Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201818
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219201818.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: K. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom U., U. XXXX/XX, občan SR, v konaní zast.: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so
sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika č. 6, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: K. F., nar. XX.X.XXXX,
bytomL.T.,Y.XX,občanSR,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu č. XX nachádzajúceho sa na 2.
poschodí, vchod č. XX obytného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX o
výmere XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s podielom priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území V., obec V. na LV č. XXXX vedeného Okresným úradnom
Komárno katastrálny odbor.

Nehnuteľnosť vyššie popísaná sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne t. j. K. N., rod. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom U., U. XXXX/XX, občianka Slovenskej republiky, v podiele 1/1 k celku.

Žalobkyňa je povinná titulom finančného vyporiadania zaplatiť žalovanému sumu 8 229,90 Eur a to do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.4.2019, súdu doručenou dňa 16.5.2019 domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na Okresnom úrade V.,
katastrálny odbor na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V. ako byt č. XX nachádzajúci sa
na X poschodí vchodu č. XX obytného domu so súp.č. XXXX postaveného na parcele registra „C“

parc. č. XXXX o výmere 2049 m2 - zastavané plochy a nádvoria, s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX.
Uviedla, že kúpnou zmluvou zo dňa 10.7.2007 nadobudla predmetnú nehnuteľnosť so žalovaným do
podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1 k celku. V čase kúpy nehnuteľnosti bola v partnerskom
vzťahu so žalovaným, s ktorým plánovali spoločnú budúcnosť. Tento vzťah však ukončili a žalovaný
sa odsťahoval s tým, že s o tento vôbec nestaral a nehradil žiadne výdaje spojené s užívaním bytu.
Kúpa bola financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého bankou na základe Zmluvy

o hypotekárnom úvere č. 2007043090 vo výške 14605,- Eur. Predmetný úver sa dlžníci - žalobkyňa
a žalovaný zaviazali uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 130 Eur mesačne. Úver
uhrádzala a naďalej hradí výlučne ona, hoci úverovým dlžníkom je aj žalovaný, úver ešte nie je splatený.
Úver je zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného veriteľa. Zo znaleckéhoposudku Ing. M. L. č. XX/XXXX zo dňa 22.3.2019 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetnej
nehnuteľnosti je 35900,-Eur. Snažila sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť avšak bezvýsledne, na jej
ponuky nereagoval.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 13.6.2019, avšak sa nevyjadril.
Nedostavil sa na pojednávania (dňa 6.11.2019, 22.1.2020). Taktiež sa nedostavil na pojednávanie dňa
7.9.2020, doručenie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti podľa § 180 CSP

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX, s LV č. XXXX pre k.ú. V., znaleckým posudkom K.. M. L. č. XX/XXXX zo dňa 22.3.2019,
potvrdením banky o výške zostatku úveru ako aj potvrdeniami o transakciách a ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a

podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

5. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k

dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

6. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Komárno,

katastrálny odbor na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V. ako byt č. XX nachádzajúci sa na X
poschodí vchodu č. XX obytného domu so súp.č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č.
XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, s podielom priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX v podiele každý
1/2 k celku.

7. Podľa § l42 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza
Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob je reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba

tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie
predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob
je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie
súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie

veci; musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon
zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka,
komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v
prípade rovnosti podielov.

8. Dokazovanie je upravené v Civilnom sporovom poriadku v ust. § 185 a nasl. pričom jedným z dôkazov

môže byť aj súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP. Žalobkyňa predložil takýto súkromný
znalecký posudok č.53/2019 Ing. Tibora L., zo záveru ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť - predmetný
byt má všeobecnú hodnotu 35900 Eur, na 1/2 k podielu pripadá suma 17950,- Eur. Žalobkyňa zaplatila
v prospech Alternatívy Komárno sumu 9700,38 Eur (exekúcia) z čoho polovica je suma 4850,19 Eur,
v prospech hypotekárneho účtu žalovaného č. 2007043090 zaplatila sumu 1802,03 Eur, v prospech

Alternatívy Komárno sumu 5335,70 Eur z čoho polovica je suma 2667,85 Eur, splatné pôžičky v
prospech žalovaného z účtu žalobkyne vo výške 1500 Eur. Takto za žalovaného žalobkyňa uhradila
sumu 10820,07 Eur. Zostáva uhradiť zostatok úveru vo výške 8229,90 Eur.

9. Súd uvádza, že v predmetnej veci postupoval druhým spôsobom uvedeným v § 142 ods. 1 OZ a teda

prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - pretože rozdelenie
predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné. Súd prihliadol pritom na účelné využitie veci. Pri úprave
zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. To komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu, kedy
sa súd musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov a účelným využitím veci.

10. Súd pri rozhodovaní tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia mal za to, že je spravodlivé a
to aj s poukazom na to, že zohľadnil, ktorý zo spoluvlastníkov svojim správaním zapríčinil stav, ktorého
riešenie si vyžadovalo potrebu zrušenia spoluvlastníctva.
Celková finančná protihodnota prináležiaca žalovanému z titulu vyporiadania PS je vo výške 8229,90

Eur (ako zostatok úveru, k zaplateniu ktorej sumy v prospech žalovaného súd zaviazal žalobkyňu). A
takto súd nehnuteľnosť priznal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bola plne úspešná žalobkyňa, keď
preukázala, že so žalovaným mala záujem vec skončiť mimosúdne, avšak bezúspešne.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.