Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. jún 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214197
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7917214197.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobkyne: L. W., M.. XX.X.XXXX,

Q.W.Č..XXXX/XX,L.,zast.:T.W.,M..XX.X.XXXX,Q.W.Č..XXXX/XX,L.,protižalovaným:X.)J.B.,M..
XX.X.XXXX, Q. L. XXX/XX, U., X.) L. N., M.. XX.X.XXXX, Q. R. Č.. XXX/X, U., o neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že závet J. N. zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov dňa XX.X.XXXX pod
sp.zn.: M. XXXX/XXXX, je v časti týkajúcej sa L. W., rod. N., neplatný.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že závet poručiteľa J. N. zomrelého XX.XX.XXXX,
ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX je neplatný. Žalobu odôvodnila tým, že
poručiteľ J. N. je jej otcom a dňa XX.XX.XXXX spísal závet do notárskej zápisnice, ktorým pre prípad
smrti zanechal celý svoj majetok žalovaným v 1. a 2. rade, ktorých je poručiteľ otcom a ktorí sú
jej súrodenci. Tvrdila, že dôvod uvádzaný v závete, pre ktorý ju ako zákonnú dedičku opomenul, je
nepravdivý, pretože žiadny rodinný dom so záhradou v U. jej poručiteľ nedaroval. Dôvodom neplatnosti
závetu ako právneho úkonu je podľa nej skutočnosť, že poručiteľ uviedol pri spisovaní závetu do omylu

samotného notára, a preto notár závet takého znenia spísal. Podľa žalobkyne neplatnosť závetu
spôsobil aj notár spisujúci závet, pretože mal rozpoznať, či poručiteľ uvádza pravdivé alebo nepravdivé
údaje a dôvody v zriadenom závete. Žalobkyňa tvrdí, že poručiteľ mal v úmysle ju ako zákonnú dedičku
vydediť, avšak bolo mu známe, že zákonný dôvod vydedenia nie je daný, a preto sa závet spísal v
takom znení. Žiadala, aby súd ,,cestou príslušných štátnych orgánov a iných právnických osôb“ preveril
skutočný stav majetku poručiteľa a nakladanie s týmto majetkom.

2. Žalovaní žiadali zamietnuť žalobu z dôvodu, že dôvod neplatnosti závetu uvádzaný žalobkyňou
nemá oporu v platnej právnej úprave. Tvrdili, že dôvody poručiteľa uvádzané v závete sú pravdivé a s
tvrdeniami žalobkyne o jej vydedení nesúhlasia. V podaní zo dňa 17.01.2018 navrhli ako dôkaz výpoveď
notára JUDr. R. ako svedka, na pojednávaní dňa 14.09.2018 od vykonania tohto dôkazu upustili.

3. Tunajší súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu
poručiteľa J. N. zomrelého X.X.XXXX, ktorý bol spísaný do notárskej zápisnice dňa 16.5.2007 a stranám

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla,
aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil ažalobe vyhovel. V odvolaní opäť uviedla dôvody, ktoré uvádzala aj v žalobe a vo svojich vyjadreniach,
a ktoré podľa nej spôsobujú neplatnosť závetu. Závet podľa nej trpí vadami prejavu vôle, keďže nebol
urobený určite a zrozumiteľne, tak ako má na mysli § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Závet trpí

nedostatkom obsahových a formálnych náležitostí, za ktoré je zodpovedný notár. Notár pri vykonávaní
notárskej činnosti, spisovaní závetu nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Notár je totiž povinný
odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa
prieči dobrým mravom. Napadnutý závet neobsahuje žiadne podmienky, keďže príkaz poručiteľa, aby
sa závetnému dedičovi započítalo do dedičského podielu to, čo dostal bezplatne za života od poručiteľa,

nemácharakterpodmienky.Súdprvejinštanciepodľanejvtomsmerepochybil,nakoľkonerozlíšil medzi
podmienkami v zmysle § 478 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) a medzi príkazom závetcu v zmysle § 484 druhej vety OZ. V rozsudku podľa
nej absentuje stanovisko žalobkyne a žalovaných vo veci. Tiež absentuje vysvetlenie súdu a posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, tak ako má na mysli § 220 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odôvodnenie

je podľa nej veľmi stručné a len okrajovo sa týka danej problematiky.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je opodstatnené, a preto rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Tunajšiemu súdu vytkol, že si dostatočne neujasnil, čo je podstatou predmetu konania a prehliadol,
že žalobkyňa sa okrem určenia absolútnej neplatnosti napadnutého závetu domáha aj určenia relatívnej
neplatnosti v zmysle § 40a ods. 1 OZ z dôvodu, že poručiteľ s ňou v závete ako neopomenuteľnou
dedičkou nepočítal a závetom jej nenechal toľko, koľko činí polovica jej zákonného dedičského podielu.

7. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, o ktoré oprela žalobu je evidentné, že žalobou sa okrem určenia
absolútnej neplatnosti závetu domáha aj určenia relatívnej neplatnosti závetu v zmysle § 40a OZ v
spojení s § 479 a § 484 OZ, keď tvrdí, že poručiteľ s ňou v závete ako neopomenuteľnou dedičkou
nepočíta.

8. V závere uložil tunajšiemu súdu opätovne sa zaoberať žalobou žalobkyne o určenie relatívnej
neplatnosti závetu z dôvodov ňou uvedených, za tým účelom vykonať vo veci potrebné dokazovanie
a následne opätovne rozhodnúť.

9. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán a
na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

10. Zo závetu poručiteľa J. N., M.. X.X.XXXX, spísaného formou notárskej zápisnice a registrovaného
v Notárskom centrálnom registri závetov dňa XX.X.XXXX pod sp.zn.: M. XXXX/XXXX, vyplýva,

že poručiteľ chcel zanechať všetok svoj majetok žalovaným. V danom závete uviedol, že má
neopomenuteľnú dedičku - žalobkyňu, ktorá je však po majetkovej stránke vyporiadaná, lebo táto dcéra
dostala za jeho života rodinný dom v Parchovanoch, ktorý neskôr predala a postavila si dom v L..

11. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn: M. XXX/XX S. R. XX.X.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa s manželom

nadobudli nehnuteľnosť v U. na základe kúpnej zmluvy zriadenej formou notárskej zápisnice. Dané
potvrdzuje aj priložený List Vlastníctva č. XXX k evid. listu č. XX G. U..

12. Podľa Notárskej zápisnice sp.zn: M. XX/XX zo dňa 21.3.1995 žalobkyňa spolu s manželom predali
predmetnú nehnuteľnosť v U..

13. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu živnostenského prostredia L. zo dňa 4.12.1992,
sp.zn.: XXXX/XXXX je evidentné, že žalobkyni a jej manželovi bola skolaudovaná stavba - rodinný dom
s dvoma bytmi v L..

14. Súd opätovne preskúmal žalobu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v časti
týkajúcej sa neplatnosti závetu ohľadne žalobkyne ako neopomenuteľnej dedičky neplatná. V časti ktorej
sa domáhala žalobkyňa neplatnosti aj zvyšku závetu, súd žalobu zamietol.15. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

16. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

17. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

18. Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,

ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

19. Podľa § 478 OZ, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie §
484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

21. Podľa druhej vety § 484 OZ, pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal

poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479
neodôvodnene zvýhodnený.

22. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§
40 ). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

25. OZ vymedzuje podstatné náležitosti závetu, ktoré musí ako právny úkon obsahovať, aby bol platný.
Medzi tieto podstatné zložky, resp. náležitosti (essentialia negotii), patrí označenie poručiteľa, označenie
dedičov a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný. Poručiteľ je vo svojej dispozičnej

voľnosti obmedzený inštitútom tzv. neopomenuteľných dedičov. Sú nimi potomkovia poručiteľa, a to
tak maloletí, ktorí musia dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, ako aj plnoletí,
ktorí musia dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona (§ 479
OZ). Dedičským podielom zo zákona je podiel vypočítaný z celého dedičstva, ktorá sa v konkrétnom
prípade dedí zo závetu. Ak by poručiteľ v tomto smere nerešpektoval zákon a ustanovil by za závetných

dedičov iné osoby, resp. by ich podiel na dedičstve stanovil vo väčšom rozsahu, ako to pripúšťa zákon v
súvislosti s ochranou neopomenuteľných dedičov, bol by závet v tejto časti neplatný. Pre posúdenie, či
ide o maloletého, alebo plnoletého neopomenuteľného dediča, nie je rozhodujúci stav v čase zriadenia
závetu, ani stav v čase vydania rozhodnutia o dedičstve, ale je rozhodujúci stav v čase smrti poručiteľa
(§ 460 OZ). Dispozičná voľnosť poručiteľa by nebola obmedzená vôbec, resp. by bola obmedzená

len sčasti, v prípade, ak by došlo k platnému vydedeniu potomkov podľa § 469 a OZ. Opomenutie
neopomenuteľných dedičov v závete spôsobuje síce neplatnosť závetu, resp. jeho časti, ale iba relatívnu
(§ 40a OZ). Znamená to, že súd na neplatnosť závetu neprihliada z úradnej povinnosti, ale závet sa
považuje za platný, pokiaľ sa neopomenuteľný dedič neplatnosti závetu nedovolá. Neplatnosti závetu
sa môže dovolať v rámci konania o dedičstve, ak bol jeho účastníkom. Ak nebol účastníkom konania o

dedičstve, môže sa svojho práva (vydania majetku vo veľkosti zákonného dedičského podielu) domáhať
žalobou proti nepravému dedičovi (§ 485 OZ).Podstatou závetu je disponovanie majetkom poručiteľa pre prípad jeho smrti. Znamená to, že poručiteľ
by mal v závete jednak vymedziť rozsah svojho majetku, ktorý sa má dediť zo závetu, a jednak by mal
vymedziť, čo má z majetku pripadnúť jednotlivému závetnému dedičovi.

26. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobkyňa preukázala súdu, že boli splnené
predpokladypreurčenieneplatnostizávetuvtejčasti,ktorásatýkajejopomenutiaakozákonnejdedičky.
Žalobkyňa preukázala, že je neopomenuteľnou dedičkou, pričom jej otec ako závetca uviedol v závete
nepravdivé informácie ohľadom vyporiadania jej dedičského podielu. Dané vyplýva z predložených

listinných dôkazov, konkrétne z predloženej kúpnej zmluvy a listu vlastníctva. Žalobkyňa teda nadobudla
nehnuteľnosť v U. na základe kúpnej zmluvy, nie z titulu z darovacej zmluvy od nebohých rodičov ako
tvrdia žalovaní a ako to uviedol závetca v závete. Zároveň súdu nebolo žiadnym relevantným dôkazom
preukázané, že žalobkyňa bola závetcom vydedená. Uvedené má za následok, že nemožno započítať
predmetnú nehnuteľnosť, ktorú nadobudla žalobkyňa spolu s jej manželom na základe kúpnej zmluvy
od tretej osoby, do dedičstva a zohľadniť to pri vyporiadaní dedičstva.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, súd určil, že závet je neplatný len v časti, ktorý sa týka žalobkyne
ako neopomenuteľnej dedičky, teda jej nároku na minimálne polovicu jej zákonného dedičského podielu
ako neopomenuteľnej dedičky. Súd v zvyšnej časti týkajúcej sa podielov žalovaných považuje závet za
platný rešpektujúc vôľu závetcu zanechať majetok žalovaným. S poukazom na § 479 OZ, závet, ktorý

nerešpektuje právo neopomenuteľného dediča na jeho zákonný podiel, je neplatný len v časti, ktorá sa
týka neopomenuteľného dediča.
Súd zároveň konštatuje, že nemožno celý závet určiť za neplatný s dôvodov uvedených v § 39 OZ,
lebo súdu nebolo preukázané, že závetca opomenul žalobkyňu úmyselne s cieľom obídenia inštitútu
vydedenia. Ide len o tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Z

uvedeného možno predpokladať, že zo strany závetcu došlo síce k porušeniu zákona keď v závete tvrdil,
ževlastníckeprávopreviedolakodarnažalobkyňu,nakoľkonebolvlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,
avšak evidentne šlo o omyl, nie o úmysel poškodiť žalobkyňu ako neopomenuteľnú dedičku. Keďže
súdu nebol preukázaný úmysel závetcu obísť zákon alebo konať v rozpore s dobrými mravmi, nemožno
postihnúť neplatnosťou celý závet.

28. Vo vzťahu k dôvodu neplatnosti závetu uvedeného zo strany žalobkyne, a to skutočnosť, že
poručiteľ pri spisovaní závetu uviedol notára do omylu, keď nepravdivo v závete uviedol, že žalobkyňa
ako neopomenuteľná dedička za života dostala do daru nehnuteľnosť v U., súd tiež poukazuje na
odôvodnenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého notárske zápisnice sú verejnými listinami, ktoré

potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich potvrdené, alebo osvedčené, ak nie je dokázaný opak. Pokiaľ
teda žalobkyňa tvrdí, že skutočnosti uvedené v tejto notárskej zápisnici nie sú pravdivými, zaťažuje ju
dôkazné bremeno o tom, aby preukázala opak. Samotné uvedenie nepravdivých skutočností v závete
však nespôsobuje jeho neplatnosť.

29.Ktvrdeniamžalobkyne,žedomvU.jejporučiteľnedaroval,pretonietčozapočítaťjepotrebnéuviesť,
že spor medzi dedičmi o skutočnostiach rozhodných pre záver o započítaní daru na dedičský podiel
niektorého z dedičov, tak ako má na mysli § 484 OZ nie je sporom o dedičské právo. Otázku započítania
daru na dedičský podiel dediča rieši súd v konaní o dedičstve pri rozhodovaní o potvrdení nadobudnutia
dedičstva podľa dedičských podielov. Postup podľa § 194 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších

predpisov - Civilný mimosporový poriadok, nie je v takom prípade možný (R 20/2004).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie bude teda potrebné v konaní o dedičstve rešpektovať
vôľu závetcu za súčasného uznania dedičského práva žalobkyne ako neopomenuteľnej dedičky na jej
zákonný dedičský podiel.

31. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, lebo žalobkyňa aj keď sa domáhala určenia neplatnosti celého závetu a súd
určil jeho neplatnosť len v časti tykajúcej sa žalobkyne ako neopomenuteľnej dedičky, nemení to nič na
tom, že žalobkyňa sa úspešne domohla ochrany jej dedičského práva, čo bolo skutočným esenciálnym

cieľom či zámerom podanej žaloby.

32. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 1, 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.