Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219787
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7614219787.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa: JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu:

Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50052560, zast.: AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1) JAROMAR LOGISTIK, s.r.o. v
likvidácii, Iliašovská 792/81, 053 11 Smižany, IČO: 36 586 633, 2) G. T., U.. XX.X.XXXX, F. R. B. XXX/
XX, XXX XX E., zast.: advokátskou kanceláriou BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, 059 21 Svit, o
zaplatenie 6.173,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán sporu rozsudkom 4C/125/2015-189 dňa
27.6.2016.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením 9Co 86/2017-265 zo dňa 6.3.2018 zrušil rozsudok súdu okrem

výrokuozastaveníkonaniavočižalovanémuv3.radeavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pokiaľ ide o
priznanie žalovanej istiny 4 412,78 eur, lebo z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či ide o úver, istinu,
dohodnuté úroky a poplatky, nie je z neho zrejmé ako žalobca započítal jednotlivé plnenia žalovanej v
2. rade v splátkach. Vo svojom odôvodnení len súd prvej inštancie uviedol, že podľa špecifikácie istiny,
ktorej sa žalobca v konaní domáha, je istina vypočítaná na sumu 4 412,75 eur a to 16 800,00 eur
(čerpaná výška peňažných prostriedkov na základe zmluvy - 12 387,22 eur), úhrada je započítaná na

istinu =
4 412,70 eur. Pokiaľ by išlo len o nesplatený úver (bez úrokov a poplatkov), nie je zrejmé, z čoho potom
uznaná suma 11 245,96 eur pozostáva, či išlo len o úver bez poplatkov a úrokov alebo len o nesplatenú
istinu úveru. Vytkol, že súd sa nevysporiadal a dostatočne nevysvetlil ani ďalšie priznané sumy, a
to dohodnuté úroky v sume 937,82 eur, pričom uviedol iba výšku dohodnutého úroku z omeškania
z jednotlivých dlžných súm a počet dní, bez ďalšieho vysvetlenia, čo ho viedlo k takému záveru.
Nepreskúmateľný je aj záver súdu - o povinnosti žalovaných 1,2 zaplatiť poplatok za správu úveru vo

výške 75,00 eur, ktorá suma mala pozostávať z nesplatených poplatkov za obdobie od apríla 2013 do
júna 2014, t.j. 15 x 5 = 75,00 eur, bližšie túto sumu neodôvodnil, čo do základu, ani čo do výšky.
Poukázal na to, že rozsudok nemá náležitosti preskúmateľného rozhodnutia so zreteľom na jeho
odôvodnenie, čo do priznanej istiny, dohodnutých úrokov z omeškania, ako aj poplatkov za správu úverua z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné ako uvedený rozsudok v napadnutom rozsahu
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v prvom rade rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak,

aby bolo preskúmateľné, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalovanej
v 2. rade a vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu.

3. Súd prvej inštancie vyzval a taktiež urgoval žalobcu na presnú špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca
napriek tomu, že na poskytnutie tejto špecifikácie požiadal súd dňa 19.6.2019 o poskytnutie lehoty 1

mesiac (č.l. 312 spisu), požadovanú špecifikáciu nepredložil.

4. Na pojednávaní dňa 29.5.2020 zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že je nepochybné, že v
predmetnej sume 11 245,96 eur bol popri iných nárokoch zahrnutý aj celkový zostatok istiny úveru podľa
zmluvy o úvere. Keďže podľa zmluvy o úvere bola posledná splátka istiny úveru splatná 28.12.2010,
je očividné, že predmetom dohody o splátkach ako aj v notárskej zápisnice bol aj aktuálny zostatok

istiny úveru. Teda všetky záväzky dlžníka zo zmluvy o úvere, ktoré existovali k 30.04.2011, to znamená
zostatok istiny, úroky, úroky z omeškania a všetky ostatné nároky boli v plnom rozsahu uhradené v
rámcisplátkovéhokalendárapodľadohodyosplátkach.Takakobolanaformulovanádohodaosplátkach
resp. notárska zápisnica, tak tie ďalšie pohľadávky, na ktoré odkazovala dohoda o splátkach resp.
notárska zápisnica, ktoré vzniknú oprávnenej osobe v súvislosti so zmluvou, z týchto ustanovení jasne

vyplýva, že predmetné ustanovenie nehovorí o pohľadávkach, ktoré existovali ku dňu 30.04.2011, ale
len o prípadných pohľadávkach, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, teda po tomto dátume. Ďalej
poukázal na to, že počnúc dňom 30.05.2011, keď bola uzavretá dohoda o splátkach, už nemožno hovoriť
o omeškaní zo strany dlžníka zo zmluvy o úvere. Pôvodné splatnosti jednotlivých nárokov, ktoré boli
predmetom dohody o splátkach v celkovej výške 11 245,90 eur, vyplývajúce zo zmluvy o úvere, boli

nahradené novými splatnosťami jednotlivých splátok uvedenými v bode 3 Dohody o splátkach. Opačný
záver by bol neuplatniteľný, keďže ten istý záväzok nemôže mať súčasne dve rôzne splatnosti a teda
v tomto prípade došlo k novácii záväzku. Uviedol tiež, že ku dňu spisovania notárskej zápisnice, t. j.
8.6.2011, vo vzťahu k bodu II. odsek 2, okrem záväzku žalovaných, ktorý bol vyčíslený na sumu 11
265,96 eur a vo vzťahu ktorému žalovaná strana urobila uznanie dlhu, žiaden iný záväzok k tomuto dňu

vo vzťahu k žalobcovi, či v naturálnej alebo nenaturálnej forme neexistoval.

5. Zástupca žalobcu ani žalovaného v 1. rade sa na pojednávaní nezúčastnili, pritom zástupca žalobcu
svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, preto podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

6. Predmetom tohto sporu je zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného
medzi stranami sporu.

7. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 11.01.2010 mal súd nepochybne preukázané, že žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade prevádzkový preklenovací splátkový úver vo výške 16 800,-

eur s úrokovou sadzbou vo výške 1 %, ktorá bola premenná, s výškou splátky 1 400,- eur mesačne,
splatnosťou prvej splátky 28.01.2010 a konečnou splatnosťou úveru 28.12.2010. Keďže zmluva bola
uzavretá ako absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka v zmysle § 497 až § 507, je potrebné
tento právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

8. Nakoľko žalovaný v 1. rade svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil, konatelia tejto
spoločnosti uzavreli dohodu o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Z obsahu
dohody o pristúpení k záväzku mal súd preukázané, že dňa 11.01.2010 uzatvoril žalovaný v 1. rade,
zastúpený žalovanou v 2. rade ako konateľkou, zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov bankou pôvodnému dlžníkovi vo výške 16 800,- eur, pričom pôvodný dlžník sa

zaviazal vrátiť úver spôsobom a v lehotách podľa úverovej zmluvy, ale tiež plniť ďalšie záväzky v tejto
zmluve dohodnuté. Dohoda o pristúpení k záväzku jednoznačne v bodoch II., III. obsahuje podmienky
uzavretia úveru, ku ktorým pristupujúci dlžník pristúpil, súhlasil s nimi a zaviazal sa tieto podmienky aj
dodržiavať. Takúto istú dohodu o pristúpení k záväzku uzavrel aj ďalší konateľ žalovaného v 1. rade C.
M., pričom obsah dohôd o pristúpení k záväzku (č.l. 10, 11 spisu), sú úplne totožné. Po uzavretí dohody

o pristúpení k záväzku žalovaný v 3. rade ako pristupujúci dlžník podľa správy Centrálnej evidencie
obyvateľov dňa XX.XX.XXXX zomrel a súd konanie voči nemu právoplatne zastavil (rozsudok na č.l.
189 spisu).9. Vzhľadom na to, že ani po pristúpení k dlhu oboma konateľmi žalovaného v 1. rade nedošlo k
úhrade dlhu, žalobca podaním zo dňa 16.10.2013 vyzval žalovaného na splnenie dlhu s upozornením
na vymáhanie pohľadávok z úverovej zmluvy prostredníctvom inkasnej agentúry CASH COLLECTORS

SK s.r.o. K návrhu žalobca na preukázanie svojho nároku predložil aj obsah všeobecných obchodných
podmienok, ktoré podľa úverovej zmluvy a zmlúv o pristúpení k dlhu zo dňa 11.01.2010 sa stali súčasťou
úverovej zmluvy, nakoľko obe dohody o pristúpení k dlhu sú podpísané žalovanými 2,3 a predložil aj
sadzobník poplatkov a náhrad navrhovateľa a prehľad o transakciách na úverovom účte (č.l. 23-38
spisu).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Je nesporné, že na základe zmluvy o uznaní dlhu žalovaná v 2. rade uhradila uznaný záväzok vo

výške 11.245,96 eur, bolo potrebné zaoberať sa nárokom žalobcu, na základe ktorého došlo k podaniu
žaloby na úhradu ďalších nárokov žalobcu.

12. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobcu, o čom súd rozhodol uznesením na č.l. 280
spisu.

13. Ako súd citoval vyššie, zmluvný vzťah medzi predchodcom a žalovanými bol založený zmluvou o
úvere v zmysle Obchodného zákonníka.

14. Nespornou skutočnosťou je, že na základe notárska zápisnice spísanej dňa 8.6.2011 v bode II ods.

1 došlo k uznaniu dlhu vo výške 11.245,96 eur. Tiež nespornou skutočnosťou je, že žalovaná strana si
svoj záväzok voči žalobcovi splnila, čomu nasvedčujú listiny nachádzajúce sa v spise na č.l. 111 - 118.
Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah zo zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanými bol vysporiadaný
úhradou sumy podľa vyhlásenia o uznaní dlhu a záväzku, neprichádza do úvahy vyhovenie žalobe z
titulu zmluvy o úvere.

15. Súd poukazuje na to, že v odseku 2 tohto bodu je popísané uznanie záväzku: Osoba povinná
vyhlasuje, že je povinná splniť osobe oprávnenej okrem záväzku aj ďalšie pohľadávky, ktoré vzniknú
osobe oprávnenej v súvislosti so zmluvou, a ktoré v čase zverenia pohľadávky zo zmluvy do mandátnej
správy mandátarovi ani ku dňu neboli súčasťou vymáhanej pohľadávky.

16. Keďže žalovaná strana svoj záväzok vyplývajúci z vyhlásenia o uznaní dlhu splnila, podľa názoru
súdu žalobca svoju žalobu oprel o bod II ods. 2 citovaného vyhlásenia.

17. Napriek tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval, že jeho nárok sa odvíja od bodu II ods.

2 tohto uznávacieho prehlásenia, posudzoval súd jeho nárok v zmysle tohto ustanovenia.
Naopak žalovaná prehlásila, že okrem záväzku žalovaných, ktorý bol vyčíslený na sumu 11 265,96 eur
a vo vzťahu ktorému žalovaná strana urobila uznanie dlhu, žiaden iný záväzok k tomuto dňu vo vzťahu
k žalobcovi, či v naturálnej alebo nenaturálnej forme neexistoval.

18. Pre prípad, ak by žalobca svoju žalobu založil práve na tomto ustanovení, poukazuje súd na § 323
ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

19. Uznanie záväzku (dlhu) je upravené v Občianskom zákonníku ( § 558) aj v Obchodnom zákonníku
( § 323) ako zabezpečovací inštitút v tom zmysle, že zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že
mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky (existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá,
pri súdnom spore dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka, začiatok
plynutia novej premlčacej lehoty). Právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo

vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, a preto sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom
zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Pri porovnaní právnej úpravy v oboch
zákonníkoch nájdeme jednak terminologické odchýlky (Občiansky zákonník upravuje uznanie dlhu,Obchodný zákonník uznanie záväzku), ale aj rozdiely vecného charakteru, na ktoré v ďalšom výklade
upozorníme.
Uznanie záväzku sa pokladá za zabezpečovací inštitút nižšej intenzity, a to preto, lebo neplní

uhradzovaciu funkciu (napr. ručenie alebo banková záruka). Preto niektoré zahraničné úpravy uznanie
záväzku nezaraďujú medzi zabezpečovacie inštitúty, ale ho upravujú v rámci premlčania. Podstatou
inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie
záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek.

Z odseku 1 vyplýva, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný
veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu.
Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Z tejto zásady Obchodný zákonník ustanovuje
výnimky (odsek 2). Treba zdôrazniť, že uznanie musí dlžník urobiť (adresovať) voči veriteľovi. Z hľadiska
obsahu Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka,
ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Obchodný zákonník požaduje jednoznačné určenie

uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť. Treba však rešpektovať všetky
všeobecné požiadavky kladené na právne úkony. Preto nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú presne
použité výrazy "uznanie", alebo je výslovne vymedzený rozsah, v ktorom sa záväzok uznáva. V každom
konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob
tohto vymedzenia. V praxi sa často vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výška realizuje

odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad (faktúra).
Pokiaľ by rozsah uznania záväzku nebol určený, má sa za to, že sa uznáva záväzok v celom rozsahu.
Uznať však možno len existujúci záväzok.
Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky. Predovšetkým je to vznik vyvrátiteľnej právnej
domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť

domnienky ("predpokladá sa"), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne
že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo
na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom
zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má
súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak ( § 133 OSP). Existencia záväzku je nesporná

len v čase uznania. Preto z uznania záväzku nemožno vyvodzovať, že tento záväzok trvá aj neskôr
(napr. môže zaniknúť na druhý deň po uznaní jeho splnením) - viď komentár k ustanoveniu § 323 ObZ
- zdroj ASPI.

20. Pre prípad, ak žalobca svoju žalobu mienil oprieť o ustanovenie bodu II ods. 2 vyhlásenia o uznaní

dlhu a záväzku, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval existenciu
akéhokoľvek záväzku žalovaných voči žalobcovi ku dňu podpísania tohto uznávacieho vyhlásenia, čo
potvrdil na pojednávaní i zástupca žalovanej strany.

21. Súdu preto nezostalo nič iné, len žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako úspešným stranám v
spore priznal súd plnú náhradu trov konania.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.