Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212380
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615212380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Lýdii Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu Z. P., B.. XX.X.XXXX, X. T..
C. XXX/XX, XXX XX T., práv. zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Pribinova 3, 901 01 Malacky,
proti žalovanému Záhorácke pekárne a cukrárne, a.s., so sídlom Cesta Mládeže 12, 901 01 Malacky,
IČO: 31 412 955, práv. zast. Potásch & Potásch s.r.o., Jedľová 14037/7, 821 07 Bratislava IČO: 47 258
616, o zaplatenie 9.331,31 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č.k. 7C/320/2015-124 zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 7C/320/2015-124 zo dňa 12. 2.2018

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
9.331,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,76 EUR od 25.4.2012
do zaplatenia, zo sumy 4.079 EUR od 11.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 3.751,20 EUR od 21.1.2012 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
22.12.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 9.331,31 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že podnikal na základe živnostenského oprávnenia do 1.2.2014. K tomuto
dňu ukončil podnikateľskú činnosť. Žalobca v mesiacoch október až december 2011 vykonal viacero
prepráv tovaru motorovým vozidlom pre žalovaného. Následne vystavil žalovanému faktúry ,a to faktúru
č. 2011111 zo dňa 2.12.2011 na sumu 4.074,72 EUR splatnú dňa 1.1.2012, faktúru č. 2011115 zo

dňa 12.12.2011 na sumu 4.079,35 EUR splatnú dňa 10.1.2012 faktúru č. 2011117 na sumu 3.751,20
EUR splatnú dňa 20.1.2012. Žalovaný v období od vystavenia faktúr až do 25.4.2012 vykonal niekoľko
čiastkových úhrad, ktoré žalobca započítal na najstaršiu faktúru č. 2011111, čím došlo k zníženiu
pôvodnej dlžnej sumy z uvedenej faktúry zo sumy 4.074,72 EUR na sumu 1.500,76 EUR. Od 25.4.2012
žalovaný nevykonal žiadnu ďalšiu úhradu. Žalobca si záväzok splnil a objednané prepravy vykonal
riadne a včas. Napriek uvedenému žalovaný splatné faktúry neuhradil riadne, čím sa dostal do
omeškania, pričom jeho dlh predstavuje sumu vo výške 9.331,31 EUR. Žalobca si uplatnil aj úroky z

omeškania vo výške 9% ročne zo súm jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr
do zaplatenia.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že žalobca k žalobe nepriložil
žiadnu platnú a účinnú zmluvu, od ktorej odvíja svoje nároky. Podľa žalovaného faktúra nie je právnym
titulom,odktoréhojemožnéodvíjaťbezďalšiehoakékoľvekprávnenároky.Bezpreukázaniazmluvného

vzťahu v konečnom dôsledku nie je možné verifikovať ani správnosť fakturovaných súm. Žalobca
nepreukázal, že služby, ktoré sú predmetom faktúr naozaj vykonal a že by fakturované sumy boli vecne
správne t.j., že by nárok v uplatnenom rozsahu žalobcovi naozaj vznikol a to v otázke jednotkovej
ceny, oprávnenosť fakturovanej položky (paušálna odmena za vývoz tovaru) a správnosť fakturovaných
kilometrov.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu písomnej
zmluvy, po právnej stránke však došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzniku dvojstranného právneho
vzťahu a to ústnej dohode o vykonávaní prepravy. Tento právny vzťah vznikol v momente, keď sa
žalobca a žalovaný dohodli na obsahu činnosti, t.j. preprave výrobkov žalovaného motorovým vozidlom
žalobcu. V prípade námietky žalovaného, či naozaj boli vykonané služby, ktoré sú predmetom faktúr

žalobca uviedol, že žalovaný mal možnosť vystavené faktúry mu vrátiť s odôvodnením, že si takéto
služby neobjednal, čo však žalovaný neurobil. V potvrdzovacom liste záväzkov zo dňa 20.2.2012, ktorý
sám žalovaný zaslal žalobcovi, žalovaný žiada žalobcu o zaslanie zoznamu nezaplatených pohľadávok,
ktoré má žalobca voči žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobca skutočne vykonával služby pre
žalovaného, že žalovaný si je vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi a že žalovaný nikdy nenamietal

správnosť či opodstatnenosť fakturovaných súm. K potvrdzovaciemu listu je priložená príloha nazvaná
„Zoznam záväzkov“ žalovaného zo dňa 21.2.2012, v ktorej jasne vyplýva, ktoré sumy boli žalovanému
vyfakturované, aké sumy žalovaný uhradil, a ktoré sumy ešte zostávajú uhradiť. Žalobca uviedol, že
väčšina faktúr, ktorá bola žalovanému vystavená bola žalovaným bez akýchkoľvek problémov uhradená
a to i napriek tomu, že medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva o poskytovaní služieb.

5. Žalovaný poukázal na dobropisy, ktoré žalobca vystavil žalovanému na sumy 2.734,22 EUR a 816,-
EUR s tým, že tieto listiny dokazujú, že fakturácia žalobcu za poskytnuté služby nebola správna, tj.
viaceré nároky žalobcu uplatňované faktúrami neboli opodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že prípadná
spolupráca žalobcu a žalovaného v minulosti bez ďalšieho nepreukazuje, že táto spolupráca bola

dohodnutá aj za obdobie od 21.11.2011 do 20.12.2011. Zároveň žalovaný poukázal na list žalovaného
adresovanýžalobcovizodňa12.1.2012,vktoromžalovanýnamietolsprávnosťjehofakturácievrozsahu
8.808,38 EUR za obdobie od 1.1.2011 do 31.7.2011. Podľa žalovaného je teda povinnosťou žalobcu
preukázať, že aj za obdobie sporných faktúr, fakturovaná suma bola správna a že fakturácie neboli
nadrozsahové. Podľa žalovaného je žalobca povinný preukazovať opodstatnenosť ním uplatneného

nároku a to za časový úsek údajne poskytnutých služieb 21.11.2011- 20.12.2011, pričom v tomto smere
je bezpredmetné, že medzi žalobcom a žalovaným existovala zmluvná spolupráca aj v minulosti, keďže
túto skutočnosť nespochybňuje ani žalovaný. Vo vzťahu k doloženým „stazkám“ žalovaný uviedol, že
v nich chýba konkrétne určenie trás, t.j. nie je možné verifikovať správnosť kilometrov, nie sú na nich
uvedené mestá, z ktorých sa mala preprava uskutočňovať. V „stazkách“ chýba označenie prepravcu a

ani na jednej „stazke“ nie je podpis ani pečiatka žalovaného, teda pre koho žalobca prepravoval. Zároveň
odmietol, že potvrdzovací list záväzkov má právne účinky týkajúce sa uplatneného nároku. Takýto úkon
je relevantný pre účely účtovné a audítorské a nepreukazuje opodstatnenosť nároku.

6. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca v priebehu roku 2011 vystavil žalovanému približne

30 faktúr. Faktúry boli vystavované pravidelne za každých 10 dní, z týchto cca 30 faktúr, boli všetky
ostatné uhradené, okrem 3 faktúr, ktoré sú predmetom konania. Vo februári 2012 zaslal žalovaný
potvrdzovací list záväzkov žalobcovi, v ktorom žiada žalobcu o potvrdenie údajov v účtovnej evidencii.
Rozpis záväzkov predstavoval 7 faktúr s tým, že prvé 2 faktúry s variabilným symbolom 2011107 a
2011109 boli uhradené, ako aj posledné 2 faktúry s variabilným symbolom 2011119 a 2011124. Tri faktúry

s najvyššou fakturovanou sumou zostali neuhradené, z jednej týchto faktúr s variabilným symbolom
2011 111 žalovaný plnil čiastočne.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že všetko ohľadom prepravy so žalobcom dojednával p.
W. ako zamestnanec žalovaného, ktorý mal na starosti dopravu. Pani B., zamestnankyňa žalovaného,

preberala faktúry a vystavila aj inventarizáciu záväzkov žalovaného. Presný rozpis ciest a dodávok
žalobcovi vždy hovoril p. W.. Závozy sa robili skoro ráno a až v ten deň mali nachystané doklady a tovar
a pokyny, kam má tovar odviezť. Čas dovozu na jednotlivé prevádzky musel byť dodržaný. Čo sa týka
potvrdzovacieho lístku záväzkov spolu s inventarizáciou, žalobca si originál nechal, kópiu podpísal azaslal audítorskej spoločnosti žalovaného, o čom doložil kópiu podacieho lístku. Čo sa týka fakturácie
km počas prepravy žalobca alebo jeho zamestnanci vyhotovovali „stazky“, kde boli uvedené km, na
niektorých prevádzkach im príjem tovaru potvrdzovali, ak dodávky neboli v skorých ranných hodinách.

Následne si žalobca spočítal km zo „stazky“, podpísal to p. W. a bola vyhotovená faktúra. Fakturovalo
sa každých 10 dní. Čo sa týka dobropisov, súviselo to s tým, že žalovaný chcel počítať km podľa údajov
z GPS, pričom km bolo najazdených viac, žalobca teda fakturoval toľko km, koľko bolo najazdených.
Následne mu bolo zo strany žalovaného povedané, že ak nevystaví dobropisy, neuhradia mu faktúry.

8. Žalovaný v konaní popieral vznik zmluvy o preprave veci, tvrdil, že spoluprácu medzi žalobcom
a žalovaným treba právne posúdiť ako zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku podľa ust. § 638
Obchodného zákonníka, a keďže žalobca nedoložil písomnú zmluvu, považuje sa takýto za absolútne
neplatný. Žalovaný v prípade právneho posúdenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
podľa § 638 Obchodného zákonníka vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobcu.Ďalejžalovanýtvrdil,žežalobcanepreukázal,žebyprepravuvykonalajzaobdobiefakturované

spornými faktúrami.

9. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 610 Obch. zák., § 625 ods. 1 ods. 2 Obch.
zák., § 638 ods. 1 ods. 2 Obch. zák.

10. Z výsluchu žalobcu ako aj z výsluchu svedka Y. W. mal konajúci súd za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah. Tento právny je potrebné posúdiť ako zmluvu
o preprave veci podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka a nasl. Žalobca tvrdil, že pre žalovaného
vykonával prepravu jeho výrobkov na jednotlivé miesta odberateľov, ktoré určil žalovaný (prevádzky
obchodných reťazcov). Uvedené potvrdil aj svedok Y. W., keď uviedol, že žalobca rozvážal pekárenské

a cukrárenské výrobky pre žalovaného. Išlo teda o prepravu určitej veci (pekárenské výrobky) na určité
miesto (obchodné reťazce) z pekárne žalovaného. Nešlo o zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku
podľa § 638 a nasl. Obchodného zákonníka ako tvrdil žalovaný. Obchodný zákonník nevyžaduje pre
zmluvu o preprave veci písomnú formu, preto aj napriek neexistencii písomnej zmluvy, existoval medzi
sporovými stranami právny vzťah a to zmluvy o preprave veci. Žalobcovi ako dopravcovi vzniká podľa

§ 625 Obchodného zákonníka nárok na odplatu. Ak by preprava nebol vôbec vykonaná, resp. by boli
fakturovanénesprávnekilometre,akotvrdilžalovaný,nebolbydôvodzostranyžalovanéhonačiastočné
plnenie (čiastočná úhrada faktúry č. 2011111 v sume 2.573,96 EUR). Čo sa týka sporných faktúr, žalobca
po vykonaní prepravy za jednotlivé obdobia (10 kalendárnych dní) vystavil faktúry s uvedením obdobia
dopravy a počtom kilometrov a tieto riadne žalovanému doručil. Uvedené bolo potvrdené aj svedkyňou

P. B., doručenie sporných faktúr žalovanému nebolo medzi stranami sporné.

11. Námietky žalovaného , že žalobca vyhotovením a doručením faktúr žalovanému nepreukazuje, či
dopravu reálne vykonal a či jeho fakturácia nebola nadrozsahová s poukazom na dobropisy vystavené
žalobcom za obdobie august 2011 (v sume 2.734,22 EUR a v sume 816 EUR) konajúci súd vyhodnotil

ako nepodstatné, nakoľko sa týkajú úplne iného obdobia ako je fakturované spornými faktúrami. Okrem
toho z výpovedí svedkov P. B. a Y. W. vyplynulo, že k faktúram sa prikladali tzv. „stazky“, faktúry išli z
ekonomickéhooddelenia(poprijatíP.B.)nakontrolunaoddeleniedopravytechnickémuriaditeľoviY.W.,
ktorý mal po kontrole faktúr so „stazkami“ vrátiť príslušné faktúry na úhradu na ekonomické oddelenie,
v prípade nezrovnalostí faktúry vrátiť na prepracovanie. Vo vzťahu k faktúram, ktoré sú predmetom

sporu, tieto neboli nikdy vrátené žalobcovi na prepracovanie, zo strany žalovaného nebola namietaná
fakturácia kilometrov v nich uvedených. V prospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sporné faktúry
boli zaevidované v účtovníctve žalovaného (ako vyplýva z potvrdzovacieho listu záväzkov), žalovaný
ich evidoval vo svojich záväzkoch (nikdy ich žalobcovi nevrátil na prepracovanie) a na faktúru s var.
symbolom č. 2011111 aj čiastočne plnil.

12.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostímalsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalobcavykonal
prepravu za obdobia uvedené v sporných faktúrach a má nárok na odplatu za takto vykonanú prepravu
a to vo výške, aká je uvedená v jednotlivých faktúrach, keďže odplata neboli v konaní namietané (výška
ceny za kilometer a výška paušálnej náhrady nebola v konaní sporná). Preto súd vyhovel žalobe žalobcu

a zaviazal žalovaného na zaplatenie jednotlivých faktúr spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania
v zmysle ust. § 517 ods. 1 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov.13. Pre úplnosť konajúci súd uviedol, že „stazky“, ktoré žalobca doručil, nie sú úplné, neobsahujú
konkrétnetrasy,údajotom,ktoprepravuuskutočnilaprekoho.Takéto„stazky“nepreukazujú,žežalobca
vykonal dopravu pre žalovaného. V tomto sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného. Skutočnosť, že

žalobca nepriložil k sporným faktúram kompletné „stazky“ nemôže spôsobiť neúspech žalobcu v konaní,
keď svoj nárok preukázal inými dôkazmi.

14. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov a formulácii
svojich záverov uvádza úplne odlišné informácie a fakty (z ktorých vychádzal) ako sú uvedené v súdnom
spise. Takýto postup je podľa názoru žalovaného absolútne neprípustný, nakoľko sa javí, že súd svojou
ľubovôľou mení skutkový stav. Podľa žalovaného, z jeho strany nebola spochybňovaná spolupráca

so žalobcom v minulosti, ale nie za sporné obdobie. Služby, o ktorých žalobca tvrdí, že ich poskytol
žalovanému, však od začiatku sporu žalovaný popiera, a aj preto sú predmetom tohto sporu. Ohľadne
týchto služieb žalovaný veľmi jasne deklaroval, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu
medzi stranami, nepreukázal jeho obsah (teda predmet záväzku - práva a povinnosti strán, prípadnú
výšku odplaty a pod.) a nepreukázal vznik právneho titulu a nároku, ktorý si uplatňuje. Spornosť určitej

služby a spornosť faktúry nemôže byť odstránená tým, že žalovaný v minulosti uhradil žalobcovi iné
faktúry. K počtu najazdených km žalovaný uviedol, že mnohokrát v priebehu súdneho konania namietal
a spochybňoval „údajný“ fakturovaný počet kilometrov, ako aj že fakturované sumy boli vecne správne.
Žalovaný má za to, že z vykonaného dokazovania vyplývajú diametrálne odlišné závery, ako uviedol
súd prvej inštancie. Tiež bolo v minulosti preukázané, že žalobca neoprávnene fakturoval vyšší

počet kilometrov, ako mu prináležalo. Uvedené žalobca implicitne priznal tým, že vystavil žalovanému
dobropisy, keďže žalovaný pri kontrole zistil jeho „nadfakturáciu“. Túto nadfakturáciu a vystavenie
dobropisov v priebehu konania žalobca aj uznal.

16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

tvrdený sporný vzťah medzi stranami ako zmluvu o preprave. Z rozhodnutia však nie je jasné, na
základe čoho dospel k uvedenému záveru. S námietkou žalovaného o tom, že vzťah by mal byť
posudzovaný ako zmluva o prevádzke dopravného prostriedku podľa ust. § 638 obch. zák. sa súd
vysporiadal nedostatočne. V prípade zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku sa totiž jedná o tzv.
„absolútny obchod“ a zmluva vyžaduje písomnú formu. Žalobca pritom existenciu písomnej zmluvy pred

súdom nikdy nepreukázal, čím je vlastne spochybňovaná samotná aktívna vecná legitimácia. Ak totiž
nie sú splnené podstatné náležitosti zmluvy vyžadované zákonom, nie je možné skonštatovať existenciu
zmluvného vzťahu. Žalovaný tvrdí, že naopak, viacero skutočností svedčí v prospech toho, že daný
vzťah /ak by aj mal existovať/, je potrebné posúdiť ako zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku.
Práve pri zmluve o prevádzke dopravného prostriedku je poskytovateľ povinný zabezpečiť tak dopravný

prostriedok, ako aj jeho posádku, teda vodiča, pohonné látky a vykonať následne prepravu tovaru podľa
vopred určených ciest. Aj ďalšie okolnosti naznačujú tomu, že sa malo jednať o zmluvný typ prevádzky
dopravného prostriedku, doklady, na základe ktorých sa preplácali faktúry boli tzv. „stazky“, teda doklady
o prevádzke určitého konkrétneho dopravného prostriedku, označeného príslušným EČV, pričom na
danej stazke sa nachádzali resp. mali nachádzať údaje o počiatočnom stave tachometra pred začatím

prepravy, konečnom stave tachometra po ukončení, počet prejazdených kilometrov, spotrebované
pohonné hmoty a meno vodiča, ktorý prepravu uskutočnil a iné. Všetko uvedené sú jednoznačne údaje,
ktoré sú relevantné práve pri zmluvných vzťahoch prevádzky dopravného prostriedku.

17. Žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so vznesenou námietkou

premlčania a to napriek tomu, že sa jedná o podstatný prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Tiež odôvodnenie rozhodnutia trpí viacerými vzájomnými vnútornými rozpormi, nie je zrejmé, ako
súd hodnotil dôkazy. Žalovaný tvrdí, že bola porušená zásada voľného hodnotenia dôkazov a že na
základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie vôbec
neobsahuje vysporiadanie sa s podstatnými námietkami žalovaného. Odôvodnenie rozsudku je tak

úplne nepresvedčivé a rozsudok ako taký nepreskúmateľný a arbitrárny. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.12.2018, č. k.
7C/320/2015 - 124, zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže ho na náhradutrov konania v plnom rozsahu, alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že toto nie je vecne odôvodnené,
neobsahuje riadne zdôvodnenie a nepredkladá žiadne nové skutočnosti či dôkazy, s ktorými by
sa už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Žalovaný nepredložil v odvolaní
žiadne nové dôkazy, neuviedol žiadne nové tvrdenia ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali akékoľvek iné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v odvolaní o.i. uvádza, že „súd

svojou ľubovôľou mení skutkový stav“, čím podľa jeho názoru poškodzuje žalovaného tvrdiac, že
viaceré skutočnosti vyplynuli z dokazovania, i keď žalovaný ich v konaní mal poprieť. V tejto súvislosti
žalobca uvádza, že samotné popretie určitej udalosti či faktu žalovaným samo osebe nespôsobuje
preukázanie pravdivosti jeho tvrdenia. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že to je
práve žalovaný, ktorý vyhotovoval zmluvnú dokumentáciu a kto disponoval originálmi dokladov (napr.
staziek), ktoré bol žalobca povinný odovzdať žalovanému ako prílohu k vystavenej faktúre. Ak teda

žalovaný „nespolupracuje“ so súdom, úmyselne mu neposkytuje listinné dôkazy a túto skutočnosť sa
snaží využiť vo svoj prospech, takýto stav a úmyselné konanie žalovaného súd v žiadnom prípade
nesmie vyhodnotiť na ťarchu žalobcu ako dôkaznú núdzu. Okrem toho faktom ostáva, že žalovaný
vystavené faktúry žalobcovi, tvoriace predmet sporu, nikdy nevrátil ako neodôvodnené či vystavené
neoprávnene, nereklamoval ich, ba dokonca sám ich uvádzal v inventarizácii svojich záväzkov voči

žalobcovi . Rovnako i svedkyňa P. B. uviedla, že dôvodom nevyplatenia faktúr, tvoriacich predmet sporu,
bol príkaz na pozastavenie všetkých platieb žalobcovi „do vyriešenie veci“, a nie ich neoprávnenosť či
nesprávnosť. To, že žalobca v minulosti vystavil žalovanému dobropis nemôže preukazovať, že i výšky
fakturovaných súm na faktúrach, uplatňovaných v spore, sú nadhodnotené. V tomto prípade sa totiž
skutočne jednalo o iné obdobie a k uplatňovaným faktúram navyše žalovaný - okrem toho, že faktúry

nevrátil ani nereklamoval - nikdy nežiadal žiadnu opravu ani dobropis.

19. Vzhľadom k absencii vecného odôvodnenia odvolania, s poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov

prvostupňového i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach a argumentoch. K údajnej nespolupráci žalovaného so súdom uviedol, že sporové súdne
konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti. V takomto konaní žalobca znáša dôkazné bremeno

svojich tvrdení, ktoré ak neunesie, nemôže byť v konaní úspešný. Súd pritom nezohráva žiadnu úlohu
jeho pomocníka a spolupracujúceho. A už za žiadnych okolností nemôže žalobca očakávať, že s ním
bude spolupracovať žalovaný, ktorý je jeho sporovou protistranou. Ak žalobca nemá dôkazy, ktorými vie
preukázať opodstatnenosť žalobného nároku, tak takýto stav nemôže byť dôvodom k tomu, aby mu tieto
dôkazy obstarával súd alebo žalovaný.

21. K replike žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich doterajších prednesoch
a vyjadreniach .

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1

CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli
Krajského súdu v Bratislave dňa 17.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,
s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je
možné vyhovieť.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je
viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

26. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

27. Predmetom sporu je neuhradenie faktúr za vykonanie prepravy tovaru/ pekárenských výrobkov/,
ktorú žalobca v mesiacoch október až december 2011 vykonal pre žalovaného motorovým vozidlo. Za

vykonanieprepravyvystavil žalobca faktúry,ktoréžalovanýneuhradil.Žalovanýodvystaveniasporných
faktúr vykonal niekoľko čiastočných úhrad , čím došlo k zníženiu pôvodnej dlžnej sumy pri faktúre č.
2011111 z 4.074,72 EUR na sumu 1.500,76 EUR. Žalovaný namietal, že žalobca nepriložil k žalobe
žiadnu platnú zmluvu, predložené faktúry nie sú právnym titulom a bez preukázania zmluvného vzťahu
nie je možné verifikovať ani správnosť fakturovaných súm. Žaloba podľa žalovaného tiež nepreukázal,

že služby naozaj vykonal a že by fakturované ceny boli vecne správne. Zdôraznil, že prípadná
spolupráca žalobcu a žalovaného v minulosti bez ďalšieho nepreukazuje, že táto spolupráca bola
dohodnutá aj za sporné obdobie /od 21.11.2011 do 20.12.2011/. Žalovaný tvrdil, že služby, ktoré mal
žalobca pre žalovaného vykonať /ktoré však od začiatku popiera/ treba posúdiť ako zmluvu o prevádzke
dopravného prostriedku podľa ust. § 638 Obch. zák., a nie ako zmluvu o preprave.

28. Podľa § 610 Obch. zák., zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví
vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a
odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

29. Podľa § 625 ods. 1 Obch. zák., dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá,
odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

30. Podľa § 625 ods. 2 Obch. zák., dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do
miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

31. Podľa § 638 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa
zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený
objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď
vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa

určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

32. Podľa § 638 ods. 2 Obch. zák., zmluva vyžaduje písomnú formu.

33. Medzi základné náležitosti zmluvy o preprave veci /§ 610 a násl. Obch. zák./ patrí určenie

zmluvných strán, ktorými sú odosielateľ a dopravca, záväzok dopravcu vykonať prepravu veci z určitého
miesta do iného určitého miesta a záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu. Zákon nevyžaduje
pre platnosť zmluvy písomnú formu.

34. Podľa zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku /§ 638 a nasl. Obch. zák./ sa poskytovateľ

prevádzky dopravného prostriedku zaväzuje prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky
dopravného prostriedku a na tento účel dopravným prostriedkom vykonať buď jednu, alebo viac vopred
určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa. a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Pri tejto zmluve poskytovateľ prevádzky zabezpečuje podľa
zmluvy komplexnú prevádzku dopravného prostriedku vrátane spôsobilosti posádky, pohonných látok

a ďalších veci potrebných na dohodnuté cesty.

35. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní bol preukázaný zmluvný
vzťah ktorý je potrebné posúdiť ako zmluvu o preprave veci podľa ust. § 610 Obch. zák. Predmetombola preprava tovaru / pekárenské výrobky žalovaného / z určitého miesta do miesta určenia
žalovaným/ jeho odberateľom/. Za vykonanie prepravy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi odplatu.
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že sporné faktúry ktorých neuhradenie je predmetom

konania/ č. 2011111, 2011115, 2011117/ boli žalovanému riadne doručené, čo potvrdil svojím podpisom
a pečiatkou /č.l. 7- 9/. Žalovaný faktúry nerozporoval, nereklamoval nevrátil s odôvodnením, že si
služby neobjednal, nežiadal ich prepracovať pri fakturácii kilometrov. Aj svedkyňa P. B. potvrdila,
že dôvodom nevyplatenia faktúr bol príkaz na pozastavenie platieb žalobcovi do „vyriešenia“ a nie
ich neoprávnenosť . Je podstatné uviesť, že vystavenie dobropisov žalobcom sa týkalo iného ako

sporného obdobia a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný za sporné obdobie žiadal opraviť
faktúryalebovystaviťdobropis.Naopak vykonalniekoľkočiastočných úhrad,ktoréžalobca započítalna
najstaršiu faktúru / č. 2011111/, čím došlo k poníženiu dlžnej sumy. Odvolací súd poukazuje na podporný
listinný dôkaz a to potvrdzovací list záväzkov zo dňa 20.2.2012 vystavený žalovaným, ktorého prílohou
je zoznam záväzkov žalovaného voči žalobcov. V zozname záväzkov sú uvedené aj sporné neuhradené
faktúry. Z dokladu je zrejmé, že žalovaný si bol v čase vystavenia dokladu vedomý svojich záväzkov

voči žalobcovi, ktoré mala spoločnosť žalovaného aj zaznamenané v účtovnej evidencii k 31.12.2011/
č.l. 39/. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že inventarizácia záväzkov a pohľadávok sú relevantné
pre účtovné a audítorské účely, tieto listiny však preukazujú záväzky spoločnosti žalovaného voči
žalobcovi. Inak by ich žalovaný neevidoval vo svojom účtovníctve a nežiadal by žalobcu o odsúhlasenie
zostatkov. Za podstatnú považuje odvolací súd aj výpoveď svedka Y. W., ktorý ohľadom nezrovnalostí

faktúr žalobcu uviedol, že sa konalo stretnutie, na ktorom sa dohodol dobropis so žalobcom. Stretnutie
sa v podľa svedka konalo v 6-7 mesiaci 2011 a týkalo sa iného obdobia, ako sú sporné faktúry. Podľa
svedka sa už ďalšie stretnutie ohľadom nezrovnalosti vo faktúrach nekonalo. Svedok o.i. potvrdil aj
zmluvný vzťah medzi stranami sporu.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že všetky ostatné prepravy,
ktoré žalobca vykonával v predchádzajúcom období neboli sporné, neboli vykonávané na základe
písomnej zmluvy, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie ,že aj na základe
predchádzajúcich obchodných vzťahov je možné ustáliť, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená
zmluva o preprave veci , ktorá nevyžaduje písomnú formu.

37. Žalovaný v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho námietkou premlčania
vznesenou na pojednávaní dňa 14.3.2018, takýto postup súdu zakladá bez ďalšieho znak arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaným namietaná neexistencia zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebola v konaní preukázaná a preto je potrebné na vzťah medzi

sporovýmistranamiaplikovaťust.§610Obchodnéhozákonníka,aniebezdôvodnéobohatenieakotvrdil
žalovaný. Podľa ust. § 397 Obch. zák. je premlčacia doba štyri roky. Žaloba bola podaná 22.12.2015
a splatnosť jednotlivých faktúr bola v januári 2012/ pri fa.č. 2011111 dňa 1.1.2012, fa č. 20111115 dňa
10.1.2012, fa č. 2011117 dňa 20.1.2012/, t.j. v lehote. Aj v prípade ak by sa jednalo o bezdôvodné
obohatenie, v zmysle súdnej judikatúry sa pri obchodnozáväzkových vzťahoch uplatňuje Obchodný

zákonníksoštvorročnoupremlčacou lehotou/§397Obch.zák./.Súdprvejinštancietým,žeustálilvzťah
žalobcu a žalovaného ako obchodnozáväzkový vzťah podľa zmluvy o preprave, na námietku premlčania
žalovaného neprihliadal.

38. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanému, že súd prvej inštancie mal pri úrokoch z omeškania

použiť ust. § 369 Obch. zák., nakoľko sa jedná o obchodnozáväzkový vzťah medzi sporovými stranami.
V prípade ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný tieto platiť podľa predpisov
občianskeho práva. Táto skutočnosť preto nemá vplyv na výšku priznaných úrokov, ktoré boli súdom
prvej inštancie priznané v správnej výške / 9 % ročne/.

39. Nakoľko súd prvej inštancie nepovažoval listinný doklad „stazky“ za dôkaz preukazujúci vykonanie
prepravy pre žalovaného, na námietky uvedené žalovaným v odvolaní odvolací súd neprihliadal.

40. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie

v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súdstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

41. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré
nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

42. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).