Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207988
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414207988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, S. XX, zastúpená h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, Košice,
IČO 44 323 760, proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, ICO 35 709
332 zastúpená advokátskou kanceláriou SLOV - LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO 36 863
157, o zaplatenie 33.414,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 16C/139/2014-282 zo dňa 05. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
26.656,- eur spolu s úrokom z omeškania : 5,75 % ročne zo sumy 3.879,- eur odo dňa 28.02.2013 do
zaplatenia; 5,5 % ročne zo sumy 4.079,- eur odo dňa 19.10.2013 do zaplatenia; 5,5 % ročne zo sumy
733,- eur odo dňa 19.10.2013 do zaplatenia; 5,5 % ročne zo sumy 4.164,50 eur odo dňa 19.10.2013 do
zaplatenia; 5,25 % ročne zo sumy 4.379,- eur odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia; 5,25 % ročne zo sumy
4.379,- eur odo dňa 22.05.2014 do zaplatenia; 5 % ročne zo sumy 1.578,- eur odo dňa 02.12.2016 do
zaplatenia, to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,55 %. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 1.599,- eur, na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola dňa 16.08.2010 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej
utrpela ťažké poranenia mozgu, pomliaždenie pľúc, devastačné poranenie ľavej hornej končatiny s
početnými hlbokými povrchovými ranami. V bode 13. až 29. súd prvej inštancie podrobne rozpísal

dĺžku rehabilitačného pobytu žalobkyne, ktorý absolvovala za účelom zlepšenia zdravotného stavu v
ADELI Centre, s podrobným popisom výsledkov rehabilitačnej liečby a tiež rozpísal obsah vystavených
faktúr za rehabilitačné pobyty. B.. B. V. vystavil lekársku správu zo dňa 20.08.2012 z ktorej vyplýva,
že vzhľadom na diagnózy žalobkyne doporučuje opakované preliečenie v ADELI Centrum vzhľadom
na predošlé zlepšenie stavu v uvedenom zariadení a nemožnosť aplikácie podobnej liečby v iných
zariadeniach na Slovensku. Žalovaná oznámila dňa 08.02.2012 VZP ukončenie likvidácie poistnej
udalosti s tým, že poukazuje náhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť vo výške 34.541,43 eur.

Listami zo dňa 16.07.2012, 10.08.2012, 12.11.2012, 12.02.2013, 23.01.2014, 06.05.2014 oznámila
žalovaná (okrem iného) žalobkyni, že nemôže uhradiť náklady za rehabilitačný kurz, terapie v ADELI
centre, nakoľko žalobkyňa ich absolvovala bez návrhu a odporučenia ošetrujúceho lekára a súčasne
bez schválenia posudkového lekára VZP, a teda nebola splnená podmienka účelnosti vynaloženýchnákladov. Žalobkyňa absolvovala ústavnú liečbu A. I. od 31.08.2011 do 02.11.2011 a ambulantnú liečbu
v Č. od 25.10.2010 do 28.01.2011, ktorú mala hradenú z verejného zdravotného poistenia, pričom od
16.08.2010 žalobkyňa nežiadala o kúpeľnú liečbu a rovnako VZP neeviduje u žalobkyne žiadosť na

liečbu v ČR. VZP neeviduje od roku 2009 žiadnu žiadosť liečebného centra ADELI v Piešťanoch o
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
1.2. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 100 ods. 1; ; §106 ods. 1 a
2; ;§ 420 ods. 1; § 427 ods. 1; § 428; § 449 ods. 1 a 3 ;§ 788 ods. 1;§ 822; §823 Občianskeho
zákonníka, ; § 4 ods. 1 a 2; § 11 ods. 6 písm. a); § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v dôsledku čoho konštatoval, že žaloba
bola podaná čiastočne dôvodne, a to v časti 26.656,- eur (bližší rozpis nákladov je uvedený v bode
37 napadnutého rozsudku) ktorých úhradu žalobkyňou v uvedenej výške mal v konaní za preukázanú
predloženými listinnými dôkazmi, čo napokon nerozporovala ani žalovaná. Čiastočne nároku vyhovel pri
liečebnom pobyte v ADELI Medical Centre 17.06.2013 - 29.06.2013, kedy súd priznal náhradu nákladov

len vo výške 733,- eur , nakoľko v konaní bolo preukázané, že 1.500,- eur bolo hradených z prostriedkov
nadácie zaoberajúcej sa pomocou postihnutým osobám. Pri liečebnom pobyte v ADELI Medical Centre
22.07.2013 - 10.08.2013 súd priznal náhradu nákladov vo výške 4.164,50 eur, nakoľko výsledkom
faktúry č. 201305801 za skorší liečebný pobyt 17.06.2013 - 29.06.2013 bol preplatok 214,50 eur, ktorá
suma bola použitá na úhradu faktúry za pobyt 22.07.2013 - 10.08.2013, a teda na faktúru XXXXXXXXX

bola uhradená suma 4.164,50 eur, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 01.12.2016 (č. 1. 171).
Pokiaľ by súd priznal aj sumu 214,50 eur jednalo by sa o duplicitné rozhodnutie, keďže jej náhrada bola
žalobkyni priznaná z faktúry č. 201305801. Pri liečebnom pobyte v ADELI Medical Centre 24.11.2014
- 06.12.2014 súd priznal náhradu nákladov vo výške 1.578,- eur, pretože v konaní bolo preukázané,
že 885,-eur bolo hradených TTSK, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 01.12.2016 (č. 1. 171),

teda nie žalobkyňou. Vo vzťahu k náhrade nákladov spojených s týmto liečebným pobytom súd ako
nedôvodnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou, keď z pripojených bankových výpisov
je zrejmé, že platba vo výške 1.578,- eur uhradená prostredníctvom POS terminálu dňa 01.12.2014, a
teda keď bol návrh na rozšírenie žaloby podaný na súd dňa 01.12.2016 bol podaný včas, pred uplynutím
premlčacej doby. Pri prijatí tohto záveru súd vychádzal z toho, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka

ak je právo uplatnené na súde, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, nemožno
vychádzať zo záveru, že až pripustením zmeny žaloby ako procesného rozhodnutia súdu nastávajú
účinky včasného uplatnenia práva. Žalobkyňa mohla prvýkrát nárok na náhradu škody uplatniť dňom
02.12.2014, a teda týmto dňom začala u tohto práva plynúť aj premlčacia doba, ktorá by uplynula dňom
02.12.2016.

1.3. Náklady spojené s liečebnými pobytmi v uvedenej výške je potrebné považovať za účelne
vynaložené, nakoľko žalobkyňa si uplatnila účelné náklady na jej liečbu, ktoré nemohli byť kryté z
prostriedkov verejného zdravotného poistenia, keďže ich poskytovateľ nemá uzatvorenú zmluvu so
zdravotnou poisťovňou žalobkyne - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Súčasne z vyjadrenia B.. B. V.

zodňa20.08.2012vyplýva,žeodporúčaopakovanépreliečenievADELICentrumvzhľadomnapredošlé
zlepšenie stavu v uvedenom zariadení a nemožnosť aplikácie podobnej liečby v iných zariadeniach na
Slovensku. Rovnako zlepšenie zdravotného stave žalobkyne bolo preukázané z obsahu prepúšťacích
správ z ADELI Centra vypracovaných odborne spôsobilou osobou, ako aj z výsluchov svedkov, ktorí
zhodne uviedli, že po návrate z ADELI Centra sa stav žalobkyne zlepšil - zlepšila sa najmä jej chôdza,

vie chodiť sama, predtým bola na vozíčku, bolo ju potrebné prenášať, rozpráva, nemusí nosiť plienky,
postačujú jej vložky. Súčasne mal súd za preukázané, že pre upevnenie a zlepšenie dosiahnutých
výsledkov bolo odporučené opakovanie rehabilitačnej liečby ADELI po určitom časovom období. Pokiaľ
žalovaná namietala, že nebolo preukázané „výrazné“ zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, súd prvej
inštancie prvotne poukazuje, že nie je zrejmé, ako výrazné by malo byť zlepšenie zdravotného stavu

žalobkyne pre posúdenie nákladov spojených s liečením ako účelne vynaložených, v tejto súvislosti
žalovaná neuviedla žiadne bližšie argumenty. Priaznivý vplyv pobytov v ADELI Centre na zdravotný
stav žalobkyne bol v konaní preukázaný (správy z ADELI centra, výpovede svedkov, vyjadrenie B.. V.),
a to nielen z fyzickej ale aj psychickej stránky, keď sa zlepšila emočná nálada žalobkyne (svedok Q.
uviedol, že „začala žiť, usmievala sa“). Vo vzťahu k námietke žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala,

že porovnateľné výsledky liečby by nebola dosiahla v inom zariadení, ktorý pobyt by bol hradený z
prostriedkov verejného zdravotného poistenia, súd poukazuje na vyjadrenie B.. V., z ktorého je zrejmé,
že na Slovensku sa podobná liečba ako v ADELI centre neaplikuje. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade
za liečebné procedúry v ADELI Medical Centre 08.11.2012 vo výške 1.301,- eur súd uvádza, že nebolapreukázaná účelnosť vynaloženia tohto nákladu, ani jeho relevancia na zdravotný stav žalobkyne, keď
pobyt žalobkyne v ADELI Centre trval časovo do 03.11.2012 (doklad na úhradu sumy je z 09.11.2012),
pričom nie je pripojená žiadna faktúra, len doklad, na ktorom je rukou dopísané 11 x cvičenie v obleku

ADELI, pričom nie je zrejmé kedy mala tieto cvičenia žalobkyňa absolvovať, a preto súd v tejto časti
považoval za nedôvodnú.
1.4. Ako nedôvodnú časť žaloby súd zamietol náklady za ubytovanie v N. O. (1.600,- eur), operačný
pobyt v Českej republike (1.258,14 eur), 1.500,- eur z uplatnenej sumy 2.233,- za liečebný pobyt v ADELI
Medical Centre 17.06.2013 - 29.06.2013, 214,50 eur z uplatnenej sumy 4.379,- eur za liečebný pobyt

v ADELI Medical Centre 22.07.2013 - 10.08.2013, liečebné procedúry v ADELI Medical Centre (1.301,-
eur), 885 ,- eur z uplatnenej sumy 2.463,- eur za liečebný pobyt v ADELI Medical Centre 24.11.2014
-06.12.2014vdôsledkudôkaznejnúdze. Súdžalobuzamietolajvčastiuplatnenéhoúrokuzomeškania
8,75% ročne zo sumy 3.464,50 eura od 17.07.2012 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú, keď žalovaná oznámila žalobkyni listom zo dňa 10.08.2012 likvidáciu nárokov,
kde neuznala nárok žalobkyne na náhradu nákladov za rehabilitačný pobyt v ADELI Centre 30.04.2012

- 19.05.2012, a teda uplynutím 15. dní, teda 25.08.2012 od tohto oznámenia sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením, pričom nárok na príslušenstvo bol na súde uplatnený až 14.10.2014, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k ostatnému príslušenstvu súd nevzhliadol
dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania, keď boli uplatnené úroky z omeškania zo súm uhradených
19.10.2012 a neskôr, a teda nemohli sa premlčať, keďže plnenie samotného dlhu nebolo premlčané.

Súd priznal žalobkyni aj požadovaný úrok z omeškania, pretože zhodnotil, že žalovaná je v omeškaní
s úhradou súm vyplývajúcich z jednotlivých faktúr od 28.02.2012, 19.10.2013, 08.02.2014, 22.05.2014
(po uplynutí 15 dňovej lehoty v súlade s ustanovením §11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z., počítanej
od oznámenia o poskytnutí poistného plnenia /12.02.2013, 03.10.2013, 23.01.2014, 06.05.201/, ktoré
oznámenieneboložalovanouvkonaníspochybnené),pričomvovzťahuksume1.578,-eurpriznalnárok

na úroky z omeškania odo dňa uplatneného žalobkyňou, a to dňa nasledujúceho po doručení zmeny
žaloby žalovanej. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.. Nakoľko žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania za obdobie odo dňa nasledujúceho po oznámení o
poskytnutí plnenia, v tejto časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 2

C.s.p.. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne posudzujúc uplatnenú istinu predstavuje 59,55 %, keď
sa domáhala priznania sumy 33.414,64 eur s príslušenstvom, súd jej priznal sumu 26.656,- eur s
príslušenstvom, v ktorom rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
1.6. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 4 ods.

2 písm. ch) v čase podania žaloby účinného zák. č. 71/1992 Zb, preto podľa výsledku konania v súlade
s citovaným ustanovením § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkov, súd uložil žalovanej, ktorá nebola od
platenia súdnych poplatkov oslobodená, povinnosť uhradiť súdny poplatok zo súdom priznanej sumy
26.656,- eur, teda podľa výsledku konania, vo výške 1.599,- eur, vypočítaného podľa Položky 1 písm.
a) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

2. Rozsudok odvolaním v jeho vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a povinnosti zaplatiť
súdny poplatok žalovanou napadla žalovaná vytýkajúc súdu prvej inštancie, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade náhrady škody na zdraví je potrebné preukázať
nielen to, že náklady na liečenie boli uhradené ale najmä, že sú tieto náklady vynaložené účelne.
Žalovaná v celom rozsahu rozporuje súdom prvej inštancie priznané náklady spojené s liečebnými

pobytmi žalobkyne v ADELI Medical Center a teda aj s nimi súvisiace príslušenstvo, nakoľko tieto
nepovažuje za účelne vynaložené. Liečebné pobyty neboli odporučené ošetrujúcim lekárom žalobkyne
a ani neboli schválené posudkovým lekárom zdravotnej poisťovne žalobkyne. Potvrdenia vydané len zo
strany ADELI Medical Center nemôžu byť ako dôkaz postačujúce, nakoľko toto centrum ako súkromný
právny subjekt bolo finančne zaangažované na tom, aby žalobkyňa absolvovala ďalšie pobyty práve

v tomto centre. Tvrdenie B.. V. v lekárskom náleze, že uvedený druh liečenia, ktorý sa poskytuje v
ADELI Medical Center sa neposkytuje inde na Slovensku, nepreukazuje skutočnosť, že inou liečbou,
resp. opakovaním resp. pokračovaním v liečbe hradenej zdravotnou poisťovňou napr. v I., za pobyt
v ktorom žalovaná poskytla žalobkyni plnenie by nepriniesli zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne.
Uvedené by mohol relevantne zhodnotiť práve posudkový lekár, no žalovaná tým, že neriešila svoju

liečbu cez Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sa tomuto mechanizmu vyhla. Preto ani z tohto dôvodu nie
je možné náklady na liečebný pobyt v ADELI Medical Center považovať za účelne vynaložené a ich
účelnosť odvodzovať z lekárskeho nálezu B.. V.. Ďalej namietala, že liečebné pobyty v ADELI Medical
Center uskutočňovala žalobkyňa svojvoľne. V zmysle správy ADELI Medical Center zo dňa 29.6.2013sa uvádza, že za účelom upevnenia a zlepšenia dosiahnutých výsledkov je odporúčané opakovanie
liečby „ADELI“ po 3 až 6 mesiacoch. Avšak nasledovný náklad vo výške 4.164,50 eur bol náklad na
liečebný pobyt žalobkyne v ADELI Medical Center v čase od 22.07.2013 - 10.08.2013, t.j. ani nie

jeden mesiac po predchádzajúcom liečebnom pobyte žalobkyne v tomto zariadení. Vytkol súdu prvej
inštancie tiež, že neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa nepostupovala prostredníctvom verejného
zdravotného poistenia. Ako je uvedené už vyššie žalobkyňa si svojvoľne, bez konzultácie so svojim
ošetrujúcimlekáromaposudkovýmlekáromzvolilaspôsobliečbyvsúkromnomzdravotníckomzariadení
ADELI Medical Center. Daným postupom žalobkyňa znemožnila kontrolu účelnosti a potrebnosti liečby,

ktorú by inak vykonával posudkový lekár zdravotnej poisťovne. Žalobkyňa, obišla zdravotnú poisťovňu
pri určovaní správnej a účelnej liečby. Žalobkyňa od 16.08.2010 nežiadala o kúpeľnú liečbu a teda
nepostupovala pri liečbe v ADELI Medical Center postupom v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. o
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách
za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého sa plne alebo čiastočne
uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť

alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť (§7 ods. 1 predmetného zákona), pričom poskytovanie kúpeľnej
starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná poisťovňa na návrh lekára. Z uvedených dôvodov navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že predpokladom úspešného uplatnenia náhrady
liečebných nákladov je preukázanie úhrady za náklady skutočne vynaložené na liečenie, splnenie

predpokladu ktorý nie je sporný a účelnosť nákladov, ktorá vychádza z lekárskej správy vypracovanej
B.. B. V. zo dňa 20.08.2012, ktorý odporučil opakované preliečenie v ADELI Centrum a nemožnosť
aplikácie podobnej liečby iných zariadeniach na Slovensku, ako aj lekárske správy vypracované
príslušným lekárom ADELI Medical Center v rámci jednotlivých liečebných pobytov, ktoré v časti
výsledky liečby obsahujú popis konkrétnych zlepšení zistených ako výsledky rehabilitačnej liečby v

kontexte zdravotného stavu žalobkyne. V neposlednom rade účelnosť vyložených nákladov na liečenie
bola preukázaná aj výpoveďou svedkov p. S. Q.. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania v plnej výške 100 % proti žalobkyni.
4. Žalovaný repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a 380 ods.
1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. vo vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a v povinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Ustanovenie § 449 Občianskeho zákonníka zakladá nárok na náhradu nákladov na liečenie, ktorých
účelom je obnovenie zdravia, alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu po jeho poškodení; musí
ísť o účelné a preukázateľne vynaložené náklady, ktoré neboli hradené zo zdravotného poistenia
poškodeného, resp. neboli bezplatné. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska
uplatnených odvolacích námietok je podstatné zodpovedanie otázky účelnosti nákladov vynaložených

na liečenie.
7.Zákonbližšienekonkretizuje,čokonkrétnejemožnépovažovaťzaúčelnénákladyspojenés liečením,
v dôsledku čoho je daný priestor na zohľadnenie osobitostí jednotlivého prípadu. Súdna prax však
vykladá pojem účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v širšom zmysle (R 26/1982), keď za
liečebné náklady považuje nielen náklady na samotnú liečbu poškodeného, ktoré vedú k zlepšeniu jeho

zdravia (napr. náklady vynaložené na nákup ortopedických pomôcok či iných zdravotníckych pomôcok),
ale aj náklady na rehabilitáciu poškodeného v príslušnom zdravotníckom zariadení, náklady spojené
so zabezpečením ošetrovateľa, s potrebným prilepšením na strave a pod (R III/1967,s. 53 ods. 4), ba
dokonca preukázateľne a účelne vynaložené náklady na návštevy najbližších príbuzných poškodeného
v zdravotníckom zariadení priaznivo vplývajúce a urýchľujúce liečebný proces (R 28/1980). Správnosti

výkladu účelnosti liečebných nákladov nasvedčuje aj novšie rozhodnutie NS ČR zo dňa 30.11. 2004
sp.zn. 25 Cdo 1875/2003. Soubor C 2991. I keď citované rozhodnutie pochádza z rozhodnutia českého
súdu,jeplneakceptovateľnéajnadanýprípad,keďženaust.§449Občianskeho zákonníkasavzťahuje
rovnaká právna úprava.
8. Žalovaný namieta, že žalobkyňa nepožiadala zdravotnú poisťovňu o kúpeľnú liečbu, ktorá je hradená

či už celkom alebo z časti z verejného zdravotného poistenia a bez odporúčania lekára, svojvoľne
využívala liečenie v súkromnom rehabilitačnom centre a preto tieto liečebné náklady nie je možné
považovať za účelne vynaložené, námietka ktorá je vo vzťahu k výkladu účelnosti nákladov nenáležitá.9. Náklady spojené s liečením sú u nás kryté prostriedkami verejného poistenia v oblasti zdravotného
a sociálneho poistenia. V ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale ide o samostatné právo
poškodeného na náhradu iných účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený dostáva

väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne (hoci na to
prispievaplatenímpoistného),môžumuokremtohovzniknúťrôzneinénákladyspojenésliečením,ktoré
poisťovňa neuhrádza. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka teda pojednáva práve o nároku
poškodeného na úhradu nákladov vtedy a v takej výške, v akej nebolo liečenie poskytnuté bezplatne.
Zákonodarca v citovanom ustanovení neuvádza nemožnosť absolvovania liečby poškodeným v

dôsledku dopravnej nehody aj v takom zariadení, ktorého služby nie sú uhrádzané z povinného
zdravotného poistenia a teda, že poškodený nemôže takúto liečbu absolvovať. Týmto ustanovením nie
je bránené, aby poškodený absolvoval liečbu v ňom vybranom zariadení. Posúdenie týchto nárokov je
otázkou právnou. Na ich náhradu má poškodený právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením, a
ktorýchexistenciujepotrebnépreukázať.Povinnosťtvrdeniaapovinnosťunesenia dôkaznéhobremena
je na strane žalobkyne, ktorá si svoju dôkaznú povinnosť splnila predložením listinných dôkazov o

úhrade uplatnených nákladov. O skutočnosti, že absolvované liečenie bolo realizované za účelom
zlepšenia jej zdravotného stavu a že zlepšenie i dosiahlo, odvolací súd nemal na základe obsahu
spisu žiadne pochybnosti. Náklady žalobkyne v súvislosti so zlepšovaním zdravotného stavu vznikli a
bolo úlohou žalovaného, ktorého dôkazná povinnosť sa odvíja od dôkazov predložených žalobkyňou,
preukázať, že žalobkyňa mala možnosť ich ovplyvniť, ktoré dôkazné bremeno žalovaný neuniesol.

10. Za spoľahlivo preukázanú má odvolací súd aj príčinnú súvislosť medzi uvedenými nákladmi
žalobkyne a poškodením jej zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou a to nielen z výpovede svedkyne
S. Q., ale aj z lekárskych správ ošetrujúceho lekára B.. V. a lekárskych správ z ADELI Centra, ako aj
z časovej nadväznosti daných úkonov, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených faktúr. Takto splnenú
dôkaznú povinnosť sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť, keď iba spochybnenie účelnosti vynaložených

nákladov k dosiahnutiu zmeny napadnutého rozsudku nepostačuje.
11. Pokiaľ žalovaný spochybňuje účelnosť nákladov tým, že sa jedná o súkromné rehabilitačné centrum,
je z pohľadu vyššie uvedeného toto spochybnenie nedostatočné dosiahnuť zmenu napadnutého
rozsudku, pretože zákonodarca dal žalobkyni právo podľa ust.§ 449 ods.1 Občianskeho zákonníka,
ktoré je v tomto smere neobmedzuje. Nerozlišuje, či sa jedná o liečenie absolvované v slovenskom

zdravotníckom, alebo v zahraničnom zdravotníckom zariadení, ani nevylučuje absolvovať liečebný
pobyt v súkromnom rehabilitačnom centre. Rovnako tak zákonodarca účelnosť nákladov nepodmienil
splnením predpokladov upravených v § 7 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého sa plne alebo čiastočne uhrádza kúpeľná

starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú
zdravotnú starostlivosť, pričom poskytovanie kúpeľnej starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná
poisťovňa na návrh lekára.
12. Právo na zlepšenie života, teda aj zdravotného stavu je zaručené Ústavou SR a tiež Dohovorom
o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa aktuálnej súdnej praxe nie je dokonca rozhodujúce ani

to, či liečba bola úspešná alebo neúspešná. Súd má povinnosť skúmať len dôvodnosť a účelnosť
vynaložených nákladov spojených s liečením, t.j., či uplatnený nárok skutočne súvisí s absolvovaním
liečebného procesu. Zmyslom inštitútu náhrady účelných nákladov spojených s liečením nie je úhrada
len takých nákladov, ktoré musia byť zavŕšené finálnym zlepšením zdravotného stavu. Ktorákoľvek
fáza liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k predpokladanému výsledku liečenia, ale aj k jeho

priaznivejšiemu priebehu, je účelná a účelne vynaložené sú potom aj náklady na ňu vynaložené. V
danom prípade na základe výsledkov vykonaného dokazovania (bod 15., 17.,19., 21.,23., 25., 27.,
napadnutého rozsudku) ani nemožno spochybniť význam rehabilitačného pobytu žalobkyne z hľadiska
účelnosti v jeho finálnej podobe, keď zdravotný stav žalobkyne tak po stránke fyzickej, ako aj psychickej
dosiahol v dôsledku liečenia v ADELI Medical Centre až neočakávaný rozmer zlepšenia.

13. Ak by aj súd pripustil relevantnosť námietky žalovaného o svojvoľnom pobyte v centre, táto
bola v dôsledku lekárskej správy vypracovanej B.. V. dňa 20.08.2012 vyvrátená, pretože zo správy
explicitne vyplýva, že odporúča opakované preliečenie v ADELI Medical Centrum vzhľadom na predošlé
zlepšenie zdravotného stavu a nemožnosť aplikácie podobnej liečby iných zariadeniach na Slovensku,
ako aj lekárske správy vypracované lekármi ADELI Medical Center v rámci jednotlivých liečebných

pobytov, ktoré obsahujú popis konkrétnych zlepšení v dôsledku rehabilitačnej liečby. V neposlednom
rade účelnosť vyložených nákladov na liečenie bola preukázaná aj výpoveďou svedkov p. S. Q. a W. Q..
14. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacomkonaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane priznaných úrokov z omeškania
o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď ich
výška bola určená v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Sr č. 87/1995 Z.z. Ako vecne správny
odvolací súd potvrdil výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie správne v zmysle § 255 ods.

2 C.s.p. stanovil vzhľadom na spôsob rozhodnutia pomer úspech žalobkyne v konaní v rozsahu 59,55%
ako aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená
od platenia súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovaným je daná ustanovením § 2 ods. 2
citovaného zákona.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech
a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).