Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108225435
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108225435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu Z.T. Z., bývajúceho v K. č.
XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. decembra 2013, č.k. 35C 207/2008-314, takto

r o z h o d o l :

M e n í výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. decembra 2013, č.k. 35C 207/2008-314
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 19.418,40 €

do zaplatenia tak, že zamieta návrh žalobcu na úroky z omeškania 8,5% ročne zo sumy 19.418,40 € od
1.3.2008 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie bezo zmeny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
12.12.2013, č.k. 35C 207/2008-314 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.418,40 € s
úrokom z omeškania 8,5% ročne od 1. marca 2008 do zaplatenia, do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
bol uznesením Okresného súdu Košice I z 22. novembra 2004 sp. zn. 7 Tp 122/2004 vzatý do väzby
a lehota trvania väzby začala plynúť dňom a hodinou jeho zadržania, t. j. 19. novembra 2004 o 15,10
hod. Okresný súd Košice I uznesením z 29. marca 2005 sp. zn. 7 Tp 122/2004 rozhodol, že lehota
trvania väzby žalobcu sa nepredlžuje. Trestné stíhanie vedené voči žalobcovi za trestný čin vydierania
podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bolo uznesením Okresnej prokuratúry Košice I z

15. februára 2007, sp, zn. 3 Pv 1704/2004 zastavené. Vyvodil záver, že obmedzenie osobnej slobody
žalobcuväzbouvobdobíod19.novembra2004do29.apríla2005malovážnenásledkyvjehoosobnom,
pracovnom, rodinnom a manželskom živote, ktoré je potrebné kompenzovať a žalobcovi priznal náhradu
škodyvoformenemajetkovejujmyvovýške19.418,40€(tátosumapredstavovala15%zpožadovaných
129.456 €). Náhradu trov obhajoby vo výške 3.319,39 € žalobcovi nepriznal, keď mal za to, že danú
sumu nevynaložil žalobca a teda škoda nevznikla jemu, ale jeho manželke T. Z., nakoľko manželia
mali od dátumu 31. januára 2000 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobu o náhradu

škody vo výške 33.194 € titulom ušlého zisku zamietol, keď z daňových priznaní spoločnosti SEPARA
TRADE SLOVAKIA, s. r. o. vyplynulo, že spoločnosť v rokoch 2003 a 2004 nevykázala žiadny zisk a z
podaní jednotlivých spoločností, s ktorými spoločnosť SEPARA TRADE SLOVAKIA, s. r. o. obchodovala
nevyplynulo, že kontrakty a spolupráca boli ukončené z dôvodu väzby spoločníka a konateľa spoločnosti(žalobcu). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudkom z 26. novembra 2015 sp. zn. 2 Co
709/2014rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilvovýrokuopovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovisumu
19.418,40 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1. marca 2008 do zaplatenia a v zamietajúcom výroku
v prevyšujúcej časti nemajetkovej ujmy, a v ostatnej časti rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o priznaný nárok na nemajetkovú ujmu v

peniazoch, súd prvej inštancie v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym a
úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu, že
väzba bola nezákonná, keď bolo preukázané, že žalobca skutok nespáchal mal za plne akceptovateľný
a za správnu považoval i výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Vyvodil záver, že žalobca v
konaní preukázal, že trovy trestného konania boli uhradené, a nie je rozhodujúca otázka, kto tieto trovy
uhradil, nakoľko povinnosť uhradiť trovy bola na strane žalobcu, a ak tieto trovy uhradila jeho manželka

výlučne zo svojich finančných prostriedkov, došlo k plneniu za iného v zmysle § 454 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie z tohto hľadiska vec neposudzoval a preto vec
v tejto časti nesprávne právne posúdil. Za správny nepovažoval ani záver súdu prvej inštancie ohľadne
nároku na ušlý zisk, keď mal za to, že pre zistenie výšky ušlého zisku nepostačuje zistenie aký zisk v
predchádzajúcim období mala spoločnosť podľa daňových priznaní, ale bolo potrebné skúmať, aký by

bol zisk, ak by neboli prerušené obchodné vzťahy spoločnosti a na túto otázku bolo potrebné zamerať
dokazovanie. S výrokmi, ktorými bola žaloba zamietnutá, súvisí aj výrok o trovách konania, ktorý bol
podľa odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnený, pretože nárok na náhradu trov konania si uplatnil aj
žalobcaaotomtonárokusúdprvejinštancienerozhodol.Vtýchtočastiachrozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania

nerozhodol.

3. Proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 19.418,40 € s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 1.3.2008 do zaplatenia a proti časti,
ktorou bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na náhradu trov

obhajoby podala žalovaná dovolanie. Žiadala zrušiť rozsudok v napadnutej časti, ako aj rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti a vrátiť vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.6.2017, sp. zn. 4 Cdo 131/2016 odmietol

dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.11.2015 sp.zn. 2 Co 709/2014, v
časti výroku
-ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2013, č.k. 35C 207/2008-314 o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 19.418,40 €,
-ktorým o zvyšnej časti zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2013, č.k. 35C

207/2008-314 a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

5. Zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.2015, sp.zn. 2Co 709/2014 v časti výroku,
ktorým potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2013, č.k. 35C 207/2008-314
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1.3.2008 do

zaplatenia, a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

6.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalej„dovolacísúd“)namietanúvadukonania(nepreskúmateľnosť
rozhodnutia) podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (však) považoval za dôvodnú v časti týkajúcej sa
príslušenstvapohľadávky.Uviedol,žekonanievtejtočastijepostihnutévadouzmätočnostispočívajúcou

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako
výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania
v tejto časti.

7. Námietky žalovanej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorou bola žalovanej uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, sa týkajú nedostatkov odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Odvolateľka rozsiahlo argumentovala proti uloženiu uvedenej povinnosti z dôvodu, že v
prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je akékoľvek omeškanie žalovanej vylúčené. Námietkyobdobného charakteru sa objavili (boli uplatnené) už v jej odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
(viď č.l. 329-330 spisu).

8. Dovolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „žalovaná
sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku žalobcu a z uvedeného dôvodu priznal úrok z omeškania až od dátumu 1.3.2008
do zaplatenia, a to v správnej výške 89,5% ročne“ (poznámka odvolacieho súdu - správna výška
predstavuje 8,5%), pričom sa vôbec nezaoberal obranou žalovanej, ktorá na pojednávaní konanom

dňa 12.2.2009 uviedla, že v žiadnom prípade nemohla sa dostať do omeškania s plnením uplatneného
nároku, a nie je tu základ na to, aby súd mohol priznať úrok z omeškania.

9. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
pričom k zásadným otázkam namietaným v odvolaní žalovanej, hoci išlo o opodstatnené námietky sa
nevyjadril, v odôvodnení svojho rozhodnutia ich nespomína, ani nepovažoval za potrebné zdôvodniť,

prečo považuje jej odvolanie (v tejto časti) za neodôvodnené. Krajský súd (rovnako ako súd prvej
inštancie) sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na plnenie
spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania, ktorú skutočnosť žalovaná namietala v podanom odvolaní.

10. Predmetom tohto odvolacieho prieskumu po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

21.6.2017 sp.zn. 4Cdo 131/2016 zostal len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1.3.2008 do zaplatenia.

11. Žalovaná v odvolaní zo dňa 11.6.2014 uviedla, že súdom priznaná suma (19.418,40 €) je náhradou
nemajetkovej ujmy v peniazoch a možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení

neprichádza do úvahy. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2002 sp.zn. 6 Cdo
185/2011 podľa ktorého „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na
základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s argumentáciou žalovanej v odvolaní
považuje tento názor žalovanej za správny a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky - rozsudok NS SR zo 14.3.2012 sp.zn. 6 Cdo 185/2011.

13. Odvolací súd poukazuje aj na dobovú judikatúru a osobitne na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24.6.1998 sp.zn. 1 Cdo 15/97, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod poradovým číslom 45/2000, v
ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká
až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.

14. Odvolací súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od takto publikovaného
záveru.

15. Treba poznamenať, že v predmetnom konaní žalobca žiadosťou zo dňa 22.8.2007 požiadal

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

16. Žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v psychickej traume spôsobenej výkonom väzby.
Výšku náhrady nemajetkovej ujmy ale v žiadosti neuviedol, t.j. nevyčíslil.

17. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch priznal žalobcovi až okresný súd rozsudkom zo dňa
12.12.2013, č.k. 35C 207/2008-314, a až uplynutím 30 dní od právoplatnosti rozsudku sa žalovaná
dostáva do omeškania.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 12.12.2013, č.k. 35C 207/2008-314 o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,5% ročne zo sumy 19.418,40 € do zaplatenia tak, že zamietol návrh žalobcu na úroky z
omeškania 8,5% ročne zo sumy 19.418,40 € od 1.3.2008 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.19. V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie bezo zmeny.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.5.2018 o 12.55 hod. v
pojednávacej sieni č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 16.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1 CSP, § 378
ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať podľa právneho názoru
vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.2015, č.k. 2 Co 709/2014-358, ktorým
bol zrušený rozsudok v ostatnej časti a v rozsahu zrušenia vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).