Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118301105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6118301105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
R., F. E. XXXX/XX, zast. C.. Pavlom Porubským, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka
6 proti žalovanému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. XXX/XX/XX, zast. advokátskou kanceláriou
Urbáni-Partners, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy

1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
13. júna 2019, č. k. 10C/27/2018-102 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku III. m e n í tak, že žalobca m á nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,68%.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet č. SK64 1100 0000 0026 1639 5484. Konanie v časti o zaplatenie sumy
200,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia čiastočne zastavil a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vec právne posúdil podľa § 657 Občianskeho

zákonníka . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.200,- eur s príslušenstvom predstavujúcej pôžičku, ktorú poskytol žalovanému dňa 28.10.2016 v
sume 1.000,- eur a dňa 4.11.2016 v sume 200,- eur. Žalovaný sa pôžičku zaviazal vrátiť do 31.12.2016. V
priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť a to o zaplatenie sumy 200,- eur s príslušenstvom.
Z výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. súd prvej inštancie zistil, že dňa
28.10.2016 žalobca z účtu vybral hotovosť v sume 1.000,- eur. Z ďalšieho výpisu z bankového účtu
žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. vyplýva, že dňa 2.11.2016 žalobca z bankomatu nachádzajúceho

sa v Banskej Bystrici, na A. ulici vybral o 21:52:07 hotovosť v sume 200,- eur. Z výsluchu svedkyne ,
manželky žalobcu, K. K. súd zistil, že žalovaný hľadal voľné priestory na zriadenie holičstva a preto
sa dohodli na spolupráci tak, že mu prenajme voľné priestory. Postupom času žalovaný zistil, že jeho
vlastné finančné prostriedky mu nebudú stačiť na zriadenie prevádzky a platenie bežných nákladov
spojených s cestovaním, preto sa rozhodol prenajať si v Banskej Bystrici byt , pričom potreboval
finančné prostriedky . Žalobca žalovanému koncom októbra 2016 finančné prostriedky požičal bez

jej vedomia. Mala však vedomosť o tom, že žalovaný bol spolu so žalobcom v banke, kde vybral
hotovosť okolo 1.200,- až 1.500,- eur, čo si však nebola istá a ďalšiu hotovosť vyberal z bankomatu.
Jej výšku si nepamätala. Celkovo žalovanému požičal približne 2.000,- eur za účelom zabezpečeniejeho bývania, ako aj platenia bežných výdavkov a na podnikateľské účely. Z požičaných finančných
prostriedkov žalovaný vrátil 800,- eur. Bola prítomná pri tom, keď žalovaný v prítomnosti žalobcu priamo
v jej kaderníckom salóne prehlásil, že požičané finančné prostriedky vráti najneskôr do konca decembra,

čosavšaknestalo.Poskytnutéfinančnéprostriedkyžalovanývracaljednakzdosiahnutejtržbyvhodnote
400,- eur a zvyšok v sume 400,- eur vrátil z iných zdrojov, o ktorých jej nebolo nič známe. Počula, že tieto
finančné prostriedky si mal zase od niekoho iného požičať. Nebolo jej známe, či žalovaný predával svoje
motorové vozidlo. Žalovaný prerušil kontakt so svedkyňou a žalobcom vo februári 2017 z dôvodu, aby
nemusel vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. V tom čase ešte vlastnil motorové vozidlo. Svedkyňa sa

nevedela vyjadriť, či a kedy ho predal. Uviedla, že so žalovaným nemala žiadne konflikty.

2. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že žaloba žalobcu o
zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom je dôvodná. Listinným dôkazom, výpisom z bankového
účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. založeného v spise na čl. 6 bolo preukázané, že dňa
28.10.2016 žalobca zo svojho účtu vybral hotovosť v sume 1.000,- eur. Súčasne aj žalovaný vo svojej

výpovedi potvrdil, že žalobca mu odovzdal hotovosť v sume 1.000,- eur, ktorú od neho prevzal v Tatra
banke, a.s. v OC EUROPA v Banskej Bystrici a bola určená na jeho bývanie. Tvrdil však, že sumu 1.000,-
eur žalobcovi vrátil pred Vianocami 2017 osobne pred OC EUROPA na parkovisku v prítomnosti nového
vlastníka jeho motorového vozidla, ktoré musel predať, aby mohol poskytnuté finančné prostriedky
žalobcovi vrátiť. Žalovaný však vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi nepreukázal.

Hoci ako svedka navrhol vypočuť vlastníka motorového vozidla, R. A., jeho prítomnosť na pojednávaní
bez uvedenia dôvodu nezabezpečil a sám sa pojednávania nezúčastnil. Tiež nepredložil kúpnu zmluvu o
prevode motorového vozidla, hoci sa k tejto povinnosti zaviazal, na základe čoho zostalo nepreukázané,
že disponoval finančnými prostriedkami v potrebnej výške na vrátenie pôžičky v sume 1.000,- eur
žalobcovi. Odovzdanie pôžičky žalovanému potvrdila aj vypočutá svedkyňa, manželka žalobcu, ktorá

súčasne potvrdila, že medzi stranami bola dohodnutá lehota splatnosti do 31.12.2016, ktorú navrhol sám
žalovaný. Konkrétne sa vyjadrila, že bola prítomná pri tom, keď žalovaný v prítomnosti žalobcu priamo v
jej kaderníckom salóne prehlásil, že požičané finančné prostriedky vráti najneskôr do konca decembra,
čo sa však nestalo. Vzhľadom k tomu, že súd nemal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových
tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou a žalovaným neboli

kvalifikovane spochybnené, je žalovaný povinný v súlade s cit. ust. § 657 Občianskeho zákonníka
žalobcovi nesplatenú pôžičku v sume 1.000,- eur zaplatiť. Hoci žalovaný navrhol ako svedkov vypočuť
C.u M. a G. A. na preukázanie, že pôžičku v sume 1.000,- eur žalobcovi vrátil a R. A., kupujúceho
osobného motorového vozidla žalovaného a súčasne sa zaviazal v lehote 30 dní do spisu založiť kúpnu
zmluvuopredajimotorovéhovozidla,prítomnosťsvedkovnaďalšompojednávanínezabezpečilinapriek

tomu, že sa k tomu zaviazal a nepredložil kúpnu zmluvu o prevode motorového vozidla, o ktorej začal
tvrdiť,ženebolavyhotovenávpísomnejforme,hocisazaviazalzaložiťdospisujejpísomnévyhotovenie.
Súd opakovaný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov C. M., G. A. a R.
A. neakceptoval s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP z dôvodu, že žalovanému nebránili žiadne
okolnosti, aby zabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaní konanom dňa 13.6.2019, k čomu sa sám

zaviazal a ich výsluch by si vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania, čo nie je v súlade s ust. §
153 ods. 1 CSP, t.j. uplatniť prostriedky procesnej obrany včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Na základe vyššie uvedených okolností aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania súd
ďalšie dôkazy nevykonal. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to od 1.1.2017 do zaplatenia. Súd vychádzal zo
skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že lehotu splatnosti pôžičky navrhol sám žalovaný do 31.12.2016,
čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou K. K., ktorej pravdivosť žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil. V časti, v ktorej vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť, súd konanie podľa § 145
ods. 2 CSP zastavil. O nároku strán na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 § 255

ods. 1 CSP. Žalobca bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí nárok na náhradu trov konania v
plnej výške, 100%. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

3. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a III., podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Závery súdu prvej inštancie , že z

predložených listinných dôkazov- výpisov z bankového účtu mal za preukázané , že dňa 28.10.2016
vybral žalobca hotovosť vo výške 1.000.- eur, ktoré odovzdal žalovanému, čo žalovaný vo svojej
výpovedi aj potvrdil, nie sú správne. Žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky, v priebehu konania
menil dôvody, pre ktoré mal údajne žalovanému poskytnúť finančné prostriedky. Žalobca menil účelposkytnutia pôžičky, keď v návrhu uviedol, že požičal žalovanému za účelom začatia podnikania
a následne, na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 uviedol, že žalovaný mal požičané finančné
prostriedky za účelom bývania. Žalobca menil skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky, čím

sa stala spornou nielen výška, ale aj dôvod poskytnutia pôžičky. Vznikajú dôvodné pochybnosti, či
finančné prostriedky mali byť pôžičkou alebo finančnou pomocou, darom. Nevyhnutnou súčasťou
zmluvy o pôžičke je vyjadrenie kauzy, pretože ak veriteľ nepreukáže, z akého dôvodu má dlžník
peňažné prostriedky vrátiť, môže byť peňažný záväzok posúdený rozdielne od pôžičky a následne
takýto žalobný návrh zamietnutý. Žalobca náležitým spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu bola

žalovanému poskytnutá suma vo výške 1.200,- eur, resp. 1.000,- eur a v prípade spochybnenia
druhou stranou je potrebné preukázať existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu a naplnenie všetkých
podstatných znakov zmluvy. Závery súdu o vrátení pôžičky nie sú správne. I napriek skutočnosti, že
žalovaný navrhol v konaní vykonať dôkazy a to výsluch svedkov, súd opakovane tento dôkaz zamietol.
Súd preniesol ťažisko dôkazného bremena na žalovaného, pričom žalobca relevantným a náležitým
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal existenciu dohody o vrátení peňazí a ani o čase ich

vrátenia. Žalovaný namietal svedeckú výpoveď manželky žalobcu ako blízkej osoby , keď táto nebola
priamym účastníkom údajného poskytnutia peňažných prostriedkov. Rovnako súd neodstránil rozporné
tvrdenia žalobcu a manželky žalobcu, ktorá tvrdila, že medzi stranami bola dohodnutá lehota splatnosti
do 31.12.2016. Samotný žalobca však pred súdom uviedol, že fixný termín vrátenia pôžičky si strany
určite nedohodli. Argument súdu, že žalovaný sám navrhol lehotu vrátenia pôžičky do 31.12.2016, ktorý

vychádza len zo subjektívnych a účelových tvrdení svedkyne- manželky žalobcu, nemôže byť zákonným
podkladom pre priznanie úrokov z omeškania. Súd vyhodnotil predkladané skutočnosti a dôkazy len
jednostranne, odporujúce zákonu, zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.
k. 11Co/269/2017-114 zo dňa 31.07.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave , č. k. 10Co/124/2018-80

zo dňa 31.05.2019. Súd prvej inštancie bez opory v skutkovom stave, bez náležitého odôvodnenia a
bez vysporiadania sa so všetkými spornými a podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu či
skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalobca skutočne požičal
žalovanému peňažné prostriedky titulom pôžičky a že tieto peňažné prostriedky žalovaný žalobcovi
nevrátil. Preto je rozhodnutie nesprávne, nepreskúmateľné a arbitrárne. Súčasne žalovaný považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania za nesprávne, keď nevzal do úvahy
skutočnosť, že žalobca v priebehu konania vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 200,- eur späť, teda
konaniebolovčastizastavenépresprávaniežalobcu/viďrozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystrici
zo dňa 26.06.2019, č. k. 12Co/347/2018-213. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania alebo rozsudok zruší a vec vráti

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému prizná voči žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

4. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že obsah odvolania
žalovaného korešponduje s jeho obranou v podanom odpore. Na preukázanie skutočností, že skutočne

došlo k uzavretiu pôžičky medzi žalobcom a žalovaným a došlo k odovzdaniu peňazí v sume 1.000,-
eur žalobca navrhol vypočuť ako svedkov U. M., R. E., M. L., K. K.. V priebehu konania žalobca upustil
od výsluchu svedkov z dôvodu, že žalovaný nepoprel , že prevzal od žalobcu sumu vo výške 1.000,-
eur, túto použil na bývanie a tvrdil, že sumu aj vrátil pred Vianocami 2016 . Išlo o pôžičku a nie o
dar či finančnú pomoc tak, ako to uvádza žalovaný. V priebehu konania bolo preukázané, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke , čo do jej výšky, ako aj dôvodu, ktorý
však nie je podstatnou náležitosťou . Medzi podstatné náležitosti pôžičky patrí ich reálne odovzdanie,
druhové určenie, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia, bez určenia dôvodu
uzavretia zmluvy o pôžičky. Spornou zostala otázka vrátenia pôžičky a čas jej vrátenia. Žalovaný na
obranu uviedol, že finančné prostriedky vrátil tak, že predal svoje osobné motorové vozidlo R. A. v

ktorého prítomnosti mal žalobcovi vrátiť žalobcovi vrátiť peňažné prostriedky z kúpnej ceny vozidla pred
Vianocami 2016 na parkovisku OC EUROPA. Žalovaný požiadal súd o určenie lehoty na preukázanie
svojich tvrdení. I napriek lehote 30 dní, stanovenej súdom, žalovaný písomnú zmluvu nepredložil ,
nezabezpečil prítomnosť svedkov a pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie v súlade so
zásadou sudcovskej koncentrácie, odmietol opakovaný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania

výsluchom svedkov, z dôvodu, že žalovanému nebránili žiadne okolnosti, aby zabezpečil prítomnosť
svedkov na pojednávaní, čo nie je v súlade s ust. § 153 ods. 1 CSP. Nestotožnil sa s námietkami
žalovaného , že súd na základe vykonaných dôkazov tieto vyhodnotil jednostranne. Súd prvej inštancie
správne rozhodol aj v časti náhrady trov konania, keď žalobca zobral žaloby v časti o zaplatenie sumy vovýške 200,- eur späť v priebehu prvého pojednávania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

5. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie pôžičky
a to reálne odovzdanie finančných prostriedkov a nebol preukázaný dôvod a výška poskytnutia. Súd
vykonaným dokazovaním neodstránil rozpornosť v tvrdeniach sporových strán, keď žalobca od počiatku

uplatnenia nároku na súde tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 1.200,- eur na začatie podnikania a
až neskôr v priebehu konania skutkové okolnosti zmenil tým spôsobom, že peňažné prostriedky mal
poskytnúť žalovanému na bývanie. Žalobca v priebehu konania menil dôvody, pre ktoré mal údajne
žalovanému poskytnúť finančné prostriedky. Tvrdenia o tom, že namiesto 1.200,- eur mal poskytnúť
1.000,- eur za účelom bývania sa dostávajú do vzájomného rozporu, že náklady v výške 1.200,- eur,
ktoré žalobca vynaložil na zorganizovanie otváracej párty, mu mal žalovaný čiastočne vrátiť, pričom

zvyšnú sumu 200,- eur si uplatnil v tomto konaní. Predložený listinný dôkaz- výpis z účtu nepreukazuje
spôsob, formu ani dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov . Súd preniesol dôkazné bremeno na
žalovaného, pričom žalobca relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal existenciu
dohody o vrátení peňazí ani o čase ich vrátenia. Argument o priznaných trovách konania v celom
rozsahu nie je správny, keď súd mal aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP a zohľadniť čiastočné späťvzatie

žaloby. Tvrdenie žalobcu, že čiastočným späťvzatím ustálil predmet sporu a požadoval výšku vymáhanej
sumy 1.000,- eur je nesprávne a vo vzťahu k posúdeniu rozsahu nároku na náhradu trov konania z
hľadiska úspešnosti je irelevantné. Opakovane poukázal na nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov alebo alternatívne rozsudok zruší a

vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie konania a žalovanému prizná voči
žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný pri výsluchu dňa 9.4.2019 uviedol, že nepopiera pokiaľ ide o
sumu 1.000,- eur a že túto prevzal od žalobcu v Tatra banke v OC EUROPA a použil ju na bývanie. Preto

nebolopotrebnépreukazovaťinýmidôkazmi,žemedzižalobcomažalovanýmdošlokústnemuuzavretiu
zmluvy o pôžičke. Bolo nesporné, že žalovaný si požičal sumu 1.000,- eur, preto žalobca upravil petit a
čiastočne, v časti o zaplatenie sumy 200,- eur zobral žalobu späť, pretože bolo výpoveďou žalovaného
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo do výšky ako
idôvodu,ktorývšakniejepodstatnounáležitosťouzmluvyopôžičke.Akožalovanýpoposkytnutípôžičky

so sumou naložil, nie je relevantné, je bez právneho významu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o
pôžičke je ich reálne odovzdanie, druhové určenie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie
času vrátenia. Svedkyňa K. K. bola prítomná pri tom, keď sa žalovaný zaviazal vrátiť požičané finančné
prostriedky do konca decembra 2016. Žalovaný v lehote 30 dní stanovenej súdom nepredložil písomnú
zmluvu preukazujúcu predaj motorového vozidla, z ktorého by uhradil dlžnú sumu. Súd prvej inštancie

správne, v rámci sudcovskej koncentrácie konania, odmietol opakovaný návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania poukazom na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite
vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný v
konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a len samotné popretie tvrdení
žalobcu bez použitia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku podľa § 149 CSP sú v zmysle

ust. § 153 ods. 2 CSP neúčinné. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne v časti trov konania a
to v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca v priebehu konania ustálil predmet sporu a v konaní
bol v časti sumy 1.000,- eur plne úspešný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387
CSP potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal 100% náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 21 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. , ako vecne správny potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP a vo výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až§ 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia

a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné.

9. Žalovaný odvolaním namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, rozsudok má inú vadu, ktorá má za následok jeho nesprávnosť, keď súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP/.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania.
Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Pokiaľ žalovaný deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu ,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne/aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.
Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP , podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazovalebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli

najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného
skutočného stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť

návrhu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,

konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu
prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca dňa 28.10.2016

vybral zo svojho účtu finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, ktorú čiastku prevzal žalovaný. Žalovaný
sám vo svojej výpovedi prevzatie tejto sumy potvrdil. Skutočnosť, že finančné prostriedky žalobcovi
vrátil, v konaní nepreukázal. Tvrdenia žalovaného, že predal svoje osobné motorové vozidlo a z
týchto finančných prostriedkov vrátil sumu 1.000,- eur nepreukázal i napriek tomu, že navrhol v konaní
vypočutie svedka, majiteľa motorového vozidla , ktorému mal údajne žalovaný predať svoje motorové

vozidlo. Súčasne žalovaný v konaní nepredložil ani kúpnu zmluvu o predaji motorového vozidla.
Odovzdanie ako i lehotu splatnosti pôžičky potvrdila manželka žalobcu, ktorá uviedla, že bola prítomná
priamopritvrdenížalovaného,ktorýuviedol,žefinančnéprostriedkyvrátinajneskôrdokoncadecembra.
Žalovaný v konaní navrhol vypočutie svedkov, C.y M. a G. A. na preukázanie svojich tvrdení, že
spornú pôžičku vrátil. Prítomnosť navrhovaných svedkov žalovaný nezabezpečil a súd prvej inštancie

opakovaný výsluch poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP neakceptoval ako i ust. § 153 ods. 1 CSP, na
prostriedky procesnej obrany ako i rýchlosť a hospodárnosť konania.

20. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,

a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

22. Odvolací súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena poukazuje na zákonné ust. § 657
Občianskeho zákonníka , v zmysle ktorého

je pôžička tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna
2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009 ), a to aj keby všetky náležitosti tohto
právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

23. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno

ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

25. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho

zákonníka , vzniká dohodou zmluvných
strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana
vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností,
ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z
hmotného práva, a to z ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe
poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik
záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke
peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a
prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia

peňazí. V tomto prípade však výlučne dlžníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázať zánik záväzku,
teda zaplatenie dlžnej sumy.

26. Podľa § 153 ods. 12, CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať,
najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27.Sporovékonaniesaspravujezásadoukoncentráciekonania,keďstranysporusúoprávnenévykonať

procesné úkony len v určitom štádiu konania. Ak sa procesný úkon nevykoná včas, súd na tento
neprihliada. Povinnosť riadneho vedenia sporu je v súlade s článkom 8 CSP, tak, že strany súd povinné
vykonaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobranyvsúladesprincípomhospodárnostiavsúlades čl. 5 CSP, nesmú procesné úkony viesť k prieťahom v konaní. Je potrebné prihliadať na rýchlosť
konania, zabrániť zdržiavaniu a motivovať strany sporu na uskutočnenie úkonov včas.

28. Žalovaný v priebehu konania uznal poskytnutie finančných prostriedkov, keď podľa jeho vyjadrenia
ich vrátil koncom roku 2016, najneskôr začiatkom roku 2017 a to za prítomnosti svedkyne K. K. a
C. M. a G. A. . Tieto tvrdené skutočnosti však v konaní nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že za
účelom vrátenia finančných prostriedkov predal svoje osobné motorové vozidlo a z takto získaných
prostriedkov mal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Preto záver súdu prvej inštancie, že nemal dôvodné

pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi a
svedeckou výpoveďou a žalovaným neboli kvalifikovane spochybnené, je žalovaný povinný vrátiť dlžnú
sumu.

29. Námietky žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca menil účel pôžičky, keď uvádzal, že žalovaný
si požičal finančné prostriedky za účelom podnikania a následne uviedol, že za účelom bývania, sú

bez právneho významu k danej veci. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka podstatnou náležitosťou
pôžičky nie je účel pôžičky, ale odovzdanie finančných prostriedkov, určenie lehoty splatnosti a vrátenie
dlžnej sumy. Ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie , sám žalovaný a to opakovane
uznal poskytnutie finančných prostriedkov a to už v podanom odpore ako i na pojednávaní konanom
dňa 09.04.2019. V preskúmavanej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ústne a došlo k reálnemu

odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno
o skutočnom odovzdaní predmetu pôžičky. Ako dôkaz predložil výpis z účtu. Žalovaný splnenie svojej
povinnosti, vrátenie dlžnej sumy, nepreukázal a ako strana sporu nesie nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Postup súdu v zmysle ust. § 153 ods. 1,2 CSP bol preto správny. Bolo

povinnosťou žalovaného tak, ako sa zaviazal, zabezpečiť prítomnosť navrhovaných svedkov a predložiť
listinnédôkazypreukazujúcesplneniedlhu.Pretonámietkažalovaného,žesamunepodarilozabezpečiť
účasť navrhovaných svedkov, nie je dôvodná. Z obsahu spisu tieto tvrdené okolnosti nevyplývajú.
Žalovaný nepredložil dôkazy preukazujúce sťaženie zabezpečiť prítomnosť svedkov, teda v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré nie je možné prenášať na žalobcu . Pokiaľ žalovaný v podanom

odvolaní opakovane namieta podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, účel pôžičky, lehotu splatnosti
ako i nevykonanie dôkazov a polemizuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tieto sú bez vecného
zdôvodnenia.

30. Pri určení lehoty splatnosti vychádzal súd prvej inštancie správne z výpovede žalovaného,

ktorý sám určil lehotu splatnosti do 31.12.2016 ako i svedeckej výpovede K. K.. Pravdivosť týchto
skutkových okolností žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybnil. Súd
prvej inštancie vyhodnotil vierohodnosť svedeckej výpovede s prihliadnutím na vzťah k stranám
sporu a k prejednávanej veci, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej
vypovedá. Pokiaľ žalovaný na tieto poukazuje až v odvolacom konaní, je potrebné zdôrazniť, že

žalovaný bol v konaní pasívny, na pojednávanie, na ktorom mala byť predvolaná svedkyňa vypočutá,
sa nedostavil. Právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na pojednávaní ospravedlnil,
nežiadal o odročenie pojednávania a nepoznal dôvody, pre ktoré sa žalovaný na pojednávanie
nedostavil.

31. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolacísúd poukazyžalovaného vodvolanínarozhodnutiainých súdov, týkajúcichsainých, skutkovo
a právne odlišných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je. Rovnako rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS
36/2010 nie je možné aplikovať v danej veci, keď sa týka posudzovania nárokov pri priznaní náhrady

mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

32. Odvolacie námietky žalovaného, poukazom na absenciu podstatnými náležitosťami zmluvného
vzťahu- pôžičky boli preto v celom rozsahu nedôvodné.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo založené na aplikácii správneho právneho predpisu, ktorý aj správne interpretoval a zo správne
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery.34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 1.200,- eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú a navrhoval

ju zamietnuť. V danej veci súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania. Na pojednávaní konanom
dňa 9.4.2019 vykonal súd prvej inštancie výsluch strán sporu. Na ďalšom pojednávaní, konanom dňa
13.6.2019 žalobca netrval na zaplatení sumy 200,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017
do zaplatenia a v tejto časti zobral podanú žalobu späť aj s poukazom na predbežný právny názor
súdu, ktorý vyslovil na pojednávaní . Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím súhlasil.
Predmetom konania tak zostala suma 1.000,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do

zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky žalovaným.

37. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca

žalobu vzal späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania alebo splnení toho, čoho sa domáhal, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky pre
priznanienáhradytrovkonaniažalovanému spoukazomna§256ods.1CSP.Kčiastočnémuspäťvzatiu
žaloby došlo v priebehu konania, po predbežnom právnom posúdení nároku súdom prvej inštancie, teda
nárok v časti o zaplatenie sumy vo výške 200,- eur súd posúdil ako nedôvodný. Z procesného hľadiska

tak žalobca zavinil zastavenie konania. Čiastočný úspech žalobcu predstavuje 83,34 % vo vzťahu k
čiastočnému úspechu žalovaného 16,66 %, teda čistý úspech žalobcu predstavuje 66,68% (83,34%
- 16,66%). Tomu musí zodpovedať aj výška súdom priznanej náhrady trov konania v prvoinštančnom
konaní, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, žalobca
má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,68% (§ 388CSP). O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej v časti výroku III.
o trovách konania, podľa § 388 CSP, zmenil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení § 396 ods.
2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu týchto trov s prihliadnutím na ich čiastočný
úspech a neúspech v odvolacom konaní.

41. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).