Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale
bytom S., G. XXX/X, okres S., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v
Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.01.2020, sp.zn. 2T/133/2019, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 17.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.01.2020, sp.zn. 2T/133/2019, bol obžalovaný Z. Z.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s
§ 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21.06.2019 v čase asi o 19,10 h viedol po Ulici Z. v S. v smere od farského kostola na sídlisko
Sever, okres Prievidza osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia evidenčného čísla PD XXXEL, kde
na priechode pre chodcov pri Základnej škole Mariánska narazil ľavou prednou časťou svojho vozidla do
chodkyne B. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala z jeho pohľadu po tomto priechode pre chodcov
v smere zľava doprava, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) a § 137 ods. 2 písm. c, r) zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho poškodená
B. D. utrpela zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla.
Za to bol odsúdený podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods.
3, § 36 písm. l) Trestného zákona mu bol tiež uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená
M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., ul. A. č. XXX/X/X s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania namietal,

že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu pokiaľ sa jedná o uložený podmienečný trest odňatia slobody
obžalovanému, ktorý považuje za mierny. Súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona. Poukázal na okolnosti prípadu, porušenie pravidiel cestnej premávky
obžalovaným závažným spôsobom, spôsobený závažný následok v podobe zranení poškodenej, na
následky ktorých pri dopravnej nehode zomrela. Práve vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko
poškodená nemala žiadny podiel viny na dopravnej nehode, na generálnu prevenciu, dôvody a spôsob

spáchania skutku, stúpajúci trend dopravných nehôd, pri ktorých dochádza k závažným následkom -
ťažkým ublíženiam na zdraví, alebo smrti a ochrane chodcov, ktorí sa pohybujú po riadne vyznačenýchpriechodoch pre chodcov ako to bolo aj v danom prípade, samosudca pri ukladaní trestu nepostupoval v
súlade s hore citovaným ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Preto navrhol, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo

výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s návrhom prokurátora sa nestotožňuje

a trest uložený mu okresným súdom považuje za zákonný a spravodlivý. Je presvedčený, že trestom,
ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom, bude účel trestu naplnený. Je si vedomý, že spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k nenapraviteľnému následku, uvedené veľmi ľutuje a cíti plnú
zodpovednosť za to a snaží sa od začiatku konania plne spolupracovať a všetkými možnými spôsobmi
zmierniť bolesť poškodených. V konaní pred súdom preto urobil vyhlásenie o vine a súdom uložený trest
prijal bez výhrady a je pripravený sa mu plne podrobiť. Je dlhoročným vodičom (viac ako 46 rokov),

pričom do daného dňa nemal žiadne závažné problémy v súvislosti s riadením motorových vozidiel.
Z výpisu karty vodiča vyplýva, že má evidované len dva priestupky, nie závažného charakteru. Výkon
nepodmienečného trestu, tak ako to požaduje prokurátor, by bol z hľadiska jeho nápravy neadekvátny.
Vo veci ide o nedbanlivostný trestný čin a bol mu tiež uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky, ktorý možno považovať na ochranu spoločnosti a

prevýchovu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za dostatočný a aj vzhľadom na jeho vek je
otázne, či bude ešte v budúcnosti viesť motorové vozidlá. Je si vedomý, že za spáchaný skutok musí
byť spravodlivo potrestaný, avšak uloženie nepodmienečného trestu i z vyššie uvedených dôvodov, by
bolo neprimerane prísne. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie prokurátora zamietol.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedol, že sa pridržiava

dôvodov odvolania okresného prokurátora, navrhol tomuto vyhovieť a obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody s jeho priamym výkonom. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tento považuje za správny a
zákonný.

Poškodená M. N. sa vyjadrila, že v podstate už nemá k veci čo uviesť, sám obžalovaný musí žiť s tým,

že zabil človeka a je na súde ako rozhodne o treste.

Obžalovaný uviedol, že je potrestaný už tým, že musí žiť s vedomím, čo zapríčinil. Celá vec ho veľmi
mrzí, doposiaľ sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, viedol riadny život. Je ochotný niesť následky, no
myslí si, že trest odňatia slobody, ako sa ho domáha prokurátor, by bol prísny.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd postupujúc v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. zistil, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia

podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona, na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, pretože tento svojím konaním popísaným
v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného

odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. len výrok o treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc výrok o uloženom treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol
na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale
i generálnu a individuálnu prevenciu. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, na ktoré poukazuje prokurátor vo
svojom odvolaní smerujúcom proti výroku o treste, je nutné uviesť, že tieto boli súdom zohľadnené už
pri rozhodovaní o vine, pretože sú zákonnými znakmi prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona. O osobe obžalovaného bolo
zistené, že je dôchodca, podľa registra trestov bol dva krát súdne trestaný, naposledy v roku 1982, no
hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení ako i dobu

od ich spáchania na túto okolnosť ako priťažujúcu súd neprihliadal. Podľa výpisu z evidenčnej karty
vodiča obžalovaný vlastní vodičské oprávnenie od roku 1974, sú evidované dva priestupky z oblasti
dopravy, jeden z roku 2006 a druhý z roku 2017 za prekročenie povolenej rýchlosti, ktorý bol vybavený
uložením blokovej pokuty vo výške 5 Eur. Priťažujúce okolnosti súdom zistené neboli, pričom okresný
súd správne obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák., že sa priznal k

spáchaniu trestného činu v celom rozsahu a tento úprimne oľutoval. Krajský súd uvádza, že správne mal
okresný súd obžalovanému priznať i ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák., pretože
svojim priznaním už v prípravnom konaní napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti, čo potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Uvedené krajský súd konštatuje
bez toho, aby bolo nutné meniť napadnutý rozsudok, nakoľko by sa nezmenil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, kedy u obžalovaného boli zistené len poľahčujúce okolnosti. Je pravdou,

že v dôsledku dopravnej nehody, ktorú obžalovaný zavinil, došlo k nenapraviteľnému následku, no
je nevyhnutné z pohľadu potrestania obžalovaného vyhodnotiť i všetky ďalšie skutočnosti a zásady
majúce v tomto smere význam. V prípade obžalovaného sa jedná o dlhoročného vodiča, tento až do
prejednávanej dopravnej nehody nemal žiadne závažné problémy v súvislosti s riadením motorového
vozidla, v prípade priestupkov ide o menej závažné konanie, naviac staršieho dáta. Dá sa povedať, že sa

jedná o dlhoročného vodiča v zásade dodržiavajúceho dopravné predpisy, nejde o žiadneho notorického
porušovateľa dopravných predpisov. V prípade prejednávanej trestnej činnosti nejde o úmyselný trestný
čin, ale nedbanlivostný. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní
týkajúcej sa v danom prípade nesprávneho vyhodnotenia generálnej a individuálnej prevencie a v
dôsledku toho nesprávneho uloženia neprimerane mierneho trestu, považuje za potrebné uviesť, že

Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona
zakotvuje účel trestu, ktorý má spĺňať jednak generálnu prevenciu, ale tiež má vytvoriť podmienky na
prevýchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je teda
nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu, pričom tieto majú byť vyvážené a
nemožno uprednostňovať jednu z nich. V posudzovanej veci sa odvolací súd zaoberal vyššie uvedenými

skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie a dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že i napriek
nenapraviteľnému následku, nie je s poukazom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, zvýrazniac
i jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, teda priznanie a oľutovanie, nevyhnutné na neho vplývať
priamym výkonom trestu odňatia slobody. Krajský potom dospel po zhodnotení všetkých rozhodujúcich
skutočností k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v trvaní 2 (dva) roky, výkon

ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky, nie je neprimerane miernym. Aj takto uloženým
trestom spolu s trestom zákazu činnosti bude aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu splnený jeho účel.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená M. N. podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku odkázaná s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, tento je
správny a zákonný, keďže dokazovanie pre účely stanovenia primeranej nemajetkovej ujmy by značným
spôsobom presahovalo potreby dokazovania v trestnom konaní, napokon tento výrok odvolaním
napadnutý nebol.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.