Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Pc/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201729
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219201729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľky: A. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, W., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, o návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva voči
T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, W., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí T. Š., nar. XX.XX.XXXX voči maloletej A. Š., nar.
XX.XX.XXXX a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom
dieťaťa je v záujme maloletej A. Š..

II. Maloletá A. n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súd dňa 03.04.2019 sa domáhala navrhovateľka vydania rozhodnutia, ktorým
by súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí T. Š., nar. XX.XX.XXXX voči maloletej A. Š., nar.
XX.XX.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičovstva dieťaťa
je v záujme maloletej A.. Navrhovateľka uviedla, že matka navrhovateľky uzatvorila dňa 10.05.1997
manželstvo s T. Š.. Matka maloletej nežije od roku 2005 v spoločnej domácnosti so svojím manželom T.
Š. ale žije v domácnosti so svojim partnerom P. D.. Hoci manželia spolu nežijú od roku 2005 v spoločnej
domácnosti ani sa spolu od roku 2005 nestýkajú, ich manželstvo stále právne trvá. V manželstve sa

dňa 20.07.2011 narodila maloletá navrhovateľka. Otcovstvo dieťaťa bolo určené v súhlase s prvou
domnienkou otcovstva. Manžel matky p. T. Š. si je vedomý toho, že maloletá nie je jeho dieťaťom, nikdy
sa vo vzťahu k maloletej ako otec nesprával, s návrhom na podanie návrhu súhlasí. Maloletá za svojho
otca považuje P. D., s ktorým žije od svojho narodenia v jeden domácnosti, tento sa o ňu stará, podiela
sa spoločne s matkou na jej výchove a znáša náklady na jej výchovu a starostlivosť.
2. Odporca p. T. Š. súhlasil s podaným návrhom. Uviedol, že s matkou maloletej Niny nežijú v spoločnej
domácnosti ani sa intímne nestýkajú od roku 2005. Vyhlásil, že nie je biologickým otcom maloletej

navrhovateľky A., nestretávajú sa spolu a nemá k nej žiadny citový vzťah.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:
4. Z rodného listu navrhovateľky vyhotoveného dňa 01.08.2011. Matričným úradom Mestská časť
Bratislava - Petržalka vyplýva, že rodičmi navrhovateľky sú D. Š.Y. rod. P., nar. 04.07.1974 a T. Š., nar.
XX.XX.XXXX.
X. D. Š. a T. Š. uzatvorili manželstvo dňa 10.05.1997, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného

obvodu Petržalka vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX. Manželstvo stále trvá.
6. Zo správy o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva vyhotovenej Dr. med. Martinom Genčíkom vyplýva, že
pri všetkých vyšetrených markeroch sa dá dokázať zhoda medzi DNA putatívneho otca (P. D.) a dieťaťa(A.Š.).Týmtojepraktickypotvrdenéotcovstvomedzivyšetrenýmiosobami.Pravdepodobnosťotcovstva
99,9988084 %.
7. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehote ustanovená na zapretie otcovstva môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
8. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanom podľa ods. 1 vyhovie a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

9. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v danom
prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa najprv požiadať všeobecný súd o rozhodnutie
o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia následne podať návrh na zapretie
otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa už
uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť. To znamená, že do uplynutia
zákonnej lehoty rodičom dieťa nie je aktívne legitimované podať návrh na začatie konaní podľa § 96

zákona o rodine. Vzhľadom na to, že v danom prípade už uplynula rodičom navrhovateľky zapísaným
v jeho rodnom liste zákonná lehota na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľky - maloletého
dieťaťa, aby súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva, nakoľko muž uvedený v rodnom liste podľa
paternitného testu nie je jeho biologickým otcom, súd návrhu vyhovel.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Procesného mimosporového poriadku podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj napriek
skutočnosti, že procesný kódex upravuje v rámci konaní vo veciach určenia rodičovstva možnosť priznať
úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania, súd v prejednávanom prípade má za to, že
túto náhradu nemožno v danom prípade spravodlivo požadovať od žiadnej zo sporových strán, keďže
účastníkom konania je len navrhovateľka, z tohto dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.