Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219200177
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3219200177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: V. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/X,
XXX XX A. nad A., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného: Q.. Q. E., advokátom so
sídlom M. N. XXX, XXX XX C.,
proti žalovanej: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX A.
nad A., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej: V.. Q. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. 4, XXX XX C., v spore o vydanie hnuteľnej

veci, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 2C/7/2019-116 zo dňa 18. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi
osobné motorové vozidlo značky P., VIN: G EČ: A a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, a to

do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy s T. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. T. XX, A., nadobudol vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu
zn. P. P. B., VIN: G EČ: A (ďalej aj len „predmetné motorové vozidlo“). Nakoľko v čase nadobudnutia
vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu bolo vysoko pravdepodobné, že bude povinný nastúpiť

výkon trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, bolo predmetné motorové vozidlo v evidencii
motorových vozidiel zaevidované na žalovanú, keďže je matkou jeho maloletého syna a pred nástupom
na výkon trestu žili v spoločnej domácnosti. Ďalším dôvodom uvedenej evidencie motorového vozidla,
ktorá mala súvislosť s dĺžkou trestu odňatia slobody, bolo uľahčenie výkonu povinností vzťahujúcich sa
k predmetnému motorovému vozidlu ako napríklad úhrada povinného zmluvného poistenia, vykonanie
technickej kontroly a podobne. Argumentoval tým, že nepreviedol žiadnym právnym úkonom na
žalovanú vlastníctvo

k predmetnému motorovému vozidlu a len na základe skutočností uvedených vyššie došlo
v evidencii motorových vozidiel k evidencii predmetného motorového vozidla na žalovanú. Listom zo dňa
22.01.2019 vyzval žalovanú na vrátenie vypožičaného motorového vozidla, na ktorý žalovaná žiadnym
spôsobom nereagovala a predmetné motorové vozidlo mu doposiaľ nevrátila. Súd prvej inštancie nazáklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým z predloženého čestného vyhlásenia T. a
z vykonaných výsluchov strán, mal za preukázané, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému

vozidlu nadobudol žalobca dňa 17.01.2017 na základe zmluvy, ktorú uzatvoril s T. K. toho istého dňa.
Podľa dohody uvedených zmluvných strán T. K. previedol predmetné motorové vozidlo do vlastníctva
žalobcu zámenou za iné motorové vozidlo
zn. A. X E., pričom žalobca zároveň zaplatil T. K. v rovnaký deň doplatok v hotovosti v sume 7.500,00
Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné strany uzatvorili tzv. zmiešanú zmluvu v zmysle § 491

ods. 1 Obč. zák., ktorá vykazuje prvky jednak zámennej zmluvy podľa § 611 Obč. zák. a tiež kúpnej
zmluvy podľa § 588 Obč. zák. Platnosť takto uzatvorenej zmluvy nebola v priebehu tohto sporu stranami
spochybnená, išlo teda
o platný právny úkon a zároveň zákonný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej
veci. Zmluvné strany si svoje povinnosti podľa zmluvy splnili a žalobca bol následne ako vlastník a
držiteľ predmetného motorového vozidla zapísaný aj v príslušnej evidencii motorových vozidiel, a to v

období od 18.01.2017 do 27.01.2017. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo a medzi stranami sporu
nebolo sporné, že dňa 27.01.2017 bola do evidencie motorových vozidiel ako vlastníčka a držiteľka
predmetného motorového vozidla zapísaná žalovaná, táto je takto vedená v evidencii doposiaľ, pričom
žalovaná má predmetné motorové vozidlo vo svojej faktickej moci a vozidlo užíva pre svoju potrebu.
Pokiaľ žalovaná v konaní trvala na tom, že ona je jedinou vlastníčkou predmetného motorového vozidla,

čo preukazovala predloženým potvrdením Okresného dopravného inšpektorátu v A. nad A. zo dňa
29.07.2019, súd prvej inštancie zdôraznil, že samotný zápis do príslušnej evidencie motorových vozidiel
nie je právnou skutočnosťou, s ktorou by právna norma spájala vznik, resp. zánik vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu. Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
vymedzuje zákon, konkrétne ust. § 132 Obč. zák. Zápis príslušného okresného dopravného inšpektorátu

v evidencii vozidiel má evidenčný charakter, nejde o rozhodnutie štátneho orgánu s konštitutívnou
povahou, a len súd má právomoc posúdiť a rozhodnúť spornú otázku existencie vlastníckeho práva
k predmetnému motorovému vozidlu. Obranu žalovanej v predmetnom spore prvoinštančný súd
vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala nadobudnutie a
existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keď v spore nepreukázala

žiadny zákonný titul nadobudnutia jej vlastníckeho práva k žalobou vymedzenej hnuteľnej veci. Ako
nedôvodnú vyhodnotil prvoinštančný súd aj vznesenú námietku premlčania žalovanej. Poukázal na to,
že žalobca sa podanou žalobou o vydanie hnuteľnej veci domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva.
pričom vlastnícke právo sa podľa zákona nepremlčuje (§ 100 ods. 2 veta prvá
Obč. zák.). Ďalej poukázal na to, že aj keď predmetom tohto sporu bol podanou žalobou vymedzený

nárok na vydanie predmetného motorového vozidla, pre úplnosť, vzhľadom na obranu žalovanej, bolo
potrebné zdôrazniť, že žalovaná nepreukázala ani titul nadobudnutia
a existenciu jej vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. A. X E., teda
k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom zámeny pri nadobúdaní predmetného motorového vozidla
žalobcom. Aj v prípade tohto motorového vozidla zn. A. X E. žalovaná odvodzovala a preukazovala jej

vlastníctvo k tomuto vozidlu len na základe zápisu
v evidencii motorových vozidiel. Uviedol, že pokiaľ by aj žalovaná poskytla určitú majetkovú hodnotu
žalobcovi pri nadobúdaní jeho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, uvedené by
nezakladalo existenciu vlastníckeho práva žalovanej k predmetnej hnuteľnej veci, a mohlo by sa jednať
o iný nárok žalovanej voči žalobcovi, ktorý však nebol predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie preto

dospel k záveru, že žaloba o vydanie veci je dôvodná, keď v konaní žalobca uniesol dôkazné bremeno
a preukázal, že predmetné motorové vozidlo, ktorého vydania sa domáha, existuje, je jeho vlastníctvom
a zároveň, že toto sa neoprávnene v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu, nachádza
vo faktickej moci žalovanej. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 123, § 126 ods. 1, 2, § 132, § 133
ods. 1, § 491 ods. 1, § 588, § 611, § 100 ods. 1, 2 Obč. zák. a podľa ustanovení § 4

ods. 1, 2 a § 5 zák. č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Výrok o nároku žalobcu na náhradu
trov konania proti žalovanej odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo

aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu. Zdôraznila, že
predmet žaloby legitímne užíva ako jeho vlastníčka na základe dobrovoľného rozhodnutia jej a žalobcu,
ktorý nadobudla ako dar od žalobcu rovnako, ako darom nadobudla od žalobcu v roku 2013 aj osobnémotorové vozidlo A. X E., r. v. XXXX, WIN: G Zdôraznila, že tak ako absentuje písomná zmluva o
zapožičaní predmetných motorových vozidiel, rovnako nebola uzavretá písomnou formou ani darovacia
zmluva. Písomnú formu darovania však nahradili príslušné zápisy k motorovým vozidlám v evidencii

vozidiel, kde sa podpísali ona i žalobca, a to dobrovoľne. Žalovaná zotrvala na tom, že motorové vozidlo
P. P. B.,
VIN: G nadobudol žalobca formou výmeny za osobné motorové vozidlo A. X E., r. v. XXXX, WIN: G ktoré
ona nadobudla 07.08.2013 a ktoré bolo k 17.01.2017 v zostatkovej hodnote cca 10.000 Eur. Vozidlo A.
bolo teda v jej vlastníctve, aj keď je pravdou, že ho kupoval žalobca, avšak ten jej ho daroval, nakoľko

žili v spoločnej domácnosti v byte jej matky a starali sa o ich spoločného syna. Preto bola v evidencii
motorovýchvozidieluvedenáakovlastníkpredmetnéhomotorovéhovozidla.Žalobcasapotompodanou
žalobou dožaduje nepriamo vrátenia hodnoty predmetného daru, nakoľko hodnota daru (motorového
vozidla A.) je obsiahnutá v predmete žaloby (motorového vozidla P.), a to v cene 10.000 Eur. Keby chcel
žalobca uvedený dar späť, mohol tak učiniť v 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 100 a nasl. Obč. zák.,
avšak tá márne uplynula 08.08.2016, nakoľko motorové vozidlo A. jej daroval dňa 07.08.2013. Uviedla,

že súd prvej inštancie mal vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach a z písomných dôkazov, ktoré
ona predložila zistil, resp. mohol zistiť, že v predmete žaloby je obsiahnutá hodnota jej patriaceho
osobnéhoautomobiluA.,ato10.000Eur,avšaktútoskutočnosťnijakonezohľadnil.Ktvrdeniamžalobcu,
že vozidlo P. dal zaevidovať na ňu ako vlastníčku len z dôvodu, že je matkou jeho maloletého syna a z
dôvodu, že bolo vysoko pravdepodobné, že pôjde do výkonu trestu v trvaní 2 rokov, žalovaná označila

ako účelové, nakoľko je presvedčená, že žalobca jej kúpil uvedené motorové vozidlo ako dar, o čom
svedčí aj dobrovoľný zápis v evidencii vozidiel. Zdôraznila, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu A. v roku 2013 žalobcovi nehrozilo trestné stíhanie a napriek tomu ju zaevidoval
ako vlastníčku motorového vozidla, a to dňa 07.08.2013. Urobil tak dobrovoľne a ona aj toto vozidlo
vnímala ako dar od neho a využívala ho pre svoju potrebu výlučne sama s dobrovoľným súhlasom a

prianím žalobcu. Je teda nepochybné, že v čase kúpy motorového vozidla P. bolo motorové vozidlo
A. jej vlastníctvom, a nie vlastníctvom žalobcu tak, ako to nepochybne vyplýva z potvrdenia okresného
dopravného inšpektorátu z evidencie vozidiel, pričom toto potvrdenie ona považuje za verejnú listinu
a údaje spochybňovať v nej by bol podľa jej názoru nebezpečný precedens. O darovaní predmetných
vozidiel svedčí v danom prípade nielen ústny, ale aj písomný prejav žalobcu. Podľa názoru žalovanej

súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď ignoroval písomnú vôľu oboch zmluvných strán pri
zápise oboch vozidiel (A. aj P.), ale uveril tvrdeniu žalobcu o tom, že predmet žaloby jej iba zapožičal.
Žalovaná opätovne upriamila pozornosť odvolacieho súdu na vznesenú námietku premlčania vo vzťahu
k predmetu žaloby obsahujúceho hodnotu jej majetku, a to hodnotu vozidla A. vo výške nie menej ako
10.000 Eur, ktoré žalobca zamenil za vozidlo P. s doplatkom kúpnej ceny. Uviedla, že v priebehu sporu

upustila od vymáhania doplatku 7.500 Eur z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, ale nemieni sa vzdať
nároku predstavujúceho hodnotu 10.000 Eur, ktorá suma zodpovedá hodnote vozidla A., ktoré bolo jej
vlastníctvom. Uviedla, že na kúpe vozidla P. v celkovej hodnote 17.500 Eur sa potom ona podieľala
sumou 10.000 Eur a žalobca sumou 7.500 Eur. Podľa tohto výpočtu je potom pomer úspešnosti žalobcu
vpredmetnomsporecca43%zapredpokladu,žehosúdurčíakovlastníkapredmetužaloby.Zdôraznila,

že všetok dôkazný materiál je v spise, je len potrebné dať si veci do súvislostí a spravodlivo rozhodnúť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že pokiaľ žalovaná svoje vlastnícke právo k vozidlu P. P. VIN:
G ako aj k vozidlu A. X E., r. v. XXXX, WIN: G ktoré nebolo predmetom konania, odvodzuje od

inštitútu darovania, pričom podľa jej názoru k prejavu vôle darovania malo dôjsť podpismi na žiadostiach
súvisiacich s prihlásením do evidencie motorových vozidiel na ODI OR PZ V A. nad A., s takýmto
tvrdením žalovanej nie je možné súhlasiť, pretože on podpisom na žiadosti o prihlásenie vozidla do
evidencie prejavil vôľu iba prihlásiť vozidlo do evidencie na meno žalovanej a nemožno tento prejav
vôle stotožňovať

s prejavom smerujúcim k darovaniu. Podľa jeho názoru žalovaná v konaní pred prvoinštančným súdom
neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila ani k jednému vozidlu nadobúdací titul a nepreukázala, že
by k úhrade kúpnej ceny došlo z jej finančných prostriedkov. Trval na tom, že vozidlá, či už P. P. B.,
VIN: G alebo A. r. v. XXXX, WIN: G boli predmetom výpožičky, a to práve z dôvodu starostlivosti o jeho
syna. V žiadnom prípade neboli uvedené vozidlá predmetom daru tak, ako sa žalovaná domnieva, ich

vlastníkom bol on, žalobca, o čom svedčí aj to, že pri nadobudnutí vlastníctva k vozidlu AL., VIN: G
použil sčasti ako protihodnotu vozidlo A. X E.,
r. v. XXXX, WIN: G ako svoje vlastné, a to bez akýchkoľvek zásahov zo strany žalovanej, ktorá ak by bola
vlastníčkou uvedeného vozidla, by musela byť súčasne aj zmluvnou stranou pri nadobudnutí vlastníctvavozidla, ktoré bolo predmetom žaloby. Za irelevantnú označil vznesenú námietku premlčania, pretože
vlastníctvo je nepremlčateľné. Nakoľko aj vozidlo A. X E., r. v. XXXX, WIN: G bolo jeho vlastníctvom a
on s ním disponoval ako s vlastnou vecou pri uzatvorení kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol

vlastníctvo k vozidlu P. P., VIN: G Zdôraznil, že v priebehu konania jednoznačne prostredníctvom
listinných dôkazov - výpismi z bankových účtov preukázal, že obe uvedené vozidlá, resp. ich kúpu,
financoval výlučne zo svojich prostriedkov a ústne uzatvorené zmluvy o kúpe realizoval ako zmluvná
strana výhradne on ako kupujúci, tak, ako to vyplýva z potvrdenia vystaveného
H., a.s. o výbere finančnej hotovosti dňa 01.08.2013 v sume 13.000,- Eur

a dňa 02.08.2013 v sume 11.000,- Eur, ktorá bola použitá na kúpu motorového vozidla A. (ktoré bolo
v jeho vlastníctve a bolo následne v roku 2017 vymenené za motorové vozidlo P. P. s doplatkom) a z
potvrdenia vydaného H., a.s.
o výbere finančnej hotovosti dňa 17.01.2017 v sume 3.500,- Eur, ktorá bola použitá ako doplatok pri
kúpe motorového vozidla P.. Žalobca označil za diskutabilné tvrdenie žalovanej, že upustila v priebehu
súdneho konania od vymáhania doplatku

7.500,- Eur z dôvodu obavy o svoj život a zdravie. Poukázal na to, že žalovaná na pojednávaní dňa
18.12.2019 ustúpila od vykonania listinného dôkazu - čestného prehlásenia V. H. „nakoľko nemá síl sa
s ním sporiť“. Podľa jeho názoru k tomuto došlo na základe toho, že on označil toto čestné prehlásenie
vo vyjadrení zo dňa 22.10.2019 za vyfabulované, nakoľko k odovzdaniu sumy 7.000,- Eur nemohlo
dôjsť jednak preto, že on mal pravidelné pracovné zmeny u rakúskeho zamestnávateľa od piatka do

pondelka nasledujúceho týždňa a z T. sa vracal až v skorých ranných hodinách v pondelok alebo až
v utorok ráno, a tiež z dôvodu, že ak by mal od žalovanej k dispozícii uvádzanú finančnú hotovosť,
nebol by logicky nútený v deň kúpy motorového vozidla P.tj. 17.01.2017 vyberať v pobočke H., a.s. v
A. hotovosť v sume 3.500,- Eur. Ďalej uviedol, že je zarážajúce, prečo žalovaná, vediac o pôžičke na
kúpu motorového vozidla P., túto skutočnosť neuviedla na svoju obranu už v písomnom vyjadrení zo dňa

29.07.2019, ale s touto hypotézou prišla až na pojednávanie dňa 16.10.2019, a to bez ohľadu na to, že
čestné prehlásenie p. H. je datované dňom 03.10.2019. Ak by prevzatie pôžičky na kúpu bolo pravdivé,
musela mať žalovaná vedomosť o tejto skutočnosti už pri spracovaní písomného vyjadrenia k žalobe.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu písomne nereagovala.

5. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalovanej rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem.

6. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd skúmal, či konanie pred
súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním
procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil

procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a),
b) CSP.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil

správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s požiadavkami § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.

8. Posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán, a preto nie je
dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.

9. Žalovaná založila svoje odvolanie na rovnakých tvrdeniach a námietkach, ktoré uplatnila už v konaní

pred súdom prvej inštancie - teda na tvrdení, že tak osobné motorové vozidlo A. X E., rok výroby
XXXX, WIN: G ako aj osobné motorové vozidlo P., VIN: G boli jej vlastníctvom, že obe nadobudla
darovaním od žalobcu, a tiež na námietke premlčania vznesenej vo vzťahu k hodnote motorového
vozidla A. X E. predstavujúcej najmenej 10.000 Eur obsiahnutej v hodnote motorového vozidla P.Žalovaná opakovane argumentovala tým, že jej vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám
vyplýva aj z potvrdení príslušného okresného dopravného inšpektorátu o evidencii vozidiel, ktorých
pravdivosť nemožno spochybňovať, nakoľko ide o verejnú listinu.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu a napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania
dospel k rovnakým záverom ako prvoinštančný súd, podľa ktorého predovšetkým z predložených
listinných dôkazov - z čestného prehlásenia T. K. zo dňa 20.12.2018 a z potvrdení banky zo dňa
16.10.2019 bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetu sporu. K argumentácii žalovanej, že

ona je vlastníčkou predmetného motorového vozidla s poukazom na jej zápis na Okresnom dopravnom
inšpektoráte v A. nad A., súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 132 Obč. zák. a konštatoval, že
zápis v evidencii vozidiel má len evidenčný charakter, a že taký zápis nie je rozhodnutím štátneho orgánu
s konštitutívnou povahou. Zhodne s prvoinštančným súdom odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaná nepreukázala nielen titul nadobudnutia a existenciu vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu zn. P. ktorého vydania sa žalobca domáhal v predmetnom spore, ale ani vlastnícke právo k

motorovému vozidlu zn. A. X E., ktoré bolo predmetom zámeny pri nadobúdaní motorového vozidla zn.
P. P. žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že vlastnícke právo k uvedeným vozidlám nadobudla darovaním
od žalobcu, žalovaná nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by mohli byť podkladom pre
záver o existencii darovacej zmluvy medzi ňou a žalobcom. Súd prvej inštancie správne ako nedôvodnú
vyhodnotil aj námietku premlčania vznesenú žalovanou, keď vzhľadom na charakter vindikačnej žaloby

v zmysle ust. § 126 Obč. zák., prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva, konštatoval s poukazom na ust. § 100 ods. 2 Obč. zák. nedôvodnosť tejto námietky vzhľadom
na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že v hodnote
predmetu žaloby o vydanie motorového vozidla - teda v hodnote vozidla P. bola obsiahnutá časť
hodnoty vozidla A. v sume 10.000 Eur a žalobca sa vydania vozidla P. domáhal až po uplynutí 3-

ročnej premlčacej lehoty, takže jeho nárok je premlčaný, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom
sporu nebol nárok žalobcu na peňažné plnenie, ale bol ním nárok žalobcu ako vlastníka na vydanie
veci od žalovanej ako od nevlastníka. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobne
vysporiadal s argumentáciou sporových strán, preto, z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, nie je
potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery,

ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré
súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05,

v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového

stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaná ani v
odvolaní proti rozsudku neuviedla žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

12. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP.

13. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, má nárok na ich náhradu proti žalovanej v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).