Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238073
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5114238073.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovaným: 1/ G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, N., zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. X. XXXX/XA, N., 2/ D. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, N., 3/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, N., o zaplatenie
sumy 9.141,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

7C/177/2015-65 zo dňa 17. októbra 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/177/2015-211 zo
dňa 20. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovaným 1/, 2/ zastavuje.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k žalovanému 3/ rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

Žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/177/2015-65 zo dňa 17. 10. 2016, v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/177/2015-211 zo dňa 20. 04. 2017, žalobu žalobcu zamietol, žalovaným 1/ až 3/
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške a určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v ustanovení článku 19 bod 19.16 všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.
08. 2002, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0423105357 uzavretej dňa
30. 09. 2004 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a. s., so sídlom Tomášiková 48,

Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi v znení "klient
výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez
ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené, alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke, alebo previesť svoje záväzky
voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky" je neplatná z dôvodu

jej neprijateľnosti.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 11. 2014 domáhal voči
žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ zaplatenia sumy 9.141,75 eur s úrokom zo
splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 09. 09. 2012 vo výške 331,18 eur a ročným úrokom z omeškania8,75 % zo sumy 9.141,75 eur od 10. 09. 2012 do zaplatenia na základe zmluvy o úvere č. 423105357
uzavretej dňa 30. 09. 2004 medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava
ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako spoludlžníkmi a žalovaným 3/ ako ich ručiteľom.

Citujúc ust. § 303, § 306 ods. 1, § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1, 2, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd žalobu
žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a

žalovanými 1/, 2/ vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok
Slovenskej sporiteľne, a. s., poskytnúť žalovaným 1/, 2/ úver v dojednanej výške a záväzok žalovaných
1/, 2/ tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Súd uvedený záväzkový vzťah
posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, pričom nejde o spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko tento bol dojednaný ako spotrebný za účelom modernizácie
- rekonštrukcie nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalovanému 3/ dohodou o ručení vznikol medzi veriteľom a

žalovaným 3/ zabezpečovací záväzkový vzťah podľa ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zároveň súd zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko veriteľ pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda mal postavenie dodávateľa, zatiaľ čo žalovaní
nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda mali postavenie spotrebiteľov. Súd preto v súlade s
ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie

nároku prípadne inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod brániaci uplatniť alebo priznať plnenie voči
spotrebiteľovi.
Žalobca uplatňoval pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal nadobudnúť ako postupník postúpením
pohľadávky zmluvou o postúpení od Slovenskej sporiteľne, a. s., ako pôvodného veriteľa, t. j. banky.
S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nakoľko banka môže postúpiť inému subjektu

iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s.,
nebola vyhlásená mimoriadne splatnosť úveru, príp. zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľnou, a.
s., a žalovanými nezanikol iným spôsobom, nebolo možné v čase postúpenia pohľadávky z úverovej
zmluvy pôvodným veriteľom urobiť záver o tom, že celý úver s úrokmi sa stal splatným, a teda zmluva
o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalobcom zo dňa 04. 11. 2009

je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a teda v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná. Záver o neplatnosti zmluvy o postúpení sa vzťahuje aj na tú časť zmluvy, ktorou boli
postúpenépohľadávkysplatnépreduzavretímzmluvyopostúpení,nakoľkonebolopreukázanésplnenie
podmienok predpokladaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. na vznik oprávnenia
banky postúpiť jej pohľadávku, a to písomná výzva banky a nepretržité omeškanie s plnením dlhu

dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Z uvedených dôvodov žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú
pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a požadovať od žalovaných
zaplatenie žalovanej pohľadávky.
Na uvedenom podľa súdu prvej inštancie nemení nič ani ustanovenie čl. 19 bod 19.16. VOP, nakoľko
súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá je

absolútne neplatnou. Uvedená zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred právnym predchodcom
žalobcu predformulovaných všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli účinné od 01. 08. 2002
(t. j. ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30. 09. 2004) a ktoré ako
neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o splátkovom úvere boli nútení dlžníci prijať, ak
chceli vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou ako veriteľom. Uvedenou zmluvnou podmienkou banka

obchádzalaust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.,pričomspotrebiteľužvopredprisamotnomuzavretí
zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako
dlžníkovi,resp.sprevodomakýchkoľvekzáväzkovbankyvočinemu,natretiuosobu,zatiaľčospotrebiteľ
vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke,
na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku, voči banke

na tretiu osobu výlučne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava práv a povinností
dodávateľa a spotrebiteľa zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.")
a žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu, o výške ktorej v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.V odôvodnení odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré

bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd
má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení.
Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., zo znenia citovaného ustanovenia nevyplýva, že
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca

v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok,
ktorý je už splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta citovaného ustanovenia bola v
praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil
banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo
postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením), a teda banka
by ani nemala aké právo uplatňovať.

V ďalšom uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach
s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní uvedené termíny neplnili,
čím jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Jeho
právny predchodca toto svoje oprávnenie nevyužil, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo z jeho
strany, podaním zo dňa 21. 08. 2012 ku dňu 09. 09. 2012 (s dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ust. § 524 ods. I Občianskeho zákonníka sa postúpením
pohľadávky stal veriteľom pohľadávky, pričom s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s
touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
Žalobca ďalej namietal, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že
by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M.,
publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že doručenie písomnej výzvy

banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Žalovaní ku dňu postúpenia boli v omeškaní po dobu 1172 dní, teda súčet všetkých ich
omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. tak má za to, že postupca by konal v súlade
s citovaným ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu

žalovaným nezasielal.
Žalobca poukázal tiež na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok obsahujúci súhlas klienta s
tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky.
Pokiaľ ide o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobca poukázal na to, že ust. § 89
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od

ustanovení zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ust. § 92 ods. 8 zákona
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené
možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným sa stotožnil aj Krajský

súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25. 08. 2016.
Podľa žalobcu možno súhlasiť s názorom súdu, že medzi zmluvnými stranami nastalo nerovnovážne
postavenie, ktoré však súd vyriešil tak, že ponechal v platnosti ustanovenie, ktoré možno považovať za
sporné, a naopak vyhlásil za neprijateľné ustanovenie, ktoré nijakým spôsobom zákonu neodporuje. Súd
mal ako neprijateľné vyhlásiť ustanovenie, v zmysle ktorého klient nedostal súhlas banky na postúpenie

pohľadávky voči banke, resp. k prevodu záväzku voči banke na tretiu osobu a bol oprávnený uvedené
uskutočniť výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky, keďže v tomto smere dochádza k rozporu s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Zastáva názor, že rozhodnutie súdu a vyhlásenie predmetného ustanovenia za neprijateľné a neplatné
naráža aj na rozpor s ďalšími ustanoveniami Občianskeho zákonníka a rovnako aj s judikatúrou, v

zmysle ktorých oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka, t. j. bez ohľadu na súhlas, resp. nesúhlas dlžníka s postúpením a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciua platnosť zmluvy o postúpení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa
11.06.2013).

3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
V celom rozsahu sa stotožnila so skutkovými zisteniami a právnym názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ
ide o spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, ako aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku voči

nim. Súd prvej inštancie podľa žalovanej 1/ v tomto smere správne vychádzal z ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že s porušením povinnosti vyplývajúcich z ust. §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, rovnako
s názorom, že súd nebol oprávnený platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky skúmať. Podľa žalovanej
1/ na rozpor postúpenia pohľadávky s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, rovnako sa stotožnila

s vyhodnotením zmluvnej podmienky v čl. 19, bode 19.16. všeobecných obchodných podmienok ako
neprijateľnej, a v dôsledku toho neplatnej. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania uplatneného
nároku žalobcu.

4. Žalovaní 2/, 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací pred rozhodnutím o odvolaní žalobcu z údajov z Obchodného
vestníka č. 118/2017 s dňom vydania 21. 06. 2017, pod č. K014024 zistil, že uznesením Okresného súdu
Žilina sp. zn. 3OdK/16/2017 zo dňa 14. 06. 2017 bol na majetok dlžníka G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. XXXX/XX, N. (žalovaná 1/), vyhlásený konkurz, za správcu bola ustanovená Mgr. Marianna Líšková,

so sídlom kancelárie J. U. X, D. P.. Výrokom IV. uvedeného uznesenia súd zbavil dlžníka všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
Zo záznamu z Obchodného vestníka č. 3/2018 zo dňa 04. 01. 2018 odvolací súd zistil, že správkyňa
konkurznej podstaty Mgr. Marianna Líšková po zistení, že konkurzná podstata dlžníka nepokryje náklady
konkurzu v zmysle ustanovenia §167v zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 7/2005 Z. z.") oznámila, že sa konkurz vyhlásený
na majetok dlžníka G. M. končí.

6. Z údajov z Obchodného vestníka č. 122/2017 s dňom vydania 27. 06. 2017, pod č. K014692, odvolací
súdzistil,žeuznesenímOkresnéhosúduŽilinasp.zn.2OdK/20/2017zodňa21.06.2017bolnamajetok

dlžníka:D.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XXXX/XX,N.,vyhlásenýkonkurz,zasprávcubolustanovený
JUDr. Jozef Šamaj, so sídlom kancelárie H. XXX, C.. Výrokom IV. uvedeného uznesenia súd zbavil
dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu by uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v
rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze. Zo záznamu z Obchodného vetníka č. 189/2017 zo dňa 04.
10. 2017 odvolací súd zistil, že správca konkurznej podstaty JUDr. Jozef Šamaj v zmysle §167v zákona

č. 7/2005 Z. z. oznámil, že konkurz sa končí, nakoľko konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z. z.") každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou
osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti

zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 166e ods. 1 cit. zákona o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu
alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú

uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

9. Podľa § 166a ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

10. Podľa § 166b ods. 1 cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí

pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

11. Podľa § 166b ods. 2 cit. zákona nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením
nedotknuté pohľadávky.

12. Podľa § 167e ods. 1 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví
konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo
sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny
pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom
konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno

dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým
kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná
podaním príslušného návrhu. Pokiaľ ide o procesnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu (na rozdiel
od likvidačného konkurzu) súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v
oddlžovacomkonkurze(§166azákonač.7/2005Z.z.)apohľadávky,ktorésúvtomtokonkurzevylúčené

z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.), sa neprerušujú, ale súd je povinný
tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.).

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu odvolací súd, vzhľadom k
tomu, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaných

1/, 2/ nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovaných 1/, 2/ a
žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok
žalovaných 1/, 2/ (§ 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z.), boli naplnené predpoklady, na základe
ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie proti žalovaným 1/, 2/ bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, ďalej len "C. s. p.") s poukazom

na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavil.

15. Skutočnosť, že následne po vyhlásení konkurzu došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu, nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení
konania, keď dôvod pre zastavenie konania (vyhlásenie konkurzu) vznikol a tento zrušením konkurzu

podľa § 167v zákona č. 7/2005 Z. z. nezanikol, keď zrušenie konkurzu podľa § 167v zákona č. 7/2005 Z.
z. nemá vplyv ani na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení dlžníka. Na zrušenie konkurzu by musel
súd prihliadať len v prípade, ak by k zrušeniu konkurzu došlo z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre
vedenie konkurzu (§ 167e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).

16. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, § 256 C. s. p. tak, že
žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom zastavenia konania bola objektívna
skutočnosť (vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaných 1/, 2/), ktorá nastala na základe osobitnéhozákona, preto zavinenie za zastavení konania, ktoré treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska,
nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu (i keď konkurz bol v danom prípade vyhlásený na základe
návrhu žalovaných 1/, 2/). V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že

by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v (tomto) civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu súd žiadnej zo strán konania náhradu trov konania
nepriznal (žiadna zo strán konania zastavenie konania nezavinila, a teda niet subjektu, voči ktorému by
im bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania).

17. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, odvolací súd z Obchodného vestníka č. 76/2017 s dňom vydania 20. 04.
2017 zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8K/4/2017 zo dňa 14. 04. 2017 bol na majetok
dlžníka: P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX., N. vyhlásený konkurz, v zmysle výroku IV. súd
otvoril malý konkurz, ktorého vyhlásenie malo za následok prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8K/4/2017 uverejneným v Obchodnom
vestníku č. 187/2019 dňa 27. 09. 2019 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu P. M. po splnení končeného

rozvrhu výťažku, čím zanikol dôvod prerušenia konania. Uznesením sp. zn. 3NcKR/7/2017 zo dňa 29.
10.2019uverejnenýmvObchodnomvestníkuč.213/2019dňa05.11.2019súdpovoliloddlženiedlžníka
P. M. a dlžníka oddlžil. O uvedenej skutočnosti odvolací súd žalobcu poučil, žalobca po poučení súdom
žiadnym spôsobom na uvedenú skutočnosť nezareagoval.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preto následne vo vzťahu k žalovanému 3/, po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko

aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2
C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

20. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je

nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0423105357 zo dňa 30. 09. 2004 uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s., Bratislava, a žalovanými 1/, 2/ ako spoludlžníkmi, ktorá bola zabezpečená ručiteľským
záväzkom žalovaného 3/ na základe dohody o ručení uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným
3/ dňa 30. 09. 2004. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným 1/, 2/ poskytnutý splátkový úver vo
výške 15.933,08 eur s úrokovou sadzbou v deň podpisu zmluvy vo výške 8,80 % ročne, ktorý úver sa

zaviazali splácať v splátkach po 203,15 eur mesačne so splatnosťou 20. dňa v mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20. 08. 2014. Súd prvej inštancie správne vzťah medzi žalobcom (rovnako ako
jeho právnym predchodcom) a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, napriek tomu, že zmluva
oúvere,akoajdohodaoručení,boliuzavretévzmysleObchodnéhozákonníka.Spotrebiteľskýcharakter
zmluvy napokon v odvolaní nenamietal ani samotný žalobca.

21. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom
rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej

vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované
žalovaným 1/ až 3/ a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04. 11. 2009 uzatvorenú
medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol z
dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky
na žalobcu je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie

predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., voči žalovaným 1/ až 3/
(nemožnosť postúpenia nesplatnej pohľadávky, nepreukázanie výzvy adresovanej bankou žalovanému
na plnenie nesplácaného dlhu najneskôr 90 dní pred postúpením pohľadávky), pri súčasnom vyhlásení
zmluvnej podmienky obsiahnutej v ust. čl. 19 bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok účinnýchod 01. 08. 2002, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0423105357 zo
dňa 30. 09. 2008 upravujúcej postúpenie pohľadávky banky voči klientovi a naopak na tretie osoby za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom k 04. 11. 2009 (ku dňu postúpenia
pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý
predostrel odvolateľ v podanom odvolaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je
ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl.
Občianskehozákonníkaavzmyslezásadyprednostišpeciálnehopredpisupredpredpisomvšeobecným

je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť
špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie
subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č.
483/2001 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže svoju pohľadávku postúpiť
inej osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne

vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva,
uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet
všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden
rok. Vychádzajúc z dikcie ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. sa odvolací súd stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie, že postúpiť možno len tú časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v
omeškaní.Uvedenéustanoveniebybankumalomotivovaťktomu,abypodniklaurčitékrokysmerujúcek
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou

starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby
po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona č. 483/2001 Z. z., keďže poskytovanie úverov
a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Pokiaľ teda postupca

(Slovenskásporiteľňa,a.s.)postúpilpredmetnúpohľadávkuzúveruajvčastisplátokúveru,ktorékudňu
postúpenia pohľadávky neboli splatné, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.,
z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

24. Odvolací súd zároveň dodáva, že z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva i
to, že banka pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy (t. j. aj v prípade ak súčet omeškaní
dlžníka so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok) najskôr
vyzvať na úhradu peňažného záväzku, pričom postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi môže až potom ak
dlžník po márnom uplynutí 90 dní od výzvy banky svoj dlh voči banke nesplní. V prejednávanom spore

pritom nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu žalovaných pred postúpením pohľadávky
vyzval na splnenie peňažného záväzku a túto výzvu žalovaným i doručil. Možno tak konštatovať, že
nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky Slovenskej sporiteľne, a.
s., voči žalovaným 1/, 2/, a tým aj voči žalovanému 3/ ako ich ručiteľovi na žalobcu. Pokiaľ teda postupca(Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru, postupoval v rozpore s ust. §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní
v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú

skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

25. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenie súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej
sporiteľne, a. s., Bratislava na žalobcu, odvolací súd uvádza, že ak nie sú splnené podmienky uvedené
v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., predstavuje pohľadávka banky voči klientovi pohľadávku, ktorú v

zmysle§525ods.1Občianskehozákonníkanemožnopostúpiť.Citovanéustanoveniezakazujepostúpiť
pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba
považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou takouto pohľadávkou sú neoddeliteľne spojené
špecificképovinnostiapožiadavkykladenénapodnikaniebánkvzmysle§27anasl.zákonač.483/2001
Z. z. , ktoré pre banku nevyplývajú zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah

právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom
- postupcom (bankou) a dlžníkom. Po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v
priebehu trvania úverového vzťahu. Ak teda nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z.), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne

neprípustné) a jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj
navonok voči dlžníkovi. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je pritom súd povinný prihliadať ex
offo.Okresnýsúdpretosprávneskúmal,čiprepostúpeniepohľadávkybanky,zvlášťakideopohľadávku
voči spotrebiteľovi, boli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

26. Na uvedenom podľa záveru súdu nemení nič ani ustanovenie čl. 19, bodu 19.16. všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, na ktorý žalobca
v odvolaní poukazoval. Ustanovenie § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona č. 483/2001 Z. z. účinné
v čase uzavretia zmluvy o úvere neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z

obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu (uvedená možnosť bola zavedená až
zákonom č. 132/2013 Z. z. s účinnosťou od 10. 06. 2013). I v prípade, ak by si však klient a banka mohli
práva a povinnosti z obchodov upraviť odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, nevylučuje to
posúdenie (a prípadné vyhodnotenie) takejto dohody ako neplatnej.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že súhlas klienta s postúpením pohľadávky banky či prevodom záväzku
banky na tretiu osobu nie je predmetom osobitnej dohody, či výsledkom individuálnych rokovaní medzi
klientom a bankou, ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok pripravených veriteľom
(právnym predchodcom žalobcu) pre širší, vopred neurčený okruh účastníkov na strane dlžníka, bez
účasti žalovaného a zrejme bez reálnej možnosti žalovaného uvedené ustanovenie zmluvy vylúčiť.

Súd prvej inštancie preto správne skúmal naplnenie predpokladov pre deklarovanie neprijateľnosti
uvedenejzmluvnejpodmienkyvzmysle§53Občianskehozákonníka,atonielentočitakétoustanovenie
bolo individuálne dojednané (v danom prípade nejde o predmet plnenia ani o cenu plnenia) ale aj
to či ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem záveru o nepreukázaní individuálneho dojednania uvedeného

ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd ako správny vyhodnotil i záver súdu
prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v predmetnom ustanovení
všeobecných obchodných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Nepomer v právach a povinnostiach
strán konania napokon v odvolaní pripustil i samotný žalobca.

28. Pokiaľ žalobca namietal, že súd ponechal v platnosti ustanovenie, ktoré možno považovať
za sporné, resp. v neprospech spotrebiteľa, spočívajúce v neudelení súhlasu spotrebiteľovi na
postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku voči banke a možnosti spotrebiteľa tak urobiť výlučne s
predchádzajúcim súhlasom banky, uvedená námietka nie je dôvodná. Z výroku napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie z dôvodu neprijateľnosti správne určil neplatnosť zmluvnej podmienky

v ust. čl. 19 bodu 19.16 pre jej neprijateľnosť v celom jej znení, nie len v časti.29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému
3/, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho závermi, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný 3/, a to v celom rozsahu,
preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému
3/ v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady

hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je
následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v
danom prípade predstavuje 0,- eur).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)