupcu

na pojednávaní, konajúca sudkyňa JUDr. S. Garančovská však žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovela, čo oznámila e-mailom dňa 9.4.2018 a vec na pojednávaní prejednala bez prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na prejednanie veci v prítomnosti
zvoleného právneho zástupcu a tiež k odňatiu žalobcovi jeho ústavného práva podľa čl. 47 ods. 2
Ústavy SR. Žalobca zdôraznil, že splnil si svoju povinnosť podľa § 183 ods. 3 CSP bezodkladne oznámiť

súdu dôvod odročenia pojednávania a v rozpore s týmto ustanovením konajúca sudkyňa hodnotila
zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, čo nie je úlohou súdu, ale ošetrujúceho lekára. Poukázal
na zdravotné ťažkosti právneho zástupcu a mal za to, že pracovná neschopnosť právneho zástupcu
žalobcu je ospravedlniteľným dôvodom bez ohľadu na to, z akých konkrétnych zdravotných dôvodov
bol uznaný dočasne práceneschopným, a podľa žalobcu nie je ani významné, či advokát v dobe svojej
práceneschopnosti mal prístup k dátovej schránke alebo e-mailovej adrese, prostredníctvom ktorých by

bol(inak)schopnýkomunikovaťsosúdmi.Uviedoltiež,žezastúpenieadvokátskymkoncipientomnebolo
možné, pretože čerpá materskú dovolenku a žalobca so zastupovaním advokátskym koncipientom
ani nesúhlasil. Tvrdil, že aj keď sa právny zástupca žalobcu viackrát nezúčastnil na pojednávaní a
svoju neúčasť ospravedlnil, nemožno túto neúčasť v celkovom kontexte prebiehajúceho súdneho sporu
považovať za právne významnú t.j. za taká, v dôsledku ktorej dochádza k zásadnému predĺženiu

prebiehajúceho súdneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že od rozhodnutia vo veci samej opakovane
namietal zaujatosť sudkyne JUDr. Slávky Garančovskej s poukazom na to, že žalovaný v 1/ rade
je zastúpený advokátkou JUDr. Adrianou Dudášovou so sídlom na Kukučínovej 19, z advokátskej
kancelárie JUDr. Jozefa Oleja, ktorý je otcom konajúcej sudkyne a JUDr. Jána Garančovského -
manžela konajúcej sudkyne. Na základe týchto rodinných väzieb žalobca podal návrh na vylúčenie

konajúcej sudkyne z rozhodovania veci. Krajský súd v Košiciach nebral do úvahy súvislosti rodinného
spoločenstva a tak vec prejednala zaujatá sudkyňa proti žalobcovi a tým zabezpečila nemalý finančný
prínos do rodinného rozpočtu. Žalobca zastával názor, že konajúca sudkyňa nepostupovala podľa §
50 CSP, čím porušila čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46
a čl. 48 Ústavy SR. K nesprávne zistenému skutkovému stavu uviedol, že na základe objednávky

žalovaného v 1/ rade vykonal odborné elektrikárske práce na objekte žalovaného v 1/ rade, za vykonané
práce predkladal faktúry, ktoré žalovaný v 1/ rade preplácal a nezaplatil poslednú faktúru, preto
žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na súd a platobný rozkaz vydaný 22.1.2009 sp.zn.
33Rob/243/2008 nadobudol právoplatnosť až po vyše polroku, pretože žalovaný v 1/ rade menil adresy
podnikania za účelom vyhnúť sa prevzatiu platobného rozkazu. Následný prevod obchodného podielu

žalovaným v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade považoval žalobca za účelový a podvodný. Žalobca
sa domnieval, že žalovaný v 1/ rade neupozornil žalovaného v 2/ rade na skutočný stav majetku
spoločnosti, preto žalovaného v 2/ rade považoval za dôležitého svedka na objasnenie zavádzajúcich
výpovedí žalovaného v 1/ rade. Konanie žalovaného v 1/ rade považoval za rozporné s dobrými
mravmi, ktoré nemá právnu ochranu. Napadnutý rozsudok a uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 27.4.2017 sp.zn. 3Cob/39/2016 žalobca považoval za nesprávne a rozporné vzhľadom k
uvádzaným skutočnostiam. Citujúc uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo/3/2009 k zodpovednosti žalovaných
ako konateľov obchodnej spoločnosti, žalobca uviedol, že základným predpokladom na uplatnenie
nároku veriteľom je, že pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti a konanie žalovaných
nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Poukázal na prehlásenie žalovanej v

3/ rade, ktorá potvrdila, že spoločnosť má dlhy vo výške asi 35.000,00 eur. Uviedol, že dlžník je
povinný sledovať svoju finančnú situáciu, zabezpečiť financovanie spoločnosti a predchádzať úpadku.
Ak sa spoločnosť dostane do platobnej neschopnosti alebo sa stane predlženou, je povinný podľa
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Žalobca
poukázal aj na to, že žalovaní ako konatelia nesplnili povinnosť uložiť do Zbierky listín individuálnu

účtovnú závierku, posledná je k 31.10.2014, teda vedome porušili povinnosti, ktoré im vyplývajú z
Obchodného zákonníka a zo Zákona o účtovníctva. Ďalej tvrdil, že žalovaní porušili aj ustanovenie §
67 Obchodného zákonníka o rezervnom fonde, svojimi úkonmi poškodili spoločnosť a spôsobili jej
úpadok, teda nepostupovali s odbornou starostlivosťou, preto nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, že nepriaznivá situácia spoločnosti a nesplnenie povinnosti uhradiť

cenu poskytnutého plnenia spoločnosťou, nie je bez ďalšieho porušením základnej povinnosti konateľa
konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca zastával názor, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie,
že má pohľadávku proti spoločnosti, a to právoplatným platobným rozkazom a oznámením súdneho
exekútora, že pohľadávka žalobcu je v exekučnom konaní nevymožiteľná. Keďže žalobca nemôže svojupohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, domáha sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom od
žalovaných ako konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože
sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

14. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdiť. Zastával názor, že nie je daný ani jeden odvolací dôvod uplatnený žalobcom.
Poukázal na to, že spor prebieha od roku 2011 a v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.4.2017 odvolací
súd vyslovil právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Uviedol, že žalobca od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu v auguste 2017 až do uskutočnenia pojednávania dňa 10.4.2018
nedoručil konajúcemu súdu žiadne dôkazy alebo návrhy na vykonanie dokazovania a neuviedol ani
žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by preukazoval dôvodnosť svojho nároku v intenciách odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu. Tvrdil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, lebo v zmysle §
135a Obchodného zákonníka neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by bola preukázaná zodpovednosť
žalovaných ako konateľov a nárok žalobcu v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka ako veriteľa

spoločnosti. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie žalovaný
v 1/ rade uviedol, že o nevylúčení konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci rozhodol nadriadený súd na základe všetkých žalobcom tvrdených skutočností, teda neexistuje
závažná okolnosť, ktorá by odôvodňovala odňatie veci konajúcej sudkyni. Poukázal tiež na to, že termíny
pojednávaní určené na deň 16.1.2018, 30.1.2018 a 13.3.2018 boli odročené na žiadosť žalobcu z

dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu a posledného pojednávania konaného 10.4.2018
sa zúčastnil žalobca osobne. Zastával názor, že žalobca teda opomína skutočnosti a upozornenia
súdu, ktoré poslednému pojednávaniu predchádzali, a preto konajúca sudkyňa správne postupovala,
keď návrhu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovela. Zastával názor, že vzhľadom na dlhodobú
práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu, bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa

na pojednávaní nechal zastúpiť, ak sa ho nemohol zúčastniť, o to viac to platí v prípade advokáta, od
ktorého možno vždy spravodlivo žiadať, až na zákonné výnimky, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

15. Žalovaná v 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojich prednesoch a vyjadreniach
a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie,

ktorý dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia. Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci konala zaujatá
sudkyňa, žalovaná v 3/ rade poukázala na to, že o vylúčení konajúcej sudkyne bolo už právoplatne
rozhodnuté a v tomto smere ide o vec res iudicata. S odkazom na ustanovenie § 49 ods. 3 CSP, žalovaná
v 3/ rade zdôraznila, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe

sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania nemožno
subsumovať pod zaujatosť sudkyne. Poukázala tiež na novú procesnú úpravu (§ 183 CSP), podľa ktorej
platí zásada, že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom,
pričom advokát túto možnosť nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného
účastníka (§ 16 ods. 3 Zákona o advokácií). Žalovaná v 3/ rade zastávala názor, že je na úvahe

súdu, či dôvod na odročenie pojednávania je dôležitý a citovala zo žiadosti právneho zástupcu žalobcu
doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.4.2018, kde právny zástupca uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že by mal mať takú diagnózu, ktorá ohrozuje život, aby znemožňovala účasť na pojednávaní. Uviedla,
že neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nevytvorila stav nerovnosti účastníkov v
konanípredsúdom,pretoževkonaníneboliprezentovanénovéskutočnosti,kuktorýmbyžalobcanemal

právo sa vyjadriť v priebehu konania. Zdôraznila, že žalobca mal od doručenia rozhodnutia odvolacieho
súdu v auguste 2017 dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, resp. obrany čo
neurobil a po vrátení veci len vzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Žalovaná v 3/ rade dala
do pozornosti aj skutočnosť, že ani v odvolaní žalobca nedal odpoveď na to, kedy a aká škoda, v akej
výške mala konaním žalovanej v 3/ rade vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o., teda neuniesol v tomto

smere dôkazné bremeno a nekonkretizoval ani v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovanej.

16. Žalobca vo vyjadrení k stanoviskám žalovaných v 1/ a 3/ rade zotrval na dôvodoch odvolania.
Zdôraznil, že posudzovanie zdravotného stavu a neodkladnosti lekárskeho vyšetrenia je odbornou
otázkou,ktorúsisúdnemôžesámvyriešiť.Vzhľadomnato,žežalobcatrvalnaosobnejúčastizvoleného

právneho zástupcu, žalobca nemal dôvod zvoliť si iného právneho zástupcu a túto povinnosť nemal ani
právny zástupca žalobcu, ak je medzi žalobcom a ním zvoleným právnym zástupcom vytvorená dôvera.17.Žalovanáv3/radevstanoviskukvyjadreniužalobcupoukázalanato,žežalobcavosvojomvyjadrení
neuviedol žiadnu novú skutočnosť a zotrval na svojich argumentoch, ktoré sú jej aj súdu známe. Uviedla,
že tvrdenia žalobcu vychádzajú z mylných predpokladov a účelových tvrdení, ktorých snahou je privodiť

si lepšiu pozíciu v konaní. Zároveň zotrvala na doterajších prednesoch.

18. Žalovaný v 1/ rade sa k podaniu žalobcu písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

20. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

21. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 9.2.2011, za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobcom
podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval
správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

22. V podanom odvolaní žalobca namietal zaujatosť konajúcej sudkyne JUDr. Slávky Garančovskej

s poukazom na jej rodinné väzby s advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Oleja a JUDr. Jána
Garančovského, do ktorej patrí právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade - JUDr. Adriana Dudášová.
Vytýkal konajúcej sudkyni, že nesplnila si povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 50 CSP. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že námietku zaujatosti JUDr. Slávky Garančovskej v tomto znení podal žalobca
už dňa 9.8.2017 a rozhodol o nej Krajský súd v Košiciach uznesením z 25.8.2017 č.k. 2Ncb/5/2017 - 491

tak, že sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Slávka Garančovská nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania sporu vedeného na tomto súde pod sp.zn. 27Cb/52/2011, čo v odvolaní uviedol aj sám
žalobca. Keďže na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o
nichrozhodolnadriadenýsúd(§53ods.2CSP),odvolacísúdsanámietkouzaujatostikonajúcejsudkyne
vznesenou opakovane a z rovnakých dôvodov žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, neprihliadal

na ňu a spor v odvolacom konaní prejednal.

23. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP,
keď vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého žalobcovi
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pretože napriek ospravedlneniu, preukázaniu

pretrvávajúcej práceneschopnosti a žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie mu nevyhovel
a vo veci konal a rozhodol.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

25. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,

že žalobcom tvrdený odvolací dôvod nie je daný.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku (body 7 až 9) a to, že právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania určeného
na deň 16.1.2018, 30.1.2018 a 13.3.2018 zo zdravotných dôvodov. Zo strany súdu bol následne určený

termín pojednávania na deň 10.4.2018 a žalobca prevzal predvolanie spolu s upovedomením súdu dňa
20.3.2018 a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie spolu s upovedomením doručené 16.3.2018.
Dňa 6.4.2018 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávaniaprejehopretrvávajúcupráceneschopnosťzdôvodu,žežalobcatrvánaprávnomzastúpeníJUDr. J. Juhászom. Uviedol tiež, že kontrolu má určenú u lekára na deň 16.4.2018 a ak aj po
tomto termíne bude práceneschopnosť JUDr. J. Juhásza pretrvávať, zabezpečí po dohode s klientom
R. substitučné zastupovanie iným advokátom. Súd prvej inštancie dňa 9.4.2018 oznámil právnemu

zástupcovi žalobcu, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že diagnóza
uvádzaná jeho ošetrujúcim lekárom nie je život ohrozujúcou a nemá za následok neschopnosť zúčastniť
sa nariadeného pojednávania. V deň pojednávania 10.4.2018 ( o 13.00 hod.) žalobca doručil súdu prvej
inštancie žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že jeho právny zástupcu je na neodkladnom
lekárskom vyšetrení a žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Zároveň v tom istom

čase bola doručená aj žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania s textom totožným
s jeho podaním zo dňa 6.4.2018, v ktorom bolo navyše uvedené „nemám vedomosť o tom, že by som
mal mať takú diagnózu, ktorá ohrozuje život, aby mi znemožňovala účasť na pojednávaní a to aj napriek
tomu, že sme uviedli v predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 6.4.2018 dostatočné
dôvody na odročenie pojednávania“.

27. Podľa § 183 ods. 1, 2 a 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

28. Je potrebné zdôrazniť, že žiadny právny predpis nestanovuje koľkokrát môže byť pojednávanie
odročené a ktoré dôvody možno považovať za dôležité. Dôležitosť dôvodu sa vždy posudzuje s

prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom súd nie je povinný vždy akceptovať
stranou sporu uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak
vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania.

29. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované

rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/130/2012 pod R 132/2014, ktorého právna veta znie: „V zmysle §
119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.januára 2012, je zdravotný
stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu a to už spravidla pred
rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu

zúčastniť sa pojednávania.“ Podľa názoru odvolacieho súdu potreba preukázania dôležitého dôvodu
v prípade žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov doložením kvalifikovaného
vyjadrenia lekára o tom, že žiadajúca strana sporu alebo jej právny zástupca sa z relevantných
zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania, je aktuálna aj za účinnosti Civilného sporového
poriadku.

30. V posudzovanej veci, vychádzajúc z obsahu spisu, právny zástupca žalobcu takéto potvrdenie od
lekára nepredložil, navyše v ospravedlnení, ktoré doručil súdu prvej inštancie 10.4.2018 uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že by mal takú diagnózu, ktorá by ohrozovala život alebo znemožňovala mu
účasťnapojednávaní.Odvolacísúdspoukazomužajnavyššieuvedené,zastávanázor,ženepostačuje

len potvrdenie od lekára o práceneschopnosti ale kvalifikovaným vyjadrením ošetrujúceho lekára musí
žiadateľpreukázaťdôležitýdôvodnaodročeniepojednávania(náhlealebovážnezhoršeniezdravotného
stavu), pre ktoré sa strana sporu alebo jej právny zástupca nemôže zúčastniť pojednávania a len také
dôvody možno potom považovať za vážne a odôvodňujúce odročenie pojednávania.

31. Vzhľadom na to, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by súdu prvej inštancie
dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie podľa § 183 ods. 1 CSP, existenciu takýchto dôvodov
znemožňujúcich účasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu dokonca priamo poprel, súd prvejinštancie preto správne uzavrel, že neexistujú vážne dôvody na jeho strane pre odročenie pojednávania
a správne vo veci konal.

32. Súd prvej inštancie teda konal podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku,
postupoval procesne správne a teda neznemožnil žalobcovi, ako strane sporu uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto tento
odvolací dôvod nie je naplnený.

33. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil aj odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.f/ a písm.h/
CSP.

34. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové
zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo

vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu
a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak ju nesprávne interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

36. Odvolací súd zastáva názor, že ani tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkové stavu,
vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1 a 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver a napadnutý rozsudok aj náležite odôvodnil.

37. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu, odvolací súd
uvádza:

39. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

40. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

41. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov, majú teda konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa
vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, podnikania spoločnosti. Lojalita vo vzťahu k

spoločnosti a jej spoločníkom znamená povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo poškodiť záujmy spoločnosti a spoločníkov a povinnosť
neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami
spoločnosti.

42. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené aj zákonné predpoklady, a to vznik
škody, pretože len ak vznikne škoda, možno sa domáhať jej náhrady; ďalej porušenie povinnosti pri
výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, a
to či už úmyselným alebo nedbanlivostným konaním či nekonaním, ak boli povinní konať a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená

na princípe objektívnej zodpovednosti, teda konateľ zodpovedá za spôsobenú škodu bez ohľadu na to,
či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie.

43. Zodpovednosti za spôsobenú škodu sa konateľ zbaví len pri existencii aspoň jedného z liberačných

dôvodov uvedených v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka t.j. ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

44. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom

môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

45. Z odvolacích dôvodov žalobcu a tiež jeho prednesov v konaní vyplýva, že proti žalovaným ako
konateľomspoločnostiREM-PLAST s.r.o. uplatňuje ako veriteľ tejto spoločnosti nárok na náhradu škody,
pretože spoločnosť neuhradila faktúru vystavenú žalobcom za vykonané práce a svoju pohľadávku

nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, a preto za škodu zodpovedajú žalovaní v zmysle § 135a a §
373 a nasl. Obchodného zákonníka.

46. Podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie, či boli splnené zákonné predpoklady pre

uplatnenie nároku žalobcom ako veriteľom na náhradu škody proti žalovaným ako konateľom tejto
obchodnej spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

47. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že veriteľ, ktorý má proti obchodnej spoločnosti

pohľadávku vyplývajúcu ako v tomto prípade z ich vzájomného zmluvného vzťahu, je povinný uplatňovať
svoje pohľadávky u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku
spoločnosti, napr. preto, že je platobne neschopná, má možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely
uspokojenia svojich pohľadávok proti spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet
všetky nároky, ktoré má spoločnosť ako dlžník voči vlastným konateľom. Z uvedeného vyplýva, že

musí tu existovať nárok spoločnosti na náhradu škody proti konateľom, ktorú škodu si spoločnosť od
konateľov nevymáha, ktorých sa spoločnosť platne vzdala alebo o ktorých uzavrela platnú dohodu o
urovnaní. Existenciu takejto škody, ktorú spôsobili spoločnosti jej konatelia, musí preukázať veriteľ, ktorý
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a uplatnením pohľadávky spoločnosti (tedanie svojej pohľadávky) proti konateľom sa stáva nositeľom hmotnoprávneho nároku proti konateľom.
Zákonná konštrukcia teda predvída prechod nároku (na náhradu škodu spoločnosti proti konateľom) zo
spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa. Pôvodný

nárok veriteľa proti spoločnosti zaniká dňom zániku (napr. splnením) nadobudnutého nároku veriteľa
proti konateľovi.

48. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre uplatnenie nároku veriteľa na náhradu škody proti konateľom

spoločnosti nepostačuje, len aby preukázal, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku
spoločnosti. Veriteľ musí preukázať predovšetkým to, že spoločnosť má proti konateľom nárok na
náhradu škody a práve do nárokov spoločnosti titulom tejto škody proti konateľom vstupuje veriteľ, ktorý
svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.

49. V posudzovanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, nepochybne vyplýva, že žalobca
v konaní nepreukázal, že spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla nejaká škoda konaním jej konateľov.
Spoločnosti by mohla vzniknúť škoda tým, že sa znížil jej majetok alebo nedošlo k jeho zvýšeniu, napr.
preto, že uhradila penále zdravotnej poisťovne, ktorým mohol konateľ včasným a odborným konaním
predísťalebospoločnostivzniklaškodatým,žedôvodnýmodstúpenímodzmluvyobchodnýmpartnerom

pre nečinnosť jej konateľa prišla o zisk a podobne. Žiadnu obdobnú skutočnosť, v dôsledku ktorej
spoločnosti vznikla škoda, žalobca netvrdil a nepreukazoval a teda ani nemohol preukázať to, že práve
konaním žalovaných ako konateľov došlo k vzniku škody.

50. Strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a v rámci konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia (§ 150 ods. 1 a § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP). Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci v jeho neprospech.

51. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca v predmetnom
konaní nepreukázal, že konaním žalovaných ako konateľov spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla tejto
spoločnosti škoda, túto nešpecifikoval čo do dôvodu a výšky a teda neuniesol bremeno tvrdenia, ani
bremeno dôkazu.

52. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane výrokov o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol
súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovaným v 1/ a 3/ rade, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2/ rade náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli.

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).