Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211233
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215211233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
o zaplatenie sumy 4.756,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 27. januára 2020 č.k. 6C/414/2015-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v napadnutej časti,
v ktorej súd povolil žalovanej zaplatiť priznanú istinu s príslušenstvom v 200 eurových mesačných
splátkach potvrdzuje.

V napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa 5% úroku z omeškania z nezaplatených úrokov vo
výške 216,19 eura od 24.03.2015 do zaplatenia ako aj vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok
mení takto :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5% úrok z omeškania ročne z nezaplatených úrokov v sume
216,19 eura od 24.03.2015 do zaplatenia do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
4.756,47 eura spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 6,18 eura, vyčísleným úrokom

vo výške 216,19 eura, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 2,55 eura úrokom vo výške 15,90 %
ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 eura od 24.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 eura od 24.03.2015 do zaplatenia, a to
všetko v pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody
splátok. Súd žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške
216,19 € od 24.03.2015 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
1.2.Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 15 ods. 1, §
215 ods. 1 CSP, § 497 Obchodného zákonníka, § 499,§ 502 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a),b),d, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb.
ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovanou ako dlžníkom bol založený úverovou zmluvou zo dňa 21.10.2013 č. XXXXX záväzkový
vzťah. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,00 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 83,97 eura.
Považovalzapreukázané,žežalovanáneplnilasvojupovinnosťriadnesplácaťúver,pretosa dostaladoomeškania. Následne z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru.
1.3.V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva je svojím obsahom

zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaná je spotrebiteľom, ktorá zmluvu uzavrela na vopred
pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich
obsahu. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj vrátane náležitosti uvedenej v § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Z uvedeného
dôvodu nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov
1.4.Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná uhradila na istinu sumu 243,53 eura, a preto nárok
žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 4.756,47 eura považoval za dôvodný. Uviedol, že úroková sadzba
bolavÚverovejzmluvedohodnutávovýške15,90%,pričomkzosplatneniuúverudošlodňa23.03.2015.

Z dôvodu, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, má
podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nárok na poplatky za poistenie vo výške 6,18 eura, aj na
úroky z úveru, ktoré si žalobca vyčíslil v sume 216,19 eura a úroky vo výške 15,90 % ročne zo sumy
4.756,47 eur od 24.03.2015 do zaplatenia.
1.5.Vzhľadom na to, že žalovaná sa s úhradou dlžnej istiny dostala do omeškania, vznikol podľa názoru

súdu prvej inštancie žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca
si v zmysle bodu 4.3 Úverovej zmluvy uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktoré vyčíslil
vo výške 2,55 eura. Ďalej si uplatnil aj nevyčíslené úroky z omeškania zo sumy istiny 5.000,00 eur od
04.09.2014 do zaplatenia a zo sumy vyčíslených úrokov 1.566,43 eur od 04.09.2014 do zaplatenia.
Konštatoval, že rozsudkom č.k. 10C/133/2015-88 zo dňa 15.02.2017 súd žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania vo výške vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47
€ od 24.03.2015 do zaplatenia. Zo žalobcom pripojenej tabuľky obsahujúcej presný výpočet úrokov a
úrokov z omeškania je zrejmé, že úroky z omeškania ku dňu 23.03.2015 boli vo výške 2,55 eur. Ďalej
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 6,18 eura,
ktoré sú podľa bodu 1.2 Zmluvy o úvere účtované na ťarchu účtu a ich výška vyplýva z uvedeného bodu

Zmluvy o úvere (2,06 eura mesačne). Aplikujúc § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu
v mesačných splátkach po 200,- eur. Zároveň zohľadnil finančné a sociálne pomery žalovanej, jej príjem
zo zamestnania, ako aj ňou deklarované výdavky. Konštatoval, že uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej
sumyvsplátkachaichvýškasohľadomnapostavenieobchodnejspoločnostižalobcunafinančnomtrhu
nijako neohrozí žalobcove ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

1.6. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov
súd prvej inštancie poukázal na zákaz anatocizmu, teda úročenia úrokov . Zdôraznil, že je zakázané
brať úrok z úroku, a to aj s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úrok a
tiež úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie hlavnou vecou. Z uvedeného dôvodu žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 216,19 € od 24.03.2015 do zaplatenia

nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

2.Protitomuto rozsudkudo výroku,ktorýmsúdprvejinštanciežalobuzamietolakoajčastivyhovujúceho
výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu zaplatiť v splátkach podal písomne v zákonnej lehote
žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil

a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Vo vzťahu k nároku na priznanie úrokov z úrokov z omeškania vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie veci. Zdôraznili, že zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené
pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na

zmluvný úrok, naakumulovanú ku dňu zosplatnenia a táto sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu)
nenavyšuje, preto nejde ohľadom nároku na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocízmu,
ktorá ma zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Nárok na
úrok z omeškania zo zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia je nárokom, ktorý predpokladá aj ust. § 497
Obeh. zákonníka a žiadne - ani citované ani iné - zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením

nespochybňuje.
Vo vzťahu k povoleniu splátok žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový
stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku. Poukázal na to, že zákon explicitne
podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiulehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Podľa názoru
žalobcu z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné
pomery žalovanej. Namietal, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške priznanej pohľadávky,

pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel
súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška splátky musí byť
určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom
dôsledku aj žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi
aj zmluvný úrok aj úrok z omeškania. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť

dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu
a porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch. Zdôraznil, že vzhľadom na čas
od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým
preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej tak výške, ktorá by bola primeraná jej
finančným možnostiam. Žiadal zohľadniť, že žalovaná neuskutočnila počas celého súdneho konania
ani jednu úhradu, čo nepreukazuje skutočnú snahu dlh zaplatiť ani nepreukazuje schopnosť žalovanej

dlh zaplatiť v učených splátkach.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku,
ako aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil zaplatiť žalovanej priznanú sumu v 200,- euro
mesačných splátkach ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmeniť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil
zaplatiť žalovanej sumu priznanú žalobcovi v 200,- euro mesačných splátkach je treba podľa názoru
odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správy potvrdiť.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

7. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodala, preto
predmetom odvolacieho konania bol zamietajúci výrok v časti úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy

nezaplatených úrokov vo výške 216,19 eura od 24.03.2015 do zaplatenia a časť vyhovujúceho výroku,
ktorým súd prvej inštancie povolil zaplatiť žalovanej sumu priznanú žalobcovi v 200,- euro mesačných
splátkach .
9.Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti úroku
z omeškania vo výške 5% zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 216,19 eura od 24.03.2015 do

zaplatenia odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil v tomto smere nestotožnil,
pretože dôvody, pre ktoré súd v časti úroku z omeškania žalobu zamietol považuje za nesprávne.
Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a nasl.
Obch. zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá úverová zmluva podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo znenia
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrokz úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových
sankčných záväzkov. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu. Je teda spojený s istinou
úveru a od jej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri

nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za
to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve.

10. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. v § 369 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je sankciou za

to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať
svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj
prospech. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebojehočasti.Dlžníksanemôžezbaviťpovinnostiplatiťúrokyzomeškaniapoukázanímnato,žesvoju
povinnosť nesplnil pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť. To znamená, že nárok na úroky z omeškania
vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Úroky z omeškania

sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.

11. V danom prípade žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy nezaplatených úrokov
216,19 eura od 24.03.2015 do zaplatenia, pričom suma 216,19 eur predstavovala zmluvné úroky do
zosplatnenia. V konaní nebolo sporným, že do zosplatnenia úveru t.j. do 23.03.2015 vyčíslené zmluvné

úroky predstavovali sumu 216,19 eura. Ich nezaplatením sa nasledujúci deň t.j. 24.03.2015 dostala
žalovaná do omeškania. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobcovi nemožno priznať úroky z
úrokovúveruvčaseposplatnosticeléhoúveru,keďvskutočnostižalobcažiadallenúrokzomeškaniazo
zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia celej pohľadávky. Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné
úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu

úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú
zákonnú sankciu za omeškania a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo
dňa 21.8.2014). Je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu

ohľadom úroku z omeškania, na ktorý má veriteľ vždy nárok, keď sa dlžník dostane do omeškania s
plnením. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto
nezaplatených úrokov úroky z omeškania. V prejednávanej veci sa žalovaná neplnení povinností z
úverovej zmluvy dostala dňa 24.03.2015 do omeškania s platením peňažného záväzku - úrokov z

úveru, preto je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania ako sankciu za riadne neplnenie svojho zmluvného
záväzku. Odvolací súd zohľadňujúc majetkové a zárobkové schopnosti žalovanej tak, ako sú tieto v
ďalšom texte konkretizované uložil žalovanej podľa§ 232 ods. 3 CSP lehotu na ich zaplatenie 90 dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu, aby žalovaná mala dostatočný časový priestor na ich zaplatenie. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a žalobe

žalobcu vyhovel.
12.Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil zaplatiť žalovanej sumu
priznanú žalobcovi v 200,- euro mesačných splátkach odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti správny a aj dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie
mal dostatočne zistené majetkové pomery žalovanej a správne zohľadnil, že žalovaná priznanú sumu

nie je schopná zaplatiť jednorázovo v lehote niekoľkých dní. Z výpovede žalovanej na pojednávaní
konanom pred súdom prvej inštancie dňa 27.01.2020 vyplýva, že žalovaná je zamestnaná a jej príjem
600 euro mesačne, pričom jej manžel je poberateľom predčasného starobného dôchodku v sume 330
euro.Nazákladetýchtozisteníjepotom správnyprávnyzáversúduprvejinštancie,ktorýv zmysle§232
ods. 3, 4 CSP považoval danú vec za taký odôvodnený prípad, na ktorý môže toto zákonné ustanovenie

aplikovať. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že príjem, ktorý žalovaná dlhodobo dosahuje,
keďže 33 rokov robí upratovačku v múzeu jej prakticky neumožňoval vytvárať si finančnú rezervu. Táto
skutočnosť bola zrejeme dôvodom, pre ktorý uzatvorila zmluvu o úvere. Súd prvej inštancie nemohol
určiť s ohľadom na jej mesačný príjem a životné náklady vyššiu mesačnú splátku, pretože súd by mal
určiť splátky dlhu v takej výške, aby vytvoril dlžníkovi reálnu možnosť dlh riadne splácať. Sama žalovaná

na pojednávaní uviedla, že mesačnú splátku 200,- euro, by bola schopná splácať, čo je podľa názoru
odvolacieho súdu vzhľadom ja jej príjem pomerne vysoká suma a je na hranici jej možnosti. Správne súd
prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaná je spotrebiteľkou a žalobca je obchodnou spoločnosťou
- bankou, preto iba tá skutočnosť, že dlh žalovaná splatí formou splátok nemôže významne zhoršiťmajetkové pomery žalobcu . Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyhovej žiadosti
žalovanej a umožnil jej splatiť dlh v splátkach. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správy potvrdil.

13.O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní plne úspešný priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania prvoinštančného
aj odvolacieho konania v celom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).