Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227958
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115227958.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Žehrianska
3179/3, 851 07 Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpenému Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o.,

Stráž223,Zvolen,IČO:36861723,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,oodvolanížalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/544/2015-173 zo dňa 09.01.2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku v bode I. zastavil konanie s odkazom na

ustanovenie § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). V II. výroku žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III.
výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 92,80 eura. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 16.09.2015 domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Lužianky. Dňa 12.10.2016 však svoju žalobu vzala v
plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že v období po podaní žaloby došlo k podaniu

protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 28.07.2015
č. V XXXX/XXXX, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe
kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v konaní č. V XXXX/XXXX vyhovel
protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 13.10.2015 č. UPo 8/2015-6; toto rozhodnutie bolo potvrdené
aj rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO- 7992/2015/Ja.
Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne,

a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností,
pričom dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Na základe
uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť.
2. Výrok o trovách konania súd odôvodnil v zmysle a § 256 ods. 1 CSP. Za účelom rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania, keďže vznik konania
spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako

domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálneho odboru, bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie
vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. K späťvzatiu žaloby však prišlo vplyvom konania
prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania a podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemala
žalobkyňa žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo

vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal,
ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Na základe toho súd prijal záver, že žalovaný zavinilexistenciu konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení. Výrok o vrátení súdneho poplatku súd odôvodnil podľa § 11
ods. 3,4,9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov.
3. Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP). Poukázal na to, že ak
späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť výsledkom správania žalovanej vo vzťahu k žalobným
požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe.
Zavinenie strany pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa
procesného výsledku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako mal žalovaný zaviniť zastavenie
konania, keďže v odôvodnení súd uvádza objektívne okolnosti, na ktoré ani jedna strana sporu nemala

vplyv. Relevantné hmotnoprávne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest
prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd len konštatoval podanie protestu prokurátora, ale
už neskúmal dôvody v ňom uvedené. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nebolo
možné dôjsť k záveru o procesnom zavinení zastavenia konania žalovaného. Súd neskúmal procesné
zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli, v zmysle ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa

podala žalobu dňa 16.09. 2015. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovanej advokátskou kanceláriou
prišlo dňa 26.05.2016, čo bolo súdu oznámené listom zo dňa 28. 06. 2016. Pokiaľ by žalobkyňa bola
žalobu vzala späť bez zbytočného odkladu, teda po vyhovení protestu prokurátora v r. 2015, neboli
by žalovanému vznikli trovy konania po prevzatí právneho zastúpenia v r. 2016. V danom prípade nie
je zrejmá súvislosť medzi zavinením žalovaného a zastavením konania, tak ako to konštatoval súd

prvej inštancie. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, preto žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok
napadnutého uznesenia o trovách tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že ona procesne nezavinila

zastavenie konania. Uviedla, že sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých
vlastnícke právo previedla na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorá bola absolútne neplatná. Žalovaný
bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností a ona podala na súd predmetnú žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po proteste prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastník
predmetných nehnuteľností, keď správny orgán rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora a zrušil

napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Z objektívneho hľadiska teda procesne
nastal výsledok, ktorého sa domáhala v tomto konaní, a preto bola povinná pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu vziať žalobu späť. Je preto irelevantné, že v tomto konaní nedošlo k prejednaniu veci
samej, keďže túto skutočnosť nezavinila; žaloba bola podaná dôvodne, pričom existenciu konania a

trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na jej škodu.
Zmluvu musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti, a za týchto okolností nie
je možné spravodlivo požadovať, aby si znášala trovy konania. Z hľadiska vzniku trov konania na strane
žalovaného je irelevantné, kedy právny zástupca žalovaného prevzal právne zastúpenie. Žalobkyňa
nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby a žalobu vzala späť v dostatočnom časovom

predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci v záujme minimalizovať trovy konania
oboch strán sporu. Poukázala na časový sled právnych skutočností s poukazom na príčinnú súvislosť
s podaním späťvzatia žaloby. Zdôraznila, že dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda
„evidenčného obnovenia vlastníckeho liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy,“ lebo žalovaný
prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Preto zastavenie tohto konania zmysle ustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP treba posudzovať, že ho procesne zavinila žalovaná. Všetky uvádzané skutočnosti
sa týkajú výlučne procesnoprávnej povahy zavinenia žalovaného, pre ktoré podala žalobu a neskôr ju
zobrala späť. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2010 sp. zn.
3Sžo 225/2010.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec súdu prvej inštancie a
nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP. Výrok o zastavení konania a ovrátení súdneho poplatku v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť (§ 226, § 234 ods. 2
CSP). Pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá ich vznik z procesného hľadiska zavinila. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej
zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto

zodpovednosti sú len tie okolnosti, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie nie je možné interpretovať
v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti medzi správaním sa strany sporu a
zastavením konania. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, kedy nič
nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené a o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či žaloba bola podaná dôvodne,

vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý uspokojil uplatnené právo žalobcu po začatí sporu
a tým vyvolal potrebu späťvzatia dôvodne podanej žaloby.
11. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 146 ods. 1 písm. c)
OSP (účinného do 30.06.2016), v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali
dve výnimky (§ 146 ods. 2 prvá a druhá veta OSP), ktoré v takomto znení do nového procesného
predpisu neboli prevzaté. Naďalej však platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania.

12. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby sa žalovaný
podieľal na uspokojení ňou uplatneného vlastníckeho práva. Žalovaný z procesného hľadiska evidentne
zastavenie konania nezavinil. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez toho, aby to bolo vyvolané
správaním sa žalovaného, čo znamená, že procesne to bola práve ona, ktorá zavinila zastavenie
konania. Dôvodnosť podanej žaloby z hmotnoprávneho hľadiska v súvislosti so zastavením konania

už posudzovať nemožno. Z toho dôvodu by práve žalovaný mal podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania, o ktorých vo všeobecnosti súd rozhoduje bez návrhu, keďže trovy konania
predstavujú súčasť celého súdneho procesu. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 257
CSP však bolo možné v prvoinštančnom konaní skúmať, či pre nepriznanie trov konania žalovanému
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeranátvrdosťvočisubjektomkonaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom(obdobnerozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
13. Odvolací súd po prejednaní odvolanie dospel k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
skutočnosť, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, čo znamená, že jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Keďže na rozhodnutie o trovách konania bolo potrebné
aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP s tým, že v dôsledku späťvzatia žaloby procesne zavinila
zastavenie konania žalobkyňa, nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému. No s prihliadnutím
na špecifiká danej veci a celého priebehu konania bolo vhodné, aby súd prvej inštancie zvážil použitieustanovenia § 257 CSP. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie

nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii § 257 CSP môže inak
dôjsť aj z aspektov sociálnych, o ktoré však v tejto veci nejde.

14. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) nanovo
rozhodne o trovách konania po tom, čo zváži aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a v kladnom prípade -
ak nárok na náhradu trov konania žalovanému výnimočne neprizná - svoje rozhodnutie z tohto aspektu
presvedčivo odôvodní. Pred jeho rozhodnutím umožní stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu § 257 CSP s cieľom účinne uplatňovať svoje relevantné námietky a argumenty, ktoré môžu mať

vplyv na konečné rozhodnutie súdu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).