Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203509
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812203509.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom R. F. Q. XXX XX, J.
Z. XX/XX, štátna občianka J., právne zastúpenej advokátom Mgr. Františkom Chocholom, so sídlom
Vranov nad Topľou 093 01, ul. M.R.Štefánika č. 171, proti žalovanému: E. I., nar. X.XX.XXXX, bytom
R. F. Q. XXX XX, J. D. XXXX/XX, štátny občan B. republiky, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Stanislavom Kaščákom, so sídlom Vranov nad Topľou 093 01, Ulica 1. mája 1246, o zaplatenie 800,61

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
4C/65/2012-118 zo dňa 18.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej a v rozsahu zrušenia vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobkyne, pokiaľ sa týka sumy

90,39 eur, ako aj 9 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 891,- eur za obdobie od 1.5.2011 do
10.11.2011. Žalobu žalobkyne súčasne zamietol.

Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej 891,-
eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.5.2011 do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní
vzal súd za preukázané, že na základe zmluvy číslo 7062241 o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Triangel

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, podpísanou žalobkyňou dňa 8.10.2009,
bola poskytnutá pôžička vo výške 1.458,- eur. Už zo samotného spôsobu, akým mala byť zmluva o
pôžičke uzavretá a ako malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančnej čiastky je zrejmé, že na základe
svedeckých výpovedí nebolo možné preukázať toto uzavretie a odovzdanie finančných prostriedkov.
Svedkovia, ktorých žalobkyňa navrhla vypočuť, neboli totiž osobne prítomní pri vzniku dohody o pôžičke,
priamo osobne prítomní pri odovzdávaní peňazí žalovanému a vo svojich výpovediach v podstate iba

sprostredkovane uvádzali to, čo im povedala žalobkyňa. Aj žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k
odovzdaniu sumy 1.000,- eur došlo v hotovosti pred VÚB bankou vo Vranove nad Topľou, pričom žiaden
papier jej žalovaný nepodpisoval. Pri odovzdávaní pôžičky nemali byť žiadne ďalšie osoby. Za takýchto
okolností je však ťažko možno preukázať reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému.
Okrem toho žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že potom, čo vybrala peniaze z VÚB, ktoré jej boli
poukázané na základe Zmluvy o pôžičke číslo 7062241, keď sa žalovaný zaviazal, že on túto pôžičku

bude splácať, odovzdala mu šeky, ktoré mal splácať v splátkach, ako boli v zmluve
dohodnuté. Žalovaný nejaké splátky splácal, potom však už prestal tieto splátky splácať. Toto jej
tvrdenie je v rozpore s listinami, ktoré súdu zaslala spoločnosť Consumer Finance Holding, z ktorých
je zrejmé, že šekmi (teda poštovými poukážkami) boli splátky po 40,50 eur splácané 18.12.2009,
22.6.2010, 22.7.2010, 12.11.2010 a 12.1.2011. V hotovosti bol vložený vklad vo výške 40,50 eur dňa
30.3.2010. Všetky ostatné splátky boli vykonávané formou bezhotovostného bankového prevodu z

bankového účtu číslo 1712252753, kde v popise účtu je uvedené meno žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný splácal splátky od 19.9.2009 do 12.10.2010. Potom odchádzal do zahraničia a z tohodôvodu jej vhodil šeky do schránky, aby tieto šeky uhradila ona. Z toho jednoznačne vyplýva, že tvrdenia
žalobkyne sú veľmi rozporuplné, nepresné, nedôveryhodné, ak naviac žalobkyňa mala podľa svojich
tvrdení požičať žalovanému peniaze v piatich prípadoch. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to,

že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania prevzatia sumy žalovaným vo výške
1.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke číslo 7062241, nepreukázala dohodu so žalovaným o splácaní
jej zmluvných vzťahov voči spoločnosti Consumer Finance Holding, nepreukázala dohodu o úrokoch,
resp. jej pokutách medzi ňou a žalovaným a fakticky nepreukázala ani skutočnosť, aby žalovaný splácal
nejaké splátky na pôžičku žalobkyne číslo 7062241. Teda nepreukázala, aby medzi ňou a žalovaným

došlokdohode,žepreberiejejdlhaženastúpiakodlžníknajejmiesto,abyktomudalaspoločnosť,ktorá
je poskytla predmetnú pôžičku, súhlas. Taktiež nepreukázala, že by sa žalovaný dohodol s veriteľom
a stal sa dlžníkom popri žalobkyni, ako to má na mysli ustanovenie § 531 ods. 1, 3 OZ. Samotná
SMS správa, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, nič konkrétne nepreukazuje, čo by malo súvislosť s
prejednávanou vecou. Správa nie je dostatočne zrozumiteľná a nie je možné bez pochybností uviesť,
že sa týka práve žalobkyňou požadovaného nároku. Aj v prípade, že by sa preukázalo, že určitá suma

bola žalobkyňou žalovanému požičaná, je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj v takom prípade
by bolo možné len ťažko presne identifikovať, či ide o pohľadávku žalobkyňou špecifikovanú v žalobe,
resp. zmene žaloby. Medzi účastníkmi konania malo byť totiž uzavreto viacero pôžičiek. V konaní
pod sp. zn.3C/74/2012 sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného uhradiť jej sumu 1.354,22 eur s
príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 4.12.2013 súd konanie o zaplatenie nad 1.285,71 eur spolu s 9

%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.3.2012 zastavil a čo do zvyšku žalobu zamietol. Vo veci
sp. zn. 10C/115/2012 žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie sumy 5.217,- eur s príslušenstvom. Táto
žaloba bola rozsudkom zo dňa 12.12.2013 č. k. 10C/115/2012-81 zamietnutá a rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 11.2.2014. V konaní pod sp. zn. 5C/116/2012 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
sumy861,78eurspolusúrokovousadzbou26,8%zosumy755,28eurod9.4.2011aždodňazaplatenia

z dôvodu, že žalovaný výberom finančnej hotovosti kreditnou kartou Blue z účtu úverového produktu č.
2075861955/0200 výberom finančnej hotovosti spôsobil žalobkyni dlh a jej použitím pre vlastnú potrebu
spôsobil žalobkyni vo VÚB dlh vo výške 861,78 eur. Toto konanie ešte ukončené nie je. Po citácii § 43,
§ 657 OZ a § 96 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 4 a § 132 O.s.p. mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preto žalobu čo do zvyšku v celom rozsahu zamietol.

Posledným výrokom rozsudku boli účastníci upovedomení o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté
v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Napadla ním len výrok o

zamietnutí žaloby. Alternatívne navrhla v tejto časti rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť,aleborozsudokzrušiťavecvrátiťprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Akodôvod uviedla,
že peňažné prostriedky mala z úveru od spoločnosti Consumer Finance Holding zmluva číslo 7062241,
ktoré boli poukázané na jej účet, ktoré vyberala na trikrát a v hotovosti ich odovzdala žalovanému.
Mesačné splátky, ktoré jej mal žalovaný splácať, na ktorých sa dohodli, zodpovedali výške mesačnej

splátky jej úveru pre spoločnosti Consumer Finance Holding. Dohodli sa, že ich bude splácať až do
doby, kým úplne splatí žalobkyňa predmetnú pôžičku. Spočiatku žalovaný pôžičku vo forme mesačných
splátok riadne uhrádzal a všetky svoje podĺžnosti voči spoločnosti Consumer Finance Holding si plnila aj
ona. Po určitom čase uvedené splátky prestal žalovaný uhrádzať a jej chodili domov upomienky. O tejto
skutočnostipodalisvedectvosvedkoviaR.,I.,ktorímalivedomosťotom,žežalovanémuposkytlaviacero

pôžičiek. Svedkyňa H. potvrdila, že mala vedomosť o pôžičke, ktorú poskytla žalovanému. Svedkyňa I.
potvrdila, že u žalovaného našla vypísané poštové poukážky znejúce na meno žalobkyne. Celú situáciu,
a teda, že žalovanému peniaze požičala, dokresľuje aj SMS správa od žalovaného, v ktorej jej sľubuje
urovnať svoje podĺžnosti voči nej. Tvrdenie žalovaného, že mu nepožičala žiadne finančné prostriedky,
je v príkrom rozpore s dôkazom, ktorým je prepis SMS správy zaslaný žalovaným na jej telefónne číslo.

Súd sa nedostatočne vyporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou podporovanými svedeckými
výpoveďami a rovnako aj s dôkazmi, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania v sume 59,49 eur. Súd podrobne a presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré

nebolo možné vyhovieť žalobe. Žalobkyňa podala voči žalovanému 4 žaloby, v každej žaluje o vrátenie
nejakej pôžičky. Žalobkyňou opakovane spomínaná SMS je uvádzaná ako dôkaz vo všetkých týchto
konaniach, všade ju spomína ako dôkaz svedčiaci o dôvodnosti každej žaloby. Je logické, že takáto
SMS nie je preukázaním všetkých 4 žalôb žalobkyňou naraz. Z ničoho vykonaného v rámci tohotokonania nevyplýva, aby sa SMS týkala tohto konania. Dôvod, pre ktorý žalovaný poslal takúto SMS
je ten, že zakúpil synovi žalobkyne počítač, ktorý splácal šekmi. To bolo preukázané v inom súdnom
konaní medzi účastníkmi konania. Podľa tvrdení žalobkyne, platil žalovaný splátky šekmi, ktoré mu dala,

hoci Consumer Finance Holding a.s. zaslal súdu prehľady o jej platbách z bankového účtu. Žalobkyňa
tvrdí, že odovzdala žalovanému peniaze v hotovosti, ktorých odovzdanie nikto nevidel. Ďalej žalobkyňa
tvrdí, že zaslal SMS o tom, že dáva do schránky šeky, pričom tým odôvodňuje rôzne svoje žaloby v
rozdielnych súdnych konaniach.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku o čiastočnom zastavení konania. V tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať
(§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, a teda bez zopakovania, či doplňovania dokazovania na
takomto pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, musel byť termín verejného vyhlásenia
rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej
časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobkyne je opodstatnené.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených

(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec
rovnakého druhu (teda nie identickú vec) (§ 657 Občianskeho zákonníka). Pôžička môže byť tak
peňažná, ako aj nepeňažná. K uzavretiu zmluvy o pôžičke je potrebná dohoda strán a skutočné (reálne)
odovzdanie predmetu pôžičky. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom
a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať

jeho odovzdanie. Dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú alebo
bezodplatnú zmluvu.

Nemožno vylúčiť ani uzavretie takej dohody, na základe ktorej veriteľ poskytne dlžníkovi peniaze, ktoré
si on sám predtým vypožičal, pričom zmluvné strany sa dohodnú, že splátky na vyrovnanie pôžičky

nebude dlžník platiť priamo tretej osobe (prvotnému veriteľovi), ale ich bude splácať svojmu veriteľovi,
ktorý zase bude platiť svojmu prvotnému veriteľovi.

Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma.

Prvostupňový súd pochybil, keď sa náležite nevyporiadal s tým, na aký účet a na splatenie akého
záväzku boli určené šeky (poštové poukážky), ktoré žalovaný nechal v poštovej schránke žalobkyne,
pričom v tejto súvislosti jej zaslal SMS správu, ktorou sa k tomuto svojmu záväzku prihlásil.

Prvostupňový súd označil tvrdenia žalobkyne za veľmi rozporuplné, nepresné, nedôveryhodné, z čoho

vyvodil, že súd dohodu účastníkov o pôžičke nepovažuje za uzavretú. Jeho hlavným argumentom je
fakt, že z 18 platieb uskutočnených na vyrovnanie tejto pôžičky bolo len 6 zaplatených šekmi (poštovými
poukážkami), jedna bola zaplatená v hotovosti a ostatné boli zaplatené z účtu, ktorého majiteľkou bola
žalobkyňa.

V tejto súvislosti bolo však potrebné vyporiadať sa s tvrdením žalobkyne, že na základe dohody
účastníkov zostala naďalej formálne dlžníčkou voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ona a
že žalovaný mal splácať pôžičku šekmi znejúcimi na jej meno.

Podľa zmluvy o pôžičke sa pôžička mala splácať formou poštových poukážok, aj keď zmluva obsahovala

bankové spojenie, vrátane čísla účtu slúžiaceho na účely poukázania, ale aj splácania pôžičky.

Prvostupňový súd sa takisto nedostatočne vyporiadal so skutočnosťou, že v priebehu časti obdobia
určeného na splácanie pôžičky účastníci spolu žili a bývali, preto v období od 19.10.2009 do 12.11.2010bolizaplatenévšetkysplátky,atočiužvoformeplatbyšekom,čiprevodomzúčtužalobkyne.Vysvetlenie
v tomto smere, ktoré poskytli účastníci, bolo nekonkrétne, takže sa nedá zo spisu zistiť, či aj viedli
spoločnú domácnosť a odkedy dokedy. Veľmi blízke osobné vzťahy, či dokonca vedenie spoločnej

domácnosti, by postavilo
používanie dvoch foriem splácania splátok do celkom iného svetla.

V žiadnom z ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka nie je upravené a ani z neho
nevyplýva, že by účastníkmi v zmluve bola dojednaná doba plnenia jednotlivých splátok pôžičky mohla

byť zmenená jednostranným úkonom niektorého z účastníkov. Za situácie, keď si účastníci zmluvy
dojednajú dobu splatnosti jednotlivých splátok a táto dojednaná doba splatnosti jednotlivých splátok
má byť následne zmenená a možnosť takej zmeny jednostranným právnym úkonom u niektorého z
účastníkov nie je účastníkmi dojednaná, vyžaduje sa na platnosť takejto zmeny súhlasný prejav vôle
oboch účastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.1.2006 sp. zn. 32Odo 69/2005).

Z tohoto rozhodnutia je možné vyvodiť aj záver, že pokiaľ si účastníci skutočne uzavreli zmluvu o
pôžičke, v ktorej si dohodli aj platnosť a výšku jednotlivých splátok pôžičky, žalovaný tým, že v januári
2011 prestal platiť tieto splátky, porušil svoju zmluvnú povinnosť. V takom prípade vzniklo žalobkyni
právo uplatniť si na súde žalobou vrátenie celej časti nesplatenej pôžičky.

Je možné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia zmluvy
o pôžičke, poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyne žalovanému je na žalobkyni ako veriteľovi.
Pokiaľ však existujú dôkazy preukazujúce, že ku uzavretiu zmluvy o pôžičke skutočne došlo a že
žalobkyňa poskytla žalovanému tieto peniaze, ktoré mal on použiť na zakúpenie počítača pre syna
žalobkyne, je na žalovanom, aby preukázal, či si takúto povinnosť splnil, resp. aby označil skutkový a

právny dôvod, ktorý ho oprávňuje k tomu, aby si túto zmluvnú povinnosť prestal plniť. Keďže z doposiaľ
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by si účastníci dohodli osobitné podmienky, či dôvody pre zánik
zmluvy o pôžičke, mohla táto zmluva zaniknúť len z dôvodov upravených v Občianskom zákonníku.

V preskúmavanej veci takmer všetci vypočutí svedkovia vypovedali len o tom, čo povedala žalobkyňa.

Avšak aj z takýchto málo konkrétnych výpovedí zistil súd prvého stupňa skutočnosti majúce právny
význam pre rozhodnutie v tejto veci. Tak svedkyňa E. I. potvrdila, že našla u žalovaného viacero šekov
na meno žalobkyne, ale nevedela uviesť, ani kedy sa tak stalo, ani akým peňažným ústavom boli šeky
vystavené, a už vôbec nie na zaplatenie akého variabilného symbolu boli určené. Muselo sa tak však
stať ešte pred rozchodom svedkyne so žalovaným. Podľa svedkyne L. R. mala sa ona o tom dozvedieť

od svedkyne E. I. v polovici januára 2010.

Z výpovede svedka S. I. je pre rozhodnutie vo veci významná tá časť jeho výpovede, z ktorej vyplýva,
že viaceré osoby požičiavali žalovanému peniaze, ale že aj on požičiaval peniaze im, pričom medzi nimi
problémy nikdy neboli. Súčasne však uviedol, že mu žalovaný dlhuje peniaze už dva roky.

V tejto súvislosti nadobudol význam dôkaz spočívajúci v SMS správe zo dňa 2.1.2011, ktorú zaslal
žalovaný zo svojho telefónu na telefón žalobkyne. Z tejto správy je možné vyvodiť, že žalovaný v roku
2010 splácal šekmi platby na dva rôzne účty platby menom žalobkyne, pričom malo ísť o splácanie
záväzkov dohodnutých medzi žalobkyňou a žalovaným. Išlo pritom o záväzky, ktoré mala formálne

žalobkyňa voči spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorej podľa všetkého patril
aj účet číslo
1712252753/0200, na ktorý mala žalobkyňa zaplatiť poštovou poukážkou - šekom sumu 40,50 eur dňa
10.1.2011. Žalovaný tvrdil, že túto SMS správu zaslal v súvislosti s tým, že „zakúpil synovi žalobkyne
počítač, ktorý splácal šekmi“. Jednalo sa pritom o šek (poštovú poukážku) číslo 304480930117, ktorým

dňa 10.1.2011 bola zaplatená suma 40,50 eur. Išlo o platbu určenú na zaplatenie pôžičky s variabilným
symbolom 7062241, teda pôžičky poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 8.10.2009 na meno žalobkyne,
ktorej vyplatenie žalovanému malo byť podľa žalobkyne prvotnou príčinou vzniku tohoto sporu. V
doterajšom priebehu konania žalovaný netvrdil, že by poštové poukážky vyplatené dňa 10.1.2011 boli
iné, než ktoré podľa SMS správy zanechal žalobkyni v poštovej schránke. Šek (poštová poukážka)

bol určený na zaplatenie 40,50 eur na účet číslo XXXXXXXXXX vo R. a.s.. V zmluve o pôžičke číslo
XXXXXXX zo dňa 12.10.2009 bolo žalobkyni určené, že má splácať poskytnutú pôžičku na účet iného
čísla, a to XXXXXXXXXX taktiež vo R., a.s.. Znamená to, že dňa 10.1.2011 bola zaplatená menomžalobkyne suma 40,50 eur na iný účet, než aký bol dohodnutý v zmluve o pôžičke, hoci na ten istý
variabilný symbol.

Ako vyplýva z prehľadu spracovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., bola táto platba
v konečnom dôsledku započítaná na úhradu pôžičky zo zmluvy číslo 7062241, a to pravdepodobne v
súvislosti s uvedením variabilného symbolu znejúceho na číslo tejto zmluvy.

Za tohoto stavu sa stáva pravdepodobným tvrdenie žalobkyne, že počítač pre syna žalobkyne zakúpil

žalovaný už z peňazí získaných na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8.10.2009. Žalobkyňa vo svojom
odvolaní konštatuje, že nerozporovala tvrdenie žalovaného, že zakúpil počítač pre syna, pričom súčasne
uznáva, že k zaplateniu došlo tak, že úver (správne pôžička) bol vzatý síce na meno žalobkyne, ale že
žalovaný jej uvedené splátky uhrádzal. Táto časť odvolania žalobkyne spolu s vyjadrením žalovaného
vedú k záveru, že pôžička zo dňa 8.10.2009 bola po dohode účastníkov použitá na zakúpenie počítača
pre syna žalobkyne s tým, že sa žalobca zaviazal hodnotu tohto počítača žalobkyni preplatiť tým,

že jej dodatočne bude splácať jeho cenu. S týmito skutkovými zisteniami sa však prvostupňový súd
nevyporiadal. Pokiaľ samotný žalovaný tvrdí, že SMS správa sa týka (jedného) zo šekov na zaplatenie
časti kúpnej ceny za počítač, ktorý on daroval synovi žalobkyne, možno z tohto tvrdenia vyvodiť viacero
záverov.

Tak, ako už bolo konštatované, šekom (poštovou poukážkou) číslo 7062241 zo dňa 10.1.2011 bola
zaplatená splátka na pôžičku zo dňa 8.10.2009, ktorá je predmetom tohto sporu.

Na to naväzuje ďalší záver, že žalovaný mohol darovať počítač len za podmienky, že bol jeho vlastníkom.
A vlastníkom nového počítača sa mohol stať len tak, že ho kúpil za hotovosť, alebo si zobral úver na

vlastné meno, alebo si peniaze na jeho kúpu zapožičal, ako to od začiatku tvrdí žalobkyňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohoto odvolacieho
konania (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvPrešovepomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.