Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200296
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718200296.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa,

a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanej: Ľ.O. I., M..
Š., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/X, XXX XX, D., právne zastúpenej Mgr. Martinou Chorváthovou,
advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01, Martin, IČO: 42 217 105, v konaní o zaplatenie 4.292,74
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 25.1.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
4.292,74 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca ako poisťovateľ a U. H.J., T.. XX.X.XXXX, U.
H. Y. XXXX/XX, Ž. ako poistník, uzavreli 28.4.2016 poistnú zmluvu č. XXXXXXXX o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prospech žalovanej ako
poistenej,pričompoistnázmluvabolauzavretánadiaľkuapodmienkoujejuzavretiabolopripísanieprvej
splátky poistného na účet žalobcu najneskôr v posledný deň lehoty na prijatie návrhu poistnej zmluvy,
to znamená do 18.5.2016. Túto povinnosť si poistník splnil dňa 28.4.2016 zaplatením ročnej splátky
poistného vo výške 15,50 € na účet žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné
poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla VPP PZP/1111. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla zn. Opel, EČ: I.-XXXCP. Dňa 7.9.2016 na diaľnici D1 motorové vozidlo
Opel evidenčného čísla uvedeného v žalobe, spôsobilo pri dopravnej nehode škodu na motorovom
vozidle zn. Škoda Superb, EČ: XTXXXXX, ktorého držiteľom je N. Y., U. H. Š. XXX/XX, B. - D., Č.
M.. Škoda bola spôsobená vo výške 14.309,12 €. Žalovaná však vznik poistnej udalosti žalobcovi
neoznámila a žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel až 3.4.2017 z listu, ktorým si poškodený uplatnil
u žalobcu náhradu škody. Následne žalobca uhradil na účet poškodeného poistné plnenie vo výške
14.309,12 € dňa 29.9.2017. Žalovaná porušila čl. 8 ods. 2 písm. d/ poistných podmienok, podľa ktorých

bola povinná písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 15 dní pod jej vzniku, ako vznikla
na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 11 ods. 2 písm. g/ poistných podmienok má poisťovňa proti
poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré za nehovyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť podľa čl. 8
ods. 2 písm. d/.

3. Podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,poisťovateľ
má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1

až 4, t.j. povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ako vznikla
na území Slovenskej republiky. Tým, že žalovaná neoznámila žalobcovi vznik poistnej udalosti, porušila
svoju zákonnú i zmluvnú povinnosť. Z toho dôvodu si žalobca uplatňuje proti žalovanej nárok na náhradu
časti poistného plnenia vo výške 30 % poistného plnenia, čo predstavuje sumu 4.292,74 € a to z
dôvoduneoznámeniaškodovejudalostižalobcovi.Žalobcavyzvalžalovanúnazaplateniesumyvovýške
7.154,56 €. Táto suma zahŕňala aj náhradu poistného plnenia z dôvodu omeškania s poistným v čase

vzniku poistnej udalosti v lehote do 27.10.2017 výzvou z 12.10.2017. Listom zo dňa 18.10.2017 právna
zástupkyňa žalovanej oznámila žalobcovi, že žalovaná v čase škodovej udalosti nemala motorové
vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda v užívaní a požiadala ho, aby sa svojím regresným,
nárokom obrátila na vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo v čase škodovej udalosti. Poisťovňa však
listom z 3.11.2017 oznámila právnej zástupkyni žalovanej, že trvá na náhrade škody, keďže žalovaná ku

dňu spísania žaloby svoj dlh voči poisťovni neuhradila, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

4. K žalobe žalobca pripojil poistnú zmluvu a poistné podmienky uvedené v žalobe, reláciu dopravnej
polície o priebehu dopravnej nehody, správu o dopravnej nehode, uplatnenie nároku na náhradu škody z
PZP č. XXXXXXXX z 29.3.2017 s prílohami, znalecký posudok oceňujúci poškodené motorové vozidlo,

oznámenie o úhrade plnenia zo dňa 7.9.2017 poškodenému a jeho právnemu zástupcovi a bankový
doklad o výplate plnenia z 29.9.2017. Tiež pripojil v žalobe uvedenú korešpondenciu medzi stranami
sporu pred podaním žaloby na súd.

5. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odpor,
ktorým dôvodnosť žaloby namietala. V odpore žalovaná potvrdila, že v technickom preukaze osobného
motorového vozidla Opel Corsa BS 93, rok výroby 1999, EČ: I.-XXXCP, je uvedená ako vlastníčka a
držiteľka uvedeného motorového vozidla, avšak pripojila tiež prehlásenie osoby, ktorá mala faktickú moc

nad vecou a totiž U.Z. H., ktorý bez súhlasu žalovanej zveril vedenie osobného motorového vozidla
osobe I. T., H. M. XXX, B. Č., ktorý práve spôsobil s vozidlom dopravnú nehodu. Žalovanej ale nikto
vznik škody spôsobenej prevádzkou vyššie uvedeného motorového vozidla neoznámil. O dopravnej
nehode a vzniknutej škode teda nemala vedomosť a preto nemohla škodovú udalosť žalobcovi písomne
oznámiť. Žalovaná preto nespôsobila škodu motorovým vozidlom a vyššie popísané okolnosti považuje

za okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla vznik škodovej udalosti oznámiť, keďže o
nej nemala vedomosť. Pokiaľ žalobca odôvodňuje žalobu a porušenie zmluvnej povinnosti podľa vyššie
uvádzaných článkov poistných podmienok, ktoré sú ale v rozpore s ust. § 12 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 381/2001 Z.z., žalovaná poukázala na spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy a konštatovala, že
rozpor všeobecných zmluvných podmienok s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne s ust. §

10 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona spôsobuje, že v tejto časti je poistná zmluva neplatná
s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka a § 39 Obč. zákonníka. Žalovaná strana navrhla vypočuť
ako svedka U. H., vypočuť I. T., oboznámiť sa s mailovou a SMS komunikáciou žalovanej a U. H. a
oboznámiť sa s prehlásením U. H., ktoré k odporu k platobnému rozkazu žalovaná strana pripojila.

7. Žalobca reagoval replikou z 25.4.2018, z ktorej vyplynulo, že na žalobe zotrváva. Zdôraznil
skutočnosť, že žalovaná nepopiera porušenie svojej zmluvnej a zákonnej povinnosti a pokiaľ sa však
odvoláva na prehlásenie U. H. z 11.4.2016, ktoré pripojila k odporu, žalobca zdôrazňuje skutočnosť, že
toto prehlásenie bolo dané len na obdobie užívania a udalosti vzniknutej počas užívania motorového
vozidla do 11.4.2016 a žalobca ho považuje za absolútne neplatný právny úkon. Nespĺňa totiž atribúty v

zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože absentuje v ňom určitosť vo vymedzení dlhov. Z prehlásenia
nie je zrejmé, o akú zmenu v záväzkoch žalovanej ide a prehlásenie v časti, kde sa U. H. zaväzuje
uhradiť za akékoľvek záväzky a v plnej výške uznáva v budúcnosti vzniknutý dlh, nemožno identifikovať
ako konkrétny právny úkon, a preto tento prejav nespĺňa zákonné podmienky uznania dlhu v zmysle §558 Obč. zákonníka, ani atribút žiadneho zo spôsobov zmeny záväzku v osobe dlžníka podľa § 531 a §
533 Obč. zákonníka. Podľa žalobcu ani toto prehlásenie žalovanú nezbavuje jej zákonných a zmluvných
povinností. Žalobca ho neuznáva a odmieta ho. Pokiaľ žalovaná zverila motorové vozidlo tretej osobe,

mala si byť vedomá, že v budúcnosti môže nastať poistná udalosť, a že ako poistená bude povinná plniť
si svoje zákonné povinnosti, a to aj napriek tomu, že je motorové vozidlo v užívaní tretej osoby. Konanie
žalovanej považuje žalobca za dobrovoľné vystavenie sa riziku a nekonanie s náležitou obozretnosťou.
Tvrdeniažalovanejtýkajúcejsarozporuvšeobecnýchzáväznýchpodmienokpatriacichkpoistnejzmluve
považuje žalobca k predmetu tohto sporu za irelevantné, nakoľko nárok žalobcu sa opiera priamo o

ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dané ustanovenie § 12 ods. 1
písm. g/ je v zákone zakomponované nielen preto, aby poistený nahradil poisťovateľovi poistné plnenie,
ale aj na to, aby viedlo poistených k riadnemu plneniu ich povinností, ktoré vyplývajú zo zákona a z
poistného vzťahu.

8. Žalovaná reagovala duplikou zo dňa 29.5.2018, kde zotrvala na svojich tvrdeniach a konštatovala,

že uvedené prehlásenie U.Á. H., ktoré žalobca považuje za absolútne neplatné, bolo podpísané práve
z toho dôvodu, že osobný automobil bol v užívaní U. H., ktorý práve preto prevzal záväzok uhradiť
všetky v budúcnosti vzniknuté záväzky, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním osobného motorového
vozidla,vrátaneakejkoľvekprípadnejškodyvzniknutejvsúvislostisdopravnounehodou.Pretozáväzok,
ktorý prevzal, nemohol byť presne vyčíslený v prehlásení z 11.4.2016, ale určite sa jednalo o záväzok

určiteľný, ktorý vzniká až po splnení podmienky, ktorú pán U. H. mohol priamo ovplyvniť svojim konaním,
keďžemalmotorovévozidlovdržbe. Prehláseniezodňa11.4.2016jeuznanímdlhuU.H.vočižalovanej,
nakoľko je možné uznať i v budúcnosti vzniknutý dlh, ak je určiteľným, čo je v tomto prípade splnené.
Ak pre žalobcu skutočnosti, že žalovaná poistnú udalosť nespôsobila, o jej vzniku nevedela a osobný
automobil nemala v užívaní, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná strana na tom trvá

a konštatuje, že tieto dôvody je potrebné takto vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie
je možné splniť zákonnú povinnosť žalovanou, ak žalovaná nevedela, že jej táto povinnosť vznikla.
Samotná žalovaná naliehala na U. H.Č., aby podpísal prehlásenie z 11.4.2016 a predpokladala, že
práve na základe toho sa pán H. bude správať obozretne a bude ju informovať i o všetkých dôležitých
skutočnostiach. Pritom žalovaná nikdy nedala súhlas, aby motorové vozidlo užívala iná osoba ako U.

H.. Ten ho napriek tomu poskytol tretej osobe, ktorá ním spôsobila škodu.

9. Súd potom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedka H. I. a čítaním písomného
vyjadreniasvedkaI.T.,vodiča,ktorépoistenémotorovévozidloviedolvčasedopravnejnehody.Vyžiadal
si kópiu spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline o vyšetrovaní dopravnej nehody uvedenej

v žalobe.

10. Žalovaná strana zotrvala na svojich tvrdeniach a v prednese právnej zástupkyne na pojednávaní
uviedla, že v kritickom čase, keď došlo k dopravnej nehode, bola žalovaná aj držiteľkou motorového
vozidla Octavia, ktorú v minulosti kupoval U. H., vtedajší partner žalovanej, ktorý uzatváral s poisťovňou

aj v prospech žalovanej poistnú zmluvu, ktorá bola pripojená do súdneho spisu. Žalovaná nikdy nevidela
kúpne zmluvy na predmetné motorové vozidlá. Nezaplatila za ne kúpnu cenu. Na základe dohody so
svojim vtedajším partnerom bola len ona zapísaná ako držiteľka týchto motorových vozidiel. Motorové
vozidlo Opel Corsa však nikdy nepoužívala. Potom, čo sa ich vzťah rozpadol, žalovaná si uvedomovala,
že je zapísaná ako držiteľka sporného motorového vozidla, ktoré nepoužíva a snažila sa s U. H. celú

záležitosť vyriešiť. Z toho dôvodu prostredníctvom svojej súčasnej právnej zástupkyne oslovila U. H. a
výsledkom rokovaní bolo spísanie splnomocnenia žalovanou na odpredaj oboch motorových vozidiel,
pretože žalovaná v tom čase bola držiteľkou aj motorového vozidla Škoda Octavia a na prepis týchto
motorovýchvozidiel nanovýchmajiteľov.Tosaudialovapríli2016,keď vznikloajvyhlásenieU.H.,ktoré
žalovanápripojiladosúdnehospisu. U.H.alenereagovalnanaliehaniežalovanejažalovanáaninemala

vedomosť o tom, že došlo k dopravnej nehode. Ona totiž s vozidlom vôbec nenakladala a naviac od
februára 2017 do mája 2017 bola na rizikovom tehotenstve, a preto celú záležitosť nedoriešila. Žalovaná
si bola vedomá, že vozidlo U. H., považovala ho aj za praktického vlastníka predmetných motorových
vozidiel a z toho dôvodu po rozpade vzťahu si nenárokovala vydanie ani jedného z predmetných
motorových vozidiel, teda ani vozidla Opel Corsa. Na dôkaz týchto skutočností potom žalovaná strana

predložila koncept splnomocnenia, ktoré bolo vypísané pre U. H., SMS korešpondenciu medzi ňou a U.
H. a korešpondenciu s poisťovňou.11. Z výpovede žalovanej potom vyplynulo, že vozidlá kupoval jej vtedajší partner U. H. v rokoch 2008
- 2009. Jedno používal on a konkrétne vozidlo Opel Corsa používala jeho sestra. Mal na starosti aj
uzavretie poistnej zmluvy a žalovaná v tomto smere mu celkom úplne dôverovala. V súvislosti s kúpou

sa zúčastnila len prepisu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte s tým, aby bola uvedená
ako vlastník a držiteľ motorového vozidla. Súhlasila z toho dôvodu, že p. H. jej tvrdil, že chce vozidlá
následne predať. Potom to už neriešila. S U. H. žila a plne mu dôverovala. O tom, že došlo k dopravnej
nehode spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla, sa dozvedela až v čase, keď ju v apríli
2017 kontaktovala poisťovňa. Neskôr žalovaná do spisu pripojila aj potvrdenie jej ošetrujúcej lekárky

o zdravotnom stave žalovanej v období od 17.2.2017 do 29.8.2017 a lekárske správy z tohto obdobia
preukazujúce, že v tomto čase bola žalovaná na rizikovou tehotenstve a dokonca po pôrode musela
podstúpiť aj operačný zákrok. V čase doručenia listu žalobcu preto nebola schopná reagovať inak ako
telefonátom na jeho výzvy. K spolupráci však vyzývala aj U. H., ktorý mal vozidlo vo faktickej držbe.

12. Svedok H. I., súčasný partner žalovanej a v čase rozhodovania súdu manžel žalovanej, uviedol,

že so žalovanou žil ako druh s družkou v spoločnej domácnosti v roku 2011 a počas tohto spolužitia
žalovaná nikdy nemala v držbe motorové vozidlo Opel Corsa. Až v roku 2015 začali okolo vozidiel Opel
Corsa a Škoda Octavia, ktoré kúpil predchádzajúci partner žalovanej U. H.Č., vznikať nejaké problémy
a žalovaná začala korešpondovať prostredníctvom telefonátov a SMS správ s bývalým partnerom U.
H.. Okolo roku 2015 začali chodiť žalovanej upomienky, že nie je zaplatené povinné zmluvné poistenie,

preto svoje kontakty s H. zintenzívnila, avšak nič nevyriešila. Samotný svedok mal obavy, či autá, ktorých
držiteľkou mala byť jeho priateľka, vôbec existujú a preto išiel spolu s ňou do Žiliny, kde si tieto autá
v novembri 2015 odfotili. On sám na ňu tlačil, aby začala celú záležitosť nejakým spôsobom riešiť
a upozorňoval družku na to, že môže byť postihnutá, ak tie autá spôsobia nejakú dopravnú nehodu,
niekoho zabijú a pod., pretože je evidovaná ako držiteľ, aby tieto veci riešila intenzívnejšie. U. H. však

svojej družke nebral telefóny a ona sa právnou cestou nedomáhala vydania týchto motorových vozidiel,
ktoré boli na ňu písané. Až niekedy v apríli, alebo máji 2017 poisťovňa kontaktovala písomne žalovanú
o tom, že sporným motorovým vozidlom Opel Corsa mala byť spôsobená dopravná nehoda. Žalovaná
sa potom snažila skontaktovať s U. H.Č., ale on jej nebral telefonáty a ani jeho sestra.

13. Medzi stranami nebola nakoniec sporná otázka, že bývalý partner žalovanej U. H. skutočne
v prospech žalovanej ako poistenej, uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXX o povinnom zmluvnom
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,kdeakopoistníkavlastník
motorového vozidla bol uvedený U. H. a ako poistená bola uvedená žalovaná. Poistenie sa vzťahovalo
k poisteniu motorového vozidla Opel Corsa, EČ: I.-XXXCP. Aj keď žalovaná strana spočiatku namietala,

či predmetným poisteným motorovým vozidlom bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. Y., teda
osoby uvedenej v žalobe, nakoniec bola preukázaná aj spisom Krajského riaditeľstva policajného zboru
v Žiline, diaľničné oddelenie policajného zboru Kunovec, ČP Y.-F.-Y.-XX-XX-
XXX/XXXX. Z tohto spisu bolo potom zrejmé, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody viedol I.
T., H. M. XXX, Č.. Súdu sa nepodarilo predvolať tohto svedka na pojednávanie a preto súd uznesením

sp. zn. 10Csp/11/2018 zo dňa 1.8.2019 podľa § 63 ods. 3 C.s.p. uložil, aby odpovedal písomne na
otázky súdu, ktoré boli uvedené v tomto uznesení. Z prvého vyjadrenia, ktoré súdu svedok zaslal, na
predchádzajúce uznesenie súdu zo dňa 8.1.2019 (č.l. 194) svedok odpovedal listom došlým 28.5.2019,
kde poprel vedenie motorového vozidla uvedeného v žalobe a spôsobenie dopravnej nehody s ním s
tým, že vozidlo nikdy nešoféroval, nevedel, kde má uzatvorené povinné zmluvné poistenie a v ktorej

poisťovni, žiadne doklady k dispozícii nemal a jeho pričinením k žiadnej nehode nedošlo. Potom, čo
ho ale súd konfrontoval so záznamom o dopravnej nehode, ktorý svedok podpísal, odpovedal súdu, že
tento záznam podpísal a k dopravnej nehode došlo tak, ako je v zázname o dopravnej nehode uvedené.

14. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a totiž vyplatenie poistného plnenia poškodenému Y.,

boli nakoniec preukázané tak, ako ich žalobca uviedol v žalobe. Zostalo otázkou právneho posúdenia,
či sa ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. vzťahuje sa na žalovanú vzhľadom
na formuláciu daného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že poistený spôsobil škodu motorovým vozidlom
a za predpokladu, že takto formulované ustanovenie sa vzťahuje na žalovanú ako poistenú z vyššie
uvádzanej poistnej zmluvy, či skutočnosti žalovanou tvrdené (a totiž, že vozidlo od jeho kúpy v podstate

nemala nikdy k dispozícii, zverila ho svojmu vtedajšiemu partnerovi U. H. a od rozchodu pred rokom
2011, odkedy už žila so svojím súčasným partnerom, pre jeho nečinnosť, ale aj svoju nízku aktivitu,
nedokázala zabezpečiť prepis držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel a o dopravnejnehode nevedela), sú z pohľadu ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Povinnosti žalovanej a nároky žalobcu je nutné posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

16. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie

Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

17. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy (okrem iného aj Obč. zákonník).

18. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom

motorovomvozidleten,ktojeakodržiteľmotorovéhovozidlazapísanývdokladochvozidla,aleboten,kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

19. V tomto prípade žalobkyňa bola zapísaná a v čase rozhodovania súdu stále je zapísaná ako držiteľka
sporeného motorového vozidla Opel Corsa a preto mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, avšak túto v jej prospech podľa presvedčenia súdu uzavrel skutočný
faktický držiteľ motorového vozidla (a pravdepodobne aj jeho vlastník) U. H. a to v zmysle ust. § 794

Obč. zákonníka. Teda poistná zmluva bola uzavretá v prospech žalovanej ako poistenej s tým však,
že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
vzťahujenavšetkyosoby,ktorépodľaobčiansko-právnychpredpisovzodpovedajúzaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a tými sú tak prevádzateľ osobného motorového vozidla, ktorý za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 Obč. zákonníka (a obvykle

prevádzateľ motorového vozidla je aj jeho vlastníkom) a poisteným je ale aj vodič, ak ide o osobu
odlišnú od prevádzateľa (a súčasne nejde o zamestnanca prevádzateľa), ktorý za škodu zodpovedá
podľa § 420 Obč. zákonníka. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidlasavšakvzťahujenakaždúosobuzapredpokladu,žejedanázodpovednosťzaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (§ 4 ods. 1 citovaného zákona). V prípade predmetnej poistnej zmluvy

bola žalovaná poistená inou osobou - U. H. ako držiteľka predmetného motorového vozidla. Súčasne
je však nutné si uvedomiť, že vzhľadom na ust. § 4 ods. 1 citovaného je okruh poistených osôb ďaleko
širší, než je vymedzenie poisteného v predmetnej poistnej zmluve. A v tomto kontexte potom je nutné
vykladať aj povinnosti poisteného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako sú vymedzené v § 10 citovaného zákona.

20. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak škoda vznikla na území Slovenskej republiky.

21. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od všeobecného ustanovenia § 799 ods. 2 Obč.

zákonníka, v zmysle ktorého, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

22.Podľaust.§799ods.3Obč.zákonníkaakmalovedoméporušeniepovinnostíuvedenýchvodsekoch
1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,
je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jeho povinnosti plniť.

23. Postihové právo poisťovne pre prípad porušenia povinnosti poisteného podľa zákona č. 381/2001
Z.z. potom upravuje ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré v prvom odseku upravuje postihové právo
poisťovne voči poistníkovi (ktorý súčasne môže byť aj poisteným, teda osobe, ktorá uzavrela poistnúzmluvu) a v odseku 2 upravuje postihové právo poisťovne pre prípad porušenia povinnosti poisteného,
ktorý však nie je poistníkom, teda nie je osobou, ktorá uzavrela poistnú zmluvu.

24. Podľa § 12 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, čiže ak neoznámil
v tomto prípade poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku.

25. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že postihové právo poisťovne je formulované
odlišne, je špeciálnym ustanovením oproti vyššie citovanému ustanoveniu § 799 ods. 3 Obč. zákonníka,
kde sa vyžaduje vedomé porušenie povinností. Aj keď ust. § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.
neuvádza vedomé porušenie povinností podľa § 10 ods. 1 až 4 vzhľadom na to, ako je formulované,
je nutné vyložiť ho tak, že táto vedomosť poisteného o vzniku škodovej udalosti je daná tým, že spôsobil

škodu motorovým vozidlom. To znamená, že svojím konaním uviedol motorové vozidlo do prevádzky a
prevádzkou ním vedeného motorového vozidla bola spôsobená škoda, teda vznikla škodová udalosť. V
takejto interpretácii je potom jasná vedomosť poisteného osoby odlišnej od poistníka o vzniku škodovej
udalosti. Podľa presvedčenia súdu ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona je nutné interpretovať tak, že sa
vzťahuje na vodiča poisteného motorového vozidla.

26. Aj keď súd v priebehu celého konania vytýkal žalovanej ako evidovanej držiteľke sporného
motorového vozidla, ktoré bolo poistené a prevádzkou ktorého vznikla škoda v roku 2016, laxný prístup
k riešeniu celej záležitosti po rozchode so svojím bývalým partnerom U. H. k prepisu motorového vozidla
a uvedenia evidenčného stavu ohľadne tohto motorového vozidla do súladu so vzťahom právnym, nie

je možné podľa presvedčenia súdu vykladať ustanovenie, o ktoré žalobca oprel svoj nárok, teda ust.
12 ods. 2 písm. g/ tak, že pre zodpovednosť žalovanej vo vzťahu k žalobcovi postačí, že škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého je držiteľkou a nevidieť dôvody hodné osobitného
zreteľa v tom, že o vzniku dopravnej nehody a teda škodovej udalosti nemala vôbec žiadnu vedomosť.
Žalovaná predmetným motorovým vozidlom škodu nespôsobila. Vozidlo kúpil U. H. z vlastných

finančných prostriedkov, žalovaná bola ako jeho držiteľ zapísaná len v evidencii motorových vozidiel a
vozidlo na základe dohody medzi žalovanou a U. H., U. H. dlhodobo užíval. Preto podľa presvedčenia
súdu je U. H. vlastníkom sporného motorového vozidla a aj jeho prevádzateľom. Ustanovenie § 12
ods. 2 písm. g/ dopadá na takých vodičov motorového vozidla, prevádzkou ktorého vznikla škodová
udalosť, ktorí jednak týmto motorovým vozidlom škodu spôsobili, teda práve prevádzkovali motorové

vozidlo a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré nemohli povinnosť nahlásiť, má zákon na
mysli situácie, kedy pre zranenie, alebo obmedzenie osobnej slobody po dopravnej nehode a pod.,
písomnú ohlasovaciu povinnosť voči poisťovni splniť nemohli. Ak by pre postihové právo poisťovne
voči žalovanej, ktorá bola síce poistenou z poistnej zmluvy, ale nebola vodičkou motorového vozidla v
čase dopravnej nehody, stačilo, že by škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, bol by

to podľa presvedčenia súdu zákonodarca naformuloval inak a nepoužil by formuláciu, ktorá evokuje
aktívne pôsobenie poisteného pri vzniku dopravnej nehody, a tým aj zakladá predpoklad o vedomosti
poisteného o vzniku škodovej udalosti.

27. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona

nemá proti žalovanej postihové právo, pretože žalovaná svojim aktívnym konaním, vedením motorového
vozidla v momente dopravnej nehody škodu nespôsobila, a tým pádom nevznikla u nej vedomosť o
existencii škodovej udalosti.

28. Preto je pre súd nepochopiteľné, prečo žalobca svoj nárok nesmeroval voči vodičovi, ktorý viedol

motorové vozidlo dňa 7.9.2016, ktorého generálie mu z hlásenia poistnej udalosti, ktoré nakoniec urobil
poškodený N. Y., boli známe.

29. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. úspešnej žalovanej priznal
proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.