Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200708
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200708.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
oprávnenej z vyživovacej povinnosti: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. X., T.Y. XXX/XX proti
povinnej z vyživovacej povinnosti: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. Č..XXX, o návrhu oprávnenej
z vyživovacej povinnosti na určenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Osoba povinná z vyživovacej povinnosti T. X., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na

výživu oprávnenej z vyživovacej povinnosti T. X., B.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur mesačne
za obdobie od 27.02.2020 do 31.08.2020, ktoré zročné výživné spolu vo výške 610,35 eur je p o v i
n n á povinná z vyživovacej povinnosti zaplatiť oprávnenej z vyživovacej povinnosti v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd konanie o návrhu oprávnenej z vyživovacej povinnosti na určenie vyživovacej povinnosti voči
povinnej z vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur za obdobie od 24.03.2017 do 26.02.2020 z a

s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnená z vyživovacej povinnosti sa pôvodne podaným návrhom, doručeným súdu dňa 27.02.2020,
domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (matky) sumou
100 € mesačne od smrti svojho otca od XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že s matkou nežije v

spoločnej domácnosti, matka na jej výživu vôbec neprispieva, neposiela jej ani rodinné prídavky, ktoré
jej patria. Študuje na strednej škole (v čase podania návrhu) P. B. X.. Poberá sirotský dôchodok. Žije v
spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej finančne pomáha.

2.Povinnej z vyživovacej povinnosti (matke) boli návrh s poučeniami ako aj s výzvou, aby súdu predložila
doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky riadne doručené dňa 1.3.2020 na adresu jej trvalého pobytu.
Povinná z vyživovacej povinnosti súdu nepredložila žiadne doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky,

nedoručila súdu ani prípadné vyjadrenie k návrhu.

3.Určený termín pojednávania na deň 8.4.2020 bol preodročený na termín 29.6.2020 z dôvodu
COVID-19.

4.Na pojednávanie dňa 29.6.2020 sa nedostavila oprávnená z vyživovacej povinnosti a ani povinná

z vyživovacej povinnosti, ktorá mala doručenie riadne vykázané na adrese trvalého bydliska, neúčasť
neospravedlnila a ani súdu nepredložila žiadne doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky. Súd
pojednávanie odročil na termín 27.7.2020.5.Na pojednávanie dňa 27.7.2020 sa dostavila oprávnená z vyživovacej povinnosti, ktorá, okrem iného
uviedla, že s matkou komunikovala telefonicky, pričom vždy, keď jej povie, že potrebuje peniaze, tak jej

nikdy nedá. Uviedla, že vie, že jej matky nepracuje, nevie či niečo poberá z úradu práce, ale poberá
vdovský dôchodok vo výške cca 230 €. Matka by mala bývať P. Z., ale jej adresu uviesť nevie. Doplnila
(oprávnená z vyživovacej povinnosti), že sa učila za kuchárku, bolo to 3- ročné štúdium, ktoré už
ukončila. V štúdiu ďalej nepokračuje, zatiaľ prácu nemá. Poberá sirotský dôchodok vo výške 120 €. Býva
v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý pracuje a jeho príjem je cca 500 € mesačne. Platia za elektriku

sumu 70 € mesačne, za vodu 8 € mesačne. Súd pojednávanie odročil na termín 24.8.2020 za účelom
doplnenia dokazovania a opätovného predvolania povinnej z vyživovacej povinnosti.

6.Napojednávaniedňa24.8.2020oprávnenázvyživovacejpovinnostiuviedla,žesmatkoutelefonovala,
matka jej povedala, že na pojednávanie príde, potom povedala, že nepríde. Matka jej odmietla povedať
adresu, na ktorej býva a tiež jej povedala, že o výživnom sa s ňou rozprávať nebude a má jej dať pokoj.

Doplnila, že žiada určiť výživné do 31.8.2020. Na pojednávanie sa nedostavila povinná z vyživovacej
povinnosti, súdu sa vrátila nedoručená zasiela, s tým, že je na adrese trvalého pobytu neznáma. Súd
pojednávanie odročil na termín 7.10.2020 za účelom doplnenia dokazovania a opätovného predvolania
povinnej z vyživovacej povinnosti.

7.Na pojednávaní dňa 7.10.2020 oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že s matkou sa rozprávala
cez mobil, znovu jej matka odmietla uviesť adresu kde býva, povedala, že jej ju nedá. Keď sa s
ňou chcela porozprávať o výživnom, tak mobil vypla. Uviedla, že výživné žiada určiť len za obdobie
od podania návrhu, čiže od 27.2.2020 do 31.8.2020 a za obdobie od 24.3.2017, tak ako žiadal
pôvodne, do 26.2.2020 nežiada určiť výživné, v tejto časti berie návrh späť a konanie žiada zastaviť.

Na pojednávanie sa opätovne nedostavila povinná z vyživovacej povinnosti, zásielka sa vrátila ako
nedoručená s tým, že adresát je neznámy. Z aktuálnej lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že
povinná z vyživovacej povinnosti je stále evidovaná na adrese trvalého pobytu C. Č..XXX, prechodný
pobyt evidovaný nemá žiadny. Povinná z vyživovacej povinnosti súdu neoznámila inú adresu, na ktorú
žiada doručovať súdne zásielky. Súd jej nemohol prípadne doručovať predvolanie na pojednávanie

prostredníctvom zamestnávateľa, nakoľko lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že nie je evidovaný
žiadny zamestnávateľ. Povinnú z vyživovacej povinnosti sa súdu nepodarilo kontaktovať ani telefonicky.
Súd konal v jej neprítomnosti.

8.Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, súd konanie v časti, tak ako je uvedené vo výroku

rozhodnutia, zastavil (§ 145 ods.2 CSP). Po čiastočnom späťvzatí návrhu bolo predmetom konania
určenie výživného za obdobie od 27.2.2020 do 31.8.2020.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom oprávnenej z vyživovacej povinnosti, oboznámil
sa s listinami a to s lustráciami v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov, rozhodnutím o priznaní

sirotského dôchodku, s Potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa, s výučným listom, s Oznámením
úradu práce, s ostatným spisovým materiálom.

10.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.

11.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

13.Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14.Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

15.Súd výsluchom oprávnenej z vyživovacej povinnosti ako aj oboznámením sa so spisom Okresného
súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 8P/228/2004 zistil, že vyživovacia povinnosť povinnej z vyživovacej
povinnosti voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti zatiaľ upravená nebola.

16.Súd v konaní zisťoval mieru potrieb oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Oprávnená z vyživovacej
povinnosti žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, čiže počnúc dňom 27.2.2020 do
31.8.2020 (ukončenie štúdia a možnosť zaevidovania sa na úrad práce). Z Výučného listu zo dňa
XX.X.XXXX súd zistil, že oprávnená z vyživovacej povinnosti študovala na U. C. Š. C. H. U. P. B. X. a

vyučila sa v učebnom odbore kuchár.

17.Otec oprávnenej z vyživovacej povinnosti, s ktorým žila v spoločnej domácnosti, zomrel dňa
XX.X.XXXX, ktorú skutočnosť má súd za preukázanú úmrtným listom. Z výpovede oprávnenej z
vyživovacej povinnosti súd zistil, že po smrti otca žila s matkou až do svojej plnoletosti. Potom od nej

odišla.

18.Oprávená z vyživovacej povinnosti nadobudla plnoletosť dňa X.X.XXXX. Z Rozhodnutia Sociálnej
poisťovne súd zistil, že poberá sirotský dôchodok vo výške 120 € mesačne. Finančne ju podporuje jej
priateľ, ktorý jej zabezpečuje aj bývanie, a ktorý pracuje a dosahuje príjem cca 529 € netto mesačne.

19. Súd v konaní zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery aj na strane povinnej z vyživovacej
povinnosti. Povinná z vyživovacej povinnosti súdu nepredložila žiadne doklady preukazujúce jej príjmy a
výdavky, hoci uvedenú výzvu jej súd dvakrát doručil. Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica súd má za preukázané, že povinná z vyživovacej povinnosti bola naposledy evidovaná

ako uchádzač o zamestnanie od 11.1.2016 do 26.7.2016, kedy bola vyradená z dôvodu pracovného
pomeru u zamestnávateľa Q. L. T. H..U.. R.. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd má za preukázané,
že povinná z vyživovacej povinnosti bola zamestnaná od 11.6.2019 do 19.6.2019 v O. L. L. U..G..C.. a
za uvedenú obdobie mala vymeriavací základ 156,19 €. V nasledujúcom období do 13.1.2020 nebola
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Od 14.1.2020 do 23.3.2020 pracovala na základe Dohody o

pracovnej činnosti v L. H. S. D. H. U. U..G..C.. a mala vymeriavací základ: alikvotna časť januára 2020
vo výške 180 €, február 2020 vo výške 190 € a alikvotna časť mesiaca marec 2020 vo výške 100,20
€. Z Oznámenia úradu práce je zrejmé, že ani v období od 24.3.2020 do 2.8.2020 nebola evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie. Od 3.8.2020 do 17.8.2020 pracovala na základe Dohody o pracovnej
činnosti v X. S. U..G..C... Poberá invalidný, vdovský dôchodok vo výške 250,50 €. Súd zistil, že poberá

rodinné prídavky na dieťa a to aj na oprávnenú z vyživovacej povinnosti, ktoré jej však neposiela.

20.Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti

samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou
rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) sa tradične
akceptuje štúdium. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov
nezaniká. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádza z individuálnych schopností, možností a
majetkových pomerov tak oprávnenej ako aj povinnej z vyživovacej povinnosti.. Na uvedené skutočnosti

treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Zisťujú sa pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa s cieľom ustálenia východiskovej
sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného spriemerujú. Pomery na strane povinného rodičasa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,

duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, nadania, talentu, vzdelania, ako aj od
formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí aj od schopností a možností rodičov. V prípade
obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných, najzákladnejších
potrieb, nutných pre život, až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda
úmerná životnej úrovni rodičov.

21.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomu názoru, že návrh oprávnenej z vyživovacej povinnosti
je dôvodný (v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu). Predmetom konania bol návrh oprávnenej z
vyživovacej povinnosti na určenie vyživovacej povinnosti sumou 100 € mesačne za obdobie od
27.2.2020 (od podania návrhu) do 31.8.2020. V danom období oprávnená z vyživovacej povinnosti
študovala na strednej škole, ktorú aj úspešne ukončila. Ako uchádzačka o zamestnanie sa mohla

zaevidovať na úrade práce až od 1.9.2020. Do uvedeného obdobia nebola schopná sa sama živiť.
Bolo preto povinnosť jej matky ako povinnej z vyživovacej povinnosti prispievať na je výživu. Povinná z
vyživovacej povinnosti si v danom období vyživovaciu povinnosť neplnila dobrovoľne v žiadnej výške,
neplnila si ju ani naturálnym plnením, dokonca oprávnenej z vyživovacej povinnosti nedala ani k
dispozícii rodinné prídavky, ktorá na ňu poberala. Súd v konaní posúdil komplexne celé správanie sa

povinnej z vyživovacej povinnosti, ktorá vôbec nereagovala na výzvy súdu, v konaní bola absolútne
nečinná, nereagovala ani telefonické dotazy súdu. Jej postoj k vlastnej dcére ako oprávnenej z
vyživovacej povinnosti je nepochopiteľný, nakoľko z výpovede oprávnenej z vyživovacej povinnosti súd
zistil, že s ňou odmieta komunikovať a akokoľvek sa podieľať na jej výžive, odmieta jej uviesť aktuálnu
adresu jej pobytu a pri komunikácii o vyživovacej povinnosti jej skladá telefón. V tejto súvislosti súd

poukazuje aj na spôsob výkonu práce povinnej z vyživovacej povinnosti, ktorá často vykonával prácu
len pár dní, následne sa ani neevidovala na úrade práce. Povinná z vyživovacej povinnosti v konaní
neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by jej bránil v riadnom plnení si vyživovacej povinnosti
(napríklad zdravotné). Takýto postoj a konanie povinnej z vyživovacej povinnosti nemôže byť na ťarchu
jej dcéry ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Oprávnená z vyživovacej povinnosti mala bežné

náklady na stravovanie, hygienu, bežné náklady spojené s návštevou školy.

22.Vzhľadom na všetky vyššie konštatované skutočnosti súd je toho názoru, že návrh oprávnenej z
vyživovacej povinnosti je dôvodný a určil výšku výživného sumou 100 € mesačne od podanie návrhu
27.2.2020 do 31.8.2020, kedy nadobudla oprávnená z vyživovacej povinnosti schopnosť sa sama živiť.

Za uvedené obdobie predstavuje výživné spolu výšku 610,35 €, ktoré súd uložil povinnej z vyživovacej
povinnosti zaplatiť oprávnenej z vyživovacej povinnosti do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd
uvedenú lehotu na zaplatenie považuje za primeranú výške, ako aj predpokladanej vedomosti povinnej
z vyživovacej povinnosti, že môže vzniknúť dlžné výživné.

23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania

je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.