Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202192
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719202192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 a žalovaného: Q. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom D.
E. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur, úrok z omeškania 1,82 Eur a úrok z
omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.000.- Eur, úrok 162,52 Eur,
úrok z omeškania 1,82 Eur, úrok 19,90 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 8.10.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- Eur a zo sumy 162,52 Eur od 8.10.2013 do
zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného náhradou trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 13.5.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 48040, na

základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný mal úver a
úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do
13.5.2019.

3. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa
13.9.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Pohľadávka
žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 7.10.2013) predstavovala 2.224,34 Eur a pozostávala

z istiny poskytnutého úveru 2.000,- Eur, úrokov 162,52 Eur (dohodnutý úrok v zmysle zmluvy), úrok z
omeškania 1,82 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená
úrokom z omeškania 5 % ročne), poplatkov 60,- Eur za upomienky (15,- Eur za každú) a výzvu na
predčasné splatenie úveru 30,- Eur v zmysle sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie
úverového účtu, ktoré si však žalobca od žalovaného v konaní neuplatňuje.

4. Žalovaný po zosplatnení úveru nezaplatil žiadnu sumu.

5. Okresný súd Martin vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18C/18/2016-79 dňa 7.12.2016 tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur, úrok z omeškania 1,82 Eur a úrok z omeškania v sadzbe
5 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 8.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vozvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 84 %, pri aplikácii ustanovení
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, ust. §
52anasl.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),§565OZ,čl.10ods.2písm.h/SmerniceEurópskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS (ďalej len „Rady 2008/48/ES“), čl. 23 Smernice 2008/48/ES, čl. 22 ods. 1 a čl. 10 ods.
1 a 2 Smernice. Súd uviedol, že zmluva o úvere, z ktorej nároky si žalobca v spore proti žalovanému
uplatnil, neobsahovala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. f/ a písm. k/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch, lebo z obsahu zmluvy o úvere neboli dostatočne zistené podmienky upravujúce jeho čerpanie,

že iba v dojedaní čl. I./1.3 vyplývalo, že peňažné prostriedky z úveru mali byť poukázané bankou na
klientom určený účet, ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru, keď tento v predmetnej žiadosti
uvedený nebol a túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že potom podmienky upravujúce čerpanie úveru
ako náležitosť, ktorá vyplýva z § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, potom pôsobia
pre spotrebiteľa ako aj každú tretiu osobu zmätočne, nakoľko bolo rozhodné, aby v čase podpísania
zmluvy boli dostatočne zrejmé podmienky upravujúce čerpanie úveru v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia.Ďalejsúdvyhodnotil,žezmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahovalanáležitostivzmysle
§ 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj v súlade s bodom 4 Rozsudku Súdneho dvora
voveciC-42/15zdôvodu,ženebolopodstatnéuviesťtermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkovpre
právnu istotu spotrebiteľa, keď podľa názoru OS Martin ani rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci
C-42/15 nevylučuje a teda nebráni ani čl. 23 Smernice 2008/48, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluvy o úveru neobsahujú všetky náležitosti uvedené v čl.
10 ods. 2 tejto smernice, sa táto zmluva bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku.

6.Protičastirozsudkusúduprvejinštancie,vktorejsúdvozvyškužalobuzamietol avčastionáhrade
trov konania, podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Poukazoval na VOP
a sadzobník, pokiaľ ide o účtovanie poplatkov, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie vyplýva z
VOP,ktorésúsúčasťouzmluvy.Žiadalzmeniťrozsudoksúduprvejinštancie,vyhovieťžalobeažalobcovi

priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v uplatnenej výške.

7. Žalovaná strana sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Žiline rozsudok OS Martin zo dňa 7.12.2016, č.k. 18C/18/2016-79, v odvolaním

napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, v časti výroku nenapadnutého odvolaním
ponechal nedotknutý. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S rozhodnutím
súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne
stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukázal.

9. Pre zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd ďalej konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie
nespornosť spotrebiteľskej zmluvy. Že žalobca si mohol účtovať poplatky za vedenie účtu, resp. iné
poplatky, iba za predpokladu, že by boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k
tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz, preukazujúci dojednanie o výške poplatkov,
žalovanému nevznikla povinnosť platiť za vedenie osobného účtu žiadne poplatky. V spotrebiteľskom

právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať
za individuálne dojednané. K odvolaniu na VOP, resp. sadzobník poplatkov, poukázal na to, že vo
všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti VOP,
ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa

záväzné, v konaní tak nebolo preukázané platné dojednanie vyššie označených poplatkov. Rovnako
28 % ročný úrok - žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie takéhoto úroku priamo v
spotrebiteľskejzmluve,nepredložilžiadnulistinu,ktorábybolapodpísanáobidvomazmluvnýmistranami
a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného
prečerpania účtu.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že absentuje jej povinná náležitosť v zmysle citovaných zákonov,
čoho dôsledkom je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. alebo § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd uviedol, že bezúročný a bezpoplatkový
môže byť len ten úver, ktorý obsahuje platné úroky a poplatky, čo však v danom prípade nie je splnené.Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou predmetných úverových zmlúv sú poplatky a úroky, ktoré ako
celok predstavujú neakceptovateľné protiplnenie v celej ich výške, sú tieto neplatné, a preto ani niet
priestoru sa zaoberať otázkou ich prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Práve z tohto dôvodu by

bolo nadbytočné podrobne sa zaoberať rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci Home
Credit Slovakia, a.s., C-42/15, ECLI: EU:C:2016:842, v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ vysporiadáva s
otázkouobligátornýchnáležitostízmlúvoúvereuzatváranýchvsúladesoSmernicou2008/48,konkrétne
s čl. 10 ods. 2 písm. h), a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov, keďže tento by mal
relevanciu jedine v prípade, že by príslušné zmluvy o úvere mali platné poplatky a úroky. Odvolací

súd len na okraj poznamenáva, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ skutočne vyplýva,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny
dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať
výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor

EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa
nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.

10.ProtitomutorozsudkuKSvŽiline5Co/156/2017zodňa26.9.2017podalžalobcadovolanie.Žalovaný
sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

11. V dovolaní žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá ustanoveniam zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 432 C.s.p.). Žalobca poskytol klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve
a vo VOP, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a

sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky; to isté platí aj o výške splátky. Ak by mal text zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splácania, išlo
by o neúmerné rozširovanie jej obsahu. Výšku, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých tieto údaje
a povinnosť ich úhrady bola zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy;
ostatné poplatky a ich výška, pri ktorých z ich povahy nebolo možné vopred stanoviť ich počet, pretože

uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky klient využije, boli uvedené v sadzobníku
poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádzala, lebo tu
nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Podľa zistení žalobcu, v súlade s ním
prezentovanými právnymi názormi rozhodli aj viaceré krajské súdy SR a v prospech jeho argumentácie

vyznieva aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a tiež nemusí (ak je
uzavretá na dobu určitú), vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude
započítaná na vrátenie istiny. Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere teda nie je podrobný rozpis výšky,
počtu a termínov každej zo splátok. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V súvislosti s bližším odôvodnením dovolania
žalobkyňa upriamila pozornosť aj na „Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov NB Slovenska
z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Žalobca
zastáva názor, podľa ktorého účelom a cieľom zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo zabezpečiť,

aby spotrebiteľ bol informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok,
úrok z omeškania a poplatky. Z dôvodovej správy k § 9 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že spotrebiteľ by
mal byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť v zmysle
uzatváranej zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli strany sporu, týmto požiadavkám
vyhovuje. Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku potvrdzujúcom rozsudok súdu prvej

inštancie v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a spolu s ním tiež rozsudok súdu prvej
inštancie v zodpovedajúcom výroku zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

12. NS SR Rozsudok KS v Žiline z 26. sept. 2017, sp. zn. 5 Co 156/2017, zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

13. NS SR uviedol, že podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a príp. poradie, v ktorom sa budúsplátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.

14. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky

s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

15. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a. s., proti Kláre Bíróovej konštatoval, že:
17.1.článok10ods.2písm.h/smernicesamávykladaťvtomzmysle,ženiejenevyhnutné,abyzmluvao

úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok,
17.2 článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia,

17.3. z článku 10 ods. 2 písm. i/ smernice a článku 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo
forme amortizačnej tabuľky; pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto
výpis vo forme amortizačnej tabuľky,
17.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným

stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti,
17.5. článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia

v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

16. Právny poriadok SR považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ
(dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej

sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uviedol citáciu ust. §
9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, kde v závere všeobecnej
časti sa konštatuje, že predkladaným zákonom je smernica 2008/48/ES transponovaná do slovenského

právneho poriadku v plnom rozsahu.

18. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií
o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. O. i. uviedol, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

19. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli
cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát
musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti.
Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľnáa aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je
priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva
EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je

absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade
by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozs. Európskeho súdneho dvora
C-212/07, bod 110).

20. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že smernica 2008/48/ES bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere
iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 tejto smernice. Aj so zreteľom na to
sa v praxi všeobecných súdov SR vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice) obsahovo zodpovedá text
„zmluva o spotrebiteľskom úvere (...) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už

bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k
zákonuospotrebiteľskýchúveroch,bolotransponovaťsmernicu2008/48/ESvcelomrozsahu.Zámerom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí
vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch.

21. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich

uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je
za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje.

22. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenú v smernici 2008/48/ES, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny
splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu

zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice.

23. V danom prípade z bodu 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmá výška úveru (2 000,- eur),

druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 19,9% p. a.), výška poplatku za
poskytnutieúveru(0,-eur)azasprávuúverovéhoúčtu(1,99eur/mesačne),výškaanuitnejsplátky(48,16
eur), termín splatnosti prvej anuitnej splátky (13. júna 2013), počet anuitných splátok (72), periodicita
a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 13. deň kalendárneho mesiaca), splatnosť úveru (13.
mája 2019), ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov

klienta spojených s úverom (3 610,80 eur). V zmysle bodu 3.4.2. a 3.4.4. zmluvy klient potvrdil, že mu
banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom a že sa pred
uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami. V zmysle bodu 5.2. zmluvy je klient oprávnený odstúpiť
od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
25.1.Vpredmetnomkonanínebolosporné,žezmluvaospotrebiteľskomúveremávšeobecnénáležitosti

podľa OZ. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej
splátky, počet splátok a termíny splátok.
25.2. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
t. z. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné

úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy
k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva,
že aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚurópskej únie vo veci C-42/15 zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky

spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej
skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

24. Vychádzajúc z účelu smernice 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a čiastkových

právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie
zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

25. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery dovolacieho súdu sa vzťahujú na právny stav
v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však

uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona
o spotrebiteľských úveroch v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe

k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté
so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

26. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorá je
podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1
písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobkyne je nielen
prípustné, ale tiež dôvodné.

27. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

28. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 5Co/332/2018-180 zo dňa 26.3.2019 rozsudok OS Martin zo

dňa 7.12.2016, č.k. 18C/18/2016-79, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové
rozhodnutie.

29. Odkázal na uznesenie NS SR zo dňa 26.9.2018, sp.zn. 4Cdo 65/2018, ktorým rozsudok KS v Žiline
z 26.9.2017 sp.zn. 5Co/156/2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. KS ZA uviedol citáciu ust. § 455 CSP, právny názor NS SR (už uvedený v ods. 13 a nasl.) A keďže NS
SR v tejto konkrétnej veci vyslovil jednoznačne iný právny názor na právne posúdenie veci než pôvodne
vyslovil súd prvej inštancie ako aj odvolací súd, ktorý rozsudok prvej inštancie pôvodným rozsudkom
odvolacieho súdu potvrdil, musel odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v súlade s §

385 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, pričom súd prvej
inštancie zhodne s odvolacím súdom, sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom, ktorý vyslovildovolací súd. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania vrátane odvolacieho konania a o trovách dovolacieho konania.

31. OS Martin vykonal pojednávanie dňa 5.9.2019 v neprítomnosti strán sporu. Žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť podaním doručeným súdu 2.7.2019 (č.l. 198), predvolanie na pojednávanie pre
žalovaného bolo doručované žalovanému v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, v súlade s § 111
ods. 3 CSP považoval predvolanie na pojednávanie pre žalovaného za doručené.

32. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami doloženými do spisu a zistil:
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13.5.2013 Úverovú zmluvu č. 48040. Podľa
čl. I./1.2. výška úveru 2.000,- Eur; druh úveru: pôžička, bezúčelový úver; splatenie záväzkov klienta;
úroková sadzba fixná 19,9 % ročne; výška poplatok za správu úverového účtu 1,99 Eur mesačne; výška
anuitnej splátky 48,16 Eur; termín splatnosti prvej anuitnej splátky 13.6.2013; počet anuitných splátok
72; periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne 13. deň kalendárneho mesiaca; splatnosť

úveru 13.5.2019; spôsob splácania úveru - inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu v
prospech inkasného účtu, RPMN 24,22 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,86 %,
celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 3.610,80 Eur. Je uvedené č. úverového účtu a inkasného účtu.

33. Podľa čl. I./1.3, peňažné prostriedky z úveru banka poukáže na klientov určený účet, ktorý je uvedený

v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v potvrdeniach.

34. Podľa čl. II./2.3, klient je oprávnený požadovať od banky bezplatne a kedykoľvek počas trvania
úverovej zmluvy výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky.

35. Podľa čl. IV./4.2. a 4.2.1., ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej
zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu
4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluvy a
VOP.

36. Anuitná splátka podľa všeobecných obchodných podmienok (č.l. 13) je rovnomerná splátka úveru
zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v
zmluve. Prvá anuitná splátka úveru bude vykonaná v termíne uvedenom v úverovej zmluve.

37. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, podpísaným žiadateľom dňa 13.5.2013, súd nezistil
klientom určený účet v zmysle čl. I./1.3. zmluvy, na ktorý banka podľa uvedeného zmluvného dojednania
poukáže peňažné prostriedky z úveru. Podľa vyjadrenia poverenej pracovníčky žalobcu na pojednávaní
7.12.2016, tento účet mal byť zriadený následne ako osobný účet žiadateľa, poukázala na účet ako
vyplýval z dokladu, ktorý doložila v súvislosti s čerpaním úveru, kde je uvedený účet 1710087002/5600

(totožný s č. inkasného účtu), ako účet klienta, automatické čerpanie, celkom čerpaná suma 2.000,- Eur.

38. Na pojednávaní dňa 7.12.2016 bola predložená amortizačná tabuľka k úverovej zmluve, spolu dva
listy, kde sú rozpísané splátky od 1-72 s uvedením dátumu splátky, zostatok pred splátkou, anuita
1, , splátka istiny, splátka úroku a zostatok po splátke. Poverená pracovníčka žalobcu na pojednávaní

vypovedala, že táto amortizačná tabuľka bola žalovanému poskytnutá pred podpisom zmluvy. Z obsahu
žaloby ako aj všeobecných obchodných podmienok súd nezistil, že bola neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.

39. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 žalobca špecifikoval žalovanú istinu a úrok z omeškania.

Súčasne uviedol, že v časti 60,- Eur, ktorá predstavuje poplatky za upomienky a zaslanie výzvy,
spolu 60,- Eur, berie žalobu späť a žiada, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Na pojednávaní dňa
7.12.2016 poverená pracovníčka žalobcu uviedla, že na toto podanie súd nemá prihliadať s ohľadom
na skutočnosť, že žalobca sumu 60,- Eur v žalobe ani neuplatnil, čo výslovne vyplýva z obsahu
žaloby. Pretože suma 60,- Eur, ktorej sa späťvzatie týka, sa viaže na nárok na zaplatenie poplatkov za

upomienky a výzvy, ktorý nie je uplatnený, považuje tento procesný návrh za bezpredmetný.

40. Súd úkon späťvzatia žaloby v časti neuplatneného nároku vyhodnotil ako nulitný úkon, o čiastočnom
zastavení konania o nároku, o ktorom sa nekoná, preto nebolo možné rozhodnúť; na tento nulitný právnyúkon žalobcu v podaní zo dňa 30.11.2016 súd neprihliadal, nakoľko v predmetnom spore absentuje
nárok pre vydanie rozhodnutia o čiastočnom zastavení, ako je tento nárok špecifikovaný v podaní zo
dňa 30.11.2016.

41. Žalobca v podaní zo dňa 30.11.2016 ďalej rozoberal problematiku náležitosti zmluvy vo
vzťahu k náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet
a termíny splátok, istiny a úrokov), že tieto sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška
anuitnej splátky s uvedením sumy, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 13.6.2013, počet anuitných

splátok 72, s periodicitou a termínom splatnosti anuitnej splátky mesačne v 13. deň kalendárneho
mesiaca. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že počet a termíny splátok, istiny aj úrokov sú rovnaké
a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky s tým,
že banka kedykoľvek bezplatne počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie, istiny a úrokov, vypočítaných na základe

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Anuitná splátka zostala počas celej doby splácania rovnaká,
skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, výška anuitnej splátky sa nemení, plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou
ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Podľa žalobcu by neprispelo k

jednoduchosti a zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie, ak by mal samotný text zmluvy
obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, keď výška, počet
a termíny splátok a iných poplatkov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Poukázal tiež na čl. 10 ods.
1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice, že v spojení s

týmto článkom tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Tiež na čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. í/ s výkladom,
že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie

tejto istiny, pričom tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa žalobcu teda povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na čas
pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát nemôže ani zákonom upraviť povinnosť pre
veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Uviedla čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48, že

sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

42. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a doplnenie niektorých zákonov (Zákon o spotrebiteľských úveroch ) účinného v čase
podpísania Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladeZmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženejplatby,alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

43. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

44. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkový výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho spracovania

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platný ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých do 15-tich kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná

hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

45. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1;
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

46. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

47. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

50. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo

sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

51. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z
týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než

splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv a to s
obdobnými právnymi účinkami.

52. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

53. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

54. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.55.Podľa§53ods.4OZ,zákonuvádza,ktorépodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesanajmäpovažujúza
neprijateľné podmienky pod písmenom a) až r). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva (použitím

slova najmä), že za neprijateľné zmluvné podmienky sa okrem podmienok uvedených v § 53 ods. 4
považujú aj iné podmienky, ak spĺňajú kritéria ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

56. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

57. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

58. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Rady 2008/48/
ES“), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia; písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy
o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

59. Podľa čl. 23 Smernice 2008/48, členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie

vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a príjmu všetky potrebné opatrenia, aby
zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

60. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, kt. sa odchyľujú

od ustanovení tejto smernice.

61. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Súdny dvor rozhodol:

Čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto
smernice sa má vykladať v tom zmysle že;
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti v čl.
10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči;
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že

zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.

Čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva

o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

Bod 4. čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.62. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 13.5.2013 (č.l. 6), ktorá sa spravuje režimom právnej úpravy podľa Zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania zmluvy, ktorý upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu cenových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).

63. Nesporne podľa Zmluvy o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, boli poskytnuté finančné prostriedky
vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

64. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle ust. § 9
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto súd súčasne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú,
z ktorého dôvodu na tento zmluvný vzťah bolo dôvodné aplikovať aj právnu úpravu ust. § 52 a nasl.
OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvnými
stranami boli na jednej strane žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 2 písm. a/ Zákona č.
250/20071 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Zuvedenéhodôvodujetátozmluvaregulovanáosobitnou
právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ochrannými

ustanoveniami OZ, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - predávajúcim a spotrebiteľom.

65. Napriek skutočnosti, že zmluvy o úvere sú upravené v ust. § 497 a nasl. OBZ a v zmysle § 261
ods. 6 písm. d) OBZ účinného ku dňu podpísania Zmluvy o úvere sú absolútnym obchodnom, nemožno
opomenúť fakt, že súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto normy

obchodného práva sú pre právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú
právnej úprave, majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských
vzťahov.

66. Pri posudzovaní sporných skutočností, ktoré boli predmetom odvolania žalobcu proti rozsudku OS

MT č.k. 18C/18/2016-79 zo dňa 7.12.2016, predovšetkým vo vzťahu k náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2, písm. f/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd v súlade s ust. § 455 CSP je OS
Martin viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, zo dňa 26.septembra 2018, sp.zn. 4Cdo 65/2018),
z ktorého aj vychádzal.

67. OS MT v rozsudku, č.k. 18C/18/2016-79 zo dňa 7.12.2016, aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nároky boli v tomto spore
uplatnené, neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g/ a k/. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/
Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo teda aplikované nielen pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. k/, ale aj z dôvodu absencie náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g/, podľa ktorého, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, použitím spojky
„a“, ide teda o dve rovnocenné náležitosti, a to 1/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a 2/ podmienky upravujúce jeho čerpanie. V odseku 42 zrušeného rozsudku OS Martin uviedol,
že z obsahu zmluvy o úvere neboli dostatočne zistené podmienky upravujúce jeho čerpanie. Aj keď v

zátvorke je uvedené ust. § 9 ods. 2 písm. f/, súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia je nesporné, že išlo
o chybu v písaní, nakoľko je zrejmé, že pod písm. f/, je náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z ďalšieho
obsahu predmetného odseku odôvodnenia zrušeného rozsudku OS - odsek 42, vyplýva, že dôvodom
aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je chýbajúca náležitosť zmluvy

v zmysle písm. g/ § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podmienky upravujúce čerpanie
úveru. Ako ďalej vyplýva, súd vyhodnotil dohodnuté podmienky upravujúce čerpanie úveru v čl. 1/1.3.
za zmätočné tak pre spotrebiteľa, ako aj každú tretiu osobu, nakoľko podľa názoru súdu už v zrušenom
rozsudku, bolo rozhodné, aby v čase podpísania zmluvy boli dostatočne zrejmé podmienky upravujúcečerpanie úveru v zmysle právnej úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. g/ (čo už súd správne uviedol) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, majúc za to, že túto zmätočnosť spôsobuje práve dojednanie v čl. I./1.3.
a teda, že peňažné prostriedky z úveru banka poukáže na klientom určený účet, ktorý je uvedený v

žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v potvrdeniach a tento účet v žiadosti o poskytnutie úveru absentuje,
čo vyvoláva pochybnosti o podmienkach čerpania úveru, s uvedením znova správnej úpravy podľa § 9
ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch pri vzniku zmluvy o úvere.

68. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca sa zameriava len na odvolací dôvod podľa §

363 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie OS vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci vo vzťahu k výške, počtu a termíny splátok istiny a úrokov, t. j., aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/
Zákona o spotrebiteľských úveroch okresným súdom a v tejto súvislosti ust. § 11 ods. 1 písm. a/
Zákona o spotrebiteľských úveroch. V odvolaní žalobca nenamietal nesprávne právne posúdenie veci
v súvislosti s absenciou náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pre ktorú absenciu aj tohto zákonného ustanovenia súd vyhodnotil

spotrebiteľskú zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, že tento úver treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

69. Vo vzťahu k aplikáciu zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g/ uvedeného zákona nebol vyslovený právny

názor tak v uznesení NS SR sp.zn. 4Cdo 65/2018 zo dňa 26.9.2018, ani v uznesení KS ZA, ktorým KS
ZA rozsudok OS MT, č.k. 18C/18/2016-79 zo dňa 7.12.2016, zrušil a vec vrátil OS na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. KS ZA uviedol zásadný právny názor dovolacieho súdu. OS MT ako súd prvej
inštancie potom v súlade s § 455 CSP bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (NS SR) a
tento rešpektoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Z právneho názoru dovolacieho súdu

vyplýva, (viď ods. 23), že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom sporu, z bodu 1.2
zmluvy je zrejmá výška úveru (2.000,- Eur), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná
do splatnosti 19,9 % p.a.), výška poplatku za poskytnutie úveru (0,- Eur) a za správu úverového účtu
(1,99 Eur/mesačne), výška anuitnej splátky (48,16 Eur), termín splatnosti prvej anuitnej splátky (13.júna
2013), počet anuitných splátok (72), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 13.deň

kalendárnehomesiaca),splatnosťúveru(13.mája2019)akoajcelkováčiastka,ktorúmusíklientzaplatiť,
tj. súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (3.610,80 Eur). V zmysle bodu 3.4.2. a
3.4.4.zmluvyklientpotvrdil,žemubankaposkytlainformáciaoúrokovejsadzbe,poplatkochanákladoch
súvisiacich s úverom a že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami. V zmysle bodu
5.2. zmluvy je klient oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

Tiež ďalej odvolací súd v bode 25.1. uviedol, že v predmetom konaní nebolo sporné, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa OZ. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje
tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Právne
stanovisko k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré uviedol NS SR, OS MT v
plnom rozsahu rešpektoval, bol týmto právnym názorom dovolacieho súdu viazaný a z neho vychádzal.

70. NS SR v odseku 28 odôvodnenia rozsudku uvádza opodstatnenosť námietky dovolateľky, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom posúdení otázky splnenia náležitosti zmluvy vyplývajúcich
z § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je podkladom pre záver o tom, či
poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný, a vo vzťahu k tejto dovolacej námietke uviedol,

že dovolanie žalobkyne bolo dôvodné. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Výkladom uvedeného zákonného
ustanovenia súd dospel k záveru, že na vyhodnotenie, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, postačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje len jednu z
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, čo je daný prípad; tiež písm. r/ a y/ a § 10 ods. 1. Predmetná
zmluva o úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/, neobsahovala podmienky upravujúce
jeho čerpanie. V čl. 1/1.3. sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že peňažné prostriedky z
úveru banka poukáže na klientom určený účet, ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru, resp.

v potvrdeniach. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný určený účet pri vzniku zmluvy, na
ktorý banka poukáže finančné prostriedky z úveru. V žiadosti o úver (č.l. 78), ktorú podpísal žiadateľ
dňa 13.5.2013, takýto údaj chýba. V kolónke „účet pre vyplatenie úveru“ nie je uvedený žiadny účet.
Bez uvedenia tohto účtu v predmetnej žiadosti, hoci zmluvné dojednanie v čl. I./1.3. zmluvy o úverena uvedenú žiadosť odkazuje, potom bolo dôvodné vyhodnotiť, že zmluvné strany pri vzniku zmluvy
nedohodli podmienky upravujúce
čerpanie úveru, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Lebo

bolo rozhodné, aby v čase podpísania zmluvy boli dohodnuté dostatočne zrejmé podmienky upravujúce
čerpane úveru v zmysle právnej úpravy, § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, v
písomnej forme. Žalobca ku dňu rozhodovania súdu toto nepreukázal, ani, že žalovaným bol určený účet
v potvrdeniach, na ktoré tiež odkazuje dohoda strán v čl I./1.3, keď ani nie je z uvedeného zmluvného
dojednania (čl. I./1.3) dostatočné určité, v akých potvrdeniach. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na

odôvodnenie rozhodnutia NS SR, že ani podľa NS SR v časti, kde uvádza, aké náležitosti boli zrejme
v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednané (viď odsek 23), neuvádza zrejmosť dohody ohľadne
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

71. Zo zmluvy o úvere a dokladu o čerpaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 2.000,- Eur, žalovaný nezaplatil ani jednu splátku na predmetný úver. Túto skutočnosť súd v

konaní nemal rozporovanú. S ohľadom na prijatý právny záver a pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. g/, §
11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z., je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len skutočne čerpanú
sumu 2.000,- Eur. Súd zamietol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku za úver a poplatku za
správu úveru 1,99 Eur/mesiac.

72. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru súd poukazuje na list žalobcu - výzva k splateniu celého úveru zo
dňa 13.9.2013 (č.l. 4), pri aplikácii ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná sa dostala do omeškania
v zmysle ust. § 517 ods. 1 prvá veta OZ. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v
zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
(výškaúrokovzomeškaniaje o5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Uplatnená
sadzba úroku z omeškania 5 % ročne nebola v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého, o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

75. Žalobca, ktorý mal úspech pomerný, vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 2.164,24
Eur (2.000,- + 162,52 + 1,82 Eur) mal úspech v rozsahu 2.001,82 Eur (2.000,- Eur + 1,82 Eur), úspech
žalobcu predstavuje 92 % ku 8 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu jeho
účelne vynaložených trov v pomere 84 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.